Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. september 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207548
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617207548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing. P. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. E. XXX, právne zastúpený JUDr. Milanom Vavrekom, advokátom, so sídlom
O., X. XXX, proti oprávnenému z vyživovacej povinnosti: D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. L., J. B.
XX/XX, právne zastúpený JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou, so sídlom O. D., C. XXX, o návrhu

navrhovateľa na zníženie výživného na oprávneného z vyživovacej povinnosti, o vzájomnom návrhu
oprávneného z vyživovacej povinnosti na zvýšenie výživného, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 21. februára 2018, sp. zn. 20Pc/23/2017-97, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. m e n í tak, že zvyšuje výživné navrhovateľa
Ing. P. U. na oprávneného z vyživovacej povinnosti D. U., nar. XX.XX.XXXX na sumu 250 Eur mesačne,

ktoré bude zasielať k rukám D. U. vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca počnúc od 04.01.2018.

Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09.02.2011, č.k. 8C/21/2011-22
vo výroku o výživnom na D. U..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. návrh navrhovateľa (povinného z vyživovacej
povinnosti) na zníženie výživného voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti zamietol. Výrokom II.
zmenil rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 09.02.2011, č.k. 8C/21/2011-22 tak, že od
08.11.2017 zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti D. U.
na sumu 300 Eur mesačne. Výrokom III. rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie od 08.11.2017
do 28.02.2017 vo výške 376,67 Eur, ktoré povolil navrhovateľovi splácať v mesačných splátkach po 30
Eur spolu s bežným výživným. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o vyživovacej povinnosti navrhovateľa na oprávneného z
vyživovacej povinnosti bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 09.02.2011,
sp. zn. 8C/21/2011-22, ktorým schválil medzi rodičmi rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa zaviazal
navrhovateľ prispievať na výživu v tom čase maloletého D. U. vo výške 200 Eur mesačne a na maloletú
T. na sumu 90 Eur mesačne. Navrhovateľ podal návrh na zníženie výživného, doručený súdu dňa
24.11.2017 na maloletú dcéru T. na sumu 50 Eur mesačne a na plnoletého syna D. na sumu 100

Eur mesačne. Uznesením zo dňa 14.11.2017, č.k. 1P/241/2017-28, návrh na zníženie výživného na
plnoletého syna D. U. podľa § 166 ods. 2 CSP vylúčil na samostatné konanie. Vykonaným dokazovaním
zistil, že v školskom roku 2017/2018 je D. U. študentom prvého ročníka dennej formy štúdia Univerzity sv.Cyrila a Metoda v Trnave, fakulty masmediálnej komunikácie. V školskom roku 2016/2017 D. U. študoval
na Žilinskej univerzite v Liptovskom Mikuláši, kde štúdium ukončil a od septembra 2017 prešiel študovať
na Univerzitu sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Podľa čestného prehlásenia N. J. a U. Y., D. U. sa podieľa

na platbe za spoločnú izbu v Trnave vo výške 90 Eur mesačne. Podľa faktúry z 23.11.2017 bol zakúpený
notebook zn. Lenovo Legion Y520-151KB za kúpnu cenu 1.256,76 Eur. Uvedený notebook zakúpila
stará matka D. U. L. U., ktorá vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že tento zakúpila z ušetrených
peňazí zasielaných na poistku D. s tým, že vnuk - D. U. jej mesačne zasiela za kúpu notebooku sumu
50 Eur. Taktiež L. U. prispieva na platenie poplatku za služby mobilnej siete vnukovi vo výške 36,19 Eur.

Oprávnený z vyživovacej povinnosti vykonával brigádnickú činnosť študenta v období od 27.10.2017 do
31.12.2017 za dojednanú hrubú mzdu vo výške 3,50 Eur/hod.

2. Matka oprávneného z vyživovacej povinnosti dosiahla za rok 2017 z pracovného pomeru priemernú
mesačnú čistú mzdu vo výške 799,30 Eur.

