Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/260/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814200469
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7814200469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov

JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcov: 1. D. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v E.R., W. X, 2. U. T., nar. X.X.XXXX, bytom v E., W. X, obaja zastúpení JUDr. Jánom Halkom,
advokátom, so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda 2, proti žalovanej : Stavebná sporiteľňa VÚB
Wüstenrot, a.s., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 77, IČO: 313 510 26, zastúpená JUDr. Jaroslavom
Čollákom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, o určenie zániku záložného práva, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 22. júna 2017 sp. zn. 5C/10/2014

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že určuje, že záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne

v 2. rade, nachádzajúcich sa v okrese E., obec G., katastrálne územie G., zapísaných na LV č. XXX
ako parcela registra C č. 87/1 - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 268 m2, parcela registra C č.
88/1 - záhrady s výmerou 540 m2, parcela registra C č. 89/1 - záhrady s výmerou 137 m2 a rodinný
dom súp. č. XX na parcele 87/1, na základe záložnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami a žalovanou
dňa 6.3.2000, neexistuje.

Žalobcovia a štát majú proti žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 22. júna 2017

č.k. 5C/10/2014-251 „zistil“ (správne určil - poznámka odvolacieho súdu), že záložné právo zriadené na
nehnuteľnosti žalobcov v kat. úz. G. pri B., zapísané na LV č. XXX, parcely č. 87/1 a 89/1, uzavretej
(správne na základe zmluvy uzavretej - poznámka odvolacieho súdu) medzi žalobcami a žalovanou
dňa 6.3.2000, zaniklo. Zaviazal žalovanú zaplatiť na účet súdu trovy znaleckého dokazovania vo výške
1.079,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobcom trovy konania
vo výške 1945,42 €, na účet právnej zástupkyne žalobcov (správne právneho zástupcu žalobcov -
poznámka odvolacieho súdu) do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia po pripustení zmeny žaloby uznesením zo dňa 13.
októbra 2014 č.k. 5C/10/2017-57 domáhali určenia zániku záložného práva, ktoré malo vzniknúť na
základe záložnej zmluvy zo dňa 6.3.2000 s odôvodnením, že im nebol poskytnutý úver zo strany
žalovanej, na zabezpečenie ktorého malo záložné právo slúžiť.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 18.2.2000

k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovaná poskytla žalovaným úver v celkovej sume
1.200.000,- Sk pri úrokovej sadzbe 6,9 % p.a.. Úver bol zaručený aj zriadením záložného práva na
rodinný dom súp. č. 11, zapísaný na LV XXX v katastrálnom území G. P. B. na parcele č. 87/1
a na pozemky - parcely 87/1, 88/1 a 89/1 v zmysle záložnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmikonania dňa 6.3.2000. Uvedenou záložnou zmluvou sa mala teda zabezpečiť pohľadávka vzniknutá
z vyššie uvedenej úverovej zmluvy, resp. jej časť vo výške 600.000,- Sk. Zmluva bola uzavretá na
dobu trvania záväzku voči záložnému veriteľovi (žalovaná). V súvislosti s uzavretím záložnej zmluvy

uzavreli účastníci konania dňa 7.3.2000 aj mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo obstaranie predaja
vyššie uvedených nehnuteľností vhodným spôsobom. Ďalej z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaná časť úveru vo výške 600.000,- Sk poukázala na účet vedený v Istrobanke, a.s., Bratislava
ako bežný účet, ku ktorému mali dispozičné právo X. E. a L. E. a časť úveru vo výške 600.000,- Sk
na účet vedený v Tatrabanke, a.s., Bratislava, ku ktorému mali dispozičné oprávnenie X. E. a W. E..

Tieto účty boli označené ako účty, na ktoré mali byť poukázané finančné prostriedky z úverového,
resp. medziúverového účtu v listine označenej ako „Požiadavka na čerpanie finančných prostriedkov
z úverového, resp. medziúverového účtu“ z 25.2.2000 a 10.3.2000, ktoré boli podpísané žalobcami.
Žalobcovia nepopierali, že tieto listiny podpísali, avšak tvrdili, že oni nenapísali čísla účtov do tejto listiny
s tým, že číslo účtov malo byť dopísané tak, ako malo byť uvedené v záložnej zmluve. Pritom ani v
záložnej zmluve nie je uvedené číslo účtu. Čísla účtov boli do tejto požiadavky teda dopísané dodatočne

