Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ama Odalošová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200034
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6618200034.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci navrhovateľa
R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., proti matke F. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom U., ul. V. XXXX/X, zast. JUDr. Soňou Petrusovou, advokátkou so sídlom Lučenec, Ul. Adyho č. 34
o určenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 5Pc/1/2018-50 zo dňa 29. 01. 2018 takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5Pc/1/2018-50 zo dňa 29. 01. 2018 p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie matku zaviazal prispievať na výživu
navrhovateľa R. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 50,-Eur mesačne vždy do 10 dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľa, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žiadnemu z účastníkov nárok
na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané,
že navrhovateľ je študentom 3. ročníka denného štúdia Gymnázia so sídlom D. A. vo T.. Býva v
domácnosti s otcom v XXXX., cca od augusta 2017. Mesačné výdavky samotného navrhovateľa boli
vyčíslené v celkovej sume 95,87,-Eur, pozostávajúcej z nasledovných položiek: strava v školskej jedálni
od septembra do decembra 2017 112,- Eur, t.j. 28,- Eur mesačne, ošatenie 410,- Eur ročne, t.j. 34,17,-
Eur mesačne, drogéria 74,- Eur ročne, t.j. 6,17,- Eur mesačne, lieky 20,- Eur ročne, t.j 1,7,- Eur mesačne,
náklady spojené so školou v sume 155,- Eur polročne / zahrňujúci výlety, ZRPŠ, knihy /, t.j. 25,83,- Eur
mesačne. Súd prvej inštancie mal preukázané, že navrhovateľ nie je schopný sám sa živiť z dôvodu
sústavnej prípravy na budúce povolanie. Vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľovi stále trvá z
dôvodu, že navrhovateľ nie je objektívne schopný sa sám živiť. Pri stanovení výšky výživného súd prvej
inštancie vychádzal z oprávnených potrieb navrhovateľa, jeho výdavkov a možností a schopností na
strane povinného. Navrhovateľ vyčíslil nevyhnutné náklady celkom sumou 504,- Eur ročne a náklady
na školu od septembra do januára sumou 155,- Eur. Po rozpočítaní uvedených ročných nákladov na
mesiac súd prvej inštancie dospel k nákladom za obdobie kalendárneho mesiaca v sume 95,87,- Eur.
Na pojednávaní právna zástupkyňa matky navrhla určiť výživné, vzhľadom na možnosti, schopnosti a
majetkové pomery matky, prihliadnuc že matka pravidelne mesačne hradí náklady na mobilný telefón
navrhovateľa ako aj iné finančné výdavky ak o to požiada, čo aj sám navrhovateľ vo výpovedi potvrdil,
pre navrhovateľa vo výške 50,-Eur mesačne. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že matka má k
navrhovateľovi tiež vyživovaciu povinnosť, ktorú nenahrádza osobnou starostlivosťou o navrhovateľa.
Navrhovateľ požadoval výživné vo výške 120 Eur. Vo svojej výpovedi na pojednávaní túto skutočnosťodôvodnil tým, že jeho otec platil po zvýšení výživného sumu 116,- Eur mesačne jeho matke, tak aj
matka mu má teraz takou istou sumou prispievať na výživné. Súd prvej inštancie síce porovnal na
základe listinných dôkazov ročný čistý príjem za rok 2017 otca, ktorý je v celkovej sume 20.536,98
Eur a čistý ročný príjem matky v sume 5.073,12 Eur, rozdiel uvedených príjmov v sume je 15.463,86
Eur. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov, na čo súd prvej inštancie taktiež pri určení výšky výživného prihliadol. Súd prvej
inštancie vzhľadom na vek navrhovateľa, jeho nevyhnutné mesačné náklady na stravu v
školskej jedálni, ošatenie, drogériu, lieky a náklady na školu, ako aj úhradu časti mesačných výdavkov
matkou navrhovateľa vyhodnotil za primerané určenie výživného vo výške 50,-Eur mesačne. Táto suma
zodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom matky navrhovateľa. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať výživné od právoplatnosti
