Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717209416
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6717209416.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcov:
1/ R.. I. T., nar. XX. R. XXXX, a 2/ R. T., nar. XX. D. XXXX, obaja bytom P. XX, proti žalovanému: Úrad
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, IČO: 00 607 223, so sídlom Trnavská cesta 52, Bratislava,
o zaplatenie 166,- Eur s príslušenstvom, o návrhu na zastavenie konania, o odvolaní žalovaného proti

uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 10C/29/2017-70 zo dňa 8. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu Zvolen č.k. 10C/29/2017-70 zo dňa 8. februára 2018 vo výroku o trovách
konania (druhý výrok) mení tak, že náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu n e p r i z n á v a.

II. Strany sporu n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
10C/29/2017-70 zo dňa 8. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) konanie o zastavil (prvá
výroková veta). Žalobcom 1/ a 2/ priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania proti
žalovanémuvrozsahu100%(druhávýrokováveta).Treťouvýrokovouvetousúdprvejinštancierozhodol
o vrátení kráteného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 13,30 Eur žalobcom 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného

systému, ktorým je Slovenská pošta a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie konanie zastavil s
poukazom na ustanovenia § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu, že žalobcovia doručili okresnému súdu podanie (22.01.2018) z dôvodu,
že žalovaný uhradil žalovanú sumu 166,- Eur dňa 11.10.2017. Nakoľko žalobcovia vzali žalobu späť

pred tým, než sa začalo pojednávanie, okresný súd konanie zastavil bez skúmania postoja žalovaného
k späťvzatiu, nakoľko jeho nesúhlas so späťvzatím by bol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1
C.s.p. bez právneho významu.

1.2 Súdu prvej inštancie po zistení, že žalovaný nárok bol splnený až po začatí konania, dospel k záveru,
že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Z uvedeného dôvodu s poukazom na ustanovenie §

256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

1.3 S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 4, ods. 4, ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) okresný súd rozhodol o vrátení
kráteného súdneho poplatku žalobcom.

2. Proti druhému výroku napadnutého uznesenia podal žalovaný včas odvolanie, ktorým žiadal, aby
odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že žalobcom sa náhrada trov konania nepriznáva,prípadne aby postupom podľa § 391 C.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie v časti o náhrade trov
konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.1 V podanom odvolaní žalovaný zdôraznil, že zavinenie za zastavenie konania nie je možné
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti. Tvrdil, že v danom
prípade mal súd prvej inštancie dospieť k zisteniam, že sú dané predpoklady pre aplikáciu ustanovenia §
257 C.s.p.. Podaná žaloba v rozsahu vylúčenom na samostatné konanie nebola dôvodná. Zdôraznil, že
právoplatnými rozhodnutiami orgánov verejného zdravotníctva bola žalobcom uložená pokuta, ktorú boli

po právoplatnosti rozhodnutia povinní uhradiť. Žalovaný nemôže byť postihovaný povinnosťou uhradiť
trovy súdneho konania, ktoré si žalobcovia spôsobili sami.

3. Žalobcovia sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §

380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 388 C.s.p. v napadnutom výroku (výrok II.) zmenil z nasledovných dôvodov:

5.Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

6. Odvolací súd, súc v zmysle § 380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

7. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa správnou žalobou podľa § 177 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) domáhali
- aby správny súd zrušil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene zo dňa
23.6.2016, č.2016/1058-705Si ako nedôvodné,

- aby správny súd zrušil rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa
12.9.2019, č.OLP/7307/2016 ako nedôvodné,
- aby správny súd nariadil Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva vo Zvolene zaplatiť žalobcom
sumu 150,- Eur, ktorá im bola uložená titulom ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č.355/2007 Z.z. a sumu
16,- Eur, ktorá im bola uložená titulom paušálnej náhrady trov konania o priestupku,

- aby správny súd nariadil Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky zaplatiť trovy konania a
trovy právneho zastúpenia.
Správna žaloba na Krajský súd v Banskej Bystrici napadla dňa 24.11.2016. Zo súdneho spisu tiež
vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, uznesením č.k. 24Sa/7/2016-70 zo dňa 27.
apríla 2017 vylúčil na samostatné konanie vec o návrhu žalobcov, ktorou za domáhali zaplatenia sumy

