Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. marec 2010

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/196/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105214204
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2010:4105214204.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcov: 1/ M. Š., bytom N., Č. XX,. 2/ V. K., bytom N. H., Č. XX,.
zastúpených JUDr. R. H., advokátom so sídlom v N., Š. T.. XX,. a 3/ F. N., bytom K., R., P. XXX/X,. Česká
republika, proti žalovanému: Ing. V. V., bytom N., D. XX,. zast. JUDr. S. K., PhD., advokátkou so sídlom
v N., M. XX,. za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1. JUDr. A. G., bytom N., K. XXXX/
XX,. 2. E. C., bytom N.. H., J. XX,. 3. J. F., bytom N. H., L. X,. 4. A. C., bytom N. H., zast. JUDr. K. B.,

advokátom so sídlom v N., F. XX,. 5. A. T., bytom N. H., P. XX,. 6. S. R., zast. S. P. F. so sídlom v B., B.
XX,. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkýň v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu v Nitre č.k. 12C 138/2005-256 zo dňa 11. 6. 2008 rozhodol

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh pôvodného žalobcu, ktorým sa žalobcovia -

a predtým ich právny predchodca ako pôvodný žalobca - domáhali určenia podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci N. H., zapísaným na liste vlastníctva č. 2328 Správy katastra
v N. ako parcela č. 1092/2 - trvalé trávne porasty o výmere 625 m2, parc. č. 1093/2 - trvalé trávne
porasty o výmere 535 m2, parc. č. 1132/26 - ostatné plochy o výmere 2.168 m2 a parc. č. 1132/47
- zast. plochy a nádvoria o výmere 60 m2 v podiele 5/90-in k celku. O trovách konania súd rozhodol
s odkazom na ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej "OSP") tak, že neúspešných

žalobcov v 1. až 3. rade zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov v sume 1.844,32 eur (55.562,-
Sk) do 3 dní do rúk ich advokátky ako aj vedľajším účastníkom v 1. a 2. rade vo výške 2.973,44 eura
(89.578,- Sk) v lehote 3 dní do rúk ich advokáta. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom
na ustanovenia § 123, § 124, § 134, § 129 a § 130 Občianskeho zákonníka, pričom konštatoval, že
žalovaný nehnuteľnosti nadobudol dobromyseľne riadnymi kúpnymi zmluvami od vedľajších účastníkov,
ktorí boli evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci. Na tom základe žalovanému vzniklo právo

na ochranu vlastníckeho práva garantované Ústavou a Listinou základných práv a slobôd. Ak vedľajší
účastníci, ktorí ako v katastri nehnuteľností zapísaní vlastníci previedli nehnuteľnosti na žalovaného,
nemôže dodatočné odpadnutie právneho dôvodu mať za následok zánik vlastníctva žalovaného. Osoba
zapísaná ako vlastník v evidencii nehnuteľností na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok
ustanovených zákonom má postavenie oprávneného držiteľa po dobu 10 rokov za podmienky, že v
uvedenej dobe úspešne neuplatní vlastnícke právo iná osoba. Súd konštatoval, že žalobcovia neuniesli

dôkazné bremeno a nepreukázali platný právny dôvod svojho vlastníckeho práva.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade, ktoré žiadali
napadnutý rozsudok zmeniť a určiť, že do dedičstva po neb. L. N., zomr. 29. 3. 2006, patria nehnuteľnosti
- žalované parcely č. 1092/2, 1093/2, 1132/26 a 1132/47 vedené na LV č. 2328 kat. úz. N.. H. v podiele
5/90-in. Poukázali na to, že rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v N. zo dňa 13. 1. 1972 č.k. D