rozsudku, súd prvej inštancie preto vyhovel návrhu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa dikcie § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej v texte len ,,CMP“), podľa ktorého žiaden účastník nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Konanie vo veciach výživného plnoletých
osôb sa spravuje ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku. Súd prvej inštancie v danej veci
vzhľadom na charakter sporu - výživné medzi najbližšími príbuznými mal za to, že nie je spravodlivé,
aby účastníci si nahrádzali trovy. V spojitosti s uvedeným je dôležitá aj skutočnosť, že nejde o spor
právne náročný.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že matka ho
opustila, pričom mu povedala, aby išiel k svojmu otcovi, ktorý s nimi nežil od roku 2003. Taktiež nie je
pravda, že on sám sa rozhodol odsťahovať k otcovi. Navrhovateľ len nesúhlasil, aby išiel bývať k jej
priateľovi, nakoľko ho nepozná a nechcel opustiť svoj domov, kde býval odmalička. Taktiež nie je pravda,
čo uviedla jeho matka ohľadom jej príjmu. Jej príjem nebol dostatočne preskúmaný, podľa potvrdenia
zo zamestnania jeho matka zarábala mesačne sumu 422 €, jemu však doslova povedala, že zarába
od 700 € do 850 € v čistom, čiže zamestnávateľ jej musí okrem vydokladovanej sumy dávať peniaze
do rúk alebo inou formou prípadne ako odmenu. Jej príjem by bol možný zistiť výpisom z účtu alebo
jej výsluchom. Taktiež navrhovateľ uviedol, že byt v ktorom spoločne s matkou bývali v meste U. jeho
matka prenajíma, kde za prenájom berie mesačne sumu od 200 € do 350 €. Čiže jej mesačný čistý
príjem je vo výške cca okolo 1200 €. Jeho matka to však neuviedla, aby nemusela platiť vyššie výživné.
Navrhovateľ ešte dodal, že do svojich mesačných výdavkov nezahrnul cestovné a že o rok ho čaká
stužková a maturita, kde bude potrebovať oblek a topánky. Konštatoval, že jeho výdavky sú ako pre
dospelého človeka. Po ukončení strednej školy by chcel isť na vysokú školu, pričom dodal, že prihlášky
a cestovné na prijímacie skúšky sú finančne nákladné. Na záver uviedol, že pre dospelého človeka je
suma 50 € nízka a preto žiadal sumu 120 €.
5. Matka sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila, pričom uviedla, že súd mal za preukázané majetkové
pomery rodičov navrhovateľa, ako aj jeho potreby a taktiež možnosti obidvoch rodičov. V tejto súvislosti
poukázala na skutočnosť, že navrhovateľa vychovala a starala sa o neho temer do jeho 18-tich rokov.
Otec navrhovateľa ani poriadne nevedel, že má syna a všetky jeho potreby zabezpečovala výlučne
ona, okrem výživného určeného súdom. Ďalej podľa matky nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že
ho opustila. Pravdou je, že sa s ňou nechcel presťahovať do nového bydliska a radšej si zvolil terajšie
bydlisko otca, čo s ťažkým srdcom matky rešpektovala. Súd preskúmal jej príjem rovnakým spôsobom
ako príjem otca navrhovateľa - obidvaja predložili potvrdenie od zamestnávateľa. Navrhovateľ akceptuje
potvrdenie otca, ale jej potvrdenie nie je ochotný akceptovať. Takéto preukazovanie príjmov účastníkov
konania je bežnou praxou súdov. Nie je pravdou, žeby bol jej mesačný príjem vyšší, ako je to uvedené
na potvrdení od zamestnávateľa. Zamestnávateľ jej poukazuje výplatu na účet v takej výške, ako uviedol
v potvrdení o príjme a je to potrebné považovať za objektívnu skutočnosť. Nie je pravdou, žeby za
prenájom bytu dostávala mesačne sumu od 200,- do 350,- Eur tak, ako to uviedol navrhovateľ vo svojom
odvolaní.Poukázalanasprávuzoškolyohľadnenavrhovateľa,vktorejjezdôraznenýjehopostojkštúdiu
a jeho celkové správanie, čo sa odzrkadľuje aj na jeho študijných výsledkoch. Celkový postoj k štúdiu je
u navrhovateľa podľa nej nezodpovedný a argumenty ohľadne školy a výdavkov používa len účelovo na
dosiahnutie vyššieho výživného, ktoré pravdepodobne použije na cigarety, alkohol a má obavu, že aj na
omamné látky. Matka je toho názoru, že súd prvej inštancie objektívne a spravodlivo vyhodnotil všetky
vykonané dôkazy a na základe toho aj spravodlivo rozhodol a teda navrhla, aby krajský súd rozsudoksúdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“).
