Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/549/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200137
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714200137.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu v spore žalobcu I. H. R., nar. XX.XX.XXXX,
trvalým pobytom O. XXXX/X, XXX XX B., žalobkyne II. B. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom O.
XXXX/X, XXX XX B., žalobkyne A.. S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Ľ. Y. XXXX/XX, XXX XX
B., teraz bytom H. M. XX, P., T., T PH, Y. L., proti žalovanému Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Advokátska kancelária Mária
Grochová a partneri s. r. o., so sídlom Bočná 10, 040 01, Košice, IČO: 36 863 017, o určenie neplatnosti
právnych úkonov, o odvolaní žalobcov a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen

č. k. 10C/2/2014-114 zo dňa 15. decembra 2014 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 15.
decembra 2014 zamietol žalobu o určenie, že zmluva o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo
dňa 27.08.2010 uzatvorená medzi odporcom (od 01.07.2016 žalovaným, pozn. odvolacieho súdu) a
navrhovateľom I. a navrhovateľkou II. (od 01.07.2016 žalobcom I. a žalobkyňou II., pozn. odvolacieho

súdu) je neplatná od samého počiatku (prvý výrok), určil, že mandátna zmluva uzavretá dňa
27.08.2010 medzi odporcom a navrhovateľkou III. (od 01.07.2016 žalobkyňou III., pozn. odvolacieho
súdu) je neplatná (druhý výrok), zamietol žalobu o určenie, že zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam zo dňa 27.08.2010, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Zvolen o povolení vkladu V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX-XXXX/XX uzatvorená medzi odporcom a
navrhovateľkouIII.jeneplatnáodsaméhopočiatku(tretívýrok),vyhradilsirozhodnutieotrováchkonania
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (štvrtý výrok) a žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok 99,50 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(piaty výrok).

1.1. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom
úvereč.XXXXXXXXXXzodňa27.10.2010uzatvorenejmedzižalobcamiI.aII.akodlžníkmiažalovaným
ako veriteľom, určenie neplatnosti mandátnej zmluvy z 27.08.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou III. a
žalovaným a určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 27.08.2010

uzatvorenej medzi žalobkyňou III. a žalovaným, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Správy katastra
Zvolen v konaní sp. zn. V XXXX/XX dňa 27.09.2010. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom
určení žalobcovia odôvodnili tým, že sa ako nerozvážni spotrebitelia potrebujú ubrániť pred konaním
žalovaného, ktorý si uplatňuje formou dobrovoľnej dražby uspokojenie svojej domnelej pohľadávky zneplatných klauzúl napadnutých zmlúv postihom majetku žalobkyne III. bez predchádzajúcej súdnej
kontroly. Potrebujú dosiahnuť, aby sa žalovaný na ich úkor neobohatil plnením z neprijateľných sankcií
(úrokom z úroku a nedovoleným úrokom z omeškania) bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Ich právne

postavenie je bez určenia navrhovaných výrokov neisté, keďže žalovaný postupuje proti žalobcom a
ich majetku tak, ako keby zmluvy boli platné. Správnosť pohľadávky žalovaného nemožno preskúmať
pre neurčitosť úverovej zmluvy, ktorá pripúšťa zaúčtovanie anuity splátky úveru na sankcie, pokuty
a poplatky v presne neurčenom čase, čo umožňuje, aby veriteľ dospel vždy k inému výsledku iba
podľa toho, kedy premenu sankcií na istinu vykoná. Súd má pri určení neplatnosti zmluvy ako celku a

jednotlivých klauzúl (spotrebiteľské zmluvy o splátkovom úvere) rozhodovať ex offo aj bez návrhu strany
sporu a na žalobcovi je iba povinnosť predložiť zmluvy na posúdenie. Zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam nadväzujúca na zmluvu o úvere a na ne nadväzujúca mandátna zmluva sú neplatné,
lebo nemôžu existovať bez hlavného záväzku zriadeného zmluvou o splátkovom úvere.

1.1.1. Žalobcovia v žalobe namietli, že nemali možnosť prečítať si napadnuté zmluvy pred podpisom.

Žalobkyňa III. ako záložca nebola dlžníkom. Nemohli zistiť synergické pôsobenie úverovej zmluvy,
mandátnej zmluvy a záložnej zmluvy. Súd má posúdiť, či možno spravodlivo vyžadovať plnenie takýchto
zmlúv a či dojednania požívajú právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. § 265
Obchodného zákonníka. Namietli existenciu celého radu neurčitých dojednaní v napadnutých zmluvách,
ktorých následkom je neplatnosť prejavu vôle v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka. Poukázali na

vzájomne nevyvážené plnenia bez potrebnej reciprocity (dojednanie o vysokých pokutách a úrokoch
z omeškania iba proti žalobcom I. a II. bez možnosti pokutovať žalovaného veriteľa za obdobné
porušenie zmluvy) aj na teóriu skutočného plnenia dodávateľom najčastejšie spomínanú v súvislosti s
poplatkamivspotrebiteľskýchúverovýchzmluváchvzmysledojednanípodľabodu3.2písm.b),bodu3.3
Všeobecných zmluvných podmienok (najmä spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru 995,78 eur a

obohatenievpodobepoplatkuzavedenieúverovéhoúčtuvovýške(90,-Sk)2,99eur)ainýmipoplatkami
najmä v zmysle článku II. bod 2 záložnej zmluvy, ktorými zaťažil žalovaný žalobcov za plnenie, ktoré
im ako spotrebiteľom nebolo poskytnuté. Úver nebol poskytnutý v deklarovanej výške a neobsahuje
pravdivo uvedenú úrokovú sadzbu. Zmluvy podpisovali v stave nepozornosti vyvolanej žalovaným tým,
že ich zahltil množstvom listín. Všeobecné zmluvné podmienky boli písané drobným písmom, čo malo za

následok, že účastníci zmlúv nekonali slobodne a vážne, konali bez poznania veci a v časovom strese.

1.1.2. Tvrdili, že úver sa má považovať za bezúročný resp. bez poplatkov v zmysle článku 4 zák. č.
258/2001 Z. z., nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať údaj o RPMN.

1.1.3. Namietli techniku účtovania splátok veriteľom najprv na úrok a úrok z omeškania, pokuty a
poplatky, ktoré môže žalovaný účtovnou premenou zmeniť na istinu v zmysle článkov 5.2, 6.3 a 6.4
Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej aj „VZP“), čo neurčitým úrokom z omeškania vypočítaným
ako úrok z úroku a pokút zaťažuje dlžníka enormným nárastom dlhu zo synergicky pôsobiacich sankcií
aj za fiktívne omeškanie dlžníka, ktoré vzniká iba v dôsledku účtovných postupov. Za neplatné označili

aj dojednanie o tom, že žalovaný môže na základe splnenia svojvoľne naformulovaných odkladacích
podmienok zmeniť úročenie úveru v dôsledku poskytnutia mikropôžičky na krytie omeškaných splátok v
zmysle článkov 12, 13, 14 VZP. Napadnutá úverová zmluva je neplatná, lebo na zmenu úročenia musia
byť podľa žalobcov splnené odkladacie podmienky, a to zmena úrokov na bankovom trhu a osobných
pomerov dlžníka, nie dôvody svojvoľne naformulované dodávateľom výlučne v jeho prospech.