a nešlo o ich účty, ani o účty, s ktorými mali možnosť disponovať. Vzhľadom na tieto tvrdenia žalobcov
súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či čísla účtov vo vyššie uvedených listinách boli
napísané tým istým perom ako ostatné údaje. Zo znaleckého posudku U.. P. U., P.. zistil, že čísla účtov
neboli vyplnené druhovo zhodným perom ako boli podpisy žalobcov. Z výsluchu svedkyne L. O. súd
zistil, že na žalobcov si nepamätá, nepamätá si tiež číslo účtu vedeného v minulosti v Tatrabanke, keďže

tento je už minimálne 15 rokov zrušený a svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, z akého dôvodu bolo
toto jej číslo účtu uvedené v požiadavke na čerpanie finančných prostriedkov z úverového účtu, pričom
si nebola istá ani v tom, či takýto účet vôbec mala a či mala k nemu dispozičné oprávnenie. Svedkyňa vo
výsluchu potvrdila, že u žalovanej nikdy nepracovala a nemá vedomosť ani o tom, že by tam pracoval jej
manžel. Z výsluchu svedka C. U. súd zistil, že žalobcov nepozná a nikdy nebol zamestnaný u žalovanej.

Asi pred 10 rokmi uzatváral zmluvy za províziu zrejme pre žalovanú, ale mená žalobcov si nepamätá,
ani okolnosti uzatvárania zmluvy. Svedka X. O. súd nevypočul z dôvodu jeho práceneschopnosti.

4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 3.4.2017 (pred rozhodnutím vo veci dňa 22. júna 2017)
namietali premlčanie záložného práva z dôvodu, že aj samotná pohľadávka vyplývajúca z úverovej

zmluvy a s ňou súvisiacich zmlúv je premlčaná.

5. Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 151a, 151b, 151e, 151m, 100 ods. 2, 101 Občianskeho
zákonníka. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že záložná zmluva medzi stranami sporu bola platne
uzavretá, ale úver im poskytnutý nebol. Žalobcovia v požiadavke na čerpanie finančných prostriedkov

z úverového, resp. medziúverového účtu sami nenapísali číslo účtu, na ktorý mal byť úver poukázaný.
Účty, na ktoré bol úver poskytnutý, patrili iným osobám a ich súvislosť so žalobcami uzavretou úverovou
zmluvou sa nepodarilo zistiť, a teda ani z akého dôvodu prijali vlastníci týchto účtov plnenie v sume
600.000,- Sk. Uzavrel, že žalovaná nepreukázala poskytnutie úveru žalobcom, pretože tento bol
poskytnutý na iný účet, než účet žalobcov. Žalobcovia síce začali na výzvu žalovanej splácať úver, ale po

zistení, že tento im nebol poskytnutý, odstúpili od uzavretých zmlúv. Časť úveru doposiaľ nie je splatená
a žalovaná tento úver ani nezačala od žalobcov vymáhať. Okrem toho v uzavretých zmluvách nie sú
uvedené ani čísla účtov, na ktoré mal byť úver poskytnutý. Z vykonaného dokazovania preto uzavrel, že
žalovaná nepreukázala poskytnutie úveru žalobcom. Pokiaľ teda zabezpečovaná pohľadávka nevznikla,
pretožefinančnéprostriedkypodvodnebolipoukázanénaúčtyinýchosôb,nemôžeexistovaťanizáložné

právo.Vovzťahukzabezpečenémuzáväzkumázáložnéprávopovahuakcesorickéhozáväzku,t.j.akku
vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôže dôjsť ani ku vzniku akcesorického záväzku. Je nesporné, že
peňažné prostriedky úverovým veriteľom neboli poskytnuté v zmysle zmluvných podmienok v prospech
úverového dlžníka, t.j. záväzok z úverovej zmluvy nevznikol. Z toho dôvodu nemohol prihliadnuť na
námietku premlčania záložného práva, pretože záložné právo vôbec nevzniklo, nakoľko nevznikla ani

zabezpečená pohľadávka. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel.

6. O trovách konania sporových strán a štátu rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná z dôvodov podľa ust. § 365

ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne.
Vytýkala súdu prvej inštancie, že podrobne nevypočul žalobcov ku všetkým sporným skutočnostiam v
zmysle záväzného právneho názoru, vysloveného Krajským súdom v Košiciach v zrušujúcom uznesení
č.k. 3Co/387/2011-385. Nedostatočne sa venoval aj vzťahu žalobcov a osôb, ktoré boli majiteľmi účtov,na ktoré bol predmetný úver poskytnutý. Vytýkala ďalej súdu, že nevypočul svedka X. O. (E.), hoci
sa mu podarilo zistiť jeho pobyt ako majiteľa účtu, na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky z
úveru žalobcov. Konal tak v rozpore s pokynom krajského súdu. Zdôraznila ďalej, že napadnuté výroky

rozsudku sú absolútne totožné s výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 20.11.2014 sp. zn.
5C/10/2014, pričom nesprávnosť výrokov vytkol krajský súd v Košiciach súdu prvej inštancie vo svojom
zrušujúcomuznesenízodňa2.februára2016č.k.6Co/112/2015-90anesprávnosťtýchtovýrokovplatíaj
za účinnosti Civilného sporového poriadku. Namietala ďalej, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo
veci nevyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci,

a tak isto nevyhlásil uznesením dokazovanie za skončené. Zotrvala na svojom stanovisku, uvádzanom
počas celého konania, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe v
zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP. Nesúhlasila so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcov a
poukázala na to, že námietka premlčania neplatí absolútne odkazujúc na prípady, kedy právne následky
vznesenej námietky premlčania nenastali z dôvodu jej uplatnenia v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 Obč. zák.). Vytýkala súdu, že nerešpektoval právny názor vyslovený odvolacím súdom, a teda

rozhodol v rozpore s ust. § 391 ods. 2 CSP. Namietala aj vecnú nesprávnosť samotného výroku o
zániku záložného práva, a to vzhľadom na konštatovanie súdu, že záložné právo vôbec nevzniklo. Za
tejto situácie je vylúčené, aby toto právo zaniklo tak, ako bolo konštatované vo výroku rozsudku. Z
vecného hľadiska zotrvala na svojom postoji, v zmysle ktorého boli splnené všetky zákonom a úverovou
zmluvou vyžadované podmienky pre platný vznik záložného práva, úver bol žalobcom riadne poskytnutý

v požadovanej výške na nimi požadovaný účet a ani znalecké dokazovanie tento záver nespochybnilo.
Zároveň namietala nezákonnosť výrokov o priznaní trov konania žalobcom a štátu, keďže v zmysle §
262 ods. 1 CSP súd rozhodne iba o nároku na náhradu trov konania, pričom o ich výške rozhodne súdny
úradník až po právoplatnosti rozsudku.

8. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu, ktoré bolo doručené ich právnemu zástupcovi dňa 24.7.2017,
nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní vyzval strany sporu v zmysle ust. § 382 CSP, aby
sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 137 písm. c/ CSP, §§ 45, 100, 101 Obč. zák., §§ 261 ods. 6 písm.

b/, 391, 397 a 506 Obch. zák., ktoré sa vzťahujú na danú vec a ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli
použité s tým, že odvolací súd sa bude zaoberať (ne)splnením podmienky naliehavého právneho záujmu
žalobcov na podanej určovacej žalobe o určenie zániku záložného práva, t.j. určenie neexistencie
záložného práva a v tej súvislosti bude posudzovať (ne) dôvodnosť žalobcami vznesenej námietky
premlčania záložného práva i samotnej pohľadávky, zabezpečenej záložným právom.

10. Zároveň súd vyzval žalovanú na zaslanie Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné
sporenie, platných v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi sporovými stranami dňa 21.2.2000 a uložil
jej oznámiť aktuálnu výšku nesplateného úveru.

11. Žalobcovia vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve súdu uviedli, že na určení neexistencie záložného
práva majú naliehavý právny záujem, pretože bez tohto určenia na nehnuteľnostiach bude naďalej
viaznuť záložné právo v prospech žalovanej, ktoré však pre ňu nemá žiaden význam, keďže je
nevykonateľné. Žalobcovia nemajú žiadny iný spôsob, akým by sa domáhali výmazu tohto záložného
práva, ktoré ich okrem iného obmedzuje pri scudzovaní nehnuteľností. Žalovanej by v prípade

zamietnutia žaloby nič nebránilo pokúšať sa opätovne vykonať záložné právo predajom nehnuteľností.
Takýto predaj by nepodliehal schváleniu súdu a následne by sa žalobcovia museli domáhať určenia
vlastníckeho práva žalobou na súde. Ich postavenie je teda bez určenia neexistencie záložného práva
neisté.

