Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/294/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110200960
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4110200960.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci: navrhovateľa: NADOK, s. r. o. so sídlom Trnava, Mikovíniho 10, IČO:
36 254 436, zast. Prosman a partneri advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom Trnava, Dolné Bašty 2,
IČO: 36 865 271, proti odporcovi: F. S. - OS S., bytom Y. A., J. 7, zast. Gabriel Orlík, s. r. o. so sídlom
Zlaté Moravce, Tajovského 7, IČO: 36 858 722, o zaplatenie 1.995,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 19. februára 2014 č. k. 12C/284/2010-171,

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 268,39 eura zastavil. Zároveň
upravil Daňový úrad Trnava, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo

výške 8,30 eura a rozhodol, že v zastavujúcej časti žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Rozhodol, že o trovách konania v zamietajúcej
časti, ako aj o trovách konania štátu, súd rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 663, § 665 ods. 1, § 667 ods. 1, 2, § 671 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 7 zák. č. 116/1990 Zb., § 96 ods. 1, 2, 3, § 98, čl. IV. bod 7,
8 Nájomnej zmluvy č. 48/01, § 1 ods. 1, 2, § 387 ods. 1, § 397 Obchodného zákonníka a

vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 14. 09. 2007 uzatvorená
Nájomná zmluva č. 48/01. Predmetom nájmu boli nebytové priestory, nachádzajúce sa v kat. úz. J.,
zapísané v LV č. XXXX, A. XX, parc. č. 6511/87 - zast. plocha o výmere 1.732 m2 - energoblok, z
čoho odporca mohol využívať na skladové priestory priestor o výmere 184,4 m2, parc. č. 6511/12 - zast.
plocha o výmere 11.355 m2, z čoho odporca mohol využívať priestor o výmere 218,4 m2. Nájomné
bolo dojednané vo výške 18.440,-Sk bez DPH mesačne. Odporcovi boli vystavené faktúry za nájomné

za mesiac august 2009 a september 2009 vo výške 2 x 728,40 eura, spolu je to suma 1.456,80 eura.
Za služby spojené s užívaním nehnuteľnosti boli odporcovi vystavené nasledovné faktúry: za marec
2009 na sumu 268,39 eura, za apríl 2009 na sumu 120,84 eura, za máj 2009 na sumu 102,90 eura,
za jún 2009 na sumu 159 eur, za júl 2009 na sumu 85,86 eura, za august 2009 na sumu 80,98 eura,
za september 2009 na sumu 163,43 eura, spolu je to suma 981,40 eura. Z dlžnej sumy 2.438,20 eura
odporca uhradil čiastku 443,05 eura a je dlžný ešte sumu 1.995,15 eura. Navrhovateľ zobral návrh v časti

o zaplatenie 268,39 eura návrh späť, a teda dlžná suma je 1.726,76 eura. Odporca vykonal v prenajatých
priestoroch stavebné úpravy, konkrétne sa jednalo o vybudovanie krbu, obkladov okolo krbu, dlažbu
okolo krbu, dlažbu vo WC, obklad barového pultu, robil sprchový kút, zaviedol vodu, urobil umývadlo.
Tieto práce vykonali zamestnanci odporcu, materiál bol dodaný odporcom, buď z jeho vlastných zdrojov,
alebo ho kúpil. Tvrdenie odporcu ohľadne vykonaných prác potvrdili v konaní vypočutí svedkovia G., S.,
F., P.. Odporca nevedel preukázať vložené investície do rekonštrukcie prenajatých priestorov. Odporca

ako nájomca nemal od navrhovateľa ako prenajímateľa na vykonávanie zmien a stavebných úprav
na predmete nájmu predchádzajúci písomný súhlas prenajímateľa a náklady spojené so zmenami aúpravami predmetu nájmu sa zaviazal znášať nájomca sám s poukazom na článok IV. bod 7, 8 nájomnej
zmluvy. Navrhovateľ vedel o vykonávaných stavebných úpravách a akceptoval ich. Súd do konania
ustanovil znalca Ing. Antona Fuzáka a uložil mu vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí hodnotu