6. Navrhovateľ sa k vyjadreniu matky vyjadril pričom uviedol, že nie je pravda, že sa o neho otec
nestaral, vždy mu niečo kúpil, čo sa týka narodením, menín, Vianoc a riadne platil výživné. Otec mu
okrem toho platil aj životné poistenie vo výške 17,33 € mesačne od mesiaca november roku 2003 do
mesiaca august roku 2017 to je 166 mesiacov a suma činí cca 2.876,78 €. Životnú poistku, ktorú platil
otec zrušila matka pred jeho plnoletosťou a tieto peniaze si nechala pre svoje účely. K potvrdeniu od
zamestnávateľa uviedol, že jeho matka mu sama povedala, že má príjem vyšší ako je na výplatnej
páske, takže pravdivo uviedol sumu 700 € až 850 €. Čo sa týka prenájmu bytu podľa zistení z realitných
kancelárií v centre mesta S.sa pohybujú ceny za prenájom 3-izbového bytu od 350 € takže je reálne, že
berie takúto sumu za prenájom jej bytu. V byte býva iná neznáma osoba, čo mu potvrdili susedia. K jeho
štúdiu na škole sa vyjadril v tom, že jeho výsledky sú priemerné, avšak ani raz nemal zníženú známku
zo správania a takisto nemal žiadne neospravedlnené hodiny. Do školy riadne chodí, nie je pravda, že
je nezodpovedný. Veľmi ho urazilo a ponížilo to, že jeho matka uviedla vo svojom vyjadrení, že peniaze
použije na cigarety, alkohol a omamné látky. Navrhovateľ uviedol, že nefajčí a ani nepije alkoholické
nápoje a už vôbec nepožíva omamné látky. Považuje sa za slušného a čestného človeka, ani raz nemal
problémy so správaním v škole ani na verejnosti. Nie je pravda, že by neakceptoval priateľa jeho matky
a jej osobný život. Už predtým mala 12 ročný vzťah s iným priateľom, v ktorom trpel a často dochádzalo k
fyzickému násiliu na jeho osobu. Po tomto vzťahu vystriedala ďalších partnerov a práve pre toto nechcel
ísť žiť spolu s matkou a jej oveľa mladším partnerom. Navrhovateľ mal strach ako bude on reagovať
na jeho prítomnosť. Na záver žiadal, aby súd objektívne a spravodlivo vyhodnotil dôkazy a určil sumu
výživného vo výške 120 Eur mesačne od podania návrhu.
