Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. september 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12P/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218201788
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2218201788.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci - starostlivosti

súdu o maloletého V. W., K.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa v konaní zastúpené procesným
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny,
dieťa rodičov: matka - I. D., K.. XX.XX.XXXX, I. O. I.Á. Z., Z. XXX/XX, a otec - B. W., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. Ň. XX, zastúpený JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2,
o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e otcovi výživné k maloletému V. W., K.. XX.XX.XXXX zo sumy 70 eur mesačne na
sumu 110 eur mesačne, od 17.04.2018.

Týmto sa mení v časti úpravy výšky výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/55/2009-48 zo dňa
19.03.2010.

Dlh na zročnom výživnom vznikol otcovi za obdobie od 17.04.2018 do 10.09.2018 v sume 192 eur. Súd
otcovi povoľuje dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach po 20 eur, pod
stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 17.04.2018 sa matka maloletého dieťaťa domáhala zvýšenia výživného otcovi na

sumu 200 eur mesačne za obdobie tri roky spätne od podania návrhu (v priebehu konania upravila návrh
s tým, že žiadala zvýšenie výživného od podania návrhu) s odôvodnením, že od času poslednej úpravy
výživného (v roku 2010 sumou 70 eur) náklady spojené s výchovou dieťaťa vzrástli, najmä v súvislosti
so zdravotným stavom. Otec sa na starostlivosti o dieťa okrem výživného nepodieľa.

(2) Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 24.08.2018 tým, že s výškou výživného navrhnutého
matkou nesúhlasí, navrhol zvýšenie na 110 eur mesačne. Uviedol, že má príjem zo živnosti 780 až

800 eur mesačne, z toho minie na cestovné za prácou 100 až 120 eur mesačne. Deväť rokov žije s
partnerkou v jej dome, spoločne sa podieľajú na výdavkoch spojených s bývaním a na splátkach úverov.
Ďalšiu vyživovaciu povinnosť (mal. O. W., K.. B. X. XXXX), si plní sumou 60 eur mesačne.

(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi, predchádzajúcou úpravou výživného a zistil nasledovný skutočný stav veci:

(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/55/2009-48 zo dňa 19.03.2010 bolo otcovi zvýšené výživné na
maloletého (vtedy vo veku 6 rokov) zo sumy 1.500 Sk (49,79 eur) na sumu 70 eur mesačne. Maloletý
chodil do škôlky, matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberala dávku v hmotnej núdzi. Otec
bol nezamestnaný, príjem mal z príležitostných prác do 400 eur mesačne, býval u rodičov (?). Nebolevidovaný na úrade práce, platil lízing 163,81 eur mesačne, mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť, určenú
dohodou rodičov a následne schválenú súdnym rozhodnutím (v júli 2009) sumou 60 eur mesačne.

(5) Matka vo svojej výpovedi (v spojení s tvrdeniami v písomnom návrhu a predloženými dokladmi)
uviedla, že sa pripravuje na prevádzkovanie vlastnej živnosti, chce vykonávať prax v nechtovom štúdiu,
k čomu potrebuje dvojročnú prax, ktorú ukončí v máji budúceho roka, príjem z nej vykázala vo výške
53,41 eur mesačne, pracuje jednu hodinu denne. Iné zamestnanie nemá, čo odôvodnila tým, že musí
byť k dispozícii svojmu synovi, s ktorým od decembra minulého roka navštevuje psychiatra, kontroly

absolvujú dvojmesačne a má predpísané lieky na dlhodobé užívanie. Je nemajetná. V Q. I.. Y.. uzavrela
manželstvo, jej manžel má príjem zo zamestnania v priemere 827,70 eur mesačne. S dieťaťom bývajú
v rodinnom dome patriacom manželovi, majú dve osobné vozidlá - Peugeot 108, ktoré splácajú na
leasing 153 eur mesačne a Toyota Aygo nadobudnuté z peňažných prostriedkov získaných svadobným
darom. K výdavkom na dieťa uviedla na doučovanie maloletého z anglického a slovenského jazyka a
matematiky, vždy jednu hodinu týždenne, hodina stojí 7 až 8 eur mu. Pre vysoké pečeňové testy užíva

vitamíny odporučené pediatrom, vychádzajú na 36 eur dvojmesačne, lieky predpísané psychiatrom stoja
na mesiac 15 eur. Ma predpísané okuliare (naposledy kúpené v novembri 2015 za 77,33 eur), prvýkrát
pred šiestimi rokmi. Náklady spojené so začiatkom školského roka odhadla na 200 eur, platí mu obedy
v školskej jedálni. Poukázala na to, že maloletý nastúpil do deviatej triedy ZŠ, predpokladané výdavky
s tým spojené sú na rozlúčku so základnou školou a venček (tanečný kurz).

