Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/88/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616208686
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616208686.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: K.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 9.047,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Csp/160/2016-118 zo dňa 09.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o povolení splátok m
e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.937,23
euraspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy5.615eurod27.05.2017dozaplatenia,
pričom mu povolil splácať tento dlh v splátkach po 50 eur mesačne pod stratou výhody splátok. Konanie
čo do sumy 55 eur s príslušenstvom súd zastavil. Zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy
9.047,23 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa,

a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 - uzatvoril
so žalovaným dňa 31.05.2012 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a na jej základe mu
bol poskytnutý úver vo výške 6.000 eur, splatný v mesačných splátkach po 117,90 eura s konečnou
splatnosťou určenou na deň 24.06.2022. Pre porušenie bodu 8.1 písm. a) Obchodných podmienok
oznámila Slovenská sporiteľňa, a.s., žalovanému listom zo dňa 30.09.2015 mimoriadnu splatnosť
pohľadávky. Právny vzťah veriteľa a žalovaného súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou
zmluvou, ktorá bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch ako aj s ustanoveniami § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu pokladal za
dôvodný, keďže žalobca sa dostal s plnením do omeškania. Pri vyčíslení dlhu vychádzal z úhrad
realizovaných žalovaným a následného zostatku vzhľadom na celkovú čiastku spojenú s úverom, ktorý
mal žalovaný podľa zmluvy o splátkovom úvere zaplatiť, t. j. 14.117,77 eura. Možnosť splácať dlh v
splátkach súd odôvodnil podľa § 232 ods. 4 CSP. V časti zaplatenia sumy 50 eur zobral žalobca žalobu
späť z dôvodu jej úhrady žalovaným v priebehu konania, s čím žalovaný súhlasil. Zastavenie konania v
tejto časti súd odôvodnil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo “CSP“). Výrok o trovách
konania, ktorým úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu, súd odôvodnil podľa § 255 ods.
1, 2 CSP.2. Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v
zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesúhlasil ani s vyčíslením úroku

vo výške 744,77 eura. Vzniesol námietku premlčania podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pretože
časť dlhu je podľa neho premlčaná, a to splátky splatné od 26.12.2013, pretože žaloba bola podaná
na súd až dňa 27.12.2016. Uviedol, že spotrebiteľská zmluva nemá predpísanú formu, bez bližšej
špecifikácie vady zmluvy. Venoval sa aj neprijateľným zmluvným podmienkam a citoval ustanovenie
Občianskeho zákonníka, ktoré neprijateľné podmienky vymenúva. Namietal aj nesprávne vyčíslenie

žalovanej sumy. Uviedol, že po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sa žalobca môže domáhať len
zaplatenia nesplatenej istiny a dlžných úrokov z omeškania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) prejednal vec viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti - pri inom právnom posúdení po splnení si povinnosti podľa §
382 CSP - ako aj v súvisiacom výroku o povolení splátok dlžnej sumy a o trovách konania podľa § 388

CSP zmenil a žalobu zamietol. Pritom postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 CSP, podľa
ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jehoúčinnosti.(2)Právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,

popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Pred rozhodnutím o odvolaní odvolací súd v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku vyzval strany
sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ako aj ustanovení § 53 ods. 9

a § 565 Občianskeho zákonníka.

6. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že v konaní predložil relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie
písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na

vymáhanie postúpenej pohľadávky. Podľa neho súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, a v súvislosti
s tým poukázal na rozhodnutia viacerých súdov. Ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách
pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení daného zákona, pokiaľ
zákon predmetnú odchýlku nevylučuje. Podľa žalobcu ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona

nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov. Zmluvné strany si dohodli postúpenie pohľadávky
odchýlne od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou úverovej zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú
počtomdníomeškania,prípadnezaslanímpísomnejvýzvy.Vzhľadomnatomožnokonštatovať,žedošlo
k platnému postúpeniu pohľadávky. Podľa neho ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno

spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je totiž zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového
tajomstva a toto ustanovenie nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o tých
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva,
že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia

pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na
plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka.
S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách, a nie
sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok.

