Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/333/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216220337
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216220337.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava ul., Pajštúnska 5, v konaní zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, ul. Pajštúnska 5, proti žalovanému: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O., ul. A. XXX/XX, o zaplatenie 159,70 Euro s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Komárno č. k. 6Csp/195/2016-77 zo dňa 30. júna 2017, v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o trovách
konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania z r u š u j
e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 125,92 Eur,

ako aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 125,92 Eur za čas od 4.12.2013 do zaplatenia,
všetko v mesačných splátkach po 20,- Eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod
stratouvýhodysplátokpočnúc60.dňompoprávoplatnostitohtorozsudkustým,žeomeškaniesplnením
čo aj len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol. O
trováchkonaniarozhodoltak,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonania.Svojerozhodnutie
právneodôvodnilspoukazomnaustanovenia§-u1ods.1a2,§7ods.1,§9ods.1a2,§11ods.1zákona

č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, § 52 Občianskeho zákonníka
účinného do od 1.5.2014, § 255 ods. 2 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Súd prvej inštancie dôvodil tým, že dňa 01.12.2016 žalobca súdu doručil žalobu a žiadal, aby
súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu 159,70 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 131,84 Eur za čas od 04.12.2013 do zaplatenia a trovy konania, na tom skutkovom základe,
že jeho právny predchodca (Cetelem Slovensko) so žalovaným uzatvoril dňa 20.02.2013 zmluvu o

spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy veriteľ žalovanému poskytol úver v sume 144 Eur. Tento
úver sa žalovaný zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach a to v sume 18,08 Eur a mal
vykonať 10 splátok. Žalovaný však dohodnuté splátky pravidelne a včas nezaplatil, preto pôvodný veriteľ
ku dňu 03.12.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Žalovaný v lehote mu danej veriteľom
pohľadávkuaničiastočnenezaplatil.Vzhľadomnaabsenciuzmluvnej náležitosti,tedaurčeniemesačnej
splátky výlučne jej celkovou výškou bez toho, aby bolo určené, aká suma sa z tejto splátky započítava

na splátku istiny, aká na splátky úrokov a aká na splátky poplatkov, podľa názoru súdu má za následok,
že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ustanovenie §-u 11 ods.1 písm. b) úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti
zmluvy podľa názoru súdu nie je v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra
2016 vo veci C 42/15, pretože jeho právne závery sa týkajú výkladu Smernice a nie vnútroštátneho
predpisu. Konajúci súd poukázal na to, že zákonodarca SR v zákone č. 129/2010 zakotvil v ustanovenie

§ 9 ods. 2 písm. k) náležitosť, preto konajúci súd výklad tohto zákonného ustanovenia contra legem
nemôže vykonať. Vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu to potom znamená, že žalovaný je povinnýveriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od neho dostal. Žalovaný na základe predmetnej zmluvy od veriteľa
dostal 144 Eur a podľa listinných dôkazov predložených žalobcom, žalovaný doteraz zaplatil sumu
18,08Eur.Zvyšeuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žežalovaný doteraz žalobcovi nevrátilcelúúverovú

istinu, tak učiní, iba ak žalobcovi zaplatí sumu 125,92 Eur. Súd preto žalovaného zaviazal žalobcovi
zaplatiť 125,92 Eur. Úroky z omeškania súd žalobcovi priznal v súlade s ustanovením §-u 517 ods.2
OZ vo výške stanovenej v Nariadení Vlády SR č.87/1995 Z. z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
celého dlhu teda odo dňa 04.12.2013. Súd vychádzajúc z ustanovenia §-u 232 CSP žalovanému povolil
túto sumu žalobcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 Eur. Súd mal za to, že bez povolenia týchto

splátok uložená povinnosť by mohla žalovaného (ako spotrebiteľa) existenčne ohroziť, pričom u žalobcu
takáto hrozba nie je. Vzhľadom na to, že žalobcovi na iné plnenie nevznikol nárok pri úvere, ktorý sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd v ostatnej časti žalobu považoval za nedôvodnú, preto ju
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 255 ods.2 CSP, keď pri čiastočnom úspechu oboch
strán sporu vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca
dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. S poukazom na čl. 47 Ústavy
Slovenskej republiky, ustanovenia § 89 ods.1,3, § 255 ods.1,2, § 257 CSP uviedol, že pomer úspechu
je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a
neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Vo všeobecnosti platí, že ak mala

strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Ak by úspech strán v
spore bol rovnaký, teda žalobca by vysúdil polovicu a žalovaný aby sa polovici ubránil (50% ku 50%),
náhrada sa neprizná nikomu. Čiastočné procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú.
Zvyšná časť je determinantom pre záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania. Potom
pri zásadne rovnakých čiastkových úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu

trov konania právo. V predmetnej právnej veci predstavuje úspech žalobcu 78,70 %, teda bol neúspešný
v časti 21,30 %. Pomere úspechu - neúspechu vzhľadom na priznanie nároku na náhradu trov konania
tak tvorí 57,40 % pre žalobcu. V danom prípade nie je naplnený predpoklad na nepriznanie trov konania
ani jednej zo strán, nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v pomerne väčšej často oproti neúspechu
žalovaného (78,70 % ku 21,30 %).Okresný súd svoje rozhodnutie o nepriznaní nároku na náhradu trov

konania ani jednej zo strán sporu žiadnym spôsobom neodôvodnil, pričom absentuje prípadná aplikácia
ustanovenia § 257 CSP a teda takéto rozhodnutie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti. S ohľadom na
vyššie uvedené má žalobca za to, že trovy právneho zastúpenia, tak ako boli vyčíslené počas konania,
súd nepochybne účelne vynaložené trovy konania a sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie úspechu
v tejto veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že

žalobcovi prizná náhradu trov konania v uplatnenej výške podľa pomeru úspechu vo veci.

3. Žalovaná sa nevyjadrila k podanému odvolaniu žalobcu.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec (odvolanie) žalobcu ako podané

včas (362 ods.1 CSP) oprávnenou osobou v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP)
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods.2 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127,§ 363 CSP), v súlade s § 378 a § 219 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátiť tomuto súdu v rozsahu zrušenia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov
konania strán sporu.

6. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8.Podľa§257CSPVýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.9. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

10. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,

inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred
exekučným súdom) je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi, ktorému to priamo priznáva
zákon (v tomto prípade sa súdny exekútor považuje za účastníka konania pre ten úsek konania, v ktorom

sa rozhoduje o jeho nároku na náhradu trov konania), náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a
časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť
zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady

trov konania podľa § 257 CSP. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada
úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Teda základným meradlom pre nárok na náhradu
trov je miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu, či neúspechu
vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady,
a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 01.12.2016 domáhal, aby súd žalovaného
zaviazal zaplatiť mu 159,70 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 131,84
Eur za čas od 04.12.2013 do zaplatenia a trovy konania, na tom skutkovom základe, že jeho právny
predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 20.02.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe

tejto zmluvy žalovanému poskytol úver v sume 144 Eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v
dohodnutých mesačných splátkach a to v sume 18,08 Eur. Žalovaný dohodnuté splátky pravidelne a
včas nezaplatil, preto veriteľ ku dňu 03.12.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru. Žalovaný v
lehote určenej veriteľom pohľadávku ani čiastočne nezaplatil. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 125,92 Eur, ako aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 125,92

Eur za čas od 4.12.2013 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20,- Eur, ktoré splátky sú
splatné 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 60. dňom po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky, má za následok splatnosť celého
plnenia. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania.

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§
236 CSP). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie

spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci Garcia Ruiz proti
Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I tak, že
rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah
tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej

veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia.16. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 365 ods.1 písm. b) CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a

ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutie spravodlivosti). Povinnosť súdov rozhodnutie odôvodniť v súlade s vyššie citovaným
ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a
nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
stranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Všeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

19. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutejčastitrovkonania,nespĺňavyššieuvedenékritériápreodôvodňovanierozhodnutí vzmysle§
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu, ktorý odvolací
súd považoval za dôvodný, za nepreskúmateľné v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalovaného

na spravodlivý proces.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o trovách konania nie je riadne, je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má
za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti. Nevyplýva totiž z odôvodnenia

tohto rozsudku, prečo súd v danej právnej veci neaplikoval vzhľadom na výsledok sporu ustanovenie
§ 255 ods.1 CSP. Týmto postupom súdu bola stranám odňatá možnosť náležite skutkovo, aj právne
argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva
na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
neodôvodnené, strana sporu nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia
bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

21. S poukazom na vyššie uvedené podstatné dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu

prvej inštancie v ďalšom konaní bude riadiť sa právne záväzným názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP), odstrániť vytýkané nedostatky a opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným
spôsobom tak, aby bolo v súlade s § 236 CSP.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).