1.1.4. Zdôvodnili, že predmety zálohu predstavujú obydlie žalobkyne III.. Všeobecná hodnota týchto
nehnuteľností zistená pre účely dobrovoľnej dražby znaleckým posudkom č. 20/2013, resp. 21/2013 Ing.
Aleny Pacerovej z 15.10.2013 sumou 149.000,- eur, resp. 50.600,- eur nezodpovedá ich skutočnej cene
v mieste a čase. Všeobecná hodnota týchto nehnuteľností aj pri poklese cien nehnuteľností prevyšuje

nad rámec účelu zabezpečenia pohľadávku veriteľa zo zmluvy o úvere o 50 % a v čase jej uzatvorenia
prevyšovala o 100 %.

1.1.5. Vytkli neplatnosť dojednania o mandátnej zmluve nachádzajúcej sa v zmluve o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, pretože splnomocňuje žalovaného na nedovolené a nemorálne konanie,

lebo môže vystupovať ako zástupca žalobkyne III. a záložcov bez ohľadu na ich záujmy. Neplatnosť
splnomocnenia videli aj v jeho neodvolateľnom charaktere v rozpore s § 33b ods. 3 Občianskeho
zákonníka a v tom, že nedovolene oprávňuje veriteľa, aby sám rozhodol o výške svojej pohľadávky a
postihu majetku žalobkyne III. ako záložcu bez predchádzajúcej súdnej kontroly. Poukázali na rozsudkyKrajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 a sp. zn. 3Co/3/2011, Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 10CoE/313/2010 a rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/57/2011 z 19.01.2012.

1.1.6. Navrhli, aby súd prvej inštancie podal na Ústavný súd SR podnet na preskúmanie súladu
§ 3 zákona č. 129/2010 Z. z. s Ústavou SR, nakoľko je podľa ich názoru v rozpore s princípom
predvídateľnosti a nesprávne aplikuje smernice o ochrane spotrebiteľov.

1.1.7. Dôvod neplatnosti napadnutých zmlúv o splátkovom úvere a na ne nadväzujúcich zmlúv o

zriadení záložného práva videli aj v tom, že zakladajú značnú nerovnováhu zmluvných vzťahov a
nezabezpečujú rovnosť a vyváženosť ich účastníkov, keďže obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky
vymedzené v § 53 ods. 1 písm. a), k), r) Občianskeho zákonníka.

1.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobepoukázal nanemožnosťaplikácieustanovenízákonač.129/2010
Z. z. na zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX z 27.08.2010 z dôvodov uvedených v § 1 ods.

3, pretože ide o úver poskytnutý v sume vyššej ako 75.000,- eur, s lehotou splatnosti viac ako 10 rokov,
ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba
nehnuteľností a je zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Nejde o spotrebiteľský úver, preto
žalovaný veriteľ nemal povinnosť v zmluve uviesť údaje o RPMN. Žalobcovia neuviedli, v čom konkrétne
vidianeprijateľnosťzmluvnýchpodmienok.Poplatokzasprávuúverubolzrušenýod09.06.2013novelou

zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a od tohto dátumu ho žalovaný neuplatňuje. Žalovaný pri uzatváraní
zmluvy o úvere postupoval podľa vtedy platnej právnej úpravy, je preto potrebné zohľadniť pri ústavne
konformnej aplikácii zákona jeho legitímne očakávanie, ktoré mal pri uzatváraní zmluvy s poukazom
na rozhodnutie ústavného súdu PL. ÚS 12/05, resp. PL. ÚS 3/09. Dohodu o povinnosti zmluvných
strán uhrádzať spracovateľský poplatok nemožno považovať za neprijateľnú podmienku a plnenie na jej

základe za právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom, pretože nebola uvedená vo výpočte
nekalých podmienok v prílohe smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ani vo výpočte neprijateľných podmienok v § 50 Občianskeho zákonníka a nespĺňa pojmové
znakygenerálnejklauzulynekalej/neprijateľnejpodmienkypodľačlánku3ods.1smernicealebo §50
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán.

1.2.1. Žalobcovia pri tvrdení, že hodnota zálohu je o viac ako 100 % vyššia ako zabezpečovaná
pohľadávka neuviedli žiadne ustanovenie zákona, ktoré malo byť porušené a relevantne nepreukázali
vyššiu cenu zálohu ako je cena uvedená v znaleckých posudkoch č. 20/2013 a 21/2013 vypracovaných

Ing. Pacerovou. Aktuálnu výšku pohľadávky žalovaných vyčíslil na 292.000,- eur, cena zálohu určená
znaleckými posudkami predstavuje približne 200.000,- eur a nekryje ani 75 % jeho pohľadávky. V deň
mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere 03.05.2013 boli žalovaní v omeškaní s riadnymi
splátkami úveru vo výške 23.471,38 eur (omeškanie 523 dní) a nehradia ich dodnes napriek tomu, že im
žalovaný umožnil ich splácanie formou osobitného splátkového kalendára, ktorý žalobcovia sami navrhli.

1.3. Na pojednávaní právny zástupca žalovaného poprel existenciu naliehavého právneho záujmu
žalobcov na požadovanom určení. Aj keby došlo k vyhoveniu žalobe, postavenie žalobcov by sa
nezmenilo, pretože žalovaný by mal voči nim stále nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobcovia nespochybňujú poskytnutie úveru, preto mali a mohli podať žalobu na plnenie - či už o

vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody alebo neplatnosť dražby. Poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007 a rozhodnutie pléna ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014. Namietol aj nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcov, ktorí nie všetci boli účastníkmi všetkých zmlúv. Zdôraznil, že zmluvy boli
uzavreté na podnet žalobcov, ktorí nikdy nenamietali ich neplatnosť, nátlak, rokovali o splátkovom
kalendári. Až keď žalovaný pristúpil k poslednému možnému riešeniu formou výkonu dobrovoľnej

dražby, podali žalobu s úmyslom sťažiť, resp. zmariť výkon záložného práva, čo je v rozpore s dobrými
mravmi.Žalovanýzmluvypovažujezaplatné,neobsahujúneprijateľnézmluvnépodmienky.Ustanovenie
§ 50 ods. 5 Občianskeho zákonníka hovorí o neprijateľnosti zmluvných podmienok, nie zmluvy ako
takej. V zmysle článku IV. ods. 2, resp. článku VI. ods. 1 smernice 93/13/EHS je účelom zachovanie
platnosti zmluvy ako celku aj v prípade, ak by obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobou

nie sú spochybnené žiadne podstatné náležitosti zmlúv. Neplatnosť záložnej zmluvy je odvodzovaná
iba od neplatnosti úverovej zmluvy, ale aj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je zabezpečený
záložnou zmluvou. Žaloba záložnej zmluve nevytýka neprijateľné zmluvné podmienky. Pri mandátnej
zmluve poukázal na § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka.1.4. Predbežným opatrením nariadeným uznesením č. k. 10C/2/2014-64 zo dňa 15.01.2014 okresný
súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa každého konania, ktoré by smerovalo k uspokojovaniu

jeho pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 27.08.2010, najmä
realizáciu záložného práva k nehnuteľnostiam zriadeného na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátnej zmluvy zo dňa 27.08.2010, na základe ktorej bol povolený
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Správy katastra Zvolen č. V 2300/10
zo dňa 27.09.2010, a to k nehnuteľnostiam v k. ú. Zvolen, obec a okres Zvolen, zapísaným na liste

vlastníctva č. XXXX a k nehnuteľnosti v k. ú. Zvolen, obec a okres, zapísanej na liste vlastníctva č.
XXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne III. v podiele 1/1-ina, a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej o určení neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2010,
o určení neplatnosti mandátnej zmluvy zo dňa 27.08.2010 a o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamzodňa27.08.2010,vedenéhonaOkresnomsúdeZvolenpodsp.zn.
10C/2/2014. Okresný súd uvedeným uznesením zakázal aj spoločnosti DRAŽOBNÍK s. r. o., nakladať s

nehnuteľnosťami zaťaženými záložným právom, ktorého vklad do katastra nehnuteľností bol povolený
rozhodnutím Správy katastra Zvolen č. V 2300/10 zo dňa 27.09.2010, nachádzajúcimi sa v k. ú. Zvolen,
obec a okres Zvolen, zapísanými na LV č. XXXX a s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v k. ú. Zvolen,
obec Zvolen, okres Zvolen, zapísanou na LV č. XXXX, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne III. v podiele
1/1, najmä tieto nehnuteľnosti dražiť, predať alebo previesť na tretie osoby, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXXX
zo dňa 27.08.2010, o určení neplatnosti mandátnej zmluvy zo dňa 27.08.2010 a o určení neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.08.2010, ktoré je vedené na Okresnom
súde Zvolen pod sp. zn. 10C/2/2014. Uznesenie bolo po podaní odvolania zo dňa 04.02.2014 žalovaným
potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.05.2014 č. k. 16Co/619/2014-87.

1.5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 27.08.2010 bola
medzi žalovaným ako bankou a žalobcami I. a II. ako dlžníkmi uzavretá zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu
a údržbu nehnuteľností v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Dlžníci sa

zaviazali za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie
podmienky dohodnuté v zmluve. Výška úveru bola 237.900,- eur, druh úveru: úver na bývanie, úroková
sadzba bola dohodnutá ako fixná vo výške 5,09 % ročne s dobou fixácie do 27.08.2013. Úver bol
poskytnutý bezhotovostne, spracovateľský poplatok XXX,XX eur bol uhradený pri uzatvorení úverovej
zmluvy z prostriedkov úveru. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý na 2,99 eur mesačne, výška

splátky a splatnosť od prvého čerpania do 30.09.2010 bola 1.0l2,08 eur mesačne k poslednému
dňu kalendárneho mesiaca, od 27.10.2010 1.309,41 eur mesačne k 27. dňu v kalendárnom mesiaci
(splátka vo výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov, nákladov banky spojených s úverom),
počet splátok 356 od 27.10.2010, konečná splatnosť úveru 27.05.2040, spôsob splácania inkasom z
inkasného účtu, účel úveru - splatenie úveru v inej banke štandardným procesom. Dlžníci vyhlásili,

že sa oboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, úverové podmienky, sadzobník a
podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje,
súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Pre účely úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné
obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 01.08.2002 a úverovými podmienkami Obchodné
podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO

podnikateľom účinné od 0l.07.2007. Dlžníci vyhlásili, že boli bankou informovaní o skutočnostiach podľa
§ 37 ods. 2 zákona o bankách.

1.5.1. Dňa 27.08.2010 bola medzi žalovaným ako záložným veriteľom a žalobkyňou III. ako záložcom
uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva. Zmluvné strany

sa dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam záložcu v prospech záložného veriteľa
na zabezpečenie jeho pohľadávky. Predmetom mandátnej zmluvy bolo udelenie poverení záložcom
ako mandantom záložnému veriteľovi ako mandatárovi pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom
záložného práva. Ako zabezpečovaná pohľadávka je uvedená pohľadávka, ktorá vznikla zo zmluvy o
splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX zo dňa 27.08.2010 uzatvorenej medzi žalobcom I. a žalobkyňou

II. ako dlžníkmi, na základe ktorej záložný veriteľ poskytol úver pozostávajúci z istiny vo výške
237.900,- eur, úrokov z omeškania, všetkých poplatkov a nákladov spojených s úverovou zmluvou.
Zabezpečovanou pohľadávkou sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pohľadávka a jej príslušenstvo, ktorá
vznikne v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním úverovej zmluvy, resp. sozánikom úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním, rovnako
ako pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia a jej príslušenstvo, ktorá vznikne, resp. vznikla
v dôsledku alebo v súvislosti s plnením záložného veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Zálohom sú
nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu v k. ú. Zvolen, obec a okres Zvolen, zapísané na LV č. XXXX, a to
pozemok registra C parc. č. XXX/X - záhrady, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria a stavba rodinného
domu súp. č. XXXX, postaveného na parcele č. XXX/X, ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
- byt č. X nachádzajúci sa v bytovom dome na ul. Ľ. Y. súp. č. XXXX, vchod l7, l. poschodie, vrátane

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 6558/144832; záložca
vyhlásil, že je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom zálohu. Na zabezpečenie pohľadávky záložca zriadil
a záložný veriteľ prijal záložné právo na záloh. V článku IV zmluvy sa strany dohodli, že ak pohľadávka
nebude riadne a včas splácaná, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva, v rámci
ktorého uspokojí svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým vo VOP. V časti III mandátna zmluva sa
strany dohodli, že záložca ako mandant poveruje a zároveň týmto splnomocňuje záložného veriteľa ako

mandatára, ktorý je oprávnený toto splnomocnenie preniesť ďalším splnomocnením na 3. osobu, aby
na jeho účet za odplatu 0,03 eur uskutočnil všetky úkony potrebné a nevyhnutné k výkonu záložného
práva podľa zmluvy o záložnom práve a aby v jeho mene urobil všetky právne úkony (uzatvorenie
kúpnej zmluvy, vyhlásenie súťaže a iné) potrebné na prevod vlastníctva k zálohu na 3. osobu. Záložca
ako mandant nie je oprávnený vypovedať mandátnu zmluvu počas trvania pohľadávky. Zmluvné strany

vylúčili platnosť ustanovení § 567, § 569, § 570, § 574 a § 575 Obchodného zákonníka. Záložca
vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy obsiahnutými v tejto listine, ktorými sú VOP, obchodné
podmienkyasadzobník,súhlasísnimiazaväzujesaichdodržiavať.Preúčelyzmlúvobsiahnutýchvtejto
listine sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané záložným veriteľom s účinnosťou
od 01.08.2002 a obchodnými podmienkami Obchodné podmienky záložného veriteľa pre poskytovanie

úverovapovolenýchprečerpaníprivátnymklientomaMIKROpodnikateľom súčinnosťouod0l.07.2007.
Záložca tiež vyhlásil, že bol záložným veriteľom informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods.2 zákona
o bankách.

