Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517202235
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3517202235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. O.,
nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky, O.. M. L., štátnej občianky
Slovenskej republiky, bytom O., W. S. XX, a otca, O. L., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom
O., N. XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na odvolanie otca proti
rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 12P/18/2017- 39 zo dňa 10. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného zamietol a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov,
ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 4P/320/2012-27 zo dňa 02.05.2013
právoplatne rozvedené. Predmetným rozsudkom boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do

osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť k mal. O. sumou 120,- eur
mesačne a k mal. O. sumou 100,- eur mesačne, ktoré mal platiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred. Matka spolu s deťmi žije v podnájme v dvojizbovom byte. S majiteľom bytu má zmluvu
uzatvorenú na dobu neurčitú. Poplatok za prenájom hradí mesačne vo výške 220,- Eur a platí nedoplatky
za byt pri vyúčtovaniach - za rok 2016 bol vo výške 309,- Eur a najvyšší podiel tvoril nedoplatok
za spotrebu teplej vody. Matka maloletých je zamestnaná na dobu neurčitú ako učiteľka Gymnázia v
Myjave, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 704,94 eur (obdobie 01/2016 - 12/2016).

Podmienkou zvýšenia príjmu u matky je zvýšenie kvalifikácie a absolvovanie atestačných skúšok, čo
uvádza nie je schopná z dôvodu starostlivosti o maloleté deti a riešenie súvisiacich problémov. Otec
maloletých detí ukončil živnosť v zahraničí, od 05.04.2017 bol zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie a od 15.05.2017 je zamestnaný na dobu neurčitú v spoločnosti Správa majetku Mesta
Myjava, s.r.o.. s príjmom 450,- až 470,- Eur v čistom. Z výsluchu otca vyplynulo, že žiada len o vykrytie
obdobia, kedy nebol schopný platiť súdom určené výživné, t. j. od 01.04.2017 do 30.06.2017 na sumu
minimálneho výživného a od 01.07.2017 na sumu 104,- eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k výraznej zmene
pomerov na strane maloletých detí.. Mal. O. je študentom bilingválneho gymnázia, s čím sú spojené
zvýšené náklady na zabezpečenie školských pomôcok. Taktiež s poukazom na jeho vek, fyzický vývin,zdravotný stav sú výdavky spojené s jeho výživou a zdravotnou starostlivosťou zvýšené. Mal. O.
je žiakom druhého stupňa základnej školy, s čím sú vzhľadom na jeho študijné a záujmové aktivity
taktiež zvýšené výdavky. Vykonaným dokazovaním neboli preukázané dôvody, pre ktoré je dôvodné

vyhovieť návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Otec nad rámec súdom určeného výživného
neprispel a aktívne nepristupoval k získaniu finančne výhodnejšieho zamestnania napriek situácii, ktorá
je momentálne na pracovnom trhu v okolí bydliska otca. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť
určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa
vyhnúť plneniu tejto povinnosti, ale na druhej strane je povinnosťou rodiča vynaložiť svoje schopnosti

tak, aby zabezpečil potreby svojho dieťaťa. Otec svoj návrh zdôvodnil zmenou zamestnania na základe
zvýšenia odvodových povinností a že súčasné zamestnanie mu neumožňuje platiť výživné v súdom
určenej výške. Matka však uviedla, že mala opakovane snahu o komunikáciu s otcom a zaslala mu aj
niekoľko pracovných ponúk, no jej snaha nebola úspešná. Matka poukázala na schopnosti otca, ako aj
na to, že po rozvode nedošlo k vyporiadania BSM. Otec užíva chalupu - rodinný dom v obci N., ktorý
je z dôvodu uplynutia lehoty na vyporiadania BSM v podielovom spoluvlastníctve. Matka rodinný dom

