Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. január 2008

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/112/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4007899092
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2008:4007899092.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Adriany Kálmanovej, PhD., v právnej veci žalobcu: P. M., bytom N., Z. F.
XX,. zast. JUDr. I. K., advokátom v N., F. XX,. proti žalovanej: A. M., bytom N., G. XX,. zast. JUDr. E. S.,
advokátkou v N., F. XX,. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu v Nitre č.k. 16C 128/2007-427 zo dňa 21. 3. 2007 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 42.851,- Sk advokátke

JUDr. E. S. do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom s odkazom na ust. § 142, § 148 ods. 1, § 149 ods.
1, 3 a § 150 Obč. zákonníka vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej aj „BSM“),
ktoré účastníci nadobudli za trvania ich manželstva v dobe od jeho uzavretia dňa 21. 10. 1972 do
právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 25. 6. 1998. Nehnuteľnosti vedené na Správe katastra v N.,
zapísané na LV č. 1384 kat. úz. Z., dom súp. č. 2042 na parc. č. 2960/2, parc. č. 2960/1 - záhrady
vo výmere 596 m2 a parc. č. 2960/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 202 m2, v hodnote
podľa znaleckého posudku 5.032.750,- Sk, prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Do výlučného

vlastníctvažalobcusúdprikázalbytovézariadenie-sekretár,sedaciusúpravu,2kreslá,2lustre,súpravu
hrncov, tanierov, príborov a pohárov, mrazničku, vysávač, fotoaparát, prietokový ohrievač a spálňu, v
celkovej hodnote 4.290,- Sk. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci - obývačku
TOPAS, obývaciu stenu, chladničku C., automatickú práčku Tatramat, sedaciu súpravu - gauč, hifi-vežu,
naparovaciu žehličku, chladničku s mrazničkou, dva lustre, záclony, súpravu hrncov, tanierov, príborov,
pohárov, čiernobiely televízor a žehličku, v celkovej hodnote 9.125,- Sk. Žalovanej súd uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania sumu 2.468.630,70 Sk do 3 dní a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu 15.000,- Sk do 30 dní. Návrh na
vyporiadanierádiazn.Eurofon,platní,2kusovskríňsnadstavcami,2kusovváľand,farebnéhotelevízora
zn. Orava, odšťavovača, dvojpostele, sedacej súpravy, konferenčného stolíka, jedálenského stola, 6
kusov stoličiek, osobného automobilu zn. M., ŠPZ NRJ 03-09, a zn. Š. 120, EČ NR365AP, klavíra, 3
kusov kuchynských liniek, dreva a plynového sporáku zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 2 OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Žalobcu a žalovanú zaviazal
zaplatiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie podľa § 148 ods. 1 OSP, každého v sume po

7.267,80 na účet súdu Sk do 3 dní. Súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v
sume 100.000,- Sk podľa § 2 ods. 2 písm. c) a ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. uložil zaplatiť obom účastníkom
spoločne a nerozdielne.Prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej súd odôvodnil s ohľadom na sociálnu
situáciu účastníkov, ich oprávnené potreby a na okolnosť, že žalovaná býva v rodinnom dome spolu
s plnoletými deťmi, pochádzajúcimi z manželstva - s dcérou a jej rodinou a aj so synom, pričom

všetci z nich sú odkázaní na bývanie v tejto nehnuteľnosti. Uvedené skutočnosti zo sociálneho
hľadiska preukazujú vyššiu potrebu prikázania nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej, ktorá je schopná
zabezpečiť finančné vyrovnanie žalobcu. Prikázanie hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva toho-
ktorého účastníka súd odôvodnil podľa toho, ako ich užívali a ako to aj oni sami v konaní navrhovali.
Sporné veci, ktoré žalobca žiadal zahrnúť do BSM - dvojposteľ, sedaciu súpravu, konferenčný stolík,

