Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. apríl 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 19Csp/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717213515
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Tagaj

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717213515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Tagajom, v právnej veci žalobcu KRUK

Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03
Hradec Králové, Česká republika, zast. ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47
255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému S. Ď., F.. XX.XX.XXXX, T. Z.
XXXX/XX, XXX XX A., občanovi SR, v konaní o zaplatenie 369,70 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 25,70 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 %
ročne zo sumy 25,70 Eur od 21.04.2017 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 369,70 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania v miere 5,05% zo sumy 128,60 Eur od 21.04.2017
do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia a to na tom skutkovom a
právnom základe, že právny predchodca žalobcu so žalovaným dňa 21.11.2013 uzatvorili Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a toho istého dňa uzatvorili Zmluvu o zabezpečení splátok,

na základe ktorých bol žalovanému poskytnutý bezúčelový úver vo výške 400 Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splácať v 60 týždenných splátkach, spolu so zmluvným úrokom a administratívnym poplatkom
celkovo vo výške 138 Eur, a tiež sa zaviazal splácať v týždenných splátkach aj sumu 206 Eur za
poskytovanie služieb v zmysle Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pričom celková suma, ktorú sa tak
žalovaný zaviazal uhradil, bola vo výške 744 Eur, avšak žalovaný uhradil len sumu 374,30 Eur. Presné
dátumy a výšky splátok v zmysle žaloby vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu žalobcu

voči žalovanému na žalobcu, pričom zmena v osobe veriteľa bola žalovanému oznámená listom zo dňa
10.04.2017. Nárok žalobcu v tomto konaní pozostáva z neuhradenej istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo výške 128,60 Eur, neuhradenej sumy 103,10 Eur zo zmluvy zabezpečení splátok, z nákladov
spojených s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 138 Eur a z úroku z omeškania 5,05
% ročne z istiny (128,60 Eur) zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere od 21.04.2017.

2. K žalobe podanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu priložil žalobca Zmluvu o postúpení

pohľadávok zo dňa 31.03.2017 medzi spoločnosťou Provident Finacial, s.r.o., IČO: 35 805 731 (ďalej
len ako „Provident“ alebo aj ako „predchodca žalobcu“) v postavení postupcu a žalobcom v postavení
postupníka, Oznámenie Provident zo dňa 10.04.2017 žalovanému o postúpení pohľadávok na žalobcu,
podací hárok Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 25.04.2017, predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa 25.10.2017s podacím hárkom Slovenskej pošty a.s. zo dňa 26.10.2017, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 21.01.2013, uzatvorenú medzi spoločnosťou Provident a žalovaným (ďalej len ako „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere“), Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 21.01.2013, uzatvorenú medzi

spoločnosťou Provident a žalovaným (ďalej len ako „Zmluva o zabezpečení splátok“) a výpis splátok
a úhrad.

3. Žalovaný prevzal žalobu spolu s jej prílohami, poučeniami a uznesením tunajšieho súdu, ktorým mu
bola uložená povinnosť vyjadriť sa k žalobe, dňa 01.02.2018, napriek tomu sa k predmetnej žalobe

písomne nevyjadril.

4. Dňa 04.04.2018 sa konalo vo veci pojednávanie, ktoré prebehlo v neprítomnosti žalobcu,
právneho zástupcu ako aj žalovaného - právny zástupca žalobcu predvolanie prevzal dňa 12.3.2018
- svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a žiadal o prejednanie veci a rozhodnutie v
jeho neprítomnosti; žalovaný predvolanie prevzal dňa 14.03.2018, napriek tomu sa na pojednávanie

nedostavil.

5. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „Obč.Z.“) v znení účinnom
do 31.03.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

6. Podľa § 52a Obč.Z v znení neskorších predpisov, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy
pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1

pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto
zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

7. Podľa § 53 ods. 1 Obč.Z v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

8. Podľa § 53 ods. 2 Obč.Z v znení účinnom do 31.05.2014, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

9. Podľa § 53 ods. 3 Obč.Z v znení účinnom do 31.05.2014, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 5 Obč.Z v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 53 ods. 6 Obč.Z v znení účinnom do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

12. Podľa § 53 ods. 10 Obč.Z v znení účinnom do 31.05.2014, neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetkyokolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2014
(ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

17. Podľa § 9 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi alebo finančnému agentovi sa
zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení
tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa
uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými

vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že nemal úmysel obísť tento zákon.