12. K premlčaniu záložného práva uviedli, že aj keď nemajú k dispozícii žiaden dokument, z ktorého
by jednoznačne vyplývalo, že žalovaná odstúpila od úverovej zmluvy, tento fakt vyplýva z viacerých
skutočností. Ak by totiž žalovaná neodstúpila od úverovej zmluvy, nemohlo dôjsť k započítaniu
nasporenej sumy na stavebnom sporení vo výške 600.000,- Sk s poskytnutým medziúverom. Žalovaná
v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 12.5.2016 uviedla, že zostatok úveru bol ku dňu podania žaloby, t.j. k

28.11.2007 vo výške 27.973,08 €. Žalobcovia pritom na predmetný úver uhradili iba 8 splátok po 6.900,-
Sk a následne ho prestali splácať. Pri poskytnutí medziúveru vo výške 39.832,70 € (1,200.000,- Sk) z
takto určeného zostatku nevyhnutne vyplýva, že žalovaná musela sumu nasporenú na účte stavebného
sporenia započítať s povinnosťou žalobcov na vrátenie celého úveru. Objektívne neexistuje iný dôvod,prečo by bol zostatok úveru tak nízky. Ku dňu podania žaloby 28.11.2007 bol úver už určite „odstúpený“
a žalobcovia mali najneskôr od tohto dňa povinnosť vrátiť poskytnutý úver v celosti. Žalovaná mohla
teda najneskôr v tento deň uplatniť pohľadávku na vrátenie úveru s príslušenstvom žalobou na súde,

resp. vykonať záložné právo. Okrem toho žalobcovia listom zo dňa 24.10.2008 odstúpili od úverovej
zmluvy, pričom žalovaná nenamietala, že by dôvod na odstúpenie nebol daný. Žalobcovia sa preto
domnievali, že úverová zmluva zanikla najneskôr od tohto dňa, v súvislosti s čím vznikla zmluvným
stranám povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia. Zo všetkých týchto dôvodov je premlčaná pohľadávka z
úveru a teda je premlčané aj záložné právo, ktoré túto pohľadávku zabezpečuje.

13. Žalovaná vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedla, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe. Poukázala na to, že žalobcovia majú za to, že tým, že uvádzajú, že
predmetné záložné právo žalovanej je premlčané, tak tieto ich vyjadrenia majú za následok dôvodné
dovolanie sa premlčania. Nimi predložené odborné články a judikatúra sa pritom venujú postupu v
konaniach, kde žalovaný subjekt v rámci využitia prostriedkov svojej procesnej obrany využije a dôvodne

sa dovolá premlčania, teda úspešne vznesie námietku premlčania. V kontexte konania žalobcov, ktorí
sa žalobou domáhajú určenia, či tu právo je alebo nie je, je predmetná právna argumentácia irelevantná.
Zároveň námietka premlčania neplatí absolútne, nakoľko v rozhodovacej praxi súdov sú zrejmé aj
prípady, kedy právne následky vznesenej námietky premlčania nenastali, a to z dôvodu jej uplatnenia
v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods.1 Obč. zák. Priklonila sa vzhľadom na zákonný

charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu k aplikácii inštitútu premlčania v zmysle ustanovení
Obchodného zákonníka, a to vzhľadom na ust. § 261 ods.6 písm. d/ Obch.zák.

14. Žalovaná zároveň oznámila aktuálnu výšku nesplateného úveru - 46.281,47 € a predložila
Všeobecné obchodné podmienky pre stavebné sporenie, platné v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi

stranami sporu (č.l. 297 až 302 spisu).

15. Vyššie uvedené všeobecné obchodné podmienky (ktoré sú súčasťou trestného spisu Okresného
úradu justičnej polície PZ v Bratislave IV., sp.zn. 1Pv 57/2003, ktorý je pripojený k spisu súdu prvej
inštancie) boli v zmysle ust. § 204 CSP v spojení s ust. § 378 ods.1 CSP zaslané na vyjadrenie žalobcom

(ich právnemu zástupcovi) s poučením podľa § 204 CSP.

16. V zmysle ust. § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo
oboznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený
a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

17. Uvedené ustanovenie sa v zmysle ust. § 378 ods.1 CSP primerane použije aj na odvolacie konanie.

18. Žalobcovia sa k listine nevyjadrili a jej obsah nespochybnili.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie za účelom vykonania
dôkazu touto listinou.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP) a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (z dôvodu nesprávne formulovaného výroku
napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie), ani na zrušenie rozsudku, preto odvolací súd v zmysle
ust. § 388 CSP zmenil rozsudok tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.augusta 2018 o 9.45 hod.,
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 21.augusta 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods.1, 3 CSP.