3. Navrhovateľ ako povinný z vyživovacej povinnosti je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý od
01.07.2017 sa zvýšil na sumu 711,92 Eur. Podľa pracovnej zmluvy z 29.09.2017 pracuje v spoločnosti
STIGMA, s.r.o. na pozícii montážnik v Nemecku, pričom zmluvné stany si dojednali mzdu vo výške
435 Eur. Podľa Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie
obdobie 2017 bol úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov na úrovni 1.305 Eur a poistné a príspevky

celkom vo výške 174,87 Eur. Povinný z vyživovacej povinnosti má 3 deti, pričom maloletá P. U. sa
narodila zo vzťahu s terajšou manželkou M. U. E. dňa 06.02.2012. Maloletá P. navštevuje materskú
školu a mesačný poplatok predstavuje 38,72 Eur. Manželka navrhovateľa je zamestnaná na Meste
Liptovský Hrádok, na pozícii opatrovateľská služba v domácnosti pre deti alebo pre mobilných občanov
s dohodnutou dobou trvania pracovného pomeru do 30.4.2018, pričom za rok 2017 dosiahla za mesiace

október, november a december čistú mzdu vo výške 924,35 Eur. Predtým manželka navrhovateľa
bola na predĺženej materskej dovolenke z dôvodu zdravotných problémov maloletej P.. Za nájom bytu
navrhovateľ a jeho manželka platia mesačne 226,12 Eur. Okrem uvedeného, navrhovateľ spláca splátku
úveru vo výške 276 Eur za nákup nehnuteľností z predchádzajúceho manželstva. Hodnotiac výsledky
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti

voči oprávnenému - D. U. nie je dôvodný a tento v celom rozsahu zamietol. Považoval za dôvodný návrh
oprávneného z vyživovacej povinnosti na zvýšenie výživného na sumu 300 Eur mesačne. Je zrejmé,
že od posledného rozhodovania súdu o výživnom na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš z 09.02.2011, sp. zn. 8C/21/2011-22 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného
z vyživovacej povinnosti. Od tohto obdobia ubehlo 7 rokov, pričom v čase posledného rozhodovania o

výživnom mal D. U. 14 rokov, v súčasnej dobe navštevuje prvý ročník štúdia na Univerzite sv. Cyrila
a Metoda v Trnave. Len základné mesačné výdavky oprávneného v súvislosti so štúdiom na vysokej
škole predstavujú sumu približne 255 Eur, 90 Eur nájom, 50 Eur cestovné, 40 Eur strava v škole, 25
Eur telefón, 50 Eur splátka notebooku. Do tejto sumy nie sú zahrnuté výdavky na bývanie na adrese
trvalého bydliska, výdavky na ošatenie, hygienu, voľnočasové aktivity a podobne. Matka oprávneného z

vyživovacej povinnosti prispieva na výživu svojho syna minimálne 200 Eur mesačne pri dosahovanom
príjme 799,30 Eur. Príjem navrhovateľa ako povinného z vyživovacej povinnosti je výrazne vyšší od
príjmu matky, preto výživné v sume 200 Eur sa javí ako neprimerane nízke. Navrhovateľ ako povinný z
vyživovacej povinnosti v roku 2011 poberal výsluhový dôchodok vo výške 693,81 Eur, iný príjem nemal.
V súčasnosti poberá výsluhový dôchodok vo výške 711,92 Eur mesačne, je zamestnaný a jeho čistý

príjem zo závislej činnosti predstavuje 394,11 Eur mesačne. Príjem povinného z vyživovacej povinnosti
takvzrástolminimálneosumu412,22Eur.Okremtohtopríjmunavrhovateľpoberávsúvislostispobytom
v zahraničí diéty (cestovné náhrady) vo výške 45 Eur denne, ktoré slúžia na pokrytie nákladov na stravu
a pohonné hmoty v zahraničí počas výkonu práce. Ubytovanie uhrádza zamestnávateľ. Takto sa zvyšuje
príjem otca cca o 550 Eur mesačne (45 Eur x 20 dní), pričom aj pri úhrade nákladov vo výške 350 Eur,

časť diét zostáva navrhovateľovi ako časť dosahovaného príjmu, na ktorý bol povinný pri rozhodovaní o
výživnomprihliadať.TakýtopostupjevsúladenapríkladsrozhodnutímÚstavnéhosúduČeskejrepubliky
z 21.06.2011, sp. zn. I. ÚS 996/2011. Na takto zvýšenom príjme povinného otca a jeho zvýšenej životnej
úrovni majú právo sa podieľať všetky ním vyživované osoby, t.j. jeho tri deti a manželka, ku ktorej má
tiež vyživovaciu povinnosť. Jednoduchým výpočtom pripadá z uvedenej sumy 412,22 Eur, o ktorú sa