jedálenský stôl a 6 kusov stoličiek - súd do vyporiadania nepojal, pretože výpoveďami svedkov mal
preukázané, že tieto veci nadobudla žalovaná darom od svojich rodičov. Do masy BSM nezahrnul ani
osobný automobil zn. M., EČ NRJ-03-09, vychádzajúc z toho, že ho kúpil brat žalovanej, J. K., z peňazí,
ktoré mu darovali rodičia, s prihliadnutím na to, že vozidlo bolo na žalovanú zapísané do evidencie
vozidiel len formálne, v rozpore so skutočným stavom. Osobný automobil zn. Š. 120, EČ NR 365AP,
súd tiež do BSM nepojal, lebo v skutočnosti je vlastníctvom syna účastníkov. Konštatoval, že žalovaná

zo svojho majetku na spoločný nehnuteľný majetok vynaložila celkovú sumu 192.038,40 Sk a túto
čiastku zohľadnil pri vyporiadaní znížením ceny vyporiadaných nehnuteľností. U žalobcu zohľadnil ním
vynaložené prostriedky na spoločný majetok v sume 29.000,- Sk a o túto sumu zvýšil výšku finančného
vyporiadania žalovanej. Žalovanú zaviazal na zaplatenie jej podielu na záväzku účastníkov voči S. S.,
a.s., v sume 19.274,90 Sk a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania sumu

15.000,- Sk ako jej podiel výnosu z predaja osobného motorového vozidla Š. 105.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne ho zmeniť. Namietal, že sumu
192.038,40 Sk žalobkyňa nevynaložila zo svojho majetku na spoločný nehnuteľný majetok, pretože

takúto čiastku peňazí od svojich rodičov nedostala; jej rodičia totiž nemali príjmy na finančnú podporu
všetkých svojich detí, čo tvrdili na pojednávaní. Z rovnakých dôvodov nemohli poskytnúť ani sumu
200.000.- Sk bratovi žalovanej, J. K., na kúpu osobného automobilu zn. M., pričom táto skutočnosť
nebola v konaní preukázaná. Namietal ďalej aj práce vykonané na rodinnom dome obchodnou
spoločnosťou S., s.r.o., na domovej nehnuteľnosti tvrdiac, že fakturované práce v skutočnosti neboli

vykonané a faktúry sú len fiktívne. Za týmto účelom navrhoval znalecké dokazovanie Kriminalisticko-
expertným ústavom v B.. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že zo svojho osobného majetku na
spoločný majetok vynaložil vyššiu sumu, než akú súd vyporiadal. Z peňazí darovaných matkou, ktoré
nadobudla z príjmov zo zamestnania, pestovania kvetín a poľnohospodárskych produktov on vynaložil
v skutočnosti až 245.000,- Sk. Súd mal podľa jeho názoru z vyporiadavanej hodnoty odpočítať sumu

18.000,- Sk, keďže išlo o výnos z predaja vozidla Š. 105. Tieto peniaze dostal darom od matky v
roku 1985 na kúpu vozidla Tatra 2003, ktoré potom predal a získané peniaze použil na kúpu vozidla
Š. 105. Ďalej tvrdil, že do BSM patrí aj dvojposteľ, sedacia súprava, konferenčný stolík, jedálenský
stôl a 6 kusov stoličiek. Nesúhlasil s prikázaním nehnuteľnosti žalovanej a žiadal ich prikázať jemu s
ohľadom na to, že žalovaná nemala záujem o stavbu domu, že výstavbu organizoval výlučne sám s

pomocou svojich priateľov, preto mal súd prihliadnuť aj na mieru zásluhovosti pri nadobudnutí a udržaní
spoločného majetku. Žalovaná sa do nehnuteľnosti nasťahovala protiprávne, po opustení spoločnej
domácnosti. V dome s ňou bývajú ich plnoleté deti, ktorých povinnosťou je zabezpečiť si vlastné bývanie.
V konaní nebolo podľa jeho názoru preukázané, že žalovaná je schopná zabezpečiť dostatok peňazí
na vyrovnanie jeho podielu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že pri vyporiadaní BSM si uplatnila len časť investícií, ktoré vynaložila výlučne zo
svojhomajetku,aajnapriektomu,žesúdneuznalvšetkyňouuplatňovanéinvestície,nepodalaodvolanie
v snahe čo najrýchlejšie ukončiť toto konanie. Odvolanie žalobcu považovala za neopodstatnené.

