Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/750/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415202507
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415202507.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobcu: Novozámocké bytové družstvo, družstvo,
Nové Zámky, Nábrežná 22, IČO: 34 122 711, zastúpený: JUDr. Ernest Botka, advokát, so sídlom Nové
Zámky, Björnsonova 2, proti žalovaným: 1. M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R., Y. XX a 2. S. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. R., Y. XX, o zaplatenie 2.402,82 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v
1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 05. októbra 2016 č. k. 13C/95/2015-118,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku, výroku o náhrade

trov štátu a o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 05. októbra 2016 č. k.
13C/95/2015-118 (napadnutý rozsudok) zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
2.232,13 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.047,09 eur od 01.02.2015 do zaplatenia a
so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 promile denne zo sumy 1.047,09 eur od 01.02.2015 do zaplatenia,

všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti istiny vo výške 170,69 eur a v
zostávajúcej časti príslušenstva konanie zastavil. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť na účet
Okresného súdu Nové Zámky 376,76 eur z titulu náhrady trov konania štátu do 3 dní po právoplatnosti
rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným v 1.
a 2. rade domáhal zaplatenia neuhradených záloh do fondu opráv týkajúcich sa bytu č. XX vo vlastníctve

žalovaných nachádzajúceho sa v D. R. na ul. Y. č. XX, v bytovom dome č. súp. XXX a to podľa Zmluvy o
výkone správy uzavretej medzi nimi dňa 12.09.2011 a to za obdobie do 31.01.2015 v sume 1.749,16 eur,
zaplatenia kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 171,87 eur a kapitalizovanej zmluvnej pokuty
v sume 481,79 eur. Taktiež sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaní sú s
platením peňažného dlhu v omeškaní a zaplatenia zmluvnej pokuty pre porušenie podmienok zmluvy
medzi stranami uzavretej.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že platia viac ako majú platiť, problém je však v tom,
že žalobca má problém s počítadlami a často sa mýli, o čom svedčí napríklad to, že na vyčíslení dlhu
uviedol dátum 01.01.1600. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že platia každý mesiac 138eur už nevie odkedy a nechápe, prečo od nich ešte pýtajú nejaký dlh, nevie akú sumu a kedy mali
predpísanú a nikto v tom dome neplatí toľko ako oni.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že v zmluve o výkone správy, uzavretej
medzi žalobcom ako správcom a žalovanými v 1. a 2. rade ako vlastníkmi bytu dňa 12.09.2011 sa
účastnícisadohodlinatom,žesazaviazaliuhrádzaťpríspevkydofonduúdržbyaoprávpreddavkovo(čl.
II bod 4) a dohodli sa na tom, že správca vypočíta výšku mesačných preddavkov na úhradu na jednotlivé
byty(čl.IIIbod6),ževlastnícibytovsúpovinnímesačnevopreduhrádzaťsprávcomstanovenépríspevky

do fondu prevádzky, údržby a opráv (čl. IV bod 1) a že v prípade omeškania s týmito platbami sú vlastníci
povinní platiť úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ a výška zmluvnej pokuty sa v takom prípade
rovná výške poplatku z omeškania (čl. IV bod 3). Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného
dňa 09.05.2016 znalkyňou z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo L.. B.
S. vyplýva, že nedoplatok žalovaných v 1. a 2. rade na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv
ich bytového domu za žalované obdobie je v sume 1.749,16 eur.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 488, § 489, § 544 ods. 1, 2, 3, § 545a Občianskeho
zákonníka,§8aods.1,§10ods.1,6zákonač.182/1993Zb.ovlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,
vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy.

6. Na základe uvedeného právneho posúdenia bol toho názoru, že zmluva o výkone správy je síce
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca ako správca
bytového domu vykonáva funkciu správcu v rámci svojej podnikateľskej činnosti, preto má postavenie
dodávateľa služieb v zmysle § 52 ods. 1 OZ a žalovaní nekonali pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej
podnikateľskej činnosti, preto sú v postavení spotrebiteľov plniacich si zároveň povinnosti vyplývajúce

im z osobitného predpisu, no pri dojednávaní zmluvných podmienok so správcom, majú možnosť obsah
zmluvy ovplyvniť a vybrať si takého správcu s ktorým dokážu dohodnúť pre obe strany prijateľné
podmienky zmluvy. Vlastníci bytov si zmluvu o výkone správy schvaľujú nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom takto schválená zmluva jej zmena,
prípadne zánik je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je

podpísaná nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov, čo vyplýva z ustanovenia § 8a zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

7. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Znaleckým dokazovaním
bolo preukázané, že dlh žalovaných v 1. a 2. rade na príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv

ich bytového domu za žalované obdobie je 1.749,16 eur. Žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, že by
boli uvedený dlh žalobcovi uhradili a vyrovnali tak všetky svoje povinnosti na platbách do tohto fondu,
čím neuniesli svoje dôkazné bremeno. Žalovaní ako vlastníci predmetného bytu boli povinní tieto platby
uhrádzať. Neobstojí obrana a námietky žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že žalobca má v účtovníctve
zmätok a že platia viac než ostatní vlastníci bytov v dome, tieto skutočnosti žalovaní nepreukázali a tým

neuniesli v tomto smere svoje dôkazné bremeno, navyše táto skutočnosť nie je pre rozhodnutie v tejto
vecirelevantná(predmetomkonaniajetotižzaplateniepríspevkov,ktorémalipovinnosťuhradiťžalovaní,
nie ďalšie osoby) a preto súd prvej inštancie na ich námietky neprihliadol. Zaviazal žalovaných v 1. a
2. rade i k zaplateniu kapitalizovaného úroku z omeškania a kapitalizovanej zmluvnej pokuty z dlhu na
príspevkoch do fondu prevádzky, údržby a opráv (619,35 eur) ku dňu 31.08.2013 z rovnakých dôvodov

ako nižšie uvedené v dôvodoch priznania úroku z omeškania a zmluvnej pokuty za ďalšie obdobie.

8. Ďalej uviedol, že v prípade prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka
bytu, je vlastník bytu povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy, nového vlastníka bytu zaväzujú
aj právne úkony týkajúce sa domu spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a

pozemku vykonané pred prevodu alebo prechodom vlastníctva bytu. Teda aj v prípade, že by žalovaní v
1. a 2. rade nepodpísali zmluvu o výkone správy, v zmluve o prevode vlastníctva bytu svojim podpisom
museli vyjadriť súhlas s pristúpením k takto uzavretej zmluve. V uvedenom prípade ide o špeciálnu
úpravu riešenia vzťahov medzi vlastníkmi bytov a správcov, ktoré nemožno považovať za odporujúce
spotrebiteľskému právu.

9. Účastníci v zmluve o výkone správy dohodli zmluvnú pokutu vo výške rovnajúcej sa poplatku z
omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pričom primeranosť je
potrebné posúdiť predovšetkým z pohľadu zaistenej povinnosti platiť preddavky do fondu, prevádzkyúdržby a opráv, preddavky na plnenia spojené s užívaním bytu, ďalšie služby a poplatok za výkon správy.
Napriek tomu, že Občiansky zákonník neobsahuje právnu úpravu vo veci určenia konkrétnej výšky
zmluvnej pokuty (t.j. minimálnu alebo maximálnu výšku zmluvnej pokuty) v zmysle § 545a Občianskeho

zákonníka zákonodarca zakotvil princíp tzv. moderačného práva súdu, t.j. právo súdu znížiť neprimerane
vysokú zmluvnú pokutu. Súd prvej inštancie nepovažoval dohodnutú výšku zmluvnej pokuty z dlžnej
sumy za každý deň omeškania z pohľadu zaistenej povinnosti ako aj vo vzťahu k ostatným vlastníkov
bytov a nebytových priestorov v dome za neprimeranú a dohodu o zmluvnej pokute nepovažoval
za vyjadrenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

podľa § 53 ods. 1 OZ. Z toho dôvodu nevyužil ani tzv. moderačné právo a neznížil výšku zmluvnej
pokuty rešpektujúc jednak vôľu zmluvných strán pri dojednávaní výšky zmluvnej pokuty a jednak cieľ
a zmysel zmluvnej pokuty donútiť každého vlastníka bytu v bytovom dome pravidelne si plniť svoje
povinnostiatýmchrániťprávaostatnýchvlastníkovbytov,najmäpredplatobnouneschopnosťousprávcu
uhrádzať platby pre všetkých zmluvných dodávateľov služieb a médií do bytového domu, kedy následky
sústavného porušovania platobnej disciplíny by mohli mať negatívny dopad na ostatných vlastníkov

bytov, ktorí si svedomito plnia svoje povinnosti.