preukázateľne zvýšil príjem povinného otca od posledného rozhodovania o výživnom, na jednu osobu
cca 82 Eur. Neprihliadol na výdavok otca vo výške 276 Eur - platenie splátky úveru, keďže sa jedná
o vyrovnávanie, vyporiadanie vzťahov medzi bývalými manželmi, čo nemôže ísť na vrub oprávneného
z vyživovacej povinnosti. Na základe takéhoto vyhodnotenia skutkového stavu dospel k záveru, žebolo dôvodné návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnosti voči oprávnenému z vyživovacej
povinnosti zamietnuť a naopak, vyhovieť návrhu oprávneného z vyživovacej povinnosti na zvýšenie
výživného.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote (vo všetkých jeho
výrokoch) navrhovateľ. Nesúhlasil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý uznesením z 14.11.2017, č.k.
1P/241/2017-28 v zmysle § 166 ods. 2 CSP vylúčil návrh na zníženie výživného na plnoletého syna
D. U. na samostatné konanie. S rozhodnutím súdu prvej inštancie o posúdení podmienok na strane

oprávneného z vyživovacej povinnosti, u neho ako povinného rodiča, ako aj ostatných skutočností,
nepovažuje za správne. Oprávnený z vyživovacej povinnosti uviedol celkové mesačné výdavky so
štúdiom vo výške 708 Eur, čo je viac ako životné minimum. Syn D. U. ďalej uviedol, že jeho mesačná
strava stojí 280 Eur, čo nezodpovedá skutočnosti, aby takéto nemalé finančné prostriedky boli minuté
len na stravu. Učebné pomôcky sú jednorazovým výdavkom študenta na začiatku semestra, nie sú
každomesačným výdavkom. Za nevierohodné považuje aj príspevok D. U. na bývanie vo výške 80 Eur

a žiada aj zdokladovanie spôsobu splácania notebooku Lenovo. Pripomína, že všetky výdavky D. U.,
ktorými chce preukázať ich opodstatnenosť, vznikli po podaní návrhu, a preto ich považuje za účelové
a tendenčné. Aj z výpovedí oprávneného vyplýva, že tomuto prispieva na výživu aj iným spôsobom.
V súčasnej dobe býva so svojou manželkou v nájomnom byte v O. E., za ktorý uhrádzajú nájom vo
výške 226,12 Eur a platia aj poplatky za elektriku, plyn, ktoré súdu predložil. Platí si životnú poistku vo

výške 24,32 Eur a poistku manželku 28,54 Eur. Za škôlku maloletej P. platí mesačný poplatok 38,72
Eur. Pracuje v zahraničí, kde chodí na trojtýždňové turnusy, dostáva diéty, ktoré sú vo výške 45 Eur
denne. Náklady na jeho domácnosť predstavujú 450 až 500 Eur, žije v spoločnej domácnosti s ďalšími
dvoma deťmi pochádzajúcimi s predchádzajúceho manželstva jeho manželky. Matka oprávneného D. U.
žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázala zasielanie peňažných prostriedkov vo výške 200 až 300

Eurmesačne.Podľavýpisuzúčtovpoukazujemuibasumu200Eurmesačnezozasielanéhovýživného.
Pokiaľ sa týka tvrdených nákladov oprávneného D. U. v súvislosti so štúdiom v Trnave, jedná sa o
vážne argumenty, ktoré súd prvej inštancie v zmysle výpisov z účtu nevyhodnocoval. Súd prvej inštancie
ďalej v predmetnom konaní nesprávne posudzoval jeho príjmy a jeho súčasnej manželky M. (ktorá nie
je účastníčkou konania) nad rámec dokazovania, tým porušil zásadu rovnosti zbraní v tomto konaní.

Rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľný a nedôvodný. Nesprávne rozhodol aj
o zameškanom výživnom v bode 26. a 27. rozsudku, ktorý nesprávne vypočítal. Žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Oprávnený z vyživovacej povinnosti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdiť.

