Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. marec 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200329
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8116200329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Consumer

Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30 036 01 Martin, proti žalovanej: V.Á. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, W., o zaplatenie 3 430,87 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy vo výške 565,01 €.

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia pôvodne sumy
3430,87 € s prísl. a neskôr po čiastočnom späťvzatí o 565,01 €, sumy 2865,86 €.
Žalobca vychádzal z toho skutkového základu, že dňa 21.08.2012 bola uzatvorená medzi ním ako
veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, evidenčné č. 5016185, na
základe ktorej bola žalovanému poskytnutá suma vo výške 4531,43 €.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že nesplácanie pôžičky bolo výsledkom nepriaznivých životných
okolností a dlžnú sumu sa snaží splácať v rámci svojich možností, nakoľko má viac úverov.

Súd vychádzal z obsahu spisu a zistil nasledujúce:

Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 21.08.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere s názvom „Zmluva o
poskytnutí účelovej pôžičky“.
Z tejto zmluvy vyplýva, že žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 4531,43 €, ktorú mal splatiť v
57 mesačných splátkach vo výške 129 €. Termín konečnej splatnosti bol dojednaný na 05/2017, celkové

náklady spotrebiteľa mali predstavovať sumu 2821,57 €, ročná úroková sadzba bola 24,45 %, RPMN
24,45 % a priemerná hodnota RPMN 21,68 % ročne.
Podstatným pre rozhodovanie súdu bol účel pôžičky a to úhrada iných pôžičiek, pri ktorých bol žalobca
veriteľom alebo správcom. Išlo o pôžičky so zostatkom 1278,37 €, 2831,61 € a 421,45 €.

Žalobca ďalej súdu predložil písomnosť s názvom „Vypovedanie zmluvy“ s dátumom vyhotovenia
24.01.2013, ktorým mala byť zmluva o spotrebiteľskom úvere vypovedaná a žalovaný mal zaplatiť celú

dlžnú sumu 4778,27 € jednorázovo.Výzvouzodňa05.02.2016žiadalsúdžalobcu,abytentopredložilvšetkydoklady,ktorýmioverovalbonitu
žalovaného. Na túto výzvu žalobca nereagoval. Žalobca nereagoval ani na výzvu, aby súdu zaslal rozpis
všetkých splátok v členení na istinu, úroky a poplatky.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa

a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak
je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo
cennýmipapiermi;týmniejedotknutéustanovenie§17ods.3.

Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1
,niejeoprávnenývyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Podľa § 14 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Veriteľ môže zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu

neurčitú vypovedať, ak je to dohodnuté v zmluve o spotrebiteľskom úvere na dobu neurčitú. Výpovedná
lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace. Výpoveď veriteľ zašle spotrebiteľovi písomne alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Neplatnosť výpovede úverovej zmluvy zo strany žalobcu.

Pokiaľ ide o výpoveď úverovej zmluvy zo strany žalobcu - veriteľa, túto považuje súd za neplatný právny
úkon (§ 39 Občianskeho zákonníka) pre jeho rozpor s § 14 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z.
Z tohto ustanovenia totiž vyplýva možnosť veriteľa vypovedať iba zmluvu o spotrebiteľskom úvere na

dobu neurčitú, čo a contrario (dôkazom opaku) znamená, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere na dobu
určitú (prejednávaná vec) veriteľ vypovedať nemôže.
Nemožnosť tejto výpovede (v prejednávanej veci pre nesplácanie úveru) potvrdzuje aj ustanovenie §
11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože inak by nemožnosť predčasného zosplatnenia úveru pre
porušenie povinnosti skúmania bonity klienta bolo možné obísť výpoveďou úverovej zmluvy.

Bezúročnosť úveru.

Napriek tomu, že v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 21.08.2012, ustanovenie §
11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahovalo sankciu bezúročnosti úveru pre porušenie povinnosti
dodávateľa skúmať bonitu klienta, má súd za to, že k takému záveru možno dospieť aj aplikáciou § 3

ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

V prejednávanej veci podľa toho, čo súd aj za prispenia pasivity žalobcu zistil, je zrejmé, že žalobca

- overoval bonitu žalovaného iba potvrdením o výške ním poberaného dôchodku,
- vedel, že žalovaný skôr poskytnuté úvery nespláca (išlo o úvery, u ktorých bol veriteľom alebo
správcom),
- nezisťoval ďalšiu úverovú zaťaženosť žalovaného prostredníctvom príslušných databáz a registrov,- nezisťoval výšku výdavkov žalovaného za účelom, či bude schopný splácať splátky vo výške 129 €.

Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej

schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky,
tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou
mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania,
predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď
z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.

Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.
Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ

vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný
získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa
potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

Ak by v prejednávanej veci žalobca postupoval vyššie uvedeným spôsobom a neobmedzil sa iba na

výšku žalovaným poberaného dôchodku, dospel by k záveru, že žalovaný splátky vo výške 129 €
mesačne nie je schopný splácať, potvrdením o čom je aj ďalší postup žalobu, ktorý sa snažil úverovú
zmluvu už po 5 mesiacoch jej existencie ukončiť.
Súd je presvedčený, že v prípade, ktorý nastal a v ktorom žalobca či už úmyselne alebo konaním
hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti zvýšil zadlženosť žalovaného, je konaním hrubo odporujúcim

dobrým mravom, aby žalobcovi patrila odmena vo forme úrokov. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný
je povinný z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu a nie aj úroky.

(Ne)priznané plnenie

Zo záverov súdu o tom, že k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo vyplýva, že súd mohol
žalobcovi priznať iba splátky splatné ku dňu jeho rozhodovania. Ku dňu rozhodovania súdu boli splatné
splátky, ktorých splatnosť bola medzi 20.09.2012 - 20.02.2016. Išlo teda o 42 splátok po 129 €, čo
predstavuje sumu 5418 €.

Žalovaný zaplatil ku dňu podania žaloby sumu 2352,11 € a na pojednávaní ďalej preukázal zaplatenie
sumy 63,50 € v mesiaci 12/2015, sumy 63,50 € v mesiaci 01/2016 a suma 63,50 € v mesiaci 02/2016.Oproti prehľadu splátok a úhrad poskytnutých žalobcom došlo za mesiace december 2015 - február
2016 k zaplateniu ďalšej sumy 190,50 €, a preto celkom zaplatená suma žalovaným na túto zmluvu
uzatvorenú s Consumer Finance Holding je v súčasnosti 2 542,61 €.

Ak by bol úver úročený, dlžná suma ku dňu rozhodovania súdu by bola 5418 € - 2542,61 € = 2875,39 €.
Keďže však úver úročený nebol, bolo pre rozhodnutie potrebné vedieť, aká suma istiny mala byť
zaplatená ku dňu rozhodovania súdu. Napriek výzve súdu, žalobca takúto informáciu neposkytol, keď
súdu nezaslal rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky, z ktorého by súd požadovanú informáciu zistil.
Aj keď sa teda vyhovenie žalobe javilo byť čiastočne dôvodné, pre pasivitu žalobcu, súd k prisúdeniu

čo len časti uplatnenej sumy pristúpiť nemohol.
Rovnaký záver platí aj o úrokoch z omeškania požadovaných ku dňu 31.01.2013, keď súd z dôvodu
absencie sumy istiny splatnej k tomu dňu, nemohol žalobe v tejto časti taktiež vyhovieť.

Trovy konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. Žalobca v konaní neúspešný právo na
náhradu trov konania nemá a žalovaný náhradu trov konania nepožadoval (§ 151 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3

vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods.
1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.