1085/69-13 bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva k parcelám č. 1092 a č. 1093 v 5/90-inách na ich
otca a pôvodného žalobcu L. N.. V dôsledku jeho smrti v zmysle § 460 Obč. zákonníka dedičstvo poňom nadobudli oni. Uviedli, že tvrdenia žalovaných neboli ničím preukázané a že vedľajší účastníci
žiadnym spôsobom nepreukázali právny titul pre nadobudnutie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu
v podiele 5/90-in u sporných nehnuteľností. Tento podiel patril L. N. a predtým M. N.. Vedľajší účastníci

nemohli na žalovaného previesť viac práv než sami mali. Vzhľadom na to žalovaný nemohol nadobudnúť
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a tak jeho neexistujúce vlastnícke právo nemôže požívať
súdnu ochranu. Poukazovali zároveň na to, že odo dňa vydania osvedčení do podania žaloby na súd
neuplynula zákonná 10 ročná lehota.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny v
celom rozsahu potvrdiť. Uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol riadnymi kúpnymi
zmluvami, čo preukazoval listinnými dôkazmi. Bol pritom v dobre viere a príbuzenské vzťahy či spôsob
nadobudnutia pozemkov jeho právnymi predchodcami mu nebol známy. Vlastnícke právo vedľajších
účastníkov nebolo spochybnené a žalobcovia v danom konaní neuniesli dôkazné bremeno.

Vedľajší účastníci v 1. a 2. rade (pôvodne M. F. a A. C.) v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že žalobca v 3. rade odvolanie
nepodal. Namietali, že L. N. sporné pozemky nikdy neužíval ako svoje vlastné. Uznali, že tieto pozemky
boli pôvodne vedené ako parcely č. 1092 a č. 1093, pričom tvorili podielové vlastníctvo viacerých
spoluvlastníkov.Vdávnejminulostisiichvšakpôvodníspoluvlastnícireálnerozdeliliataktorozdelenéich

ako svoje vlastné užívali. Táto skutočnosť bola potvrdená aj výsluchmi svedkov. Z plánu obsahujúceho
zameranie strelnice je zrejmé, že prevažná väčšina parciel č. 1092 a č. 1093 sa nachádzala v oplotenom
areálistrelniceaajnájomnébolorozdelenézapozemokškolskejstrelnice.Ztohtorozdelenianájomného
vyplýva, že bolo vyhotovené v r. 1933 a za parcelu č. 1092 a č. 1093 bolo platené nájomné P. V., F. Š. a
dedičia - F. A.. Uvedení sú právnymi predchodcami vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade. Tieto skutočnosti

žalobcovia a ani svedkovia nevyvracali ani nespochybňovali. Sporné nehnuteľnosti právny predchodca
žalobcov nikdy neužíval; užívali ich výlučne právni predchodcovia vedľajších účastníkov v 1. a 2. rade.

Vedľajší účastník t.č. v 6. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa zistil
dostatočne skutkový stav a vec správne právne posúdil. Vlastníctvo S. R. spochybnené nebolo, a preto

navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie

a ani na zmenu napadnutého rozsudku.

Predmetom konania je žaloba žalobcov v 1. až 3. rade, ktorí žiadali určiť vlastníctvo neb. otca L. N.,
zomr. 29. 3. 2006, k vyššie opísaným nehnuteľnostiam v podiele 5/90-ín tak, že patria do dedičstva
po ňom s odôvodnením, že ich právny predchodca L. N. tento podiel z nehnuteľností riadne zdedil po

svojom otcovi M. N., zomr. 21. 5. 1969. v dedičskom konaní a nehnuteľnosti užíval, dokiaľ mu to bolo
umožnené. Časť pôvodných pozemnoknižných parciel č. 1091/2 a 1093/2, vedených v pkn. vložke 642
kat. úz. N.. H. sa nachádza mimo strelnice za oplotením areálu a ich právny predchodca užíval práve
tieto časti, pričom od armády nájomné nepoberal; vedľajší účastníci nájomné poberali, pretože armáda
ich pozemky užívala. Tvrdili, že vedľajší účastníci si vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v celosti

dali osvedčiť bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania uzavrel, že právny predchodca žalobcov, L. N., po svojom
otcovi M. N. zdedil z uvedených pozemnoknižných parciel podiel 5/90-ín, no žalovaný nehnuteľnosti
nadobudol na základe riadnych kúpnych zmlúv. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru,