22. Žalovaná v odvolaní namietala nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na tejto
určovacej žalobe v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP.23. V zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa ust. § 470 ods.2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

25. V prejednávanej veci žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako

žaloba o neplatnosť záložnej zmluvy a k pripusteniu zmeny žaloby na žalobu o určenie zániku záložného
práva došlo uznesením zo dňa 13.októbra 2014 na základe návrhu doručeného súdu dňa 1.10.2014,
teda táto určovacia žaloba bola podaná ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

26. Občiansky súdny poriadok upravoval určovaciu žalobu v ust. § 80 písm. c/ tak, že návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,

ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. V prejednávanom spore ide o určenie neexistencie záložného práva, pričom tak v zmysle ust. § 80
písm. c/ OSP, ako aj v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP je možné žalobou požadovať určenie neexistencie
práva iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem.

28. Žalobcovia odôvodňujú naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe tým, že zápis záložného
práva v katastri nehnuteľností, ktorého vyslovenia neexistencie (zániku) sa domáhajú, ich neprimerane
obmedzuje ako vlastníkov zálohu napriek tomu, že ho nemožno vykonať, lebo už je premlčané z dôvodu
premlčania ním zabezpečenej pohľadávky z úverovej zmluvy. Žalobcovia pritom nemajú žiaden iný

spôsob, akým by sa domáhali výmazu tohto záložného práva a v prípade zamietnutia žaloby žalovanej
by nič nebránilo opätovne sa pokúšať vykonať záložné právo predajom nehnuteľností. Ich postavenie
je teda bez určenia neexistencie záložného práva neisté.

29. Z hľadiska tvrdeného naliehavého právneho záujmu bolo preto potrebné v prvom rade vyriešiť otázku

(ne)premlčania záložného práva a v tej súvislosti i (ne)premlčania zabezpečenej pohľadávky z úverovej
zmluvy.

30. Podľa ust. § 45 ods.1 Obč. zák. prejav vôle pôsobí či neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

31. Podľa ust. § 100 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (ods.1). Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckehopráva.Týmniejedotknutéust.§105.Záložnéprávosanepremlčujeskôr,nežzabezpečená
pohľadávka (ods.2). Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných

formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá (ods.3).

32. Podľa ust. § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

33. Podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d/ Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy: d/ zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§
497),zmluvyokontrolnejčinnosti(§591),zasielateľskejzmluvy(§601),zmluvyoprevádzkedopravného
podniku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy
o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o

vkladovom účte (§ 716).

34. Podľa ust. § 391 Obch. zák. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné (ods.1). Pri právach
uskutočniť úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon

neustanovuje niečo iné (ods.2).

35. Podľa § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.36. Podľa ust. § 506 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

37. V prejednávanom spore vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že
žalovaná listom zo dňa 6.2.2002 využila svoje právo podľa § 506 Obch. zák. a odstúpila od úverovej
zmluvy, uzavretej so žalobcami a zároveň ich vyzvala na okamžité splatenie celého úveru bez uvedenia
inej lehoty (č.l. 81 a 220 spisu).

38. Tento list(y) podala žalovaná na pošte Bratislava 26 dňa 11.2.2002 (č.l. 82, 83 spisu) ako doporučenú
zásielku pre žalobcov na adresu Rožňava, Edelényska 2, t.j. uvedenú v úverovej zmluve a doposiaľ
nezmenenú.

39. Zásielka bola u oboch žalobcov uložená na pošte dňa 13.2.2002 (č.l.82, 83), kde si ju v úložnej lehote

(do 3.3.2002) nevyzdvihli (v deň doručovania zásielky dňa 13.2.2002 boli nezastihnutí, preto zásielka
bola uložená na pošte) a bola preto vrátená žalovanej.

40. Vychádzajúc zo Všeobecných obchodných podmienok žalovanej pre stavebné sporenie platných v
čase uzavretia úverovej zmluvy medzi stranami sporu, § 16 ods. 1, sa oznámenia stavebnej sporiteľne

považujú za doručené dňom ich odoslania na poslednú adresu oznámenú stavebným sporiteľom.

41. Za deň doručenia oznámenia o okamžitej splatnosti úveru sa teda v zmysle týchto podmienok
považuje deň odoslania oznámenia na poslednú známu adresu, t. j. 11.2.2002, kedy list, obsahom
ktorého bolo odstúpenie od úverovej zmluvy a výzva na okamžité splatenie celého úveru, bol podaný

na pošte a odoslaný žalobcom.

42. V zmysle ust. § 45 ods.1 Obč. zák. sa táto zásielka dostala do dispozičnej sféry žalobcov dňa
13.2.2002, a teda mali plniť nasledujúci deň, t.j. 14.2.2002.

43. Od tohto dňa, kedy sa stala splatnou celá pohľadávka, začala plynúť 4- ročná premlčacia doba na
uplatnenie pohľadávky a uplynula dňa 14.2.2006 (§397 ObZ).