7. Žalovaný oznámil, že nemá vedomosť, že by bol pri postupovaní pohľadávky zachovaný postup
podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň uviedol, že od vydania napadnutého rozsudku zaplatil
žalobcovi sumu 88 eur.8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 27.12.2016 domáhal zaplatenia
sumy 9.047,23 eura s príslušenstvom z titulu zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej dňa 31.05.2012,
na základe ktorej pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla žalovanému úver vo výške 6.000

eur a žalovaný sa zaviazal úver uhrádzať v mesačných splátkach až do konečnej splatnosti úveru dňa
24.06.2022. Žalovaný úver riadne nesplácal a veriteľ mu zaslal list zo dňa 09.09.2015, ktorým ho vyzval
na zaplatenie dlžnej pohľadávky vo výške 3.189,94 eura - bez špecifikácie tejto sumy a dlžného obdobia
- do 15 dní od doručenia výzvy (v spise na č.l. 95). Zároveň ho upozornil, že ak dlžnú sumu nezaplatí,
veriteľ je oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Dôkaz, či bola výzva zaslaná na poštovú

prepravu s následkom doručenia do 3 dní (bod 10.2 všeobecných obchodných podmienok, v spise na č.l.
29 p.v.), žalobca nedoložil. Listom zo dňa 30.09.2015, doručeným žalovanému dňa 05.10.2015, vyhlásil
pôvodný veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného do 15 dní zaplatiť mu sumu 9.220,73
eura - bez špecifikácie tejto sumy a dovtedy dlžného obdobia. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 23.10.2015 postúpil pôvodný veriteľ ako postupca pohľadávku špecifikovanú v prílohe zmluvy č.
1 na žalobcu ako postupníka. V podaní adresovanom žalovanému zo dňa 24.11.2016 (v spise na č.l.

40) žalobca špecifikoval dlžnú sumu 9.068,49 eura, ktorá mala pozostávať zo sumy úveru 5.746 eur,
zákonného/zmluvného úroku 1,26 eura, riadneho úroku 3.011,30 eura, úroku z omeškania 184,43 eura,
zmluvného úroku 100,50 eura a nákladov klienta 25 eur.

9. S ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania je nesporné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy

tak, ako to správne uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a to bez ohľadu na to, či sa zmluva o splátkovom úvere opierala o ustanovenia Obchodného
zákonníka. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej
strany, teda o spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného

sporového konania. Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne
pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie
súduakoorgánuochranyprávadospotrebiteľskýchprávnychvzťahov,priktorýchsasúdnemáspoliehať
v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.
Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany

právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre
všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti
a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle
ustanovenia § 295 CSP súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

10. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie a po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie neskúmal, či žalobca ako postupník
danú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia v nadväznosti na ustanovenie § 92
ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere dňa 23.10.2015, podľa

ktorého: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

11. Ustanovenie § 89 ods. 1 prvej a tretej vety pred bodkočiarkou zákona o bankách v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, na ktoré žalobca vo vyjadrení v priebehu odvolacieho konania o. i. poukazoval,uvádza: „Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej
republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu

zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak
to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva,
že sa od nich nemožno odchýliť. Odvolací súd na základe odkazu žalobcu na citované zákonné
ustanovenie však poznamenáva, že to, že vo všeobecných obchodných podmienkach (ďalej aj „VOP“)
si zmluvné strany mali dohodnúť postup pri postupovaní pohľadávky na tretí subjekt podľa § 89 ods.1

zákona o bankách odchýlne od toho, ako je upravený v § 92 ods. 8 tohto zákona, a že postúpenie
nepodmienili ani počtom dní omeškania a ani zaslaním písomnej výzvy, žalobca v prvoinštančnom
konaní nepreukázal. Ani vo vyjadrení podanom v priebehu odvolacieho konania podľa § 382 CSP
žalobca neuviedol, konkrétne ktoré ustanovenie VOP postúpenie pohľadávky takto upravuje. Odvolací
súd po preskúmaní obchodných podmienok skonštatoval, že v nich neboli obsiahnuté ustanovenia
týkajúce sa možného postúpenia pohľadávky v nadväznosti na iné než zákonné podmienky postúpenia

pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je spomenuté len v bode 10. úverovej zmluvy (v spise na č.l. 12
p.v.) a prípady porušenia zmluvných povinností alebo zmluvného dojednania sú upravené vo VOP v
ustanovení bodu 7.6, pričom následné ustanovenie bodu 19.16 VOP upravuje postúpenie pohľadávky
len všeobecne (v spise na č.l. 35) a jeho obsah nevylučuje aplikáciu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách.

12. Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné podľa názoru odvolacieho súdu vychádzať aj z
ustanovenia § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so
zákonom, bol by daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je

neplatnýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonualebohoobchádzaalebosa
prieči dobrým mravom. Napokon odvolací súd prihliadal aj na špeciálnu úpravu v súvislosti s vyhlásením
mimoriadnejsplatnosti,ktorévtomtoprípadepredchádzalopostúpeniepohľadávkyaktoréjeobsiahnuté
v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd prijal záver, že od tejto právnej
úpravy sa zmluvné strany nemohli odchýliť, pretože to vyplýva z povahy tohto ustanovenia. Podľa tohto

ustanoveniaakideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môžedodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V nadväznosti
na to podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené;

toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Na základe uvedeného bolo potrebné vychádzať z toho, že proces postúpenia pohľadávky zo strany
veriteľa, ktorým je banka, mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť splátky zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorú spotrebiteľ neuhradil, a odo dňa jej splatnosti prešla doba 3 mesiacov omeškania s platením dlhu

zo strany spotrebiteľa, pred samotným postúpením pohľadávky banka musela preukázateľne vyzvať
dlžníka na zaplatenie (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách) a dodržať aj špeciálne ustanovenie §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť dlžníka - spotrebiteľa - na to, že po 15 dňoch si uplatní
právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celej svojej pohľadávky (tzv. „zosplatnenie“ celého dlhu), ak
dovtedy ešte nenastala konečná splatnosť dlhu, a to v súlade s dohodou oboch zmluvných strán a v

súlade s ustanovením § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až potom banka mohla celú tzv.
zosplatnenú pohľadávku postúpiť inému subjektu.

14. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ
- dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné

predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu neboli splnené, pohľadávka banky bola teda v danom
momente ešte nepostupiteľná. V predmetnom konaní bola preukázaná len výzva na zaplatenie dlžnej
sumy pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, avšak nebolo preukázané, či veriteľ výzvu
zaslal na poštovú prepravu s následkom doručenia žalovanému podľa VOP do 3 dní. S ohľadom
na formuláciu ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľ mohol uplatniť právo podľa §

565 Občianskeho zákonníka (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti celého dlhu) najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky pri súčasnom upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Ak nebol v konkrétnom prípade dodržaný zákonom stanovený
postup, potom bolo vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právne neúčinné. Totiž pohľadávka zozmluvy o úvere sa automaticky nestáva splatnou v celom rozsahu v dôsledku nezaplatenia niektorej
splátky, ale len v dôsledku jednostranného právneho úkonu veriteľa - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
dlhu s jasnou formuláciou a za predpokladu dodržania postupu stanoveného v § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka.

15. Je zrejmé, že uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky neboli bankou dodržané,
keďže nebolo preukázané, že veriteľ účinne doručil žalobcovi výzvu na zaplatenie zo dňa 09.09.2015,
a či bola dodržaná lehota minimálne 15 dní od doručenia tejto výzvy do dňa, kedy svoje právo na

vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uplatnil. Vzhľadom na to odvolací súd urobil záver, že právny
úkon postúpenia je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle citovaného ustanovenia § 39
Občianskeho zákonníka. Na tom základe bolo nutné konštatovať, že žalobca, ktorý svoje právo opieral o
zmluvu o postúpení pohľadávky, v dôsledku neplatného právneho úkonu postúpenia pohľadávky nebol
v tejto veci aktívne legitimovaný, a práve z toho dôvodu bolo potrebné žalobu zamietnuť. Absolútna
neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti,

nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa.

16. Odvolací súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon. Žalobca
nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe absolútne neplatnej zmluvy o
postúpení pohľadávky v dôsledku porušenia zákonných ustanovení § 53 ods. 9, § 565 Občianskeho

zákonníka a § 92 ods. 8 zákona o bankách nemohol platne nadobudnúť predmetnú pohľadávku voči
žalovanému zo zmluvy o splátkovom úvere, v dôsledku čoho žalobe nebolo možné vyhovieť. Z dôvodu
iného právneho posúdenia boli dané podmienky na zmenu napadnutej vyhovujúcej časti rozsudku, preto
odvolací súd rozsudok v preskúmavanej vyhovujúcej časti výroku a aj v súvisiacom výroku o povolení
splátok dlžnej sumy podľa § 388 CSP zmenil a žalobu zamietol.

17. V závere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018, podľa ktorého ak neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 prvej
vety zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide
o postúpenie v rozpore so zákonom, kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho

zákonníka zakázané.

18. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý by mal nárok na náhradu účelne
vynaloženýchtrov prvoinštančnéhoajodvolaciehokonania(§255ods.1CSP).Keďžemuvšakvkonaní
žiadne trovy podľa obsahu spisu nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 CSP rozhodol, že sa mu

nárok na ich náhradu nepriznáva.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).