stavebných prác vykonaných odporcom v nebytových priestoroch navrhovateľa, nachádzajúcich sa na
parcele č. 6511/87 a parcele č. 6511/12 v katastrálnom území J., obec J., okres Trnava na ulici A. XX,
zapísaných na LV č. XXXX Správy katastra Trnava, spočívajúcich v zhotovení krbu, sprchového kútu,
položení dlažby v okolí krbu a pod krbom, obložení kútu v krbovej miestnosti, obložení barového pultu,
položeníkamennejpodlahyvpriestorochskladu,obloženístenykachličkamivpriestorochskladuainých

stavebných prác vykonaných odporcom, ktoré vyjdú najavo pri vykonaní obhliadky znalcom na mieste
samom a aj určil, o čo sa zhodnotila vec - nebytový priestor po vykonaní stavebných prác odporcom. Zo
znaleckého posudku súd zistil, že odporca vykonal v prenajatých nebytových priestoroch navrhovateľa
stavebné práce a dodávky materiálov v celkovej hodnote 4.963,54 eura bez DPH, 5.906,61
eura s DPH, zhodnotenie nebytového priestoru určil v hodnote 2.795,66 eura.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca vykonal v prenajatých nebytových
priestoroch stavebné úpravy, podľa uzatvorenej zmluvy mal mať k tomu vopred písomný súhlas
prenajímateľa, ktorý nemal. Odporca v konaní tvrdil, že navrhovateľa vopred informoval o stavebných
úpravách, vo svojej výpovedi uviedol, že na začiatku ako začali prebiehať práce, toto oznámil pánovi
G., pán G. nebol proti tomu, nepovedal, že to treba odstrániť, že práce treba zastaviť. Svedok G. na

pojednávaní uviedol, že odporca najskôr tieto úpravy vykonal, až potom navrhovateľa o tom informoval,
navrhovateľ to akceptoval, len ho upozornil na bezpečnosť. Uvedené súd vyhodnotil ako súhlas
navrhovateľa, pretože súhlas možno udeliť v akejkoľvek forme a Občiansky zákonník nevyžaduje, aby
bol súhlas udelený pred vykonaním zmien, súhlas môže byť udelený tak počas vykonávania zmien,
ako aj po skončení vykonaných zmien, ako to bolo v danom prípade. Odporca však nemôže požadovať

úhradu nákladov spojených so stavebnými úpravami, pretože navrhovateľ sa k tomu nezaviazal s
poukazom na článok IV. bod 8 zmluvy o nájme, podľa ktorého náklady spojené so zmenami a úpravami
predmetu nájmu je povinný zabezpečiť a znášať nájomca. V takomto prípade môže odporca titulom
vydania bezdôvodného obohatenia požadovať od navrhovateľa ako protihodnotu to, o čo sa zvýšila
hodnota prenajatých priestorov. K vyriešeniu tejto odbornej otázky súd do konania pribral znalca,

ktorému zadal úlohu určiť, o čo sa zhodnotila vec - nebytový priestor po vykonaní stavebných prác
odporcom. Znalec odporučil podľa svojho znaleckého posudku zhodnotenie nebytového priestoru v
hodnote 2.795,66 eura ku dňu vypracovania znaleckého posudku, pri amortizácii 3 % ročne by bolo
zhodnotenie nebytových priestorov v roku 2008 - 3.289,01 eura, v roku 2009 - 3.190,34 eura. K
znaleckému posudku mal navrhovateľ výhrady, namietal, že hodnota stavebných prác je nereálna, že

nebol ustálený predmet stavebných prác vykonaných odporcom, že práce vykonával sám odporca, resp.
jeho zamestnanci, k čomu sa znalec vyjadril tak, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z
používaného štandardu týkajúceho sa hodnoty materiálu aj prác, cena práce, či už ju vykonával sám
odporca alebo iné osoby, zostáva stále rovnaká, rozsah prác bol v podstate zhodne potvrdený v konaní
vypočutými svedkami G., S., F., P.. Znalec uviedol, že podstatnými prvkami, ktoré zhodnotili nebytový

priestor sú krb a celá zdravotechnika, zotrval na závere znaleckého posudku, podľa ktorého sa nebytový
priestor zhodnotil o 2.795,66 eura ku dňu vypracovania znaleckého posudku. Navrhovateľ vzniesol
námietku premlčania z nároku uplatneného odporcom v kompenzačnej námietke, predmet nájmu bol
vyprataný v septembri 2009, od tohto momentu začala plynúť dvojročná premlčacia doba, keďže sa
jedná o vydanie bezdôvodného obohateniam, pretože odporca uplatnil svoj nárok až na pojednávaní dňa

29. 02. 2012. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa len v tom, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie
a že premlčacia doba začala plynúť v septembri 2009. Inak mal súd za preukázané, že odporca uplatnil
svoju námietku už v odvolaní zo dňa 09. 05. 2011 podanom proti rozsudku, ktorým súd prvýkrát rozhodol
vo veci a mal za to, že obrana odporcu nie je premlčaná, pretože súd premlčaciu lehotu posudzoval
podľa Obchodného zákonníka, pretože sa jednalo o vzťah medzi dvoma podnikateľmi. Na riešenie

vzťahu Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka treba použiť interpretačné pravidlo, ktoré je
vymedzené v § ust. 1 Obchodného zákonníka, pričom východiskovou otázkou je, že záväzok z titulu
bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou
činnosťou, je obchodno-právnym vzťahom, a to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej
úpravy v Obchodnom zákonníku bude aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka. Premlčanie

a bezdôvodné obohatenie sú dva samostatné inštitúty a na tomto základe treba posudzovať aj ich
právnu úpravu v oboch zákonníkoch a s tým pristupovať aj k výkladu a aplikácii Občianskeho zákonníka
na obchodné vzťahy. Teda, osobitne treba pristupovať k právnej úprave bezdôvodného obohatenia
obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ktorá sa bude aplikovať aj na obchodné vzťahy a osobitne kprávnej úprave inštitútu premlčania, ktorý (ako celok pre obchodné vzťahy) upravuje Obchodný zákonník
a bude sa preto aplikovať aj na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to aj
napriektomu,žeObchodnýzákonníkneustanovujeosobitnúpremlčaciudobunavydaniebezdôvodného

obohatenia. Aplikácia ust. § 107 Občianskeho zákonníka v predmetnej veci preto nemá opodstatnenie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, súd konanie v časti o
zaplatenie 268,39 eura zastavil s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu podľa § 96 OSP a vo
zvyšnej časti návrh zamietol. O vrátení súdneho poplatku kráteného o sumu 6,70 eura v zastavujúcej
časti súd rozhodol s poukazom na § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. O trovách

konania v zastavujúcej časti súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania, ako aj o trovách štátu súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej s poukazom na § 151 ods. 3 OSP.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal navrhovateľ odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd 1.
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenie § 2
ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že navrhovateľ a
odporca sa v nájomnej zmluve dohodli, že nájomca je oprávnený vykonávať zmeny a úpravy na
predmete nájmu iba po predchádzajúcom písomnom súhlase prenajímateľa. Náklady spojené so
zmenami a úpravami predmetu nájmu je povinný zabezpečiť a znášať nájomca sám. Ustanovenie §

667 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dispozitívnej povahy a pripúšťa odchylné dojednania zmluvných
strán, ktoré môžu modifikovať právnu úpravu, prípadne ju vylúčiť. Navrhovateľ a odporca v nájomnej
zmluve túto možnosť plne využili, a preto upravili možnosť vykonať zmeny predmetu nájmu len na
základe písomného a predchádzajúceho súhlasu navrhovateľa ako prenajímateľa. Žiadny takýto súhlas
navrhovateľ neudelil, preto je nesprávny názor a záver súdu, že súhlas zo strany prenajímateľa môže

byť udelený aj počas, resp. po skončení vykonávaných zmien, pretože to odporuje dohode v nájomnej
zmluve. Navrhovateľ ako obchodná spoločnosť koná prostredníctvom štatutárneho orgánu, pričom pán
G. nebol a nie je štatutárnym orgánom navrhovateľa, ani osobou splnomocnenou navrhovateľom, ktorá
by bola oprávnená na udelenie súhlasu v zmysle nájomnej zmluvy, nie je prokuristom navrhovateľa,
ani osobou, ktorá by bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou a tiež nie je osobou,

ktorú by bolo možné v zmysle § 16 Obchodného zákonníka považovať za inú osobu v prevádzkarni
navrhovateľa, a preto nemohol p. G. za navrhovateľa akýkoľvek súhlas v zmysle a
podľa nájomnej zmluvy odporcovi udeliť. V tomto smere je preto nesprávny záver súdu, kedy súd na
základe vykonaného dôkazu výsluchom svedka pána G. vyhodnotil tento dôkaz tak, že súhlas bol zo
strany navrhovateľa udelený. Ak by aj teoreticky pán G. ako zamestnanec navrhovateľa bol oprávnený

