Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/371/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7103886638
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7103886638.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Bytový podnik mesta Košice,
Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 31 989 675, proti žalovaným 1) H. A., nar. XX.X.XXXX, X., F. XX a 2)
J. F., nar. XX.X.XXXX, X., F.G.Q. XX, o zaplatenie 391,02 eur istiny s prísl. (11.780,00 Sk istiny s prísl.),
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu 9C/140/2003-47 zo 6.6.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) uznesením návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia
zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou mu 13.2.2003 domáhal voči žalovaným

zaplatenia 11.780,- Sk s prísl. ako aj náhrady trov konania, že v predmetnom spore rozhodol rozsudkom
9C/140/2003 z 30.10.2006, právoplatným 11.12.2006, ktorým uložil žalovanému v 1. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi 11.780 s prísl. a konanie voči žalovanej v 2. rade zastavil a zároveň uložil žalovanému
v 1. rade povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca, podaním z 15.5.2017 požiadal súd o
opravu chyby v písaní, počítaní, resp. inej zrejmej nesprávnosti v rozsudku 9C/140/2003 z 30.10.2006
v spojení s opravným uznesením 9C/140/2003-39 z 2.10.2008 a to opravu mena žalovaného 1), ktoré

podľa tvrdenia žalobcu správne má znieť H.. Súd, vychádzajúc z § 224 C.s.p., poukázal na to, že
podmienkou vydania opravného uznesenia v zmysle cit. ust. je, aby išlo o chybu, alebo inú zrejmú
nesprávnosť,kuktorejdošlozostranysúdu,ževtomtoprípadebolžalovaný1)vrozsudkuoznačenýtak,
ako ho v žalobnom návrhu označil žalobca, pričom uvedené meno (H.) zodpovedá menu uvedenému
aj v predložených listinných dokladoch - v Rozhodnutí Obvodného národného výboru Košice III, bytový
odbor, o pridelení bytu, v Zápise o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, ako aj všetkých ostatných

dokumentoch predložených žalobcom. Konštatoval, že zo strany súdu preto v písomnom vyhotovení
rozsudku nedošlo ku chybe v písaní a návrh na vydanie opravného uznesenia zamietol.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.).

4. Citujúc body 4 a 5 uznesenia uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že v žalobe doručenej
súdu uviedol zrejmú nesprávnosť v označení žalovaného v 1. rade, keď namiesto správneho mena
žalovaného v 1. rade v tvare „H.“ uviedol „H.“, avšak nestotožnil sa s právnym názorom ,že takúto
zrejmú nesprávnosť nemožno opraviť z dôvodu, že sa nejedná o chybu, ku ktorej došlo zo strany

súdu, že navyše v tomto prípade ide len o drobnú chybu v diakritickom znamienku - dĺžni v mene
žalovaného v 1. rade. Mal za to, že nejde o zmenu účastníka konania, ale len o opravu zrejmejnesprávnosti spočívajúcej v chybne uvedenom mene inak správne označeného účastníka konania,
ktorý skutočne užíval predmetný byt, za užívanie ktorého sa v konaní na súde prvej inštancie žalobca
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že zo samotného znenia § 224 C.s.p. nie

je zrejmé, kto mal danú chybu spôsobiť a teda chyba, ktorá sa má opravným uznesením opraviť ,
nemusí byť spôsobená nevyhnutne na strane súdu. Zastával názor, že súd, ktorý vydal predmetné
rozhodnutie - rozsudok - ktorého opravy sa žalobca domáha, by mal mať záujem na oprave zrejmej
nesprávnosti v ňom uvedenej a nie sa „uspokojiť“ s existenciou vadného a právne bezvýznamného
rozhodnutia. Naviac skutočnosť, že ide o chybu, musel súd zistiť už v priebehu samotného konania,

avšak konajúci súd žiadnym spôsobom počas prebiehajúceho konania neoznámil žalobcovi, že osoba
s nesprávne uvedeným menom neexistuje. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel až v priebehu
exekučného konania, keď bol exekučným súdom vyzvaný na zosúladenie návrhu na vykonanie exekúcie
s exekučným titulom Navyše sa jedná len o chybu v diakritickom znamienku v mene žalovaného v 1.
rade. Na podporu svojich tvrdení poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice I 14Ro/222/2010-28 z
30.7.2014,ktorýmsúdvyhovelnávrhunavydanieopravnéhouznesenia,ktorýmopravildátumnarodenia

žalovaného v 1. rade - W. W., nar. XX.X.XXXX. Rovnako dal do pozornosti aj uznesenie Okresného súdu
Košice I 36C/241/2011-96, ktorým súd vyhovel odvolaniu voči uzneseniu o zamietnutí vykonania opravy
nesprávneho dátumu narodenia žalovaného. Taktiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach
2Co/994/2014-55 z 8.12.2014, ktorým súd vyhovel žalobcovi a opravil nesprávne uvedené priezviská
žalovanýchv1.a2.rade.DaldopozornostiajuznesenieKrajskéhosúduvKošiciach2Co/74/2015-35zo

