Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/412/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517201026
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7517201026.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka, členov senátu JUDr.
Mareka Kotoru a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava,
proti povinnému J. J., X.. XX.XX.XXXX, L. Ž. XXX, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava pod sp. zn. EX 22926/16, o vymoženie 1.583,58

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie č.k.
12Er/233/2017-20 zo dňa 22.08.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnému
domáha vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSAspA 10541/16

zo dňa 29.06.2016. Súd citoval § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom
oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinným dňa 22.06.2007, je spotrebiteľskou zmluvou. Ďalej
uviedol, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a svojím obsahom spôsobuje značnú
nerovnováhu medzi účastníkmi právneho vzťahu. Rozhodcovská doložka má tak charakter neprijateľnej
zmluvnej podmienky, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania a

rozhodcovský rozsudok vydaný na základe takejto doložky nemôže byť exekučným titulom, preto súd
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Citoval § 3
ods. 1, 2, 5 a 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZoSRK")
a uviedol, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné
ustanovenie § 3 ZoSRK, táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo, ako aj
formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný podpísal
rozhodcovskú zmluvu sám a dobrovoľne, mohol ju odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné

zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015, z ktorého vyplýva, žepokiaľ bola právomoc rozhodcovského súdu založená na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že
rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade so zákonom a mohol byť spôsobilým exekučným
titulom. Oprávnený nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej podmienky, nakoľko

povinný mal nielen možnosť rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3 tejto zmluvy
mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda
dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu
obrátia. Možnosť výberu mal teda nielen dodávateľ ale aj spotrebiteľ. Oprávnený ďalej uviedol, že súd
vôbec nezdôvodnil, ako by mala rozhodcovská zmluva spôsobovať značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. S poukazom na dôvodovú správu ZoSRK bol oprávnený
názoru, že ZoSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na
rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, a teda nie je možné pripustiť, aby rozhodcovský
rozsudok vydaný podľa ZoSRK nebol považovaný za exekučný titul. Oprávnený dal do pozornosti
dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom

konaní a zákon považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, nemá to za dôsledok zrušenie platnosti
celej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor
v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva
voči dodávateľovi uplatňovať nielen v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
v občianskoprávnom konaní a zmluva, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného

ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje
neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. V závere oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP")

po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky obsiahnutej

v rozhodcovskej zmluve č. 2404000 zo dňa 02.01.2014 ako neprijateľnej podmienky a že rozpor
rozhodcovskej doložky s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá za následok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky.

7. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že právny predchodca oprávneného (Slovenská sporiteľňa,

a.s.) a povinný uzavreli dňa 13.06.2007 Zmluvu o kreditnej karte, na základe ktorej bol povinnému
schválený úverový rámec vo výške 35.000,- Sk. V Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach č. 24040000 uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 02.01.2014, povinný uznal čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči oprávnenému, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej
s pôvodným veriteľom. Dňa 02.01.2014 bola medzi účastníkmi uzavretá Rozhodcovská zmluva, ktorá

upravovala riešenie sporov vzniknutých medzi účastníkmi. Exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa
29.06.2016, sp. zn. SRSAspA 10541/16. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016 a
vykonateľnosť dňa 18.11.2016.

8. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej
veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej
v rozhodcovskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou otázkou bolo určenie, či
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej doložky.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencieplatnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či

rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku

v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

10. Rozhodcovská doložka sa nachádzala v čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 02.01.2014.

11. Podľa čl. 3 Rozhodcovskej zmluvy všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a

o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej pod zhodným číslom spisu (ACC) ako je uvedená v
záhlaví tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred
Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,

pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského
rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho
rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy
za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej
zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia Rozhodcovskej zmluvy
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale
ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený
nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu
pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu

všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

17. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi
všeobecným a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka
nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Odvolací súd sa v zmysle vyššie uvedeného stotožňuje

s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takto
formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na
rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu predsúkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej
spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.

18. Odvolací súd zároveň zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Rozhodcovskej
zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s Dohodou o uznaní
záväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkach,nesvedčíoindividuálnomdojednanírozhodcovskejdoložky,
ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a Rozhodcovskú zmluvu, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený

sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nijako nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v Rozhodcovskej zmluve, resp., že by si povinný osobitne
vymienil jej dojednanie. Naopak, Rozhodcovská zmluva je formulárová zmluva, ktorú povinný nemohol
nijako ovplyvniť, mohol ju len ako celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd
nepovažuje rozhodcovskú doložku za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu
prvej inštancie, ktorý ju považuje za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho

zákonníka.

19. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany
zmluvných strán, nakoľko znenie rozhodcovskej zmluvy bolo v čase jej uzatvárania neprijateľnou

podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a ako taká bola už od počiatku v celom rozsahu
neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní
preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

20. Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa vydania poverenia na vykonanie exekúcie aspoň na

časť plnenia, ktoré je súladné so zákonom, odvolací súd uvádza, že toto nie je možné, nakoľko dôvodom
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti
rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd v celej veci konať a rozhodcovský
rozsudok vydať. Ak napriek tomu rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok v celom
rozsahu, ide o rozsudok vydaný neoprávnenou osobou, a teda je paaktom, nespôsobilým na jeho výkon.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods. 1 CSP tak, že stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom preukázateľne trovy konania nevznikli, preto im neboli priznané.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429

ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).