18. Podľa § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve

o spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

19. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

21. Podľa § 39 Obč.Z. v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017
Z.z. (ďalej len ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

23. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR“), výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.24. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Nakoľko sa žalovaný k žalobe nevyjadril a teda účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd v
zmysle § 151 ods. 1 CSP považuje skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe za (medzi stranami
sporu) nesporné. V tejto súvislosti ale považuje súd za potrebné uviesť, že nepopretie skutkových
tvrdení zo strany žalovaného nezbavuje súd povinnosti ex offo prihliadať na (i) neprijateľné zmluvné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na (ii) absolútnu neplatnosť právnych úkonov a (iii) na zákonné
následky nedodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 11 v spojení s § 9 Zákona
o spotrebiteľských úveroch.

26. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle § 204 CSP, pričom Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere ako aj Zmluvu o zabezpečení splátok posúdil ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 Obč.Z.,

pričom súd dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov a
Zmluva o zabezpečení splátok je neplatná. Súd posudzoval Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu
o zabezpečení splátok aj v kontexte ust. § 52a Obč.Z. v znení neskorších predpisov, nakoľko obe tieto
zmluvy boli uzavreté v ten istý deň a pri jednom rokovaní, pričom súd nedospel k záveru, že ide o
zmluvy od seba vzájomné závislé - závislou je len Zmluva o zabezpečení splátok a to od Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere (naopak to však neplatí) a preto súd hodnotil tieto zmluvy každú samostatne,
pričom neplatnosť Zmluvy o zabezpečení splátok z vyššie uvedeného dôvodu nespôsobuje neplatnosť
samotnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

27. Na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje Zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom tento

zákon v § 9 stanovuje jej obligatórne náležitosti a nedodržanie konkrétnych náležitostí v zmysle § 11
tohto zákona sankcionuje (ex lege) bezúročnosťou a bez poplatkovosťou. V posudzovanom prípade súd
dospel k záveru, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje takéto zákonom predpísané náležitosti,
in concreto termín splátok (§ 9 ods. 2 písm. k), termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§
9 ods. 2 písm. f), nakoľko tieto údaje sú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené pre spotrebiteľa

nejasne a neurčito (splatnosť prvej splátky mala nastať 7. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy,
splatnosťďalšíchsplátokvždy7.deňposplatnostipredchádzajúcejsplátkyasplatnosťposlednejsplátky
mala nastať 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy) a teda tieto dátumy, predovšetkým pokiaľ ide
o termín konečnej splatnosti celého úveru, nie je zo strany spotrebiteľa možné bez ťažkosti a s istotou
identifikovať. Samotný žalobca uvádza, že prvá splátka bola splatná dňa 28.11.2013 a posledná splátka

mala byť splatnou dňa 15.01.2015, avšak podľa zmluvy mala byť posledná splátka splatná do 7.dňa 60.
týždňa po dni uzavretia zmluvy, teda do 420. dňa (60 týždňov po 7 dní) po dni uzavretia zmluvy, ktorý
posledný 420. deň však v danom prípade pripadol na 22.01.2015 a nie na 15.01.2015, z čoho vyplýva, že
aj žalobca má sám problém s určením konkrétneho dňa konečnej splatnosti. Termín konečnej splatnosti
aj v zmysle rozhodovacej praxe súdov SR musí byť uvedený konkrétnym dátumom (deň, mesiac, rok)

už v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, tak, aby bol tento dátum spotrebiteľovi zrejmý.

28. Za bezúročný a bez poplatkov súd považuje predmetný spotrebiteľský úver aj z dôvodu, že Zmluva
o spotrebiteľskom úvere v neprospech spotrebiteľa uvádza nesprávnu výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov (ďalej aj len ako „RPMN“) v neprospech spotrebiteľa (§ 11 ods. 1 písm. d) Zákona

o spotrebiteľských úveroch). Do Zmluvy o spotrebiteľskom úvere totiž predchodca žalobcu nezahrnul
sumu 206 Eur, ktorú mu mal žalovaný podľa Zmluvy o zabezpečení splátok úveru splácať z titulu,
že ním poverená osoba mala od žalovaného v hotovosti inkasovať jednotlivé splátky úveru, pričom
je namieste uviesť, že výška odplaty (206 Eur) za takúto „službu“ predstavovala viac ako 50 %
poskytnutého úveru (400 Eur) a teda celkové náklady žalovaného (spotrebiteľa) spojené s poskytnutím