že v prvostupňovom konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav pre záver svedčiaci o tom, že v
čase vyhlásenia rozsudku bol žalovaný Ing. V. V. pasívne legitimovanou osobou z dôvodu, či v tom
čase bol stále zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Pred rozhodnutím vo veci samej bolo
totiž potrebné žalobcov vyzvať na doloženie aktuálneho listinného dôkazu o vlastníctve pozemkov
žalovaného, prípadne overiť si vlastnícky stav na príslušnej správe katastra a v nadväznosti na to

následne rozhodnúť. Za predpokladu, že by súd prvého stupňa mal vedomosť o nesúlade žalobného
petitu s aktuálnym zápisom v katastri nehnuteľností, zamietnutie žaloby by potom bolo potrebné
odôvodniť s ohľadom na to, že žalované parcely už nie sú zapísané na liste vlastníctva č. 2328, ale žesú zapísané na iných listoch vlastníctva s úplne inými vlastníkmi, navyše so zmenenými výmerami a
kultúrou označených parciel.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť aj to, že tvrdenia žalobcov o tom, že ich právni predchodcovia
- otec L. N. a predtým pôvodný pozemnoknižný spoluvlastník M. N. - užívali konkrétny pozemok bez
súčasného spoluužívania toho istého pozemku aj ďalšími osobami, t.j. ostatnými pozemnoknižními
spoluvlastníkmi, svedčia o tom, že pôvodní pozemnoknižní spoluvlastníci si pôvodné parcely rozdelili
a v takom reálne vydelenom stave ich aj užívali. Z tohto aspektu súd prvého stupňa predmetnú

vec nehodnotil. Uvedená skutočnosť by svedčala o neopodstatnenosti takej žaloby, ktorou žalobcovia
nežiadajú určiť ich vlastníctvo ku konkrétnej ploche pozemku, v minulosti užívanej ich rodinou, a to
napriek tomu, že užívanie konkrétne vydelenej plochy sami tvrdili. Oni sa totiž domáhajú určenia
ideálneho podielu 5/90-ín z terajších štyroch parciel, a to je v rozpore s ich vlastným stanoviskom o
užívaní reálne vyčleneného pozemku. V tomto smere bolo treba vychádzať zo záverov rozhodnutia
uverejneného pod č. 911/1932 Úradnej zbierky rozhodnutí Najvyššieho súdu Československej republiky,

podľa ktorého ak určití spoluvlastníci mali určité časti nehnuteľnosti (pričom boli zapísaní v pozemkovej
knihe ako spoluvlastníci v ideálnych podieloch) vo výlučnej držbe a užívaní, treba v tom vidieť dohodou
strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho
práva. Na platnosť tejto dohody nevplývala ani okolnosť, že niektoré časti z nehnuteľností malo v
spoločnej držbe viac spoluvlastníkov, že niektoré časti zase mali jednotliví spoluvlastníci vo výlučnej

držbe. Takáto dohoda mohla byť uzavretá aj mlčky (konkludentným spôsobom). Ak teda došlo medzi
spoluvlastníkmi k reálnemu rozdeleniu nehnuteľnosti na samostatné časti a tieto v takom rozdelenom
stave dlho užívali, došlo k zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľnosti.
Nesprávne je teda stotožňovať takýto dlhotrvajúci stav držby s vydržaním.

Súdprvéhostupňavodôvodnenísvojhorozsudkuprijalvtomtokonkrétnomprípadeajnesprávnyprávny
záver o tom, že pôvodným vedľajším účastníkom (s výnimkou SR - SPF), ktorí si svoje vlastníctvo
dali notársky osvedčiť a ktorí následne pozemky predali žalovanému, začala 10-ročná vydržacia lehota
plynúť až odo dňa notárskeho osvedčenia. Z obsahu spisu (notárske zápisnice na č.l. 76,77,162) je totiž
zrejmé, že osoby, ktoré si dali vlastnícke právo osvedčiť, urobili tak s poukazom na ustanovenie § 134

Občianskeho zákonníka, čo znamená, že ku dňu vyhlásenia do notárskej zápisnice už mali mať splnené
všetky zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa záver o tom, že osoby
zapísané ako vlastníci na základe osvedčenia notára mali postavenie oprávneného držiteľa, právne
neodôvodnil, resp. z tých zákonných ustanovení, ktoré v rozsudku citoval, daný právny záver nevyplýva.