Považoval postup súdu prvej inštancie v súlade so zákonom, keď návrh navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči nemu vylúčil na samostatné konanie, keďže návrh týkajúci sa plnoletého
dieťaťa sa podáva osobne. Pokiaľ namietal, že súd nepripustil dôkaz zo strany navrhovateľa - výpis z
účtu D. U., poukázal na to, že jeho matka účastníčkou tohto konania nie je. Stotožňuje sa s názorom
súdu prvej inštancie, že nebolo v konaní preukázané, že by na strane navrhovateľa došlo k takej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Naopak, od doby posledného rozhodovania súdu
o výživnom, k zmene na strane povinného rodiča došlo, keďže sa zvýšil jeho príjem, okrem poberania
výsluhovéhodôchodku,ajdosahovanímpríjmovzpracovnéhopomeruapoberanímdiét.Navyčíslených
nákladochtrváadomnievasa,žeurčenévýživnéjedostatočnéaodôvodnené.Ovýživnomsanaposledy
rozhodovalo, keď navštevoval ôsmy ročník základnej školy a v súčasnej dobe je študentom vysokej

školy. Uvádzané výdavky sú reálne a skutočné, pričom navrhovateľ sa snaží akýmkoľvek spôsobom
tieto tvrdenia spochybňovať. Jeho matka mu prispieva mesačne sumou 200 - 300 Eur. Okrem nutných
výdavkov spojených s návštevou školy - cestovanie, strava a podobne, vznikajú mu aj ďalšie výdavky,
ktoré nie sú pravidelné a ktoré sa snažil vykryť brigádami. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil príjmy
povinnéhozvyživovacejpovinnosti,jehoživotnúúroveňajehomajetkovépomery.Povinnýzvyživovacej

povinnosti nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, hoci mal na navrhnutie dôkazov dostatočný priestor.
Rozhodnutie súdu o výživnom slúži výlučne pre jeho potreby. Navrhovateľ po rozhodnutí súdu prestal
splácať úver, ktorý uvádzal ako svoj výdavok vo výške 276 Eur, tento platí už jeho matka.

6. Navrhovateľ v replike k podanému vyjadreniu opätovne poukázal na deklarované, neprimerané

výdavky oprávneného z vyživovacej povinnosti vo výške 700 Eur, na neprimerane deklarovanú výšku
stravy 280 Eur a ostatné uvádzané tvrdenia o výške vynakladaných výdavkov, ktoré považuje za účelové
a tendenčné. Oprávnený z vyživovacej povinnosti žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že
by starej matke L. U. splácal kúpnu cenu za zakúpený notebook zn. Lenovo Legion. Poukázal naust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, podľa ktorého obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Poukazuje na citáciu výpovede oprávneného z vyživovacej povinnosti z 10.01.2018, kde

sa vyjadroval k prispievaniu na jeho výživu zo strany oboch rodičov. Svedkyňa D. U. hodnoverným
spôsobom nepreukázala zasielanie peňažných prostriedkov vo výške 200 až 300 Eur. Poukazuje ďalej
na súčasný stav, v ktorom sa nachádza, keďže dňa 10.05.2018 dostal výpoveď od zamestnávateľa v
zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.

7. Oprávnený z vyživovacej povinnosti v duplike uviedol, že jeho výdavky sa nezmenili a na všetkých
uvádzaných výdavkoch trvá, tieto sú v celom rozsahu odôvodnené. Povinný z vyživovacej povinnosti
okrem toho, že má povinnosť tvrdiť, má aj povinnosť dôkaznú, žiadne z jeho tvrdení nepreukázal
a účelovo navrhuje vykonávať dôkazy v odvolacom konaní, napriek tomu, že túto povinnosť už
mal v prvoinštančnom konaní. Vo svojom vyjadrení neuvádza nič nové proti tomu, čo uviedol už
v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ

prestal platiť úver vo výške mesačnej splátky 276 Eur a tento musela začať uhrádzať jeho matka z
dôvodu, aby neprišli o strechu nad hlavou. Pokiaľ navrhovateľ predložil od svojho zamestnávateľa
výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú mal dostať listom z 10.05.2018, samotná
výpoveď pôsobí nedôveryhodne, kde zamestnávateľ uvádza vznik pracovného pomeru na základe
pracovnej zmluvy z 30.04.2018 a súčasne 04.05.2018 mu dáva po štyroch dňoch od vzniku pracovného