1.5.2. Podľa bodu 3.1. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s. pre poskytovanie úverov

a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom, ktoré nadobudli účinnosť dňa
0l.07.2007, je dlžník povinný banke platiť poplatky dohodnuté v úverovej zmluve, ako i poplatky podľa
sadzobníka, a to podľa zásad a v lehotách uvedených v úverovej zmluve, v úverových podmienkach,
VOP a sadzobníku. Ak bol v úverovej zmluve dohodnutý spracovateľský poplatok alebo ak tak určuje
sadzobník, dlžník je povinný tento poplatok banke zaplatiť jednorazovo pri prvom poskytnutí úveru

alebo tranže, ak bol úver poskytnutý dlžníkovi ako MIKRO podnikateľovi, ak v úverovej zmluve nie je
uvedené inak (bod 3.2.b)). Ak bol v úverovej zmluve dohodnutý účel úveru, dlžník nie je oprávnený bez
súhlasu banky použiť úver na iný účel (bod 4.1.); dlžník je povinný účel úveru banke zdokladovať. Pri
splácaní pohľadávky banky sa z došlých súm uhrádzajú jednotlivé záväzky dlžníka v poradí splatné
poplatky a náklady banky súvisiace s úverom v poradí od najskôr splatného záväzku, úroky z omeškania

podľa poradia od najskôr splatného úroku z omeškania, úroky z prečerpania podľa poradia od najskôr
splatného úroku z prečerpania, úroky podľa poradia od najskôr splatného úroku a istina úveru (bod 5.2.).

1.5.3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. Zvolen zo dňa 08.0l.2014 mal okresný súd
preukázané,ževýlučnouvlastníčkou parcielregistraCparc.č.XXX/XaXXX/Xastavbyrodinnéhodomu

súp. č. XXXX, postavenej na parc. č. XXX/X je žalobkyňa III. V poznámke je uvedené začatie výkonu
záložného práva záložným veriteľom SLSP, a. s. formou dobrovoľnej dražby zapísané dňa 23.07.2013, a
tiež oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom Dražobník s. r. o., IČO: 36 764 281 zapísané
dňa 20.11.2013. V časti C: Ťarchy je uvedené záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech SLSP, a. s.

1.5.4. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 18.01.2014 pre k. ú. Zvolen vyplýva, že v
časti A je uvedená stavba bytového domu na ul. Ľ. Y. súp. č. XXXX, ako vlastníčka bytu č. X na 1. posch.
vo vchode XX je vedená žalobkyňa III. so spoluvlastníckym podielom 1/1-ina s tým, že podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je XXXX/XXXXXX. V poznámke je uvedené
začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom SLSP a. s. formou dobrovoľnej dražby zapísané

23.07.2013 a oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom Dražobník s. r. o., IČO: 36 764 281
zapísané dňa 20.11.2013. Ako ťarcha je zapísané záložné právo k bytu č.1, vo vchode č. l7, na l. posch.
v bytovom dome v prospech SLSP a. s. z 27.9.2010.1.5.5. Zo znaleckého posudku č. 20/13 zo dňa l5.10.2013 vypracovaného znalkyňou Ing. Alenou
Pacerovou vyplýva všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXXX a pozemkov parc. č. XXX/X
a XXX/X spolu po zaokrúhlení je 149.000,- eur. Zo znaleckého posudku č. 21/13 zo dňa l5.10.2013

vypracovaného znalkyňou Ing. Alenou Pacerovou okresný súd zistil, že všeobecná hodnota bytu č.X
na l. posch. v obytnom dome súp. č. XXXX v k. ú. Zvolen, na ul. Ľ. Y. XX bola určená na 50.600,- eur.
Z ostatných listinných dôkazov vykonaných v konaní okresný súd zistil, že navrhovateľke III. boli dňa
l5.11.2013 zaslané oznámenia o dražbe predmetných nehnuteľností aj termíny ich obhliadky, ktoré je
povinná strpieť. Z oznámení o dražbe zn. 137a, 139/2013 vyplýva, že Dražobník s. r. o. určil dátum

a čas konania dražieb predmetných nehnuteľností na deň 21.01.2014 s miestom konania notárske
spoločenstvo Mgr. Dariny Beranovej na Nám. SNP 19 vo Zvolene, pričom bolo určené najnižšie podanie
na predmetné nehnuteľností vo výške 149.000,- resp. 50.600,- eur. Z úradného výpisu z Notárskeho
centrálneho registra dražieb bolo zistené, že notárom Mgr. Vojtechom Kavečanským bol vykonaný
do Notárskeho centrálneho registra dražieb zápis dňa l5.11.2013 ohľadne predmetných dražieb. Z
návrhu na vklad záložného práva zo dňa 27.08.2010 ako i z rozhodnutia Správy katastra Zvolen zo

dňa 27.09.2010 č. V XXXX/XX okresný súd zistil, že bol povolený vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností v prospech žalovaného ohľadne uvedených nehnuteľností, zapísaných na LV č.XXXX a
LV č.XXXX pre k. ú. Zvolen.

1.6. Vychádzajúc z § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), §§ 22 ods. 2,

33b ods. 3, 37, 39, 151a, 151b ods. 1 prvá veta, ods. 2, 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“), § 53 ods. 9 a 52 ods. 1 OZ účinného do 31.05.2014, 52 ods. 2 a 52 ods. 2 OZ účinného
do 01.04.2015, 53 ods. 1 OZ účinného do 31.05.2014, § 261 ods. 3 písm. d), § 497, § 502 ods. 1
prvej vety, § 506, § 567 ods. 1, § 569, § 570 ods. 1 vety prvej a § 574 ods. 1 Obchodného zákonníka,
z § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2010 súd prvej

inštancie dospel k záveru, že žalobcovia sú nositeľmi naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení neplatnosti právnych úkonov, nakoľko by ich právne postavenie vzhľadom na začatú realizáciu
výkonu záložného práva formou predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe na základe neuhradenia splatnej
pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere bolo bez požadovaného určenia neisté, resp. ich práva by boli
ohrozené. Žalobcovia totiž mali za to, že záložné právo nevzniklo resp. neexistuje, prípadne žalovaný

nedisponuje splatnou pohľadávkou. Okresný súd mal preukázanú vecnú legitimáciu žalobcov, keď by
bolo neúčelné a nehospodárne podávanie samostatných žalôb žalobcami I. a II. a žalobkyňou III.

