Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517211036
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Konček
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517211036.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu
JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v C.M. L. J., O. XXX/XX, o vymoženie 369,14 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom

JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp.zn. EX
12875/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 25.07.2017
č.k. 12Er/3933/2017-24, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 12875/17
zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal súdny

exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie 369,14 eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Asociácii pre arbitráž, Bratislava sp.zn. SRSAspA 12557/16 zo dňa 26.10.2016. Súd prvej inštancie
vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, 3, § 41 ods. 2 písm. d), § 39 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53
ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, článku 2, 3, 6 smernice Rady č. 93/13/EHS a

zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, ktorú uzavrel
právny predchodca oprávneného s povinným dňa 14.06.2010. Oprávnený predložil aj Dohodu o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX zo dňa 02.10.2013. S uvedenou dohodou bola
predložená aj rozhodcovská zmluva zo dňa 02.10.2013. Súd prvej inštancie uviedol, že právny vzťah
medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľským vzťahom. Zistil, že Dohoda o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach nie je dohodou o uznaní dlhu podľa ustanovenia § 558 Občianskeho

zákonníka. Súd prvej inštancie posudzoval rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc. Rozhodcovskú zmluvu aj Dohodu o uznaní záväzku považoval za formulovanú
zmluvu. Povinný si ju osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, mohol zmluvu len
ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam. Rozhodcovská zmluva je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu
odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím spôsobuje značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je absolútne neplatná podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Taktovydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, preto súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci. Zdôraznil, že pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnych
predpisov, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Citoval ustanovenie § 3 ods.
1, 2, 5, 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je uzatvorená na

samostatnom dokumente a je obsahovo aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom ju mohol
odmietnuť, čím by neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenie, keďže sa v rozhodcovskej zmluve
nenachádzali. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 9CoE 265/2015 zo dňa 28.01.2016
a uviedol, že povinný mohol od rozhodcovskej zmluvy taktiež odstúpiť a k podpisu rozhodcovskej zmluvy
nebol žiadnym spôsobom nútený. Namietal, že súd vôbec nezdôvodnil prečo rozhodcovská zmluva

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na
ustanovenie § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a na dôvodovú správu k
ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, ktoré len potvrdzuje, že rozhodcovskú zmluvu
nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Postup súdu prvej inštancie považoval za
neprípustný a neakceptovateľný a jeho odôvodnenie za arbitrárne. Poukázal na rozhodnutie NS SR

sp.zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské
zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je
možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. (rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom). Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že rozpor

s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj
rozporplneniasdobrýmimravmi.Rozhodujúcimbudelento,čiplnenie,ktorémábyťvykonané,odporuje
alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. S
poukazom na uvedené rozhodnutie NS SR sp.zn. 3MCdo 11/2010 zastával názor, že rozhodnutím

súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a
porušovaniu princípov právnej istoty. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

4. Súdny exekútor ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„C.s.p.“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379,
§ 380 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie
ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie jeho
odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného

poriadku) v znení účinnom do 31.03.2017 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom podľa ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný
súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania,
vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12. 2010, č.k. II. ÚS 545/2010-15.9. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravoval podmienky poskytovania
spotrebiteľskýchúverov,náležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,spôsobvýpočtucelkovýchnákladov

spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Tento zákon sa vzťahoval na zmluvy s dlžnou sumou od 200,- eur do 20.000,- eur.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

11. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

12. Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z.).

13. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

16. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy uzavretej v rovnaký deň ako bola uzavretá aj predložená Dohoda o uznaní
záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, t.j. dňa 27.09.2013. Podľa článku 3. rozhodcovskej

zmluvy - rozhodcovká doložka, všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach vrátane sporov a o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym
rozhodcovským súdom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje predmetná

rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať tú, ktorá spotrebiteľa
núti, aby všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní
pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. O takúto zmluvnú podmienku ide aj v prípade,
ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by

podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na všeobecnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok
odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská
zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne

podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už
z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka
je od počiatku neplatnou.

18. Odvolací súd zdôraznil, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd
vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného
titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučnýmtitulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd
prvej inštancie postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).

19. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p. tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424
C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425

C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa podľa
§ 428 C.s.p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom
konanízastúpenýadvokátom(okremprípadovuvedenýchv§429ods.2C.s.p.).Dovolanieainépodania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).