neužíva, keďže otec matke tam zakázal chodiť. Otec vlastní motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené
počas manželstva a využíva ho výlučne sám. Počas manželstva vlastnili ešte jedno auto, ktoré otec
predal, no matke výplatu nezaplatil. Otec súdu predložil doklady o zaplatení odvodových povinností a
platení stavebného sporenia. Na základe zváženia zistených zvýšených potrieb maloletých detí, najmä
spojených s rastom (zabezpečenie stravy, oblečenia, hygienických potrieb), zabezpečenie zdravotnej

starostlivosti o maloletých (potravinová alergia), ako aj potrieb spojených so zabezpečením školskej
dochádzky, zhoršeného zdravotného stavu matky, skutočnosti, že nedošlo medzi rodičmi k vyporiadaniu
BSM a vzájomnej výplate zo strany otca, schopnosti otca vytvárať si rezervu, súd návrhu otca na
zníženie vyživovacej povinnosti nevyhovel. Ťarchu zabezpečenia potrieb maloletých detí nemožno
preniesť výlučne na matku a povinnosť otca zredukovať len na platenie vyživovacej povinnosti, aj to v

zníženom rozsahu. U otca nastala zmena z dôvodu zmeny zamestnania, čo nemôže viesť k tomu, aby
bola požiadavku na matku vykryť prechodné obdobie a vynakladať ešte väčšiu snahu pri zabezpečovaní
potrieb detí. Obaja rodičia majú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom primerane
svojím možnostiam a v zásade by sa mali podieľať na výžive maloletých detí rovným dielom. U matky
tiež došlo k zníženiu príjmu z dôvodu, že posledný mesiac už neučila maturantov, keďže odchádzajú zo

školy skôr a bola i práceneschopná. Matka by si mohla zvýšiť príjem, no to si vyžaduje účasť matky na
školení a vypracovávanie projektov, čo si z časových dôvodov nemôže dovoliť. Nie je prípustné, aby sa
otec spoliehal na to, že matka, ktorá vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti, bude robiť všetko
pre to, aby boli deti zabezpečené i bez zodpovedajúcej pomoci otca (matka bola už v situácii, že si
peniaze požičiavala od príbuzných).

4. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil § 28 ods. 1, § 62 ods. 1,2,3,4, § 65 ods. 1, §
75 ods. 1, § 78 ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle
§ 52 v spojení s § 57 CMP, pretože ani jeden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec detí, v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že nevie, čo znamená lekárska
správa, dohoda o splácaní dlhu a návrh na vykonanie exekúcie, ktoré sú v rozsudku spomenuté ( v bode
2). Súd opomenul uviesť, že na pojednávaní pripustil, že v nasledujúcom mesiaci je schopný platiť už
sumu 150,- eur mesačne a ak bude jeho príjem v novom zamestnaní narastať, je možné pripustiť novú

úpravu výživného smerom hore. Dôvody pre zníženie výživného popísal v priebehu konania a doložil
relevantnými dokladmi. Nie je pravdou, že návrh na zníženie výživného odôvodnil zmenou zamestnania
na základe zvýšenia odvodových povinností, ide o dve samostatné informácie. Pokiaľ súd uvádza, že
nepristupuje aktívne k hľadaniu zamestnania, vychádzal len z informácii matky. Po odchode z Rakúska
sa evidoval na úrade práce, ale nebola mu ponúknutá žiadna práca. On sám si našiel prácu na dobu

neurčitú, s vyhliadkou na dlhodobé zamestnanie, postup a zvýšenie platu. Za nepriaznivý zdravotný stav
matky nemôže on a vyporiadanie BSM medzi rodičmi nesúvisí s vecou. Stavebné sporenie si zriadil pred
viacerými rokmi, keď pracoval v Rakúsku. Poukázal na nepravdivé a účelové vyjadrenia matky v konaní.
Do apríla 2017 platil určené výživné, potom prestal z objektívnych dôvodov. Od 25.07.2017 je vo väzbe
z podnetu matky, čím prišiel o príjem a momentálne nie je schopný platiť žiadne výživné.