úveru nepredstavovali len sumu 138 Eur, ako je v Zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené (úrok
57,60 Eur a poplatok za „garantovanú službu“ 80,40 Eur), ale až sumu 344 Eur a teda celkové náklady
žalovaného predstavovali až 86 % istiny poskytnutého úveru. RPMN tak bola uvedená v zmluve
klamlivým spôsobom v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že
je toho názoru, že Zmluva o zabezpečení splátok sledovala len záujmy spoločnosti Provident (inkaso

splátok) a bola účelovo samostatne uzavretá za účelom „naoko“ znížiť RPMN v samotnej Zmluve o
spotrebiteľskom úvere, pričom poplatky za takúto službu (inkasovanie splátok) je možné hodnotiť aj
ako skryté úroky resp. poplatky a klamanie spotrebiteľa. Naviac, celkovú mieru odplaty a nákladov
žalovaného (86 % hodnoty istiny poskytnutého úveru) súd vyhodnotil ako odplatu, ktorá v rozpore s ust.§ 53 ods. 6 Obč.Z. v znení účinnom do 31.05.2014 podstatne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (podľa portálu Ministerstva financií
predstavovala priemerná hodnota RPMN v spotrebiteľských úveroch do 1500 Eur pri lehote splatnosti

1 až 5 rokov 45,94 %). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ust. § 9 ods. 9 Zákona o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné
plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

29. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ďalej vyplýva, že žalovaný mal zaplatiť predchodcovi žalobcu aj

„poplatok za garantovanú službu“ vo výške 80,40 Eur. Predmetné dojednanie zmluvných strán hodnotí
súd ako neplatné pre neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 Obč.Z v znení účinnom do 31.05.2014,
nakoľko podľa názoru súdu mal žalovaný zaplatiť poplatok za „garantované služby“, ktoré však neboli
zmluvnými stranami dohodnuté - tieto služby nie sú v Zmluve o spotrebiteľskom úvere v jej časti pred
podpisom žalovaného uvedené, ale sú definované až na druhej - nepodpísanej strane zmluvy. Žalovaný
by tak mal zaplatiť za v zmluve nedefinované (a fakticky nanútené) služby, ktoré naviac nemuseli byť

žalovanému reálne ani poskytnuté, a teda takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

30. Zmluvu o zabezpečení splátok vyhodnotil súd ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Obč.Z.
v znení neskorších predpisov a to pre (i) rozpor so zákonom (§ 9 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských

úveroch), pre (ii) obchádzanie zákona (§ 53 ods. 6 Obč.Z. v spojení s § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch) a pre (iii) pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu došlo na základe
predmetnej zmluvy zo strany predchodcu žalobcu, v rozpore s dobrými mravmi, k nanúteniu doplnkovej
služby žalovanému, ktorá mala spočívať v inkase splátok úveru, poplatkov a úrokov a to za sumu (206
Eur), ktorá suma (taktiež podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi) prevyšovala 50 % istiny ( 400

Eur) poskytnutého úveru, tým spôsobom, že predchodca žalobcu mal osobne vyberať tieto splátky od
žalovaného (čím v podstate sledoval len svoj prospech), čo je však v priamom rozpore so Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, kde bola zaškrtnutá (označením „x“) kolónka „Hotovostný režim“, na základe
ktorého dojednania sa žalovaný zaviazal splácať splátky „osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke
banky vkladom na účet Providentu“ a teda dve rôzne dojednania o spôsobe úhrady splátok v dvoch

dokumentoch uzavretých v jeden deň (súčasne), vyznievajú nelogicky. Z rozhodovacej praxe súdov SR
je súdu tiež známe, že spotrebitelia o takúto službu ani nemali záujem a zo strany Provident uzavretie
takejto zmluvy o zabezpečení splátok bolo podmienkou pre poskytnutie úveru a teda išlo o nanútenie
doplnkovej služby spotrebiteľovi a to za odplatu, ktorá prevyšovala 50 % istiny poskytnutého úveru, čo
navýšilo celkové náklady spotrebiteľa na splácanie úveru na sumu, ktorá v rozpore so zákonom (§ 53

