Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/90/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010276
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516010276.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 31. augusta

2017 v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému U. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. L., nar. XX.X.XXXX v L. M., trvale bytom L. M., A. XXXX/XA, v súčasnosti bytom L. M.,
W.. J.. U. XX,

j e v i n n ý , ž e

dňa 6.6.2013 popoludní okolo 14:00 hod. až 14:30 hod., v izbe nachádzajúcej sa v objekte stavby
na A. ulici XXXX/XA v L. M., pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol Y.. K. Y., s ktorou v tej dobe žili
ako druh a družka, tak, že ju zvalil na posteľ pričom si menovaná udrela hlavu o vyčnievajúce čelo
postele,prisadoljejramená,udieraljupäsťamidohlavy,čímjejspôsobilpomliaždeniehlavyvzáhlaví,na
temeneavoblastispánkuvľavo,podvrhnutiekrčnejchrbtice,pomliaždenietváreaspánkovo-čeľustného
kĺbu, pomliaždenie a krvnú podliatinu pod ľavým okom, poúrazovú kefaleu, poúrazové bolesti hlavy,
vertiginózny syndróm a závraty, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 14 dní, počas ktorej doby bol v ich

dôsledku sťažený obvyklý spôsob života poškodenej,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení

poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a nezistení priťažujúcich okolností podľa § 37
Trestného zákona, trest odňatia slobody na 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 18 /osemnásť/

mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených:
- Y.. K. Y., rod. V., nar. X.X.XXXX v L. M., bytom V. XXX, okres L. M., a
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská

časť Petržalka,
s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 8.8.2016 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na U. L. pre
skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný mal v zmysle obžaloby

dopustiť tak, že:
- dňa 6.6.2013 v popoludňajších hodinách okolo 14.00 hod. až 14.30 hod. v izbe nachádzajúcej sa v
objekte stavby na A. ulici XXXX/XA v L. M. pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol Y.. K. Y. tak, že ju
zvalil na posteľ, pritlačil jej ramená, udieral ju päsťami do oblasti hlavy, následne jej hlavu udieral o
okraj postele, čím jej podľa znaleckého posudku spôsobil pomliaždenie hlavy v záhlaví, na temene a

v oblasti spánku vľavo, podvrhnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie tváre a spánkovo-čeľustného kĺbu,
pomliaždenie a krvnú podliatinu pod ľavým okom, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie 14 dní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku kladeného mu za vinu, podľa § 257 ods.
1 písm. a/ Tr. por. učinil vyhlásenie, že je nevinný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného (hlavné pojednávanie 4.11.2016), svedka -
poškodenej Y.. K. Y. (hlavné pojednávanie 19.12.2016), svedkov Y. V., Q. V., K.. C. Y. (hlavné
pojednávanie 22.3.2017), Y.. Y. V., K.. C. Z., T.. Q. Z. (hlavné pojednávanie 27.4.2017), Y.. T. Y., V.. Y.. T.
J., Y.. Y.. Y. Y. (hlavné pojednávanie 28.6.2017), čítaním znaleckých posudkov PhDr. Márie Jancurovej

č. 16/2015, MUDr. Petra Sopka č. 5/2015, MUDr. Viery Jenčovej č. 12/2016 a PhDr. Márie Jancurovej č.
6/2016, čítaním zápisníc o výpovediach svedkov: R.. Y. F. zo dňa 18.1.2016, L. L. zo dňa 16.11.2015 a N.
L. zo dňa 29.12.2015 a čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Tr. por. (hlavné pojednávanie 31.8.2017).

Súd nevykonal dôkazy navrhované v podanej obžalobe, ktoré nemali žiaden súvis so skutkom, ktorý

bol predmetom podanej obžaloby (teda ktoré sa týkali výlučne pôvodne tiež za vinu obžalovanému
kladeného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. - uznesenie vyšetrovateľa PZ
ČVS: ORP-101/VYS-SL-2015 z 23.9.20115, ako aj skutku zo dňa 30.7.2014 kvalifikovaného v uznesení
o začatí trestného stíhania ČVS: ORP-101/VYS-SL-2015 z 26.5.2015 ako prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.). Rovnako považoval súd za nedôvodné čítať navrhované

zápisnice o výpovediach svedkov, ktorí v prípravnom konaní s poukazom na vzťah s obžalovaným
(§ 130 Tr. por.) odopreli vypovedať - je to právo takýchto svedkov a nemožno z danej skutočnosti
vyvodzovaťžiadnenásledkyvočiobžalovanému,čítanietakýchtozápