Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 14Er/384/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415206322
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Hatalová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4415206322.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného : Orange Slovensko, a.s. IČO:
35697270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, v zastúpení Bobák, Bollová a spol. s.r.o. advokátska
kancelária, Dr. V. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35855673, proti povinnému: R. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, o vymoženie 555,03 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdneho exekútora JUDr. Františka Čarabu,

Exekútorský úrad so sídlom Vážska 16, P.O.BOX 23, Bratislava, zo dňa 31.03.2015
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 26.03.2015 domáhal voči povinnému
vykonania exekúcie na vymoženie 555,03 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na
Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave, sp.zn. 16696/2014 zo dňa 20.12.2014,

ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 10.03.2015 (ďalej len rozhodcovský rozsudok). Citovaným
rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému
sumu 555,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 20.03.2013 do zaplatenia ,
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané
rozhodcom, ktorý v čase rozhodcovského konania bol zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory.

Dňa 31.03.2015 súdny exekútor (ďalej len exekútor) JUDr. František Čaraba, Exekútorský úrad so
sídlom Bratislava, Vážska 16, Bratislava 213, žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie

so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
- 2 -

Sp.zn. 14Er/384/2015spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
OprávnenýpredložilsúduZmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebzodňa26.01.2012,DodatokkZmluve
o pripojení zo dňa 26.01.2012, Zmluva o pripojení zo dňa 26.10.2004, Zmluva o pripojení zo dňa
04.10.2006, Dodatok k zmluve zo dňa 04.10.2006, Zmluva o pripojení zo dňa 02.07.2008, Dodatok

k zmluve zo dňa 19.10.2010, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka. Zmluva o pripojení bola
uzavretá medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala
verejné telefónne služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, ako aj predaj
telekomunikačných zariadení a fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo potrebné právny vzťah účastníkov
posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a z tohto titulu povinný v postavení spotrebiteľa požíva zákonom

poskytnutú všeobecnú ochranu.
Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená
rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzalo
uzavretie v predchádzajúcom odseku uvedenej zmluvy a dodatku k zmluve, ktoré obsahujú
rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v nasledovnom znení : „ Strany sa dohodli,

že okamihom nadobudnutia platnosti Dodatku sa mení znenie Zmluvy ako celku (pričom strany sú
si vedomé, že v zmysle ustanovení Zmluvy všetky zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ktorých
súčasťou sú VP, predstavujú časti tej istej zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi účastníkom
a podnikom, t.j. tvoria časť zmluvy), a to tak, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo
vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to

zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe zmluvy a k nej vyhotovených dodatkov) a spory s nimi
súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto zmluvy )zmlúv o poskytovaní verejných
služieb)), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude
vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na

príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov. Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku sa netýka
ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení platnosti zmluvy alebo dodatku.“
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 (ďalej len
ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh

účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

- 3 -
Sp.zn. 14Er/384/2015

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK,v znení do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisomzmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný má v danom vzťahu postavenie
spotrebiteľa. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len
O.Z.)v ustanovení § 52.

Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského

úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ). Základnou podmienkou
pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp.
rozhodcovská doložka. Keďže exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok, súd dospel

z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný uzavrel zmluvný vzťah s osobou dodávateľa,
ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala verejné telefónne
služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných sietí, ako aj predaj telekomunikačných
zariadení. Povinný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej

- 4 -
Sp.zn. 14Er/384/2015
podnikateľskej činnosti, bolo potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a
z tohto titulu povinný v postavení spotrebiteľa požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.
Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a

materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom
nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského
rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ
teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa súd zaoberá
otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť,
zo strany súdu sa nejedná o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani
nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia.

V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Uvedené
skutočnosti sú zrejmé z citovaných podmienok k zmluve a viedli súd k tomu, že podrobil súdnej
kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej
zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej
zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu pred
nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej
únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a
postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods.1 smernice Rady93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13“). Súdny
dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba
považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd,
ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti
spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom
stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej
predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel

možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho
práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou
viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj
bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom
nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený,
nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.

Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku súd prihliadne aj bez návrhu.

- 5 -
Sp.zn. 14Er/384/2015

Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ
ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukazuje na
Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.2.2011, sp.zn. IV,ÚS 55/2011, ako aj na
ďalšierozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo1/2012asp.zn.6MCdo/9/2012NS6Cdo143/2011,
2Cdo 245/2010.

Povinnosť súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok, či obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s
dobrými mravmi, vyplýva nielen z ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK, ( v znení do 31.12.2014), ale aj z
komunitárneho práva,konkrétne podľa Rozsudku Súdneho dvora zo 6. októbra 2009 vo veci C-40/08:
„Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného

rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi
s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby
spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“
Exekučný súd v prípade zistenia, že exekučný titul je v rozpore so zákonom zamietne žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd je povinný už v štádiu rozhodovania o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z úradnej povinnosti skúmať,

či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinného na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a ak túto otázku vyrieši kladne, je s použitím ust. § 44 ods.
3 Exekučného poriadku povinný žiadosť zamietnuť.
Z obsahu a formy zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania je zrejmé, že sa jedná o zmluvu,
kde predtlač formulára mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce

sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy (dodatku k zmluve) žiadnym podstatným spôsobom
nemohol ovplyvniť. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo
štandardného textu formulárovej zmluvy, resp. dodatku k nej, bez vysvetlenia podstatných rozdielov
medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom spotrebiteľovi, je dôvodné predpokladať,
že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v prípadnom rozhodcovskom konaní neuvedomuje.

Okrem toho rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluveani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam,
teda aj rozhodcovskému konaniu.
Podľa vnútroštátneho práva § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, sa zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prejednávanej veci , ako už bolo uvedené,
povinný uzatváral zmluvu formulárovú, ktorú mohol ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej

ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Nakoľko slovenský zákonodarca upravil režim súdnej
kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe výpočtu neprijateľných
podmienok,znamenáto,žesúduničnebránijudikovaťneprijateľnúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskej
zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu
podmienok uvedených v okruhu v Občianskom zákonníku. Zo znenia rozhodcovskej doložky dojednanej
v zmluve medzi oprávneným a povinným nevyplýva, že táto by požadovala od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v
- 6 -
Sp.zn. 14Er/384/2015
rozhodcovskom konaní ako predpokladá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Dotknutá
rozhodcovská doložka dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským súdom, tento výber

je však daný tomu účastníkovi, ktorý začne konanie skôr, t.j. žalobcovi. V praxi je dodávateľom
veriteľ, ktorý podáva návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Podľa názoru súdu, o neprijateľnú
rozhodcovskú doložku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa rozhodcovskej doložky má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Zmluvná

podmienka - rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve a v dodatku ( v štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluve ) , individuálne nedojednaná, v zmysle ktorej dodávateľ ako silnejšia strana
spotrebiteľského sporu môže nanútiť spotrebiteľovi podrobenie sa právomoci rozhodcu, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka), a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je podľa § 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Ochrana spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je
nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.
Vzhľadom na skutočnosti podrobne vyššie uvedené, exekučný súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby spory vzniknuté zo
spotrebiteľskej zmluvy riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže

založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať a z toho dôvodu je rozhodcovský
rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný.
Z vyššie uvedených dôvodov a na základe citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do l5 dní odo dňa
jeho doručenia na tunajší súd v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie

proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d)
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.