pomeru výpoveď z dôvodu nadbytočnosti, pričom pracovný pomer sa má skončiť dňa 09.05.2018.
Ďalej z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že povinný z vyživovacej povinnosti podniká pod
obchodnýmmenomIng.P.U.,keďmuvznikloživnostenskéoprávneniedňa25.04.2018.Podľaúdajovzo
živnostenského registra a údajov z predloženej výpovede je zrejmé, že povinný z vyživovacej povinnosti
mal živnostenské oprávnenie už dňa 25.04.2018, pracovný pomer mal vzniknúť na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 30.04.2018 a pracovný pomer sa mal skončiť dňom 09.05.2018, čo preukazuje, že
výpoveď je len účelová, zastierajúca a zavádzajúca. Zastáva názor, že v danej veci nedošlo k takej
zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. V prípade zmeny pomerov musí ísť o tak
závažnú zmenu pomerov, ktorá by sa závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov. Takáto
zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v konaní preukázaná nebola. Vychádzajúc

však z výšky aktuálneho preukázaného príjmu, ako aj príjmu, ktorým by mohol povinný z vyživovacej
povinnosti dosahovať, je zrejmé, že v schopnostiach a možnostiach majetkových pomeroch povinného
z vyživovacej povinnosti, aby platil výživné v súdom určenej výške.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362

ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku I. ako
správny potvrdil; vo výroku II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil z nasledovných dôvodov:

9.Vprejednávanejvecinavrhovateľakopovinnýzvyživovacejpovinnostipodalnávrhnasúd,nazáklade
ktorého sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletú T. na sumu 90 Eur mesačne a na
plnoletého syna D. na sumu 100 Eur mesačne. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením z 14.11.2017
č.k. 1P/241/2017-28 vylúčil na samostatné konanie návrh otca na zníženie výživného na plnoletého syna

D. U. podľa § 166 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľa je potrebné uviesť, že
súdu prvej inštancie nič nebránilo v postupe, aby konal a rozhodoval o podanom návrhu navrhovateľa
doručeného súdu dňa 24.11.2017 o zníženie výživného tak na maloletú T., ako aj na plnoletého syna
D., keďže posudzovanie okolností pre zníženie výživného tak na maloletú T., ako aj na plnoletého D.
vychádza z rovnakých skutkových zistení, v ktorom spoločne by sa posudzovali podmienky pre určenie

rozsahu vyživovacej povinnosti tak na strane oprávneného, ako aj povinného rodiča v zmysle § 62
Zákona o rodine v spojení s podmienkami uvedenými v § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Pokiaľ však súd prvej inštancie zvolil taký postup, že konanie vo veci návrhu navrhovateľa na zníženie
vyživovacej povinnosti voči plnoletému D. vylúčil na samostatné konanie, nemožno však považovať za
postup, ktorým by došlo u niektorého z účastníkov k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Navrhovateľ ako povinný z vyživovacej povinnosti podal návrh na zníženie výživného na plnoletého
syna D., vzhľadom na tvrdenie, že u neho došlo k podstatnej zmene pomerov, ktoré odôvodňujú záver
súdu, že je dôvodné znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 200 Eur na sumu 100 Eur mesačne.11. Podľa § 155 CMP, konanie sa začína len na návrh.

12. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

13. Z citácie vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že konanie o zrušenie vyživovacej
povinnosti, ale aj konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti oprávneného z vyživovacej povinnosti proti

povinnému z vyživovacej povinnosti, je možné len na návrh. Ak teda v priebehu začatého konania o
zníženie výživného na návrh povinného rodiča, podal oprávnený z vyživovacej povinnosti návrh na
zvýšenie výživného, je takéto podanie potrebné považovať za konanie o vzájomnom návrhu v zmysle
§ 147 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Konanie na základe podaného návrhu navrhovateľa o
zníženie výživného vo vzťahu k oprávnenému z vyživovacej povinnosti a konanie na základe podaného
návrhuoprávnenéhozvyživovacejpovinnostinazvýšenievýživného,jemožnévyhodnocovaťvkontexte

§157CMPvspojeníspodmienkamiuvedenýmiv§78ods.1,§75ods.1a§62zákonaorodine.Krajský
súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý na základe výsledkov vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že návrh povinného z vyživovacej povinnosti (navrhovateľa), na zníženie výživného zo
sumy200Eurmesačne,naposledyurčenejrozsudkomOkresnéhosúduLiptovskýMikulášz09.02.2011,
sp. zn. 8C/21/2011-22 na sumu 100 Eur mesačne, nie je dôvodný. V podrobnostiach odvolací súd

poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vykonal rozsiahle dokazovanie a vyvodil
z neho vo vzťahu k vyššie uvedeným zákonným podmienkam závery, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Zmenu pomerov v zmysle § 78 ods. 1 zákona o rodine v spojení s § 157 CMP je možné definovať ako

taký stav, ktorý je odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri pôvodnom (predchádzajúcom) rozhodovaní.
Zásadne sa musí jednať o zmenu závažnejšieho charakteru, t.j. o podstatnú zmenu. Je potrebné
skonštatovať, že skutkové zistenia tak na základe podaného návrhu navrhovateľa na zníženie výživného
voči oprávnenému z vyživovacej povinnosti, ako aj vzájomný návrh oprávneného z vyživovacej
povinnosti na zvýšenie vyživovacej povinnosti, vychádzali z rovnakých zákonných podmienok. V tejto

súvislosti zhodne so záverom súdu prvej inštancie je dôvodné konštatovať, že naposledy o vyživovacej
povinnostinavrhovateľaakopovinnéhozvyživovacejpovinnostinaD.U.akooprávnenéhozvyživovacej
povinnosti, bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 09.02.2011, sp. zn.
8C/21/2011-22, z okolností ktorých bolo potrebné pri rozhodovaní vychádzať. V uvedenom rozsudku
sa jedná o skrátenú formu odôvodnenia rozhodnutia, v dôvodoch ktorého nebolo konštatované, z

akých okolností pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal, keďže výška výživného v tom
čase na maloletého D. a na maloletú T. na čas po rozvode manželstva účastníkov bola stanovená
na základe schválenej rodičovskej dohody. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo
však spochybnené, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo v odôvodnených potrebách
oprávneného z vyživovacej povinnosti - D. U. k podstatnej zmene pomerov. V čase posledného

rozhodovania súdu D. bol žiakom ôsmej triedy základnej školy. V súčasnej dobe je študentom prvého
ročníka štúdia na vysokej škole - Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, fakulta masmediálnej
komunikácie, čím aj podľa teórie a súdnej praxe, sa podstatne zvýšili výdavky oprávneného rodiča na
dieťa študujúce na najvyššom stupni školy. V danom prípade bolo potrebné prihliadať najmä na to, že v
súvislosti so štúdiom vznikajú D. U. zvýšené výdavky, najmä so zabezpečením si ubytovania v mieste

sídla školy. Je zrejmé, že pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať na
vek oprávneného z vyživovacej povinnosti, a v tejto súvislosti nielen na najnutnejšie výdavky, ktoré v
súvislosti s návštevou školy mu vznikajú, ale aj na ostatné výdavky súvisiace s jeho vekom, oblečením,
kultúrnym, spoločenským a športovým vyžitím. Tieto výdavky nemôžu byť však neobmedzené a musia
zodpovedať reálnym potrebách dieťaťa v takomto veku v nadväznosti aj na reálne možnosti, schopnosti,

tak oprávneného, ako aj povinného rodiča.

15. V danom prípade došlo k podstatnej zmene pomerov aj na strane oprávneného a povinného rodiča.
Podľa zistenia súdu prvej inštancie, oprávnený rodič - matka D. U. v čase posledného rozhodovania
súdu dosahovala príjem 420,21 Eur, v súčasnej dobe jej priemerná mesačná čistá mzda predstavuje

799,30 Eur, čo znamená zvýšenie jej príjmu oproti predchádzajúcemu pomeru cca o 100%. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania je možné konštatovať, že k zvýšeniu príjmu došlo aj na strane
povinného rodiča, ktorý okrem výsluhového dôchodku vo výške 711,92 Eur je poberateľom mzdy vo
výške 435 Eur na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou STIGMA, s.r.o. a súd prvejinštancie správne do tohto príjmu započítal aj príjem z diét, keďže navrhovateľ pracuje v zahraničí a
nespotrebovanú časť diét je potrebné do tohto príjmu zaradiť tak, ako je to konštatované v bode 24.
rozsudku súdu prvej inštancie. Je však potrebné na druhej strane konštatovať, že k podstatnej zmene

pomerov na strane povinného z vyživovacej povinnosti došlo tým, že sa oženil a z tohto manželstva
sa mu narodila maloletá P., narodená 06.02.2012. V tejto súvislosti bolo potrebné prihliadnuť aj na
to, že počas obdobia narodenia dieťaťa po dobu šiestich rokov, mal povinný z vyživovacej povinnosti
vyživovaciu povinnosť aj vo vzťahu k svojej manželke, ktorá z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu
maloletej P. bola na predĺženej rodičovskej dovolenke. Podľa zistenia súdu prvého stupňa, pokiaľ