ods. 6 Obč.Z.) podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch - v posudzovanom prípade celkové náklady žalovaného pri istine úveru
400 Eur a dobe splatnosti 60 týždňov mali predstavovať až 344 Eur, čo je 86 % hodnoty istiny úveru.
Sumu odplaty za túto „službu“, ktorú súd považuje za „skryté“ úroky, mal Provident povinnosť uviesť
resp. zohľadniť v Zmluve o spotrebiteľskom úveru v časti RPMN, ktorý údaj je v podstate pre spotrebiteľa

najvýznamnejším, pokiaľ ide o rozhodovanie spotrebiteľa, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie a tiež
pokiaľ ide o pravdivú a úplnú informáciu pre spotrebiteľa, aké bude mať celkové náklady so splácaním
úveru. Konanie spoločnosti Provident pri uzavretí Zmluvy o zabezpečení splátok tak podľa názoru
bolo nielen v rozpore s dobrými mravmi, ale napĺňalo aj skutkovú podstatu konania uvedenú v §
9 ods. 7 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré veriteľovi (alebo finančnému agentovi) zakazuje

predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý v zmysle § 9 a 11 kladie veriteľom dôraz na to, aby bola v úverových
spotrebiteľských zmluvách uvádzaná správna výška RPMN. Pokiaľ by sa aj záver súdu o absolútnej
neplatnosti Zmluvy o zabezpečení splátok ukázal ako nesprávny, má súd za to, že by išlo o neprijateľné
zmluvné podmienky a teda neplatné dojednania medzi stranami v zmysle § 53 Obč.Z., nakoľko zmluva

bola uzavretá na predtlačenom formulári a hoci pred podpisom tejto zmluvy mal žalovaný možnosť
oboznámiť sa s obsahom tejto zmluvy, nemohol ho reálne ovplyvniť a žalobca, zaťažený dôkaznou
povinnosťouvzmysle§53ods.3Obč.Z.,vkonaníopak(individuálnedojednanie)nepreukázal.Samotná
skutočnosť, že záväzok na odplatu za služby (inkaso splátok) bol v samostatnej (formulárovej) Zmluve
o zabezpečení splátok ešte neznamená, že išlo o individuálne dojednanie medzi zmluvnými stranami,

navyše ide o zmluvu akcesoricky naviazanú na Zmluvu o spotrebiteľskom úveru, bez existencie ktorej
by Zmluva o zabezpečení splátok nemala žiadny význam.31. Na základe skutočností vyššie uvedených súd vyhodnotil Zmluvu o zabezpečení splátok ako
absolútne neplatnú a teda predchodca žalobcu ani žalobca nemali a nemajú nárok voči žalovanému na
zaplatenie odplaty 206 Eur v zmysle tejto zmluvy. Keďže súd vyhodnotil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere

ako bezúročnú a bez poplatkov (a tiež dojednanie tejto zmluvy o poplatku za garantovanú službu ako
neprijateľnú podmienku a teda dojednanie neplatné), žalovaný bol v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere povinný zaplatiť len istinu jemu poskytnutého úveru 400 Eur. Nakoľko zo žaloby a jej príloh vyplýva
(a žalovaný to účinne nepoprel), že žalovaný uhradil doposiaľ 374,30 Eur, má súd za to, že nárok žalobcu
je dôvodný len v zvyšnej časti istiny úveru, t.j. v sume 25,70 Eur. Zo žaloby a listinných dôkazov má súd

za to, že žalovaný sa dostal do omeškania 23.01.2015, keď dňa 22.01.2015 mala podľa názoru nastať
splatnosť poslednej splátky (žalobca uvádza dátum 15.01.2015), pričom však žalobca požadoval úroky
z omeškania až od 21.04.2017 a preto súd žalobcovi priznal v zmysle Nariadenia Vlády SR aj úroky z
omeškania v miere 5,05 % ročne a to zo sumy 25,70 Eur od 21.04.2017, na ktoré má podľa názoru súdu
žalobca nárok. Súd preto rozhodol tak, ako je vo výrokoch tohto rozsudku uvedené.

32. Žalobca mal v spore úspech len v miere 6,95 %, čo znamená, že väčší pomerný úspech v spore mal
žalovaný, ktorému však v spore žiadne trovy nevznikli a preto súd o nároku na náhradu trov konaniach
rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán tento nárok nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Zvolen, písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 362 CSP odvolanie je podané včas aj vtedy, ak
bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.