1.7. Okresný súd ďalej uviedol, že na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobcami I. a II. a
žalovaným je z titulu absolútneho obchodu potrebné aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného

zákonníka. Žalobcovia nepreukázali dôvod neplatnosti zmluvy o úvere a s ňou súvisiacej zmluvy o
zriadení záložného práva v zmysle § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, teda že nekonali slobodne,
lebo konali bez poznania veci a v časovom strese vyvolanom tým, že boli zahltení podpisovaním
neprehľadného množstva listín resp. pred podpisom nemali možnosť napadnuté zmluvy prečítať
a VOP boli písané drobným písmom, nakoľko sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu na

pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavili, nepreberali súdne zásielky a okresný súd nemal možnosť
overiť si tvrdené skutočnosti výsluchom strán sporu. V rovine tvrdení zostali aj tvrdenia žalobcov o
rozpore s dobrými mravmi uzatvorených zmlúv, nakoľko žalobkyňa III. pre vysokú mieru ľahkovážnosti
zabezpečila ručenie nehnuteľnosťami, ktorých hodnota má byť v zjavnom nepomere k výške skutočne
poskytnutého úveru veriteľom. Voľba predmetu zálohu bola na dlžníkoch resp. záložkyni. Z oznámení o

dobrovoľnej dražbe nevyplýva, že by zo strany záložného veriteľa došlo k podhodnoteniu nehnuteľností
tvoriacich predmet zálohu. Zmluva o úvere nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko napĺňa viaceré
podmienky definície § 1 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z. z.. Za irelevantnú považoval súd prvej inštancie
úhradu spracovateľského poplatku 995,78 eur priamo z úverových prostriedkov v tom zmysle, či o
túto sumu bola znížená poskytnutá suma úveru alebo by spracovateľský poplatok žalobcovia I., II.

zaplatili spätne na účet žalovaného. Táto skutočnosť by mohla ovplyvniť výšku úrokovej sadzby, ak
vôbec, v zanedbateľnom rozsahu vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 237.900,- eur a výšku
spracovateľského poplatku, ktorého výška spolu s poplatkom za správu úveru 2,99 eur mesačne bola
účastníkom úverovej zmluvy známa pri jej podpise, keď sú uvedené v článku I. bod 1 zmluvy. Okresný
súd nezistil dojednanie výšky týchto poplatkov v rozpore s dobrými mravmi ani so zásadou poctivého

obchodného styku a nezistil, že by malo ísť o neprijateľné zmluvné podmienky. Ani dojednaním výšky
úroku neboli porušené žiadne zákonné ustanovenia, nepresiahla priemerné úrokové miery obchodných
bánk v rozhodnom období a počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo k jej zvýšeniu. Technika účtovania
splátok najprv na úrok z omeškania resp. poplatky, pokuty až potom na istinu dojednaná vo VOPako súčasti zmluvy o úvere neodporuje žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Ustanovenie § 566 ods.
2 OZ nie je možné aplikovať, pretože podľa komentára k tomuto ustanoveniu čiastočné plnenie sa
iba podobá plneniu v splátkach (pri ktorom je výška splátok a ich splatnosť na rozdiel od čiastočného

plnenia určená vopred). Ak si zmluvné strany dopredu dohodnú úhradu dlhu splátkach a určia, na aké
pohľadávky bude plnenie zo splátky započítané, nie je dôvod takúto dohodu považovať za rozpornú
so zákonom. Pri dojednaní všeobecných zmluvných podmienok umožňujúcom uplatňovanie úroku z
úroku poukázal súd prvej inštancie na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 35Obo 101/2002 z 24.03.2004, podľa
ktoréhodefiníciapríslušenstvapohľadávkyobsiahnutáv§121ods.3OZplatíajpreobchodnozáväzkové

vzťahy. Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (napr. úroky z omeškania
zo zmluvných úrokov), nakoľko Obchodný ani Občiansky zákonník nezakotvuje majetkovú sankciu pre
prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo zmluvných strán
dohodnúť sa, že sa dojednané úroky stanú súčasťou istiny, ku ktorej budú pripočítané ako civilné plody
peňazí, a následne právo veriteľa požadovať od dlžníka platbu dojednanej alebo zákonom stanovenej
sadzby úroku z omeškania z takto zvýšenej istiny. Uvedené nič nemení na skutočnosti, že sa takto znova

úročí iba istina, a nie príslušenstvo pohľadávky. Okresný súd vychádzal iba z tvrdení žalobcov, nakoľko
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré mali byť súčasťou úverovej zmluvy resp. záložnej zmluvy k
žalobe nepripojili a nepredložili v priebehu konania. Súd prvej inštancie nemal preukázanú vadnosť
jednotlivých ustanovení úverovej zmluvy resp. zmluvy ako celku.

1.8. Žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy okresný súd nevyhovel, lebo žalobcovia sa domáhali
určenia jej neplatnosti iba ako záväzku akcesorického k úverovej zmluve, ktorá neplatná nie je. Nezistil
ani iné dôvody absolútnej neplatnosti tejto zmluvy.

1.9. Neplatnosť mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou III. a žalovaným obsiahnutej v

zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z 27.08.2010 súd prvej inštancie vyslovil s
poukazom na § 151m ods. 6 OZ, podľa ktorého je záložný veriteľ zo zákona splnomocnený konať v mene
záložcu pri výkone záložného práva. Námietky žalobcov vzhľadom na tvrdenú nemožnosť vypovedať
toto plnomocenstvo resp. z dôvodu vzájomného rozporu záujmov zmluvných strán považoval okresný
súd za irelevantné. Rozpor tohto právneho úkonu so zákonom videl súd prvej inštancie v zmluvnom

ustanovení, ktoré vylučovalo platnosť § 567 Obchodného zákonníka (povinnosť mandatára postupovať
pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou), v čom okresný súd videl minimálne obchádzanie
Občianskeho zákonníka v časti ustanovení upravujúcich záložné právo ako aj zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách, ktoré poskytujú dlžníkom v pozícii záložcu štandardný stupeň ochrany ich
práv a oprávnených záujmov.

1.10. Okresný súd nedospel k záveru o rozpore zákona č. 129/2010 Z. z. s Ústavou SR, preto nevyhovel
návrhu na podanie podnetu na Ústavný súd SR na preskúmanie súladu tohto právneho predpisu s
Ústavou SR.

1.11. Rozhodnutie o trovách konania si súd prvej inštancie s poukazom na § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) vyhradil na samostatné rozhodnutie.

1.12. Okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok v časti, v ktorej žalobe vyhovel,
nakoľko žalobcovia boli od poplatkovej povinnosti oslobodení.