sa manželka navrhovateľa - M. U. E. zamestnala, za mesiac október, november a december 2017
spolu dosiahla čistú mzdu vo výške 924,35 Eur. Uvedené skutočnosti - podstatná zmena pomerov,
odvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa viedli k záveru, že neboli zistené také okolnosti v
majetkovýchpomeroch,možnostiach,schopnostiachpovinnéhozvyživovacejpovinnosti-navrhovateľa,
ktoré by viedli k vyhoveniu jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti k D. U.. Na druhej strane
je možné na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie konštatovať, že sú

dané dôvody k zaujatiu záveru, že v odôvodnených potrebách D. U. došlo k takej podstatnej zmene
pomerovoprotiposlednémurozhodovaniusúduovýživnom,ktoréodôvodňujezvýšenievýškyvýživného
povinnéhorodiča.Akoboloužvyššieuvedené,rozsahzvýšeniavyživovacejpovinnostimusízodpovedať
aj zmenám pomerov tak oprávneného rodiča (zvýšenie príjmu), ako aj na strane povinného rodiča,
u ktorého od posledného rozhodovania súdu sa podstatne zmenili životné okolnosti spočívajúce v

uzavretí nového manželského zväzku a v pribudnutí ďalšej vyživovacej povinnosti. Hodnotiac okolnosti
prejednávanej veci vo vzájomnej súvislosti, teda tak deklarované výdavky oprávneného z vyživovacej
povinnosti - D. U. vo vzťahu k posúdeniu majetkových pomerov, možností a schopností obidvoch
rodičov, krajský súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že dôvodný je návrh na
zvýšenie výživného povinného z vyživovacej povinnosti na D. U. na sumu 250 Eur mesačne. Pokiaľ

matka oprávneného z vyživovacej povinnosti uviedla, že okrem výživného od povinného z vyživovacej
povinnosti, sama dáva synovi D. na jeho výživu minimálne 200 Eur mesačne, odvolaciemu súdu sa javí,
že suma výživného, ktorú bude platiť povinný z vyživovacej povinnosti spolu s finančným príspevkom
matky, dostatočným spôsobom pokryje výdavky oprávneného z vyživovacej povinnosti, tak čo sa týka
zabezpečovaniaštúdianavysokejškoleasúvisiacichpotrieb(cestovné,stravné,zakupovanieškolských

pomôcok), ako aj ostatných osobných potrieb dieťaťa v tomto veku. Odvolací súd rozhodol o zvýšení
vyživovacej povinnosti navrhovateľa D. U. od 04.01.2018, t.j. od momentu, kedy bol vzájomný návrh
oprávneného z vyživovacej povinnosti doručený súdu prvej inštancie.

16. Tvrdenie navrhovateľa, že v priebehu odvolacieho konania nastala podstatná zmena pomerov u

neho tým, že bol s ním rozviazaný pomer u jeho zamestnávateľa ku dňu 10.05.2018 podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, odvolací súd považoval za nepreukázané. Navrhovateľ v súvislosti s
uvedeným tvrdením predložil súdu ako listinný dôkaz výpoveď z pracovného pomeru z 04.05.2018
zamestnávateľom P&P Construction s.r.o., so sídlom Sasinkova 407/53, Žilina, avšak relevantným
spôsobom nevysvetlil a nedokladoval, akým spôsobom došlo k ukončeniu pracovného pomeru u

jeho predchádzajúceho zamestnávateľa - spoločnosti STIGMA, s.r.o., ako aj tvrdenie oprávneného z
vyživovacej povinnosti v duplike, že tento posledný pracovný pomer trval na základe pracovnej zmluvy
z 30.04.2018 len krátku dobu a už malo dôjsť k ukončeniu pracovného pomeru pred nadbytočnosť
zamestnanca.

17. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a
III. zmenil tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosti navrhovateľa na oprávneného z vyživovacej povinnosti na
sumu 250 Eur mesačne s účinnosťou od 04.01.2018, ktoré bude zasielať priamo k rukám oprávneného
z vyživovacej povinnosti.

18. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
nepriznal, keďže z okolností prejednávanej veci nevyplýva, že by bolo dôvodné priznať náhradu trov
niektorému z účastníkov.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)