150 Eur a sumy 16 Eur z dôvodu, že sa na spojenie veci nehodia, nakoľko správnemu súdu neprináleží
rozhodovať o žalobách o splnenie povinnosti v rámci konania o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Správny súd zároveň 28. apríla 2018 uznesením sp.zn. 24Sa/8/2017-15 zo
dňa 28. apríla 2017 vec postúpil Okresnému súdu vo Zvolene, ako súdu miestne príslušnému, nakoľko
správny súd nebol vecne príslušným súdom na konanie o žalobe na splnenie povinnosti. Po postúpení

veci táto napadla na Okresný súd Zvolen dňa 28.6.2017, pôvodne bola vedená pod sp.zn.10S/1/2017
a následne bola prevedená do registra „C“ a vedená pod sp.zn.10C/29/2016. Správny súd o pôvodnej
správnej žalobe (o zrušenie rozhodnutia verejnej správy) rozhodol rozsudkom č.k. 24Sa/7/2016-72 zo
dňa 27.4.2017 tak, že „rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva SR č.OLP/7307/2016
zo dňa 12. septembra 2016 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Regionálneho úradu verejného

zdravotníctva Zvolen č.2016/1085-705Si zo dňa 23. júna 2016 zrušuje a vec vracia prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie“ (prvá výroková veta), druhou výrokovou vetou správny súd
žalobcom náhradu trov konania nepriznal, z dôvodu hodných osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia
§ 167 ods. 3 S.s.p.. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 27. apríla 2017.

7.1 Súd prvej inštancie žalobu (o zaplatenie sumy 166,- Eur) doručil žalovanému dňa 27.09.2018 a
vyzval ho, aby sa vo veci vyjadril. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že na základe rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24Sa/7/2016-72 zo dňa 27. apríla 2017 uhradil žalobcom sumu
166,- Eur a navrhol, aby okresný súd konanie vedené pod sp.zn. 10C/29/2017 zastavil. K vyjadreniupripojil listinné dôkazy preukazujúce úhradu uloženej pokuty a trov administratívneho konania žalobcom
v rade 1/ dňa 17.10.2016 ako aj vrátenie zaplatenej pokuty a trov administratívneho konania vo výške
166,- Eur dňa 11.10.2017. Žalobca 1/ v písomnom vyjadrení potvrdil pripísanie finančných prostriedkov

vo výške 166,- Eur na jeho účet. Následne podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.01.2018
žalobcovia zobrali žalobu späť s poukazom na skutočnosť, že žalovaná suma im bola zaplatená.

8. Okresný súd postupoval správne, pokiaľ konanie v súlade s dispozitívnym úkonom strany sporu
zastavil. Nakoľko k späťvzatiu došlo pred tým, ako sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, nebol dôvod

zisťovať stanovisko žalovaného k späťvzatiu. V konečnom dôsledku z vyjadrenia žalovaného k podanej
žalobe vyplýva, že aj žalovaný navrhol konanie zastaviť z dôvodu, že suma 166,- Eur, ktorú žalobcovia
v spore uplatňovali, bola zo strany žalovaného uhradená. Pri zastavení konania vznikla povinnosť súdu
rozhodnúť o nároku na náhradu konania, okresný súd z dôvodu zavinenia za zastavenie konania, ktoré
videl na strane žalovaného, priznal nárok na náhradu trov konania žalobcom.

8.1 V prejednávanej veci je ale potrebné prisvedčiť žalovanému, že bol daný dôvod osobitného zreteľa
pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Ustanovenie § 257 C.s.p. možno aplikovať, keď sú naplnené
predpoklady pre priznanie náhrady trov konania. V súdenej veci okresný súd uzavrel, že podľa princípu
zavinenia za zastavenie konania patrí nárok na náhradu trov konania žalobcom. Pokiaľ ide o dôvody
hodné osobitného zreteľa, musí ísť o celkom výnimočný prípad. Zo súdnej praxe vyplýva, že pri

posudzovaní okolnosti hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať na osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery strán sporu, a okolnosti, ktoré viedli strany spory k uplatneniu práva na súde
a ich postoj v konaní.

