Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Boris Minks
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/21/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205666
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617205666.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľa: Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/
X, B., zastúpený Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, proti osobe
oprávnenej na výživné: Bc. Q. D. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. T. XXX/XX, T., o zrušenie vyživovacej
povinnosti, o odvolaní osoby oprávnenej na výživné proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa
19. januára 2018 č. k. 4Pc/38/2017-59, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 19.01.2018 č. k. 4Pc/38/2017-59 pri právnom posúdení podľa
§ 62 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zák. o rodine zmenil rozsudok OS Topoľčany č. k. 6C/62/2007-140 zo dňa
17.01.2008 v časti vyživovacej povinnosti navrhovateľa (ďalej iba povinný) na osobu oprávnenú na
výživné (ďalej iba oprávnená) tak, že zrušil vyživovaciu povinnosť povinného na oprávnenú v sume
33,19 eura mesačne s účinnosťou od 24.05.2017. V ostatných častiach uvedený rozsudok ponechal
nezmenený.
2. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP) s tým,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie mal za preukázané, že oprávnená
nadobudla schopnosť samostatne sa živiť a to ukončením štúdia dňom 23.05.2017. Na takto zaujatom
záveresúduničnemeníto,žeodnasledujúcehodňabolaoprávnenázaradenádoevidencieuchádzačov
ozamestnanie.Vkonaníoprávnenánepredložilažiadendôkazvtomsmere,žejejnepriaznivýzdravotný
stav alebo iné skutočnosti jej znemožňujú sa samostatne živiť. Nadobudnutie schopnosti samostatne sa
živiť podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine znamená, že na výživnom oprávnená osoba získala predpoklady
na výkon povolania, z ktorého môže dosahovať príjem na uspokojovanie vlastných životných potrieb.
Samotná skutočnosť, že osoba oprávnená na výživné je po skončení štúdia evidovaná na úrade práce
a nemá príjem, nepostačuje k záveru, že nemá schopnosť sama sa živiť.
4. Výkon absolventskej práce oprávnenou na Okresnom úrade v T. potvrdil to, že oprávnená napriek
problémom s ľavým uchom je schopná vykonávať zamestnanie primerané získanému vzdelaniu, ako
aj jej zdravotnému stavu.5. V zmysle dikcie ust. § 62 ods. 1 Zák. o rodine jednoznačne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom trvá len do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a nie do času, pokiaľ deti nemajú
možnosť sa zamestnať. Tým, že oprávnená ukončila prípravu na budúce zamestnanie, v ďalšom štúdiu
nepokračuje a teda sa môže zamestnať a dosahovať príjem zo zamestnania, získala schopnosť sama
sa živiť.
6. Schopnosť oprávnenej sa zamestnať mal súd za preukázanú od nasledujúceho dňa ukončenia
jej vysokoškolského štúdia 1. stupňa, t. j. od 24.05.2017. Počnúc týmto dňom došlo aj k zrušeniu
vyživovacej povinnosti povinného na oprávnenú.
7. Proti tomuto rozsudku sa včas odvolala oprávnená. Uviedla, že povinný platil výživné, avšak nie
v stanovenom čase. V súčasnosti je nezamestnaná, nemá žiaden príjem a ani nepoberá žiaden
príspevok. Nedostala vyplatenú splátku výživného za január 2018. O pracovné miesta sa uchádzala u
viacerých zamestnávateľov (Detský domov, Domov Dôchodcov, Denný seminár), avšak bezúspešne.
Prácu hľadala aj mimo svoj odbor vo výrobných závodoch, no doposiaľ neobdržala žiadnu odpoveď. O
povinnom nemá žiadne informácie, pokiaľ ide o jeho stav a príjem, pretože výživné bolo určené ešte
v roku 2007. K odvolaniu dokladá kópiu rodného listu, nakoľko si doplnila meno a takisto aj potvrdenie
o evidencii uchádzača o zamestnanie.
8. Povinný v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávnenej uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu, aby
podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) rozsudok OS Topoľčany sp. zn. 4Pc/38/2017-59
zo dňa 19.01.2018 potvrdil. Oprávnená nadobudla predpoklady na výkon povolania a je plne spôsobilá
dosahovať príjem na uspokojovanie svojich životných potrieb. Keď oprávnená ďalej neštuduje a ani inak
sa nepripravuje na výkon povolania, tak potom je schopná sa živiť a vyživovacia povinnosť povinného
tým voči oprávnenej zanikla.
9.Oprávnenávpísomnomvyjadrenínapísomnévyjadreniepovinnéhokjejodvolaniuuviedla,ženaďalej
trvá na vrátení splátok výživného za rok 2012 v sume 185,92 eura a za január, február a marec 2018.
Od 08.03.2018 má pracovnú zmluvu s firmou C.., a preto na ďalších splátkach výživného netrvá.
10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvejinštancie procesnýmpostupompodľa §378ods.1a§380ods.1CSP,beznariadeniaodvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie
oprávnenej zo dňa 07.02.2018 voči rozsudku OS Topoľčany zo dňa 19.01.2018 č. k. 4Pc/38/2017-59
nie je dôvodné.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. V danom prípade súd prvej inštancie pri rozhodovaní o podanom návrhu povinného na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči jeho dospelej dcére, t. j. oprávnenej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav, ktorý následne aj správne posúdil podľa vpredu citovaných ustanovení hmotnoprávneho predpisu
(§ 62 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2 Zák. o rodine). Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý
prvoinštančný rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje
na rozsah a predovšetkým obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP).13. Odvolací súd na margo potvrdenia napadnutého rozsudku, ako vecne správneho poznamenáva, že
súd prvej inštancie vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania mal správne na strane oprávnenej
preukázanú schopnosť sa samostatne živiť a tým sa aj zamestnať, pretože dňom 23.05.2017 ukončila
štúdium na vysokej škole prvého stupňa a to zdravotníctva a sociálnej práce T. v R.. Zdravotné
obmedzenie uvádzané oprávnenou (problémy s ľavým uchom) nepovažoval súd správne za také
obmedzenie, ktoré by bránilo oprávnenej nájsť si vhodné zamestnanie.
14. Ukončením vysokoškolského štúdia prvého stupňa, v ktorom oprávnená nemá záujem ďalej
pokračovať, táto v zmysle § 62 ods. 1 Zák. o rodine dosiahla schopnosť samostatne sa živiť, t. j.
z odmeny za vykonanú prácu uhrádzať svoje základné životné potreby. Tým, že odporkyňa získala
schopnosť samostatne sa živiť, automaticky ešte nezískala možnosť zamestnať sa, ktorá možnosť je
obmedzená najmú situáciou na trhu pracovných síl v tomto štáte. Preto nemožnosť oprávnenej získať
trvalé zamestnanie nie je možné spájať s existenciou vyživovacej povinnosť povinného aj naďalej, t. j.
po skončení vysokoškolského štúdia oprávnenou.
15. Pokiaľ ide o tvrdenia oprávnenej ohľadne určitých nedoplatkov povinného na jej výživné v roku 2012
a v mesiacoch január až marec 2018, tak v tomto konaní zrušoval súd vyživovaciu povinnosť povinného
dobudúcnosti,pričomotázkaurčeniadlhunazročnomvýživnom,aktakýupovinnéhovznikoljeotázkou,
ktorá sa musí riešiť v rámci exekučného konania.
16. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.