10. Zároveň zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade i k zaplateniu úroku z omeškania podľa § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb. zo sumy, ktorú sú do fondu údržby a opráv dlžní, nakoľko sú s platením peňažného
dlhu v omeškaní a to od 1.2.2015, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zo splátok

príspevku do fondu opráv.

11. V zostávajúcej časti konanie súd prvej inštancie zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP a to na základe
späťvzatia žaloby v tejto časti žalobcom.

12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca bol v konaní plne úspešný.
O výške jeho nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozsudku.

13. O trovách konania štátu (ktoré vznikli pred účinnosťou CSP, t.j. pred 1.7.2016 - trovy znaleckého

dokazovania) rozhodol podľa § 255 CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP a zaviazal k ich zaplateniu (sumu
376,76 eur platil znalcovi preddavkovo z rozpočtových prostriedkov štát) žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí
boli v konaní plne neúspešní.

14. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Uviedli, že súd prvej inštancie

urobil procesné chyby, keď sudca posielal predvolanie mimo adresu trvalého pobytu, v predvolaniach bol
predvolaný iba žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade nie. Na pojednávaní dňa 05.10.2016 sa žalovaný
v 1. rade nemohol zúčastniť, keďže bol práceneschopný a tým pádom sa nemohol brániť. Ďalej uviedli,
že v rozsudku, je výrok, že žalovaný v 1. rade nežiadal odročiť pojednávanie nerelevantný, pretože
z práceneschopnosti to automaticky vyplýva. Ani žalovaná v 2. rade tam nemohla byť, keďže nebola

predvolaná. Poukázal na to, že v rozsudku je zmätočne uvedené, že sú s platením dlhu v omeškaní od
1.2.20125. Ďalej namietali chyby zo strany žalobcu: nedoplatok r. 2012 -585,51, preplatok r. 2013 +124,
r. 2014 +479,79, r. 2015 +413,58, nedoplatok r. 2011 -156 (v roku 2011 urobili z BD zmluvu v septembri).
Nedoplatky v r. 2011 a 2012 reklamovali. Preplatky im neboli vyplatené ani odpočítané. Upozornili na
nesprávne uvedený dátum vyúčtovania k pojednávaniu.

15. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázal na ust. § 106 ods. 1 písm. a/ a § 111 ods. 3 CSP a podľa jeho názoru súd prvej
inštancie predvolával žalovaných dôsledne v zmysle citovaných ustanovení. Uviedol, že nie každá
práceneschopnosťmázanásledok,žesaúčastníknemôžezúčastniťpojednávania.Nesprávneuvedený

dátum omeškania s platením dlhu je chyba v písaní a nič nemení na tom, že z predložených dokladov
vyplýva správny dátum 1.2.2012. Uvedenú chybu môže súd opraviť vydaním opravného uznesenia.
Tvrdeniežalovaných,žepreplatkyimnebolivyplatenéalebozapočítanéniejepravdivé.Všetkypreplatky
a nedoplatky im boli riadne vyúčtované a započítané. Záverom poukázal na závery znaleckého posudku,
ktorým bol stanovený dlh vo výške 2232,13 eura.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
vyhovujúcej časti výroku, vo výroku o náhrade trov štátu a o náhrade trov konania ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že žalovanými namietané procesné chyby zo spisu nevyplývajú.
Obaja žalovaní boli súdom prvej inštancie riadne predvolávaní na pojednávanie samostatnými listovými
zásielkami z adresy vyplývajúcej zo spisu. Pokiaľ si doručované zásielky na pošte neprevzali, táto

skutočnosť nespôsobuje procesné pochybenie. Na pojednávanie konané dňa 05.10.2016 boli súdom
prvej inštancie predvolaní obaja žalovaní, predvolanie prevzali 16.8.2016 a 17.08.2016, takže ich
procesné práva boli naplnené.
20.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže

dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

21. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky

okolnosti mohla predpokladať.

22. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno

upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

23. Žalovaný v 1. rade zaslal dňa 04.10.2016 súdu prvej inštancie písomné ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní určeného na deň 05.10.2016 z dôvodu práceneschopnosti od 04.10.2016, zároveň priložil
fotokópiu dokladu o dočasnej práceneschopnosti a žiadal pojednávanie odročiť. Na strane žalovaného

v 1. rade išlo o dôležitý dôvod neúčasti na pojednávaní, avšak nebola splnená podmienka v zmysle
§ 183 ods. 1 CSP, že by nebolo spravodlivé od neho požadovať, aby sa nechal na pojednávaní
zastúpiť inou osobou. Práve naopak, vzhľadom k tomu, že konanie začalo v roku 2015, bolo vykonané
dokazovanie, účastníci predložili písomné dôkazy, bol vypracovaný znalecký posudok, mohol žalovaný
v 1. rade splnomocniť na zastupovanie inú osobu, prípadne svoju manželku. Keďže žalovaný v 1. rade

v ospravedlnení neuviedol ani svoje telefónne číslo ani mailovú adresu, súd prvej inštancie nemohol
postupovať podľa § 183 ods. 4 CSP a upovedomiť ho o to, že vzhľadom na nesplnenie kumulatívnych
podmienok v zmysle § 183 ods. 1 CSP na odročenie pojednávania, pojednávanie nebude odročené.

24. Žalovaní v odvolaní proti rozsudku namietali nesprávnosť dátumu, od ktorého sú v omeškaní s

platením. Z výroku rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie priznal úrokom z omeškania od 01.02.2015,
teda je zrejmé, že uvedený deň považoval za deň počiatku omeškania žalovaných. V odôvodnení
rozsudku ide preto o zrejmú nesprávnosť, chybu v písaní, ktorú súd prvej inštancie môže odstrániť
opravným uznesením.

25. K výške súdom prvej inštancie priznanej sume sa žalovaní v odvolaní konkrétne nevyjadrili, uviedli
iba výšky preplatkov a nedoplatkov za roky 2011-2015, pričom nedoplatky reklamovali a podľa ich
vyjadrenia im neboli vyplatené ani odpočítané. Žiadne iné odvolacie dôvody neuviedli. Do odvolania
zahrnuli aj preplatok z vyúčtovania za rok 2015, avšak rok 2015 nebol predmetom konania.

26. S uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie vyporiadal v odôvodnení, najmä sa s nimi
vyporiadala znalkyňa v znaleckom posudku. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie ich správnosti poukazuje na to, že za žalované obdobie
od septembra 2011 do januára 2015 žalovaní od 1.1.2012 neplatili pravidelne mesačne zálohové platbyza služby spojené s užívaním bytu ani platby do fondu opráv, v roku 2012 im vznikol dlh 189,22 eur, v
roku 2013 dlh v sume 173,02 eura, v roku 2014 v sume 273,60 eura a za január 2015 v sume 22,80,
teda na fonde opráv im celkove vznikol dlh v sume 658,64 eura. Taktiež neplatili riadne a včas zálohy

na služby spojené s užívaním bytu a preto im za rozhodné obdobie vznikol nedoplatok v celkovej výške
1090,52 eura. Keďže žalovaní porušovali svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy i
zo zákona tým, že neplatili služby spojené s užívaním bytu a poplatky do fondu opráv každý mesiac,
prípadne v mesiaci s omeškaním, žalobcovi vzniklo právo požadovať kapitalizovaný úrok v sume 171,87
eura a zmluvnú pokutu v sume 481,79 eura. Celkovo potom pohľadávka žalobcu v čase podania žaloby

bola 2402,82 eura. Žalovaní v priebehu konania zaplatili sumu 170,69 eura, v uvedenej časti súd prvej
inštancie konanie zastavil a vo zvyšku správne žalobe vyhovel spolu s príslušenstvom.

27. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).