udeliť súhlas odporcovi s vykonaním zmien, v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
takýto súhlas bol udelený v predpísanej forme. Zdôraznil, že úprava vzájomných práv a povinností
navrhovateľa ako prenajímateľa a odporcu ako nájomcu v nájomnej zmluve priamo ukladá, že náklady,
ak by ich odporca ako nájomca aj vynaložil na zmeny a úpravy predmetu nájmu, tak odporca sa
dobrovoľne podľa článku IV bod 6 nájomnej zmluvy zaviazal k náhrade takýchto nákladov, pričom

týmto zmluvným dojednaním navrhovateľ a odporca ako zmluvné strany súčasne vylúčili možnosť
a právo odporcu domáhať sa po ukončení nájomného vzťahu toho, o čo by sa aj zvýšila hodnota
predmetu nájmu. Vo vzťahu k uvedenému potom platí, že navrhovateľ a odporca si vzájomne upravili
otázku zmien na predmete nájmu priamo v nájomnej zmluve, odchylne od dispozitívnej úpravy v § 667
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k znaleckému posudku sa plne pridržiaval jeho písomného

vyjadrenia zo dňa 27. 09. 2013, ako aj ich vyjadrení, vykonaných na pojednávaniach pred súdom.
Tvrdené zhodnotenie v znaleckom posudku je pre navrhovateľa absolútne nepotrebné, neúčelné, nie
je dokonca ani v určitom rozsahu funkčné, dokonca v dôsledku stavu predmetu nájmu po skončení
nájomnéhovzťahuhroziloprenavrhovateľariziko,žebynavrhovateľakovlastníkpredmetunájmumohol
byť sankcionovaný zo strany subjektov vykonávajúcich dohľad a kontrolnú činnosť a navrhovateľovi

vznikli náklady spojené s uvedením predmetu nájmu do takého stavu, aby ho mohol prenajímať ďalším
osobám a rovnako tiež náklady spojené s odstránením závadného stavu predmetu nájmu, ktorý bol
pri jeho odovzdaní po skončení nájmu. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam a k dôvodom
považoval rozsudok súdu 1. stupňa za nesprávny, a to preto, že samotné rozhodnutie v predmetnej veci
vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie

má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo
aby ho zmenil a rozhodol tak, že podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovie a odporcu
zaviaže k náhrade trov konania k náhrade trov odvolacieho konania.Odporca k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil a vec
správne rozhodol, preto navrhuje rozsudok súdu 1. stupňa potvrdiť a navrhovateľa zaviazať k náhrade

trov odvolacieho konania. Súd správne použil ustanovenie § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
konkrétneposlednúvetu,nakoľkosúhlasp.G.naozajpodľajehonázorumábyťposudzovanýakosúhlas
prenajímateľa, pretože p. G. vystupoval za prenajímateľa, on vykonával úkony týkajúce sa nebytového
priestoru, dokonca prevzal nebytové priestory od odporcu pri ich ukončení nájmu. Ak by prenajímateľ
nemal záujem na ponechaní si úprav, bol by žiadal od odporcu postup podľa § 667 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, avšak zo znaleckého posudku je zrejmé, že toto zhodnotenie je tam doteraz, preto podľa
jeho názoru neobstoja tvrdenia navrhovateľa, ktoré sa javia ako účelové. Poukázal pritom, že nájomca
preukázateľne zhodnotil predmet nájmu, prenajímateľ odsúhlasil toto zhodnotenie a ponechal ho na
predmete nájmu, odporca nežiadal úhradu nákladov, ale protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci
a neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že pán G. nebol oprávnený konať za navrhovateľa pričom poukázal
na § 15 a 16 Obchodného zákonníka.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa z dôvodov uvedených v odvolaní, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 18. 01. 2010 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1.995,15 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že
poskytol odporcovi nájom nehnuteľnosti, za čo mu boli vystavené faktúry za nájom a za služby spojené
s užívaním nehnuteľnosti. Odporca zaplatil len časť dlžnej sumy vo výške 443,05 eura a zvyšnej sumy

sa navrhovateľ domáhal podaným návrhom.

Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí), po zrušení predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa
pre procesné pochybenia súd konanie v časti o zaplatenie 268,39 eura zastavil, upravil Daňový úrad
Trnava, aby po právoplatnosti uznesenia vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 8,30 eura a

rozhodol, že v zastavujúcej časti žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania v zamietajúcej časti, ako aj o trovách konania
štátu, súd rozhodne samostatným uznesením. V dôsledku odvolania podaného navrhovateľom bola
predmetom odvolacieho konania len zamietajúca časť. V ostatnej časti je rozhodnutie súdu prvého
stupňa už právoplatné.

Podľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

Nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a

podnájme nebytových priestorov možno podporne použiť všeobecnú úpravu Občianskeho zákonníka <.rieši prípad, keď sa zmeny na veci vykonali bez
súhlasu prenajímateľa. Skutočnosť, že zmeny na veci boli vykonané so súhlasom prenajímateľa, v
prípade sporu preukazuje nájomca. Ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu prenajímateľa, je

nájomca po skončení nájmu povinný uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu.

Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v
prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví
vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

Podľa § 272 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že
sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť
iba písomne.

Obchodný zákonník koncipuje právnu úpravu formy zmlúv na základe princípu bezformálnosti právnych
úkonov. Písomná forma je podmienkou platnosti len v dvoch prípadoch. Je to predovšetkým vtedy,
keď písomnú formu ustanovuje zákon, ako aj vtedy, keď písomnú formu zmluvy určila aspoň jedna
zo zmluvných strán. V takomto prípade, ak chce druhá strana platne uzavrieť zmluvu, musí takejto
požiadavke vyhovieť.

Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to: písomnosti (spočíva
v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v texte listiny) a podpisu konajúcej osoby. Písomnosť
prejavu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Ak je potrebné, aby sa právny
úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo tiež udeliť písomne.

Súd prvého stupňa, vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca vykonal
v prenajatých nebytových priestoroch stavebné úpravy, pričom podľa uzatvorenej zmluvy mal mať k
tomu vopred písomný súhlas prenajímateľa, ktorý nemal. Napriek tomu súd, vychádzajúc z výpovedesvedka G. dospel k záveru, že súhlas navrhovateľa odporcovi bol daný, keď vychádzal z toho, že
súhlas možno udeliť v akejkoľvek forme a Občiansky zákonník nevyžaduje, aby bol súhlas udelený
pred vykonaním zmien. Súd prvého stupňa následne, vychádzajúc zo záveru, že súhlas k stavebným

úpravám navrhovateľom bol daný sa zaoberal kompenzačnou námietkou odporcu - teda protihodnotou,
o čo sa zvýšila hodnota veci - nehnuteľnosti navrhovateľa. S takýmto skutkovým záverom súdu prvého
stupňasaodvolacísúdnestotožňuje.Súdprvéhostupňavrozhodnutínevysvetlil,prečo,akskonštatoval,
že zmluva o nebytových priestoroch mala písomnú formu a v zmysle samotnej zmluvy ju možno meniť
alebo dopĺňať len písomne (bod XIII. zmluvy) a v samotnej zmluve, v bode 7. zmluvy bolo uvedené,

že nájomca je oprávnený vykonávať zmeny a úpravy na predmete nájmu iba po predchádzajúcom
písomnom súhlase prenajímateľa, ako dospel k záveru, že navrhovateľ po oboznámení sa s tým, že
odporca vykonal v prenajatej nehnuteľnosti stavebné úpravy tieto akceptoval, čím s nimi vyjadril súhlas.
Z uvedeného dôvodu je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Z vykonaného dokazovania
pritom vyplýva, že v zmysle nájomnej zmluvy bol potrebný predchádzajúci písomný súhlas navrhovateľa,
ktorý v konaní nebol preukázaný a žiadny z účastníkov to, že by takýto písomný súhlas (a už vôbec

nie predchádzajúci) bol daný, ani netvrdil. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné v ďalšom konaní
vychádzať z toho, že predchádzajúci písomný súhlas navrhovateľom odporcovi na stavebné úpravy
nebol daný a zaoberať sa nárokom navrhovateľa a kompenzačnou námietkou odporcu, vychádzajúc z
takéhoto skutkového stavu. Keďže skutkový záver súdu prvého stupňa a jeho následné posudzovanie
kompenzačnej námietky odporcu v zmysle ustanovenia § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo

nesprávne, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti podľa
§221ods.1písm.h)OSPzrušilavecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Názoromodvolacieho
súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 226 OSP).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.