Uviedla, že žalobca na spoločný majetok nevynaložil žiadne svoje investície, lebo žiadne nemal.
Finančnými prostriedkami jej pomáhali rodičia, ktorí boli zamestnaní a ktorí mali aj ďalšie príjmy. Žalobca
ponechal dom v rokoch 1994 až 1995 v rozostavanom stave, čo bolo preukázané jeho výpoveďou
v konaní sp. zn. 10C 117/1997; vtedy vypovedal, že v roku 1995 bola ukončená hrubá stavba a že
v prácach prestal pokračovať. Dom dokončila ona z vlastných prostriedkov a odsťahovaním sa z ich

spoločného bytu stratila naň právo; byt je v súčasnosti značnej hodnoty a žalobca tam doposiaľ býva.
Žalobcom namietané hnuteľné veci nepatria do BSM, lebo ich dostala darom, a vozidlo zn. Š. 105
nadobudli zo spoločných prostriedkov.Odvolací súd po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 OSP súc viazaný
skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (213 ods. 1 OSP) a dôvodmi odvolania (§ 212 ods.
1, 2 písm. d/ OSP) dospel k záveru, že nie je daný dôvod ani na zrušenie napadnutého rozsudku a ani

na jeho zmenu.

Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu

povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a

je povinný uhradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby mal. detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa § 153 ods. 1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 Obč.

zákonníka patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. V konaní o vyporiadanie BSM
súd prvého stupňa nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani čo sa týka rozsahu tohto spoluvlastníctva
a ani spôsobu jeho vyporiadania. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania
nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti,
pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania nepatrí. Ak

svojetvrdenienepreukážeainakjepreukázané,žetátoveczatrvaniamanželstvaúčastníkovexistovala,
platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno zaťažuje toho
účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného majetku.

Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, ktoré nadobudli za

trvania manželstva od 21. 10. 1972 do 25. 6. 1998. Žalobca sa žalobu podanou dňa 31. 5. 2001
domáhal vyporiadania BSM a v žalobe označil rozsah vecí patriacich do BSM ako obývačku zn. TOPAS,
fotoaparát, obývaciu stenu, chladničku zn. Calex, automatickú práčku zn. Tatramat, gramorádio, sedaciu
súpravu, 2 kusy skríň, 2 kusy váľand, farebný televízor zn. Orava, hifi-veža, odšťavovač, naparovaciu
žehličku, chladničku s mrazničkou, dvojposteľ, sedacio súprava + konferenčný stolík, jedálenský stôl +

6 stoličiek, lustre, záclony, súpravu hrncov, tanierov, príborov, pohárov, motorové vozidlá zn. M. combi,
zn. Š. 120 a nehnuteľnosti v kat. úz. Z., zapísané na LV č. 1384, popísané vyššie. Zároveň označil
aj pôžičku na stavbu rodinného domu v zostatkovej hodnote 38.549,85 Sk. Vyporiadanie navrhol tak,
aby nehnuteľnosti a časť hnuteľných vecí boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva. Do vlastníctva
žalovanej navrhol prikázať hnuteľné veci s tým, že na vyrovnanie podielu jej vyplatí sumu 631.030,- Sk