2. Proti druhému a piatemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný tvrdiac, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/, f/ O. s. p.). Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok okresného súdu v uvedených výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

2.1. Namietol procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý určil neplatnosť mandátnej zmluvy z
27.08.2010 z dôvodov, ktoré neboli obsiahnuté v žalobe ani uvedené v priebehu súdneho konania, čím

vydal tzv. prekvapivé rozhodnutie a porušil požiadavku dvojinštančnosti konania, keďže žalovaný mohol
obranu proti právnej argumentácii vyjadrenej v odôvodnení napadnutého rozsudku použiť až v odvolaní,
najmä ak súd prvej inštancie nevyužil možnosť podľa § 100 ods. 1 O. s. p.. Odvolateľ sa domnieva,že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, teda k vade konania, ktorou mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom resp. k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

2.2. Súd prvej inštancie opomenul dispozitívny charakter ustanovenia § 567 Obchodného zákonníka s
ohľadom na jeho § 263 ods. 1, takže jeho aplikácia môže byť dohodou zmluvných strán vylúčená, čo
vylučuje záver o rozpore so zákonom. Aplikácia § 567 Obchodného zákonníka bola vylúčená z dôvodu,
že výkon záložného práva je upravený osobitnými právnymi predpismi. Zdôraznil ustanovenie § 41 OZ,
preto ak súd dospel k záveru o neplatnosti uvedeného zmluvného ustanovenia, neplatnú časť zmluvy

mal a mohol oddeliť od jej ostatného obsahu a zachovať platnosť jej zostávajúcich ustanovení.

3. Dňa 05.03.2015 bolo okresnému súdu doručené elektronické podanie žalobcov označené ako
odvolanie, ktoré bolo písomne doplnené podaním doručeným súdu prvej inštancie 06.03.2015,
podpísaným žalobcami I. a II., obsahujúce procesný návrh, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v zamietajúcej časti zrušil, alebo zmenil

a žalobe vyhovel. Dňa 10.03.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené identické odvolanie žalobcov,
opatrené podpisom žalobkyne III. podané na poštovú prepravu vo Veľkej Británii. Písomným podaním
doručeným 25.04.2017 odvolaciemu súdu žalobkyňa III. oznámila, že do Veľkej Británie prišla vo februári
2013, v septembra 2014 bola operovaná a asi 4 mesiace čiastočne imobilná. K podaniu pripojila listiny
v anglickom jazyku vystavené 29.06.2015, 02.10.2014 a 10.07.2014, 26.04.2013.

3.1 Odvolatelia vytkli súdu prvej inštancie prejednanie veci bez ich prítomnosti, čoho následkom
podľa nich bolo nesprávne zistenie skutkového stavu. Uplatnením fikcie doručenia súd prvej inštancie
žalobcom odňal možnosť konať pred súdom. Žalobca I. sa v čase pokusu a opakovaného pokusu o
doručenie nezdržiaval v mieste bydliska, o čom má svedčiť čestné prehlásenie pripojené k odvolaniu.

Žalobkyňa III. sa taktiež v čase doručovania rozsudku zdržiavala v zahraničí, kde podstúpila dlhodobú
liečbu. K odvolaniu sa pripojila, ale požiadala o doručenie rozsudku na adresu v cudzine.

3.2.Tvrdili,ževšetcimajúnaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostivšetkýchnapadnutýchzmlúv,aj
keď neboli ich účastníkmi, pretože žalobcovia I. a II. majú povinnosť zaplatiť finančnú náhradu žalobkyni

III. v prípade postihu jej majetku formou dobrovoľnej dražby pre uspokojenie pohľadávky žalovaného.
Žalobkyňa III. má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, pretože
od jej neplatnosti záleží postih jej majetku na základe nadväzujúcej zmluvy o zriadení záložného práva.

3.3. Nesprávny skutkový záver súdu prvej inštancie videli v tom, že sa nevyjadril k platnosti zmluvy o

zriadení záložného práva s ohľadom na znalecký posudok č. 162/2009 (cena určená znalcom 61.800,-
eur) a znalecký posudok č. 159/2009 (cena určená znalcom 199.000,- eur) a uplatnenie posudzovania
právneho úkonu vzhľadom na čas, kedy zmluva bola uzatvorená, nie s ohľadom na neskoršie okolnosti
prípadu, pričom sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle znaleckých posudkov vypracovaných
pre účel dobrovoľnej dražby v roku 2013 je jeho pohľadávka zabezpečená iba na 70 %. Najvyšší súd

SR v rozhodnutiach sp. zn. 6Sžo/258/09 a 6Sžo 358/09 ustálil absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy v
zmysle § 39 OZ, ktorej všeobecná hodnota nehnuteľnosti prevyšovala pohľadávku veriteľa o 43 %.

3.4. Ďalej uviedli, že sa súd prvej inštancie nevyjadril k neplatnosti zmlúv z dôvodov nevyváženosti
vzájomnýchplnenívoblastipostihovzaneplnenieaneurčitostisankciízaomeškanie,najmäakžalovaný

môže použiť techniky účtovania splátok veriteľom najprv na úrok a úrok z omeškania, poplatky a pokuty,
aj tieto úroky môže účtovnou premenou na istinu zaťažiť neurčitým úrokom z omeškania. Splátky
uhradené žalobcami I. a II. pred termínom splátky splatnosti si bez akéhokoľvek benefitu pre nich môže
žalovaný ponechať v bezúročnom užívaní. Žalovaný sa môže nedovolene obohacovať o úrok z úroku
iba v dôsledku vlastných účtovných operácií s prostriedkami žalobcov I. a II.. Vytkli tiež, že sa súd

prvej inštancie nevyjadril k námietkam neplatnosti plnení pre nevyváženosť vzťahov. Žalobcovia I. a
II. ako spotrebitelia potrebujú mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov žalovaného pri vyčíslení
pohľadávky, ktorú si uplatnil formou dobrovoľnej dražby majetku žalobkyne III. zapísanej v Notárskom
centrálnom registri dražieb pod NCRdr: 7581/2013 a NCRdr: 7586/2013, ktorú mal konať DRAŽOBNÍK,
s. r. o., Košice dňa 21.01.2014. Uviedli, že je potrebné zohľadniť správnu aplikáciu teórie skutočného

plnenia dodávateľom najmä v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľskom úverovom vzťahu, ktorými
žalovaný zaťažil žalobcov za plnenie, ktoré im ako spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté, alebo slúži
výlučne potrebám žalovaného ako dodávateľa. Tvrdili tiež, že zmluva o úvere musí obsahovať údaje
o RPMN v zmysle predpisov komunitárneho práva a zdôraznili povinnosť súdu posudzovať nekalúpovahu a zmluvné podmienky zmluvy o úvere, ktorá neobsahuje údaje o RPMN. Za nemorálny označili
postup žalovaného smerujúci k vysokému obohateniu bez poskytnutého protiplnenia iba z dôvodu, že
sa žalobcovia I. a II. ako dlžníci dostali do situácie, v ktorej nie sú schopní splácať svoje záväzky.