44. V tejto lehote si žalovaná pohľadávku neuplatnila súdnou cestou, ako vyplynulo z výpovede zástupcu
žalovanej pred dožiadaným súdom (č.l. 205 spisu) a ani počas konania nepreukázala jej uplatnenie

súdnou cestou. Ku dňu 31.12.2007 pritom zostatok pohľadávky predstavoval 834.221,20 Sk (č.l. 71
spisu).

45.Vzhľadomnapremlčaniezabezpečenejpohľadávkydňom14.2.2006došloajkpremlčaniuzáložného
práva.

46. Vychádzajúc z ust. § 100 ods.2 Obč. zák. sa záložné právo premlčuje. Nepremlčuje sa teda len
zabezpečovaná pohľadávka, ale aj samotné záložné právo. Záložné právo sa ale nepremlčuje skôr, ako
zabezpečená pohľadávka. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, ktorá
v zmysle § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa mohlo vykonať po prvý raz, t.j. odo dňa, keď

vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenie pohľadávky zo zálohu. Záložné právo nie je premlčané, ak
neuplynula premlčacia doba pri zabezpečenej pohľadávke; v takom prípade sa záložné právo premlčí
až márnym uplynutím premlčacej doby zabezpečenej pohľadávky (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 8.2.2007 sp.zn. 21Cdo/681/2006 a 21Cdo/382/2006).

47. Premlčanie záložného práva sa podľa ustálenej judikatúry súdov riadi Občianskym zákonníkom a
ďalšími predpismi občianskeho práva, aj keď ním bola zabezpečená pohľadávka zo zmluvy o úvere
alebo z iného obchodného záväzkového vzťahu (viď rozsudky Najvyššieho súdu ČR zo dňa 8.2.2007
sp.zn. 21Cdo/681, 682/2006 a zo dňa 21.12.2010 sp.zn. 21Cdo/2185/2009 - č.l. 2 a nasl. spisu).

48. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2012 sp. zn.
1Cdo/71/2010 pohľadávka z úverovej zmluvy sa premlčuje v 4-ročnej premlčacej dobe podľa § 397
Obchodného zákonníka, kým záložné právo sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 100 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ale nie skôr, ako zabezpečená pohľadávka.49. Aj keď teda trojročná premlčacia doba na uplatnenie záložného práva uplynula dňom 14.2.2005
(záložné právo bolo možné vykonať prvýkrát dňa 14.2.2002), vzhľadom na skutočnosť, že zabezpečená

pohľadávka sa premlčala až uplynutím 4-ročnej premlčacej doby, t. j. dňa 14.2.2006, aj záložné právo
sa premlčalo až dňom 14.2.2006.

50. Vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik

nároku. V takomto prípade teda nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto
subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti
zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli. Ak teda povinný zo záložného práva vznesenie
námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby, záložné právo nebude možné vykonať. Problém však
nastáva, ak toto záložné právo je zapísané (aj) v katastri nehnuteľností. Ak záložný veriteľ nesúhlasí
s výmazom záložného práva v katastri nehnuteľností, nastáva situácia, keď síce záložné právo nie je

možné realizovať, ale stále trvá v podobe naturálnej obligácie a vlastníka veci obmedzuje pri výkone
jeho vlastníckeho práva.

51. V takýchto prípadoch sa záložca môže domáhať výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností

alebo príslušného registra na základe určovacej žaloby - o určení, že záložné právo k veci neexistuje.

52. Vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21. decembra 2010 sp. zn.
21Cdo/2185/2009, ak sa záložca dôvodne dovolal premlčania záložného práva, je nepochybné, že
záložný veriteľ sa už nemôže domôcť predaja alebo iného speňaženia zálohu a teda ani uspokojenia

zabezpečenej pohľadávky z výťažku zo speňaženia zálohu a že záložné právo nemôže naďalej byť
spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky.

53. Vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky sa ďalej uvádza, že záložný
dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky z výťažku

speňaženého zálohu nielen obranou proti návrhu záložného veriteľa na speňaženie zálohu, ale tiež
prostredníctvom žaloby o určenie, že tu záložné právo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny
záujem.

54. Ak dôjde k premlčaniu záložného práva, môže sa záložný dlžník nepochybne dovolať premlčania pri

každej obrane proti výkonu práva (nároku) záložného veriteľa na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
z výťažku speňaženého zálohu, teda rovnako v konaní začatom podaním žaloby o určenie, že tu záložné
právo nie je.

55. Najvyšší súd Českej republiky z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že sú v zmysle ust.

§ 80 písm. c) O.s.p. splnené predpoklady pre určenie, že záložné právo tu nie je, ak sa záložný dlžník
dôvodne premlčania záložného práva dovolal a ak je na takomto určení naliehavý právny záujem.