do 30 dní. Žalovaná žiadala nehnuteľnosti prikázať do jej výlučného vlastníctva a do BSM požadovala
zahrnúť aj vozidlo zn. Škoda 105 a vylúčiť motorové vozidlo M., z dôvodu, že patrí jej bratovi J. K., a aj
zn. Š. 120, pretože patrí ich synovi, Ing. P. M.. Ďalej žiadala z BSM vylúčiť hnuteľné veci - dvojposteľ,
sedaciu súpravu a konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 kusov stoličiek tvrdiac, že sú len jej, lebo
ide o dar rodičov. Požadovala úhradu finančných prostriedkov v sume 155.720,- Sk, ktoré vynaložila

zo svojho majetku na spoločný majetok a ktoré dostala darom od rodičov. Žiadala vyporiadať aj sumu
25.000,- Sk, investovanú z jej výlučných prostriedkov do bytu žalobcu, a sumu 243.189,- Sk vynaloženú
na dokončenie domu. Žalobca oproti tomu žiadal uhradiť sumu 245.000,- Sk vynaloženú zo svojich
prostriedkov na spoločný majetok tvrdiac, že tieto prostriedky dostal darom od svojej matky.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanienazisťovanieokruhumajetku,aktívapasívpatriacichdoBSMa
so spornými stanoviskami účastníkov sa vyporiadal tak, ako je popísané vyššie. Žalovaná proti rozsudku
odvolanie nepodala a žalobca podal odvolanie, v ktorom v podstate namietal nesprávnosť rozhodnutia
súdu z niekoľkých dôvodov. Namietal zohľadnenie sumy 192.038,40 Sk ako investície žalovanej dospoločného majetku, vylúčenie vozidla M. z masy BSM, zohľadnenie prác vykonaných spoločnosťou
S., s.r.o., na rodinnom dome tvrdiac, že ide o fiktívne položky, ďalej namietal neuznanie jeho investícií
na spoločný majetok v celkovej sume 245.000,- Sk a sumy 18.000,- Sk získaných darom od matky na

zakúpenie motorového vozidla Liaz 203 a následne investovaných na kúpu vozidla Š. 105. Hnuteľné
veci - dvojposteľ, sedaciu súpravu, konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 kusov stoličiek žiadal zahrnúť
do BSM a nesúhlasil s prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej pre nesprávne
posúdenia miery jeho zásluh pri ich nadobudnutí. Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 a ods. 2 písm.
d) OSP preskúmal napadnutý rozsudok v nadväznosti na dôvody odvolania a v súvisiacich výrokoch o

trovách konania, trovách štátu a súdnom poplatku.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že nehnuteľnosti žiadali sebe prikázať do výlučného
vlastníctva obaja účastníci. Žalobca poukazoval na to, že o výstavbu nehnuteľnosti sa pričinil sám,
žalovaná nechcela stavať, pri stavbe mu pomáhala jeho matka, inak práce vykonával sám. Žalovaná
poukazovala na to, že žalobca od roku 1996 o dom záujem nemal, dom zanechal nedokončený a

následne ho dokončila sama; v dome býva spolu so svojimi plnoletými deťmi, ktoré nemajú inú možnosť
bývania, pričom žalobca býva sám v byte, ktorý nadobudli počas trvania ich manželstva a ktorý potom
odkúpil sám do jeho výlučného vlastníctva. Pre rozhodnutie o tom, komu bude nehnuteľnosť prikázaná,
bolo potrebné skúmať, akou mierou sa ten-ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý z nich je
naň viac odkázaný a v neposlednom rade aj na ich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia

podielu druhému účastníkovi. Súd prvého stupňa prijal správny záver, že miera ich zásluhovosti na
nadobudnutí nehnuteľností bola rovnaká, pretože žalobca spočiatku zabezpečoval výstavbu rodinného
domu a žalovaná na druhej strane zabezpečovala potreby spoločnej domácnosti a výchovu v tom
čase dvoch maloletých detí. Po vyvrcholení krízy v manželstve žalovaná sa spolu s deťmi do domu
nasťahovala a stavbu domu dokončovala už bez žalobcu. V dôsledku opustenia bytu v spoločnom