8.2 Žalobca sa (správnou) žalobou, pôvodne podanou správnemu súdu, domáhal zrušenia rozhodnutia

žalovaného v administratívnom konaní, ako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej
správy, z dôvodu tvrdenej nezákonnosti. Správny súd môže na základe vykonaného dokazovania
správnu žalobu zamietnuť (§ 190 S.s.p.), alebo môže žalobou napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 S.s.p. zrušiť, a vrátiť mu na ďalšie konanie. Správny
súd postupujúc podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku nerozhoduje o žalobe na plnenie,

na rozhodovanie o ktorej sú vecne príslušné súdy konajúce podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku. Práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktoré správny súd konanie o časti nároku,
vykazujúcehoznakyžalobyoplnenie,vylúčilnasamostatnékonanieanáslednevecpostúpilOkresnému
súdu vo Zvolene, ako súdu vecne a miestne príslušnému.

8.3 V správnom súdnictve správne súdy okrem iného preskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov
verejnej správy. V danom prípade právoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy bola žalobcom
uložená pokuta vo výške 150,- Eur a povinnosť nahradiť trovy administratívneho konania vo výške 16,-
Eur. Niet pochýb, že v prípade právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy vznikla žalobcom
povinnosť uloženú sankciu uhradiť pod hrozbou jej vymáhania v prípade vykonateľnosti správneho

rozhodnutia. Žaloba na plnenie (vrátenie zaplatenej pokuty), je celkom zrejme bezdôvodná, pokiaľ
nedôjde k zrušeniu rozhodnutia, ktorým bola uložená. Prípadnej žalobe na plnenie, pokiaľ by mali
byť žalobcovia úspešní, musí predchádzať zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Následkom
zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je skutočnosť, že niet titulu (nakoľko bol zrušený), ktorý
by odôvodňoval úhradu uloženej pokuty, resp. niet právneho titulu, ktorý by odôvodňoval ponechanie

zaplatenej pokuty, v dispozícii orgánu verejnej správy. Štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky). Prirodzeným (a zákonným) následkom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je
vrátenie finančných prostriedkov, zaplatených ako pokuta, nakoľko rozhodnutie, ktorým bola pokuta
uložená, bolo v predpísanom konaní zrušené.

8.4 Žalobcovia, v správnom súdnictve povinne zastúpení advokátom, sa teda správnou žalobou
domáhali okrem navrhovaného zrušenia rozhodnutí orgánu verejnej správy domáhali plnenia - vrátenia
finančných prostriedkov predstavujúcich zaplatenú pokutu. Správny súd nemal inú možnosť, ako
žalobu na plnenie postúpiť vecne a miestne príslušnému súdu konajúcemu podľa ustanovení Civilného

sporového poriadku. Práve v skutočnosti, že žalobcovia podali žalobu, ktorá mala vady, v správnom
súdnictve sa domáhali plnenia, o ktorom správny súd nemal právomoc rozhodnúť, v čase podania
žaloby nemali právny titul na vrátenie uloženej a zaplatenej pokuty a v konečnom dôsledku domáhanie
sa plnenia bolo nadbytočné, nakoľko je prirodzeným a zákonným následkom prípadného zrušeniarozhodnutia verejnej správy, videl odvolací súd dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p.. Pokiaľ
citované ustanovenie súd prvej inštancie neaplikoval, vec nesprávne právne posúdil.

9. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že je na mieste uznesenie
okresného súdu postupom podľa § 388 C.s.p. zmeniť tak, že nárok na náhradu trov konania sa neprizná
žiadnej zo strán sporu, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia §
257 C.s.p.. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu je v súlade s princípom

spravodlivého usporiadania sporu.

10. V časti, v ktorej uznesenie okresného súdu odvolaním napadnuté nebolo (vo výroku I., ktorým
okresný súd konanie zastavil a ktorým rozhodol o vrátení kráteného zaplateného súdneho poplatku),
ostalo odvolaním napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1 C.s.p. s použitím
ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. Odvolaním bolo napadnuté rozhodnutie o trovách konania, v dôsledku
podanéhoodvolaniaodvolacísúdodvolanímnapadnutérozhodnutievovýrokuotrováchkonaniazmenil.
Aj keď bol žalovaný v odvolacom konaní úspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by mu trovy v odvolacom konaní vznikli. Z uvedeného dôvodu

odvolací súd rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá žiadna zo strán sporu,
a to ani úspešný odvolateľ.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa
§ 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).