56. Ak záložné právo nie je možné realizovať z dôvodu jeho premlčania a záložca dôvodne vzniesol
námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v príslušnom registri zaťažená

neexistujúcou ťarchou. Zápis premlčaného záložného práva na vec v príslušnom registri znemožňuje
vlastníkovi takejto veci realizovať riadny výkon dispozičných oprávnení súvisiacich s jeho vlastníckym
právom.

57. Za danej situácie žaloba o určenie neexistencie záložného práva vedie k odstráneniu stavu právnej

neistoty vlastníka veci, pričom iná žaloba, ktorá by viedla k výmazu záložného práva, neprichádza do
úvahy.

58. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací súd, žalobcovia
preukázali naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe a vzhľadom na dôvodne uplatnenú

námietku premlčania rozhodol súd prvej inštancie vecne správne, ak žalobe vyhovel, hoci nesformuloval
petit v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 80 písm. c) O.s.p., resp. v § 137 písm. c) CSP a v súlade
s úpravou petitu, vykonanou žalobcami, z ktorého dôvodu nebolo možné rozsudok potvrdiť.59.Súdtotižvýrokom„zistil“,žezáložnéprávozaniklo,defactourčilzánikpráva(neexistenciuzáložného
práva k nehnuteľnosti) v minulosti a nie spôsobom vyplývajúcim z ust. § 80 písm. c) O.s.p., podľa ktorého
v návrhu na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo

je alebo nie je (obdobne § 137 písm. c) CSP).

60. Súd teda vo výroku určuje (a nie zisťuje) existenciu právneho vzťahu alebo práva ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia, a teda nie do minulosti. Tomuto musí zodpovedať aj výrok určujúceho rozsudku a pokiaľ súd
dospeje k záveru, že záložné právo vôbec nevzniklo, ako aj v prípade, že záložné právo je premlčané,

výrokom rozsudku určuje, že príslušné záložné právo neexistuje.

61. V tomto smere súd nie je viazaný doslovným znením petitu, ako ho formulovali žalobcovia, ktorí sa
domáhali určenia zániku záložného práva, pretože iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
jeho rozhodnutia a ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva alebo
povinnosti, ktorých sa žalobcovia domáhajú, nepostupuje v rozpore so zákonom. Pri formulácii výroku

rozhodnutia musí súd dbať, aby vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobcovia skutočne
domáhajú a zároveň, aby výrok zodpovedal zákonu.

62. Aj keď teda žalobcovia sa po zmene žaloby domáhali určenia zániku záložného práva, odvolací
súd týmto doslovným znením petitu nebol viazaný a obsahovo totožným výrokom o určení, že záložné

právo neexistuje, naformuloval výrok tak, aby tento zodpovedal požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 80
písm. c) O.s.p. (§ 137 písm. c) CSP) v spojení s ust. § 154 O.s.p. a § 217 ods. 1 CSP účinného v čase
rozhodovania odvolacieho súdu.

63. Zároveň žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 3.4.2017 (č. l. 231-232 spisu) pred rozhodnutím vo veci

upresnili petit žaloby tak, že sa domáhali určenia neexistencie záložného práva, čím odstránili rozpor
medzi obsahom žaloby a petitom.

64. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určil neexistenciu
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. G., obec G., okres E., vo

vlastníctve žalobkyne v 2. rade tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

65. K odvolacej námietke žalovanej, že na námietku premlčania nie je možné prihliadať z dôvodu, ak táto
bola uplatnená v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že ide len o všeobecnú argumentáciu
žalovanej, keďže žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, resp. neoznačila konanie žalobcov, pre ktoré

by nimi vznesená námietka premlčania mala byť výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi.

66. Vznesenie námietky premlčania zásadne dobrým mravom neodporuje a iba v prípade, že ide o
zneužitie práva na úkor druhého účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, je možné
hodnotiť vznesenie námietky premlčania ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

67. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo, pretože márne uplynutie premlčacej doby zavinila sama
žalovaná, ktorá napriek možnosti domáhať sa zaplatenia úverovej pohľadávky už dňom 14.2.2002 na
základe jej právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy, toto svoje právo nevyužila, a to ani formou výkonu
záložného práva.

68. Opomenutie výkonu práv žalovanej bez preukázania objektívne existujúcich prekážok, brániacich
jej v takomto výkone, nemôže byť na ujmu žalobcom a pokiaľ títo za tejto situácie vzniesli námietku
premlčania, nejde o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.