21.8.2015, ktorým súd vyhovel žalobcovi a zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o odmietnutí vykonania
opravy súdneho rozhodnutia a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Citujúc znenie § 43
O.s.p., upozornil na skutočnosť, že súd po doručení návrhu ho nevyzval na odstránenie vád návrhu, t.j.
na opravu mena žalovaného v 1. rade, pričom si mohol overiť jeho správnosť v Registri obyvateľov SR.
Vzhľadom na uvedené mal za to, že oprava diakritického znamienka v mene žalovaného v 1. rade je

možné aj v prípade, ak chyba nebola spôsobená samotným súdom, čím sa stotožňuje s cit. názorom
Krajského súdu v Košiciach (uznesenie Krajského súdu v Košiciach 2Co/74/2015- 35 z 21.8.2015).
Tvrdil, že nie je dôvod, aby súd nevyhovel aj návrhu na opravu nesprávneho mena žalovaného v 1. rade
aj v tomto prípade, a to najmä poukazujúc na čl. 2 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít. Žalobca rovnako poukázal na to, že navrhovaná oprava súdneho rozhodnutia je nevyhnutná
z dôvodu vymoženia povinnosti uloženej žalovaným v 1. a 2. rade súdnym rozhodnutím - rozsudkom
Okresného súdu Košice I 9C/140/2003-33 z 30.10.2006, ktorý je exekučným titulom v exekučnom
konaní vedenom u JUDr. Márie Hlavňovej, súdnej exekútorky so sídlom Hlavná 115, Košice pod sp.zn.
Ex 799/2014. Nevykonaním opravy by došlo k tomu, že žalobcovi by bolo znemožnené resp. sťažené

vymoženie peňažného plnenie a tak by sa žalovaný v 1. rade vyhovel svojej povinnosti len z dôvodu
nesprávne uvedeného diakritického znamienka (dĺžňa) v mene, inak správne označeného žalovaného
v 1. rade v exekučnom titule. Navrhol, napadnutý výrok uznesenia súdu zmeniť a vykonať opravu
záhlavia rozsudku 9C/140/2003-33 z 30.10.2006 v časti označenia žalovaného v 1. rade na H. A., nar.
XX.X.XXXX.

5. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 375 ods. 1, 2 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje
dôležitýverejnýzáujem)prejednalodvolanievrozsahuvyplývajúcomz§380ods.1,2C.s.p.auznesenie
podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 prvá veta C.s.p. vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, lebo súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
pokiaľ urobil záver, že nie sú dôvody na vydanie opravného uznesenia v prejednávanej veci.

6. Podľa § 224 C.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

7. Súd si cit. ust. nesprávne vyložil, keď návrh žalobcu na vydanie opravného uznesenia zamietol.

8. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci nesprávne aplikoval znenie § 224 C.s.p.

9. Aplikácia ust. § 224 C.s.p. nevylučuje okolnosť, že do rozhodnutia sa dostane nesprávnosť
vymenovaná v tomto ustanovení, v dôsledku toho, že žalobca urobil v žalobe chybu v písaní
alebo počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť a celá nesprávnosť zostane súdom aj stranou sporu
nepovšimnutá. Riešenie aj takto zapríčinenej nesprávnosti opravou rozhodnutia pripúšťala súdna praxnapokon aj v jeho minulosti (v rozhodnutí Najvyššího soudu ČR ve věcech občanských, ktorú zbierku
viedol II. prezident tohto súdu dr. František Vážny, v čísle vydania (zväzku) III., ročník 1921 na str.
102-103, rozhodnutie R 1/141/21 z 8.2.1921 uverejnené pod por. (publikačným) č. 909).

10. Súdna prax sa zjednotila na tom, že nie je úplne vylúčená oprava rozhodnutia ani v prípade, ak sa
chyba ocitla v rozhodnutí vinou strany, ktorá sa už v žalobe dopustila omylu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe nesprávne označil žalovaného v 1. rade, pokiaľ

jeho krstné meno uviedol H.. S touto stranou sporu súd aj konal pod uvedeným krstným menom a
napokon aj vydal rozhodnutie vo veci - rozsudok 9C/140/2003-33 z 30.10.2006. Je potrebné uviesť, že
medzi stranami sporu nebolo pochýb, že v prejednávanej veci sa konalo nesporne s H. A., ktorý bol
identifikovaný aj dátumom nar. XX.X.XXXX, bydliskom - X., F. XX, že išlo o žalovaného 1) pod menom H.
(s krátkym a), že aj z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov vyplýva, že je evidovaný pod menom
H. A., nar. XX.X.XXXX.

12. V žalobe bolo nesprávne uvedené krstné meno žalovaného v 1. rade H. namiesto H., inak
nespornej strany sporu a tento nedostatok, ktorý možno pokladať za zjavnú chybu v písaní odstránil
žalobca podaním návrhu na vydanie opravného uznesenia. Z podania žalobcu, vrátane žaloby vyplýva

vymedzenie identity žalovaného v 1. rade H. A., nar. XX.X.XXXX, o existencii ktorého neboli v rozhodnej
dobe ani najmenšie pochybnosti.

13. Z uvedených dôvodov neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).