Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516211414
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7516211414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.

Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. H.K., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, o
zaplatenie 1.254,50 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice -
okolie zo dňa 4. decembra 2017, č.k. 13CSp/39/2016-99

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku
o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.254,50 € do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhal zaplatenia sumy 1.254,50 € s úrokom 28 %
ročne od 10.12.2015 do zaplatenia príslušenstvom. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa

9.6.2011 strany sporu uzavreli Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na
základe ktorej bol žalovanej zriadený účet. Zároveň obsahom zmluvy bola zmluva o vydaní a používaní
platobnej karty a zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva.

3. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Skúmal, či predmetná úverová zmluva
obsahuje náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že z predloženého

formulárového dokumentu podpísaného žalovanou dňa 9.6.2011 je zrejmé, že neobsahuje úrokovú
sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Zmluva len
odkazuje na Sadzobník a obchodné podmienky. Tieto žalovaná ako spotrebiteľ nemala možnosť
žiadnym spôsobom ovplyvniť, nemala možnosť individuálne vyjednať ich znenie, tak, aby bolo možné
uzavrieť, že na ich znení sa veriteľ a klient dohodli v rámci zmluvnej voľnosti. Rovnako za nepostačujúce
považoval v žalobkyňou pripravenej predtlači formulárovej zmluvy uvedené konštatovanie, že klient sa
s obchodnými podmienkami a Sadzobníkom oboznámil a sú súčasťou zmluvy (čl. IV. bod 4. Zmluvy).

4. Uviedol, že s absenciou uvedenej náležitosti spája zákon o spotrebiteľských úveroch ten následok,
že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd konštatoval, že
nemožno akceptovať uvedenie týchto náležitostí iba v rámci Obchodných podmienok, sadzobníka,prípadne vývesiek banky, nakoľko takéto dojednanie nespĺňa kritérium písomného uzavretia zmluvy a
nejedná sa preto o platné dojednanie. Na základe uvedeného súd považoval predmetný spotrebiteľský
úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni tak vznikol iba nárok na vrátenie istiny úveru (nepovolené

prečerpanie účtu), na základe čoho súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.254,50 € a v
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a to tak, že žalobcovi, ktorý
mal v konaní úspech priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku a to proti zamietavej časti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňa z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a
vyhovieť žalobe v plnom rozsahu.

7. V dôvodoch odvolania nesúhlasila s konštatáciou súdu, že za platné zmluvné dojednanie nemožno
považovať iba odkaz na Obchodné podmienky ani Sadzobník a na základe uvedeného nie je možné
priznať poplatky a úrok, ktorý bol takto dohodnutý. Nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že
zmluva neupravuje konkrétne odplaty za služby ani podmienky a neobsahuje náležitosti v zmysle § 9
ods. 2 písm. i/ zákona č.129/2010 Z.z., pretože zákon o platobných službách výslovne nestanovuje, že

poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázala na judikatúru
Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES
- vec C-42/15 z 9.11.2016, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku
267 ZFEÚ, ktorý súvisí s konaním Home Credit Slovakia, a.s. proti K. A., pričom v zmysle uvedeného
rozsudku sa článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla

2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom
3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou

úverovejzmluvy,avšaknemusiabyťnevyhnutnevsamotnomtexteúverovejzmluvy,alečasťznichmôže
byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach alebo Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
zmluvy. Mala za to, že obchodné podmienky sú súčasťou úverovej zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ
ich klient nepodpísal. Podľa názoru odvolateľky rozsudok Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní k
Smernici 2008/48/ES - vec C-42/15 z 9.11.2016 sa analogicky týka aj iných spotrebiteľských zmlúv,

teda aj zmlúv pri spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, výška úrokovej sadzby je
upravená v sadzobníku a tiež vo výveske úrokových sadzieb. V zmysle uvedeného tak nebol daný dôvod
na nepriznanie poplatkov súvisiacich s vedením účtu žalovanej a na to, aby sa takýto úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov.

8. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z

hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobkyne nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.8.2018 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia

boli zverejnené dňa 7.8.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1,3 CSP.

11. Výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.254,50 € do 3 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním žalovanej ako oprávnenej osoby na podanie odvolania

napadnutý, preto tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP) a nebol predmetom
odvolacieho prieskumu.12. Rozsudok v napadnutom zamietavom výroku je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust.
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok
aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že zmluva o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb uzavretá dňa 9.6.2011 medzi žalobkyňou a žalovanou je
spotrebiteľskou zmluvou. Zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému prečerpaniu bežného účtu vo
výške 1.254,50 € a keďže žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vrátiť žalobkyni peňažné prostriedky

v plnom rozsahu, súd žalobe v časti istiny vo výške 1.254,50 € vyhovel. V časti uplatneného úroku
žalobu žalobkyne zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa si mohla účtovať úroky a poplatky iba
za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami individuálne dojednané. V spotrebiteľskom právnom
vzťahumusíbyťvýškaúrokovpriamouvedenávzmluve,žalobkyňataknepreukázalaplatnéindividuálne
dojednanie úroku v spotrebiteľskej zmluve a ani v listine, ktorá by bola spojená so zmluvou a že

žalovaná ako spotrebiteľ bola s ňou preukázateľne oboznámená, z ktorého dôvodu poskytnutý úver vo
forme povoleného prečerpania v súvislosti s účtovaním za poskytované produkty a služby považoval za
bezúročný a bez poplatkov.

18.Odvolacísúdsastotožňujestýmitozávermisúduprvejinštancieakodvolacímnámietkamžalobkyne

uvádza:

19. Je nepochybné, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou bol pre žalovanú zriadený osobný účet je
zmluvou spotrebiteľskou a správne dospel k záveru, že je namieste aplikovať zákon č. 129/2010 Z.

z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Správne súd prvej inštancie
vyhodnotil aj, že žalobkyňa mohla účtovať voči žalovanej úroky iba za predpokladu, že tieto boli
zmluvnými stranami individuálne dojednané.

20. Z dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva zo dňa 9.6.2011 neupravuje konkrétne

aké odplaty za služby by bola a za akých podmienok žalovaná povinná platiť, táto len odkazuje na
Sadzobník a Všeobecné obchodné podmienky. Úrokové sadzby produktov a ani Všeobecné obchodné
podmienky neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu a nespĺňajú kritérium písomného
uzavretia zmluvy, nejedná sa preto o platné dojednanie.

21. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala v odvolaní ustanoveniami zákona o platobných službách, ktorý
nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané,
uvedený odvolací argument je bez právneho významu, keďže odvolaním napadnutý výrok rozsudku
neriešil nárok žalobkyne na poplatky, predmetom rozhodovania odvolacieho súdu boli (len) úroky zo
sumy nepovoleného prečerpania na účte.

22. Ak argumentovala opodstatnenosťou žaloby ohľadne nároku na úroky požadované ňou vo výške
28% ročne zo sumy nepovoleného prečerpania, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že nárok na takéto plnenie by žalobkyňa mala v prípade, ak by preukázala, ženárok vychádza z výsledku individuálnych zmluvných dojednaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom
v spotrebiteľskej veci. Iba všeobecný odkaz v zmluve na ustanovenie obchodných podmienok k tejto
zmluve, v ktorých ustanoveniach obdobne iba všeobecne sa odkazuje na Sadzobník upravujúci výšku

úrokov nemožno charakterizovať za zmluvné dojednanie individuálne. O to viac, že Sadzobník nie
je zmluvný dokument, ktorý je výsledkom zmluvného dojednania oboch strán, ide o jednostranný
internýdokumentdodávateľaslužieb(banky),ktorýsvojoupovahoucharakterindividuálnehozmluvného
dojednania nemá.

23. K námietke žalobkyne, že na danú vec bolo potrebné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho dvora
z 9.11.2016 vo veci C-42/15, v zmysle ktorého náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia
byť nevyhnutne uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj
v obchodných podmienkach alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odvolací súd
uvádza, že v tomto rozhodnutí Európsky súdny dvor konštatuje, že smernica Rady 2008/48/ES nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere

patrí do pôsobnosti tejto smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, že
táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy. Je potrebné v tomto smere
poukázať i na to, že zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v ust. § 9 presne špecifikuje
podstatné náležitosti zmluvy, z čoho vyplýva, že tieto náležitosti musia byť aj podpísané účastníkmi
zmluvy. Teda v prípade, že by tieto náležitosti zmluvy boli obsiahnuté vo všeobecných obchodných

podmienkach, minimálne je potrebné, aby tieto boli účastníkmi zmluvy i podpísané.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a v
súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná, trovy
odvolacieho konania jej však preukázateľne nevznikli, neúspešnej žalobkyni náhrada trov odvolacieho
konania neprislúcha, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).