(6) Otec vo svojej výpovedi (v spojení s jeho písomným vyjadrením a predloženými dokladmi) uviedol,
že je nemajetný, býva u svojej partnerky, s ktorou platia spoločne všetky výdavky aj úvery. Dom aj
vozidlo sú písané na jeho partnerku, čo odôvodnil tým, že matka maloletého sa mu neustále vyhráža
exekútorom. Príjem má zo živnosti v odbore „dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a

interiérov“, podľa daňového priznania mal v roku 2017 príjem netto v priemere 334 eur mesačne. Jeho
druhé dieťa navštevuje 2. triedu strednej odbornej školy, učí sa v odbore maliar-natierač.

(7) Procesný opatrovník dieťaťa navrhol v záujme maloletého zvýšiť otcovi výživné podľa odôvodnených
potrieb dieťaťa a schopností a možností otca.

(8) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods.
1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)

(9) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať
ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods.
1 zák. o rodine)

(10) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)

(11) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného
pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebozníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 ods. 1, 2, 3 zák. o rodine)

(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,

ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.
Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,

ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda
priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na

prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,
možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného

stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(15) Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je
zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo

oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Ustanovenie § 78 ods. 1 zák. o rodine
predpokladá výraznú zmenu tých okolností, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom (napr. zvýšenie alebo zníženie zárobku a iných príjmov, vyšší vek dieťaťa, rozšírenie alebo
zúženie vyživovacej povinnosti povinného, a pod.). Zmena výšky výživného pre maloleté dieťa je pritom
možná najskôr od času, kedy k takej zmene pomerov došlo, nie je rozhodujúca doba začatia súdneho

konania.

(16) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného
(pred 8 rokmi) došlo k podstatnej zmene pomerov, a to na strane oprávnenej osoby - maloletého dieťaťa,
a na strane otca vyžadujúcej si novú (súdnu) úpravu výšky výživného. Odôvodnené potreby maloletého

sa prestupom na vyšší stupeň vzdelávania (nástup povinnej školskej dochádzky, následne II. stupeň
základnej školy) zvýšili, jeho fyzickým a duševným vývojom a rastom nárokov na jeho odôvodnených
potrebách, mimo bežných aj súvisiacich s postupným nadobúdaním vzdelania a prípravou na budúce
povolanie (prípadne v súvislosti s riešením jej zdravotného stavu) sa zvyšujú a budú aj v budúcnosti
neustále zvyšovať a k tomu sa musí úmerne zvyšovať aj čiastka na výživnom od povinného rodiča.

Významne sa zmenili zárobkové pomery otca, potvrdil vyšší príjem než v čase predchádzajúcej úpravy,
matka v súčasnosti vykonáva prax, za prácu v rozsahu 1 hodiny denne má veľmi nízky príjem, ale
potvrdila, že nemá zdravotné problémy, pre ktoré by nemohla riadne pracovať. Zmena pomerov je na
strane dieťaťa (v súčasnosti vo veku skoro XX Y.) preukázaná, v danom prípade odôvodňuje zvýšenie
výživného otcovi, ale nie v rozsahu navrhovanom matkou. Zmene a možnostiam a schopnostiam

otca zodpovedá zvýšenie výživného podľa návrhu otca na 110 eur, a to od podania návrhu, kedy už
boli odôvodnené zvýšené potreby dieťaťa (konštatovanou zmenou stupňa vzdelávania a osobnostným
rastom). Pri určení novej výšky výživného súd prihliadol aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe súdov
má orientačné rozpätie pre určenie výšky výživného povinného rodiča predstavovať podiel na výžive
všetkých detí približne v rozsahu 20%, najviac 25% z jeho príjmu (čo v prípade otca predstavuje rozpätie

150 až 200 eur na dve vyživovacie povinnosti). Určené výživné spolu so starostlivosťou a výživným od
matky (tu súd pripomína, že matka je tiež povinná voči dieťaťu vyživovacou povinnosťou, ktorú sčasti
vyvažuje osobnou starostlivosťou a zabezpečovaním bývania a preto si aj sama musí zabezpečiť riadny
príjem), budú takto pokrývať súčasné odôvodnené potreby dieťaťa.(17) Vyživovaciu povinnosť otcovi súd zvýšil spätne, od podania návrhu. Otcovi od podania návrhu do
dňa rozhodnutia takto na výživnom vznikol dlh (na zvýšenej čiastke výživného) za 4 mesiace x 40 eur,

16 dní mesiaca apríl - 40/30 x 16 a 10 dní mesiaca september 2018 - 40/30 x 10, ktorý dlh je povinný
splatiť približne do roka.

(18) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a

splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(19) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že
súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť
a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)