7. Matka sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadrila, pričom uviedla, že je pravdou, že okrem sviatkov a
plnenia si vyživovacej povinnosti, iným spôsobom na výchovu navrhovateľa otec nikdy neprispel. Po
dohode medzi ňou a otcom navrhovateľa, otec platil životnú poistku navrhovateľovi, ktorú založila ona
a z toho dôvodu nežiadala za celé obdobie zvýšenie výživného. Životná poistka bola založená na jej
meno, kde bola spolu s navrhovateľom pripoistená. Túto poistku zrušila z toho dôvodu, že bolo potrebné
navrhovateľovi prerobiť jeho detskú izbu na študentskú a z toho dôvodu nemusela brať úver a taktiež
tieto peniaze spoločne s navrhovateľom (ktoré zvýšili po rekonštrukcii izby) spotrebovali. Jednalo sa o
sumu 2.063,78 Eur, pričom sa nejednalo o žiadne šetrenie pre navrhovateľa. Poukázala na skutočnosť,
že navrhovateľ je priemerným žiakom, avšak má veľa vymeškaných hodín, ktoré sú vždy ospravedlnené
od lekára, ale o učenie nemá veľký záujem. Správanie navrhovateľa sa zmenilo až potom, ako si našla
priateľa, avšak vždy to bude pre ňu jej syn, ktorý bude na prvom mieste, aj napriek tomu, že to odmieta
pochopiť a akceptovať. Matka je smutná z jeho správania sa a postoja voči nej. Nikdy sa nestalo, žeby jej
predchádzajúci priateľ akýmkoľvek spôsobom navrhovateľovi ublížil a nikdy nedošlo k fyzickému násiliu
voči nemu. Matka nevie prečo navrhovateľ uviedol takéto nepravdivé skutočnosti. Poukázala na súdnu
prax, podľa ktorej sa výživné na plnoleté dieťa navštevujúce vysokú školu určuje v rozmedzí od 150,-
Eur do 300,- Eur. Navrhovateľ žiada 120,- Eur, čo však nie je v jej možnostiach, vzhľadom na jej osobné
a majetkové pomery a nie je v súlade s potrebami navrhovateľa. Pre študenta strednej školy je výživné
vo výške 240,- Eur od obidvoch rodičov neprimerane vysoké. Navrhovateľ sa voči nej ako matke správa
v rozpore s dobrými mravmi a uvádza už spomínané nepravdivé skutočnosti, ktoré nemajú vplyv na
rozhodovanie v danej veci. Opätovne tvrdila, že súd objektívne a spravodlivo vyhodnotil všetky vykonané
dôkazy a na základe toho aj spravodlivo rozhodol a teda navrhla, aby krajský súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, §
66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je konaním, ktoré súd prejednáva podľa ustanovení
Civilného mimosporového poriadku (§ 154 a nasledujúce CMP). Na konania podľa Civilného
mimosporového poriadku sa podľa § 2 ods. 1 CMP použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.
10. V zmysle § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.11. V zmysle § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
12. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k podanému
odvolaniu krajský súd naviac dodáva:
13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
14. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je
koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
15. Pokiaľ ide o skutkové závery okresného súdu, na základe ktorých okresný súd dospel k tomu, že
matka je povinná prispievať na výživu navrhovateľa sumou 50,-Eur mesačne, s týmito sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje.
16. Odvolanie navrhovateľa teda nie je dôvodné.
17. Vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom upravuje Zákon o rodine v § 62 ako ich zákonnú povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
mieresaodieťaosobnestará.Akrodičiažijúspolu,prihliadasúdajnastarostlivosťrodičovodomácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodičia, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
19. Priamo v ustanovení § 75 Zákona o rodine ukladá súdu posudzovať majetkové pomery, schopnosti
a možnosti povinného objektívne z hľadiska širších súvislostí a skutočností, či sa výživou povinná osoba
nevzdala výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu a či neberie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré by ohrozovali jeho schopnosť platiť výživné. Súd prvej inštancie
podľa názoru odvolacieho súdu správne aplikoval ustanovenia Zákona o rodine.
20. Pokiaľ ide o konkrétne námietky navrhovateľa spočívajúce v tej skutočnosti, že matka má
vyšší príjem ako uviedla, odvolací súd má za to, že tieto námietky vytýkané navrhovateľom nie sú
dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo správne zhodnotených dôkazov a dostatočne
vykonaných dôkazov, a okresný súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Správne okresný súd pri
rozhodovaní vychádzal z potvrdenia o príjme matky (č. l. 23 spisu) ako aj potvrdenia o príjme otca (č.
l. 39 spisu) a tieto následne porovnal. Súd prvej inštancie ďalej správne v zmysle § 75 ods. 1 Zákona
o rodine prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky ako aj na odôvodnené potreby
navrhovateľa. Navrhovateľ príjmy matky namieta, pričom ale žiadnym spôsobom nepreukázal opak.
Matka naopak vo svojich vyjadreniach tvrdenia navrhovateľa o výške jej príjmu poprela.
21. Ďalšie námietky uvádzané navrhovateľom odvolací súd považoval za neopodstatnené a preto
rozhodnutie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil ako vecne správne.22. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania
23. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.