nájme sa žalobca stal výlučným nájomcom bytu a neskôr jeho výlučným vlastníkom. Keďže žalobca má
uspokojenú bytovú otázku vlastníctvom bytu, nie je odkázaný na bývanie v rodinnom dome, v ktorom už
dlhodobo žije žalovaná spolu so synom, s dcérou a jej rodinou. Súd prvého stupňa prijal správny záver,
že zo sociálneho hľadiska je daná väčšia potreba na strane žalovanej pre prikázanie nehnuteľnosti do jej
výlučného vlastníctva, lebo nemá zabezpečené iné bývanie, pričom finančné prostriedky na vyplatenie

podielu žalobcu si je schopná zabezpečiť. Odvolací súd ustálil, že prikázanie nehnuteľnosti do jej
výlučného vlastníctva je spravodlivé a zodpovedajúce zásade, že výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka).

Odvolací súd súc viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa, bez potreby zopakovania

dokazovania, ktoré žalobca ani nenavrhoval, sa stotožnil sozávermi prvostupňového súdu o investíciách
účastníkov konania do majetku tvoriaceho BSM. Žalovaná listinnými dôkazmi a výpoveďami svedkov,
ktorých pravdivosť a vierohodnosť hodnotil súd prvého stupňa, preukázala, že zo svojho majetku na
spoločný nehnuteľný majetok vynaložila sumu 192.038,40 Sk, pozostávajúcu zo sumy 4.000,- Sk na
kúpupozemku,ďalejzosumy41.000,-Skzadarovanédrevo,zosumy93.984,-Skzamontážabrúsenie

parkiet, zo sumy 27.555,- Sk za montáž bielej techniky, WC, umývadiel, batérie, zo sumy 1.647,- Sk na
zakúpenie dverí a ističa, zo sumy 130,10 Sk za splachovač, zo sumy 11.990,- Sk na kúpu sporáka, zo
sumy 4.092,- Sk na oplotenie, zo sumy 1.777,- Sk na kúpu cementu a vápna, zo sumy 3.500,- Sk na
kúpu batérií a napokon zo sumy 2.354,30 Sk za montáž plynoinštalácie. Vynaloženie týchto investícií
preukázala listinnými dokladmi o nákupe a výpoveďami svedkov O. K. a J. K.. Ich svedecké výpovede

prvostupňový súd napriek ich blízkemu príbuzenskému pomeru k žalovanej, považoval za vierohodné, a
to s ohľadom na to, že boli podopreté aj inými dôkazmi preukazujúcimi vynaloženie investícií žalovanou
na spoločný majetok v čase, keď medzi účastníkmi už neboli dobré vzťahy. Žalobca sa v novembri r.
1995 v rodinnom dome účastníkov dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu útokom voči
žalovanej a deťom, za čo bol dňa 12. 2. 1996 uznaný za vinného zo spáchania priestupku s uložením

pokuty 500,- Sk. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v dome zostala bývať len žalovaná, ktorá v
priebehu nasledujúcich rokov dokončovala stavbu domu vynaložením vyššie uvedených investícií.

Žalobca žiadal z hodnoty spoločného majetku odpočítať sumu 245.000,- Sk použitú na spoločný majetok
z jeho výlučných prostriedkov. Tvrdil, že ich nadobudol darom od matky. Súd prvého stupňa vychádzajúc

z výpovedí svedkov K. M., I. S. a J. Ď. mal za preukázané vynaloženie výlučných prostriedkov
žalobcu na spoločný majetok len v sume 29.000,- Sk, z toho sumu 4.000,- Sk na kúpu pozemkov,
sumu 15.000,- Sk za tesárske práce a sumu 10.000,- Sk za klampiarske práce. Žalobca na dôkaz
darovania finančných prostriedkov nad sumu 29.000,- Sk právne významné dôkazy na preukázanietejto skutočnosti nenavrhol, pričom ani presne nešpecifikoval, na aký účel boli peniaze vo vyššej sume
použité. Odvolací súd pri viazanosti skutkovými závermi súdu prvého stupňa a bez potreby zopakovania
dokazovania ustálil, že vyvodený právny záver zo zisteného skutkového stavu prvostupňovým súdom

nie je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
a jeho vyporiadaní, a je, ako bolo vyššie uvedené, aj v súlade s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods.
1 Obč. zákonníka.

Uvedený záver sa týka aj posúdenia, že vozidlá zn. M. a zn. Š. 120 nepatria do BSM. Vozidlo zn. M.

bolo síce zakúpené počas trvania manželstva účastníkov konania a bolo zapísané na žalovanú ako
držiteľku vozidla, no účastníci ho neužívali; používal ho výlučne brat žalovanej, J. K., ktorého vlastníctvo
súd prvého stupňa mal za preukázané aj ďalšími dôkazmi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na
odôvodnenie prvostupňového rozsudku, s ktorým sa stotožnil.

Žalobca nepreukázal, že sumu 18.000,- Sk, ktorú žiadal zohľadniť ako dar matky na kúpu vozidla zn.

Liaz a potom výťažok z predaja na kúpu vozidla zn. Š. 105, mu matka darovala a že tieto peniaze použil
na zakúpenie vozidla zn. Š. 105. Rovnako nepreukázal, že práce vykonané spoločnosťou S., s.r.o., boli
iba fiktívne, a že neboli žalovanou na dome vykonané. Dôvody o fiktívnosti faktúr zostali len v polohe
tvrdení, na preukázanie ktorých žalobca nenavrhol žiadne právne významné dôkazy. Hnuteľné veci -
dvojposteľ, sedacia súprava, konferenčný stolík, jedálenský stôl a 6 stoličiek boli zakúpené v predajni

nábytku v N. v máji 1996 na meno O. K., bytom B. B., otca žalovanej, a preto tvrdenia žalovanej, že
tieto veci nadobudla darom od svojich rodičov, bolo možné hodnotiť ako pravdivé, a to s ohľadom aj na
zhodné vyjadrenia svedkov, Z. K. a Ing. P. M..

S ohľadom na vyššie popísané závery odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru,

že odvolanie žalobcu nebolo opodstatnené. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav z
navrhnutých dôkazov (§ 120 ods. 1 OSP), vo veci správne rozhodol a svoje rozhodnutie aj dostatočne
odôvodnil. Odvolací súd sa preto nestotožnil s odvolacím návrhom žalobcu napadnutý rozsudok zrušiť a
vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť v zmysle jeho predstáv, a tak rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne a zodpovedajúce vyššie citovaným zákonným ustanoveniam podľa § 219 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si uplatnila právo na náhradu trov právneho
zastúpenia. Podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP jej odvolací súd priznal náhradu týchto trov,
ktoré spočívajú v odmene a nákladoch advokátky v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Advokátka si vyúčtovala odmenu za 2 úkony z

hodnoty predmetu odvolacieho konania, t.j. z polovice zistenej masy BSM - 2.538.082,- Sk. Zástupkyňa
vykonala v odvolacom konaní dva úkony - písomné vyjadrenie k odvolaniu a zastupovanie na odvolacom
pojednávaní, za ktoré jej patrí odmena 2 x po 17.850,- Sk (§ 10 ods. 1, 6, § 14 ods. 1 písm. c/, d/ cit.
vyhlášky), spolu v sume 35.700,- Sk, k čomu jej patrí aj 19% DPH v sume 6.783,- Sk (§ 18 ods. 4 cit.
vyhl.). Advokátke patrí tiež náhrada hotových výdavkov za prvý úkon v sume 178,- Sk a za druhý úkon

190,- Sk, spolu v sume 368,- Sk (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky). Celkové trovy odvolacieho konania tak činili
sumu 42.851,- Sk.

Náhradu trov konania je žalobca povinný v zmysle § 149 ods.1 OSP zaplatiť advokátke zastupujúcej v
konaní žalovanú v lehote 3 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.