6. Matka sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila tak, že s otcom detí je problematická komunikácia,
nie je ochotný uznať, že deti rastú a majú zvýšené potreby a on by sa mal na ich uspokojovaní tiež
podieľať. Poukázala na zdravotné problémy synov. Neboli na dovolenke, lebo si to nemôžu dovoliť.Žijú v podnájme, pretože bývalý manžel sa s ňou majetkovo nevysporiadal. Absolvovala operáciu, bola
mesiac a pol práceneschopná. Je povinnosťou oboch rodičov postarať sa o deti. Otec detí nemá žiadne
obmedzenia, ktoré by mu bránili zarobiť peniaze, môže si napr. nájsť brigádu.

7.Kolíznyopatrovníksakodvolaniuotcapísomnevyjadriltak,žezníženievýživnéhoniejevzáujmedetí.
Výživné bolo naposledy určené pred 4 rokmi, za túto dobu sa zvýšili výdavky na uspokojenie potrieb detí.
Umal.O.vzrástlivýdavky ivsúvislostisozdravotnýmstavom.Výživnéslúžilennazabezpečeniepotrieb
detí. Na skutočnosť, že otec je vo väzbe, navrhol neprihliadať, pretože túto situáciu si otec zapríčinil
sám svojim konaním.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 2 ods. 1,2, § 65 a 66
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). V zmysle ustanovenia
§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné na
prejednanie odvolania otca nariaďovať pojednávanie.

9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto
je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

10. V danom prípade sa otec svojim návrhom domáhal zníženia výživného na mal. O. a mal. O., o ktorej
vyživovacejpovinnosti bolonaposledyprávoplatnerozhodnutérozsudkomOkresnéhosúduNovéMesto

nad Váhom č.k. 4P/232/2012-33 zo dňa 10.01.2013. Týmto rozsudkom bolo rozvedené manželstvo
rodičov detí a zároveň bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. O. sumou 120,- eur mesačne a mal.
O. sumou 100,- eur mesačne. Na základe návrhu otca bolo teda úlohou súdu prvej inštancie posúdiť,
či od tohto posledného rozhodnutia o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému došlo v zmysle
§ 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) k podstatnej zmene pomerov,

ktorá zmena by odôvodňovala aj zmenu rozhodnutia o výživnom zo strany otca.

11.Odvolacianámietkaotcasmerujeprotitomu,žesúdprvejinštancienedostatočne zistil jehoskutočné
majetkové pomery, resp. tieto nesprávne vyhodnotil.

12. Na základe preskúmania správnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie
skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením
veci a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení

rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. V tomto smere nie je dôvodná námietka
otca, že nemá vedomosť o listinných dôkazoch, predložených matkou detí (lekárska správa, dohoda
o splácaní dlhu a návrh na vykonanie exekúcie), pretože tieto boli súdom prvej inštancie oboznámené
na pojednávaní dňa 10.07.2017, otec dieťaťa mal možnosť sa k nim vyjadriť, ale tieto nerozporoval a

dokazovanie doplniť nenavrhol. Súd sa zaoberal príjmami a výdavkami matky detí, nákladmi na výživu
detíaosobnými,zárobkovýmiimajetkovýmipomermiotcadetíanazákladevykonanýchdôkazovdospel
k záveru, že nebolo preukázané, že by na strane maloletých detí alebo na strane niektorého z rodičov
došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca k maloletým
deťom, stanovenú posledným rozhodnutím súdu.

13. Na skutočnosť, že otec detí sa v čase podania odvolania nachádzal vo väzbe, odvolací súd prihliadať
nemohol, pretože túto skutočnosť si privodil otec detí sám, vlastným konaním, keď, ako sám uvádza,
od apríla 2017 neplatil výživné v stanovenej výške.

14. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 52 v spojení s § 2 ods. 1 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).