V súvislosti s vedľajšími účastníkmi došlo v prvostupňovom konaní rovnako k chybnému procesnému
postupu. V zmysle § 93 ods. 1, 2 OSP ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie
o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O

prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Predpokladom účasti vedľajšieho účastníka je existencia právneho záujmu na výsledku konania, t. j. že
jeho právne postavenie bude ovplyvnené výsledkom sporu. Vedľajší účastník, ktorý je treťou osobou v
konaní, sa stane vedľajším účastníkom v okamžiku, v ktorom dôjde súdu jej oznámenie, že vstupuje

do konania a ku ktorému účastníkovi sa pridružuje. Toto oznámenie všetkým účastníkom zašle, príp.
prítomným účastníkom oznámi predseda senátu. Podmienkou zásahu tretej osoby ako vedľajšieho
účastníka je jej právny záujem na víťazstve tohto účastníka, ku ktorému pristupuje. Keď niektorý účastník
namietne neprípustnosť tohto vedľajšieho účastníka (nedostatok právneho záujmu), musí táto tretia
osoba potrebné skutočnosti na doloženie svojho právneho záujmu tvrdiť. Právny záujem na výsledku

sporu medzi dvomi či viacerými účastníkmi má ten, ktorého právne postavenie bude priaznivo či
nepriaznivo ovplyvnené rozsudkom vydaným v tomto spore. Otázku, kedy ide o právny záujem tretej
osoby, treba riešiť podľa hmotného práva. Ku vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka
môže teda dôjsť buď z jej vlastnej iniciatívy alebo z podnetu od niektorého účastníka. Účastník dáva
tretej osobe podnet na vstup do konania odpoveďou konania (litisdenunciácia).

Z uvedeného je zrejmé, že súd o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania rozhodol
bez oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania a tiež bez námietky účastníka konania o
prípustnosti vstupu. Podľa obsahu spisu žalobcovia už v žalobe uviedli priamo vedľajších účastníkovbez toho, aby najskôr iniciovali vstup týchto osôb do konania a bez toho, aby im súd dal priestor na ich
vyjadrenie, či do konania vstupujú alebo nevstupujú. Navyše súd o ich pripustení do konania rozhodol
bez toho, aby ich prípustnosť niekto vôbec namietal. Za danej situácie sa však s týmto problémom

odvolací súd vysporiadal tak, že vedľajší účastníci akceptujúc ich pojatie do konania vystupovali v
konaní, a z dôvodu, že v priebehu odvolacieho konania vedľajší účastník M. F. dňa 10. 2. 2009 zomrel,
do záhlavia uznesenia odvolací súd uviedol ako vedľajších účastníkov právnych nástupcov JUDr. A. G.,
E. C. a J. F. (§ 93 a § 10 ods. 3 OSP).

Odvolací súd z dôvodov opísaných vyššie napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. h) a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd vyzve zástupcu
žalobcov na doloženie aktuálnych listov vlastníctva, ktoré na pojednávaní oboznámi v zmysle § 129
ods. 1 OSP, a podľa zistenia aktuálneho stavu posúdi pasívnu legitimáciu žalovaného. V prípade,
že žalobcovia žalobu zmenia vo vzťahu k osobám aktuálne zapísaným v katastri nehnuteľností s
prihliadnutím na výmeru a kultúru predmetných pozemkov, súd zváži zhodnotenie doteraz vykonaných

dôkazov v súvislosti s unesením dôkazného bremena žalobcov, ktoré o.i. spočíva aj v preukázaní toho,
či právnemu predchodcovi žalobcov zostal vo vlastníctve len ideálny podiel nehnuteľností alebo či
mu - v súlade s ich doterajšími tvrdeniami - zostal reálne vyčlenený pozemok. Dôvod na zamietnutie
žaloby by bol nesporne daný pri závere o reálnej deľbe, prípadne zámene pozemnoknižných parciel s
poukazom na vyššie opísaný právny názor (rozh. č. 911/1932 Úr. zb. rozhodnutí NS ČSR). S ohľadom

na výsledky doplneného dokazovania súd prvého stupňa opätovne všetky dôkazy jednotlivo a aj vo
vzájomnej súvislosti zhodnotí a nanovo vo veci rozhodne. Právnym názorom odvolacieho súdu je súd
prvého stupňa viazaný (§ 226 OSP).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne nanovo aj o trovách konania, vrátane trov konania

odvolacieho.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.