69. Vznesenie námietky premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi aj s poukazom na okolnosti
prejednávanej veci, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania, keď okolnosti poskytnutia úveru na
účty, ktorých vlastníkom boli iné osoby než žalobcovia, vykonaným dokazovaním neboli objasnené
a jednoznačne nebolo v konaní preukázané, že to boli žalobcovia, ktorí v požiadavke na čerpanie
finančných prostriedkov z úverového, resp. medziúverového účtu, či na iných listinách označili čísla

účtov, ktorých vlastníkmi boli iné osoby.

70. K odvolacej námietke žalovanej, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže súd
nevyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci anevyhlásil dokazovanie za skončené (§ 182 CSP), odvolací súd uvádza, že nedodržanie procesného
postupu, vyplývajúceho z ust. § 182 CSP, bez ďalšieho nemá za následok odňatie možnosti konať pred
súdom, keďže porušenie práva na spravodlivý proces sa musí prejaviť v konkrétnom následku, čo v

prejednávanej veci splnené nie je.

71. V zmysle ust. § 182 CSP, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

72. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.5.2017, ktoré súd odročil za účelom vyhlásenia
rozsudku na deň 22.6.2017, ako z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.6.2017, na ktorom došlo
k vyhláseniu rozsudku vyplýva, že súd nevyhlásil dokazovanie za skončené, ani nevyzval strany sporu,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Napriek tomu nemožno
dospieť k záveru, že súd znemožnil stranám sporu vyjadriť k dokazovaniu a k právnej stránke veci a

predniesť návrhy na doplnenie dokazovania, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, žalobcovia sa vyjadrili
k dokazovaniu a k právnej stránke veci písomným podaním, doručeným súdu dňa 8.4.2017 a žalovaná
sa vyjadrila k dokazovaniu a k právnej stránke veci písomným podaním, doručeným súdu dňa 15.5.2017.

73. Na pojednávaní dňa 22.5.2017 obe sporové strany zotrvali na svojich písomných vyjadreniach vo

veci samej a vyjadrili sa k dokazovaniu tak, že žalobcovia nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie a právny
zástupca žalovanej trval na výsluchu svedkov v zmysle svojho písomného vyjadrenia zo dňa 15.5.2017.

74. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sporové strany mali možnosť predniesť návrhy na doplnenie
dokazovania a vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a hodnoteniu jednotlivých dôkazov

ešte pred rozhodnutím vo veci samej.

75. Ďalšie procesná možnosť na vyjadrenie sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci bola daná
žalovanej aj prostredníctvom odvolania, ktorú možnosť aj využila a v tomto odvolaní zopakovala
argumentáciu uvádzanú v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj obsiahnutú v písomnom vyjadrení

zo dňa 15.5.2017.

76. Možnosť vyjadriť svoj právny názor využila žalovaná aj v písomnom vyjadrení na výzvu odvolacieho
súdu v zmysle ust. § 382 CSP.

77. Žalovanej bol teda ešte pred konečným rozhodnutím vo veci na základe podaného odvolania
vytvorený priestor na vyjadrenie svojho právneho názoru.

78. Za tejto situácie porušenie ust. § 182 CSP súdom prvej inštancie nemalo žiaden priamy dosah
na vylúčenie žalovanej z realizácie jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva

a porušenie tohto zákonného ustanovenia žiadnym spôsobom ju nediskvalifikovalo v akýchkoľvek
procesných právach.

79. Žalovaná mala možnosť opakovane prezentovať svoje právne názory počas konania na súde prvej
inštancie nielen na jednotlivých pojednávaniach, ale aj prostredníctvom písomných podaní a ako vyplýva

z jej odvolania, v tomto iba v podstatnej časti zopakovala svoje stanovisko prezentované počas celého
prvoinštančného konania a pokiaľ ide o dokazovanie a právnu stránku veci, neuviedla žiadne nové
podstatné skutočnosti.

80. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovanej nedôvodné a nie sú

spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v zmysle jej návrhu, teda zamietnutie žaloby.

81. O nároku na náhradu trov celého konania, t. j. na súde prvej inštancie ako aj odvolacieho, odvolací
súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

82. Vzhľadom na plný úspech žalobcov v konaní odvolací súd im priznal nárok na náhradu trov celého
konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.83. O nároku štátu na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP a v spojení s čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP,
keďže CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách, ktoré vznikli počas konania štátu a

na ktorých náhradu má právo.

84. Vzhľadom na neúspech žalovanej v konaní, odvolací súd priznal štátu nárok na náhradu trov celého
konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

85. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).