Zopakovali tvrdenia, že nehnuteľnosti uvedené v časti 2 článok I. bod 1.1 záložnej zmluvy predstavujú
obydlie žalobkyne III. a ich všeobecná hodnota vyčíslená 149.000,- eur pre účely dobrovoľnej dražby
nezodpovedá skutočnej cene v mieste a čase tak, ako jej nezodpovedá ani všeobecná cena 50.600,-
eur zistená pre účely dobrovoľnej dražby nehnuteľností uvedených v časti II. článok I. bod 1.2
záložnej zmluvy, ktorej tiež predstavujú obydlie žalobkyne III.. Úver nebol v skutočnosti poskytnutý

sumou 237.900,- eur uvedenou zmluve o splátkovom úvere, ale v sume zníženej o spracovateľský
poplatok za jeho poskytnutie vo výške 995,78 eur. Postačujúce preto bolo ručenie nehnuteľnosťami
uvedenými v časti II. článok I. bod 1.1 záložnej zmluvy, ručenie nehnuteľnosťami uvedenými v časti II.
článok I. bod 1.2 záložnej zmluvy vysoko presahovalo účel zabezpečenia pohľadávky žalovaného ako
veriteľa. Technikou účtovania splátok veriteľom najprv na úrok a úrok z omeškania, poplatky a pokuty
dochádza k zaťaženiu dlžníka enormným nárastom dlhu aj za fiktívne omeškanie dlžníka, ktoré vzniká v

dôsledku účtovných postupov. Účtovaním poplatkov žalovaný zaťažil žalobcov za plnenie, ktoré im ako
spotrebiteľom nikdy nebolo poskytnuté, čo má spolu s inštitútom straty výhody splátok a dojednaným
spôsobom uspokojenia pohľadávky veriteľa bez predchádzajúcej súdnej kontroly formou dobrovoľnej
dražby za následok neprimeraný postih žalobcov I. a II., ktorý znižuje kvalitu ich života. Ochranu
spotrebiteľa nemožno zabezpečiť iným spôsobom ako vyhlásením neplatnosti zmluvy o splátkovom

úvere, aj mandátnej zmluvy resp. ich vyhlásenia v dôsledku neuvedenej RPMN za bezúročné a na
ne nadväzujúcu zmluvu o zriadení záložného práva za absolútne neplatnú. A tak z dôvodu, že pri
dnešnom poklese cien nehnuteľností hodnota zálohy prevyšuje o 50 % rámec účelu zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere. Pre nekalé techniky a svojvoľné výpočty žalovaného narástol
dlh z úverových vzťahov do podstatne vyšších splátok ako predstavovala bonita žalobcov I. a II. v

čase čerpania úveru. Aj touto technikou žalovaného vznikol stav, keď žalobcovia nemohli plne posúdiť
dopady synergického sankčného pôsobenia napadnutých zmlúv na ich práva. Cena predmetu dražby
bola znaleckým posudkom určená v rozpore s § 12 zák. č. 527/2002 Z. z.. Súd musí vyhlásiť zmluvu
o zriadení záložného práva za absolútne neplatný úkon, lebo musí chrániť slabšiu stranu sporu, teda
žalobcov ako spotrebiteľov pred nekalými postupmi žalovaného.

3.5. Poukázali na potrebu skúmania súladu dojednania o zmluvnej pokute so všeobecnými
požiadavkami v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý pre občianske aj obchodné vzťahy stanovuje
požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi s ohľadom na primeranosť a výšku pokuty,
na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, na iné okolnosti konkrétneho prípadu. Zopakovali

tvrdenie o nedostatku RPMN úverovej zmluvy, čo robí úver bezúročným a bez poplatkov. Uplatnili si
náhradu trov konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu znovu namietol nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení zdôrazniac, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak

vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu právny vzťah je alebo nie je.
V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo 89/07 sa určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy
nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi (pokiaľ na základe
záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností). Stav ohrozenia práva žalobcu

alebo neistotu v jeho právnom postavení možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo,
v prípade jeho realizácie určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastníctve).

4.1. Zdôraznil neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena žalobcami, ktorí neprodukovali
žiadne tvrdenie a nepreukázali skutočnosti existujúce v čase uzavretia napadnutých zmlúv, ktoré by

podľa hmotného práva mohli mať za následok ich úplnú neplatnosť. Úverová zmluva uzatvorená medzi
žalovaným a žalobcami I. a II. obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 497 Obchodného zákonníka a
zmluva o zriadení záložného práva uzatvorená so žalobkyňou III. podstatné náležitosti v zmysle § 151a
a nasl. Občianskeho zákonníka. Mandátna zmluva uzatvorená so žalobkyňou III. obsahuje podstatné
náležitosti v zmysle § 566 a nasl. Obchodného zákonníka (v časti III. bod 1). Ak by ktorékoľvek vedľajšie

dojednanie hypoteticky trpelo vadou s následkami neplatnosti, mohlo by ísť v zmysle § 41 OZ nanajvýš o
neplatnosť čiastočnú, a to aj v spojení s článkom 4 smernice 93/13/EHS a jej článkom 6 ods. 1. Zdôraznil,
že je vylúčená aplikácia zákona č. 129/2010 Z. z. na zmluvu o úvere, pretože účelom poskytnutého
úveru bolo nadobudnutie, úprava, údržba nehnuteľnosti, výška poskytnutého úveru 237.900,- eur a dobajeho splatnosti 27.05.2040 značne presahovali zákonom stanovené hranice pre aplikáciu právnej úpravy
o spotrebiteľských úveroch. Zriadeným záložným právom je zabezpečená aj pohľadávka na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorá vznikne resp. vznikla plnením z neplatného právneho úkonu alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

4.2. K pochybnostiam žalobcov o prípustnosti výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou žalovaný
uviedol, že predaj zábezpeky na dražbe našiel svoje normatívne vyjadrenie aj v § 53 ods. 10
Občianskeho zákonníka. Ústavnosť zákonnej úpravy dobrovoľnej dražby najmä možnosti jej začatia

bez predchádzajúceho exekučného titulu bola podrobená prieskumu Ústavného súdu SR v konaní
PL.ÚS 23/2014, ktorého závery podrobne v ďalšej časti svojho vyjadrenia analyzuje. Poukázal na
návrhy generálneho advokáta v konaní pred Súdnym dvorom Európskej únie C - 482/12 (prejudiciálna
otázka predložená Okresným súdom Prešov v kauze Macinský a Macinská, ktorý vzhľadom na návrhy
generálneho advokáta zobral svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania späť). V ďalšej časti
analyzoval rozsudok z 10.09.2014 Európskeho súdneho dvora vo veci C - 34/13 Kušoniová. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v prvom, treťom a štvrtom výroku ako vecne
správny a vo výroku druhom a piatom zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolaní podaných včas stranami sporu,
v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací
(§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania žalobcov aj žalovaného (§ 380 ods. 1 C. s. p.),
v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.

s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a dospel k záveru, že ani jedno odvolanie
nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne
správny potvrdil. Pri skúmaní, či je každý zo žalobcov osobou oprávnenou podať odvolanie voči prvému
výroku rozsudku súdu prvej inštancie vydanému v jeho neprospech odvolací súd vychádzal z toho, že
v tejto časti súdneho konania je medzi všetkými žalobcami nútené procesné spoločenstvo podľa § 78

C. s. p., ktoré je vždy spoločenstvom nerozlučným (Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová
S., Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
1540 s., str. 266). Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcov na podanie odvolania voči druhému
a tretiemu výroku rozsudku okresného súdu vychádzal odvolací súd z § 52a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ak z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku

1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami. Každý zo žalobcov je preto oprávnený podať odvolanie aj proti druhému a tretiemu
výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

5.1. Odvolací súd sa (v zásade) stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické
a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami odvolateľov v odvolaniach

odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd považuje za potrebné predovšetkým zdôrazniť, že úverový zmluvný vzťah žalobcov I.
a II. a žalovaného je síce spotrebiteľským, ale z dôvodu výluky uvedenej v § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Do úvahy preto neprichádza aplikácia tejto

právnej úpravy (v znení účinnom k 27.08.2010, kedy bola zmluva uzatvorená), vrátane ustanovení o
náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (teda aj RPMN) a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru.

7. Zo spotrebiteľského charakteru úverovej zmluvy z 27.08.2010, zo skutočnosti, že k uzatvoreniu

záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy došlo v rovnaký deň a z obsahu práv a povinností, ktoré
upravujú vyplýva, že ide o zmluvy od seba navzájom závislé (§ 52a Občianskeho zákonníka účinného
k 27.08.2010). Okresný súd preto preskúmal platnosť mandátnej zmluvy ex offo zo všetkých do
úvahy prichádzajúcich dôvodov v súlade so spotrebiteľským právom. Jeho rozhodnutie nie je podľaodvolacieho súdu z tohto uhla pohľadu prekvapivé. Ustanovenie § 100 ods. 1 tretej vety Občianskeho
súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dávalo súdu možnosť, nie
povinnosťúčastníkom(od01.07.2016stranámsporu,pozn.odvolaciehosúdu)uviesť,akosanazáklade

doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

7.1. K odvolacej námietke žalovaného o dispozitívnom charaktere ustanovenia § 567 Obchodného
zákonníka odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Aj v prípade posudzovania platnosti mandátnej zmluvy je
potrebné aplikovať právnu úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia, a to je právna úprava § 567
ods. 1 Obchodného zákonníka.

8. K odvolacej námietke žalobcov obsahujúcej námietky k procesnému postupu súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza, že na pojednávanie konané dňa 15.12.2014 boli žalobcovia predvolaní riadne
a včas. Ani jeden z nich si predvolanie na pojednávanie neprevzal v úložnej dobe, všetky zásielky
boli okresnému súdu vrátené dňa 20.11.2014, ako vyplýva zo súdneho spisu. Ani v odvolacom konaní
žalobcovia nepredložili listinné dôkazy preukazujúce pravdivosť ich tvrdení o nesprávnej aplikácii fikcie

doručenia. Čestné prehlásenie Milana J. zo dňa 03.03.2015 preukazuje, že žalobca I. sa s touto osobou
zdržiaval v Z. J. v dňoch 26.10.2014 a 29.10.2014. Neúspešný pokus o doručenie predvolania na
pojednávanie bol podľa relácie pošty realizovaný dňa 27.10.2014, opakované doručenie 28.10.2014,
kedy bola zásielka aj uložená. Poštový poriadok pritom poskytuje úložnú dobu v trvaní 18 dní, počas
ktorejsižalobcaI.zásielkunevyzdvihol.Listiny(vanglickomjazyku,ktorýchprekladydoúradnéhojazyka

napriek výzve odvolacieho súdu neboli predložené) sú vystavené v r. 2015, nie v čase doručovania
predvolania na pojednávanie žalobkyni III. (neúspešný pokus o doručenie bol podľa relácie pošty
realizovaný dňa 27.10.2014, opakované doručenie 28.10.2014, kedy bola zásielka aj uložená).

8.1. Úlohou súdu pri odôvodnení rozhodnutia nie je odpovedať na každý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
právavoveciachRuizTorijac.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-A,s.12,§29,HiroBalani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c.
Francúzsko z 19. februára 1998). Vzhľadom na námietku odvolateľov o nesprávnom skutkovom závere

súdu prvej inštancie spočívajúcom v tom, že sa nevyjadril k platnosti zmluvy o zriadení záložného práva
s ohľadom na znalecký posudok č. 162/2009 (cena určená znalcom 61.800,- eur) a znalecký posudok
č. 159/2009 (cena určená znalcom 199.000,- eur) odvolací súd uvádza, že okresný súd konštatoval, že
voľba predmetu zálohu bola na dlžníkoch resp. záložkyni a z oznámení o dobrovoľnej dražbe nevyplýva,
že by zo strany záložného veriteľa došlo k podhodnoteniu nehnuteľností tvoriacich predmet zálohu.

Odvolací súd dopĺňa, že hodnota zálohov v čase zriadenia záložného práva 260.800,- eur (61.800,- +
199.000,-) nie je v nepomere k zabezpečenej pohľadávke už len vzhľadom na istinu úveru 237.900,- eur
a dohodnuté úročenie 5,09 % ročne s dobou fixácie do 27.08.2013. všeobecná hodnota nehnuteľností
pre účely dobrovoľnej dražby, uvedená v odvolaní sumou 199.600,- eur (149.000,- + 50.600,- eur) je v
nepomere už len vo vzťahu k istine poskytnutého úveru, ale v neprospech veriteľa.

8.2. Okresný súd sa zaoberal aj otázkou účtovania úrokov a úrokov z omeškania. Vecnú správnosť jeho
záverov odvolatelia nespochybnili, predniesli iba tvrdenie, že žalovaný sa môže nedovolene obohacovať
o úrok z úroku iba v dôsledku vlastných účtovných operácií s prostriedkami žalobcov I. a II..
8.3. Záver súdu prvej inštancie o vylúčení aplikácie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri technike
účtovania splátok, nakoľko plnenie v splátkach nie je čiastočným plnením dlhu, odvolatelia nenamietli.

9. Žalovaný formálne podal odvolanie aj proti piatemu výroku rozsudku okresného súdu o uložení
povinnosti hradiť súdny poplatok zo žaloby bez toho, aby svoje odvolanie v tejto časti odôvodnil a
uviedol odvolacie dôvody, ktorými je odvolací súd viazaný. Odvolací súd preto tento výrok odvolaciemu
prieskumu nemohol podrobiť, ako vecne správny ho potom potvrdil.
10. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania využil možnosť danú mu Občianskym súdnym

poriadkom a vyhradil si rozhodnutie o trovách konania na samostatné rozhodnutie.
11. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ustanovenie § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1, 2 C. s. p. a skúmal pomer úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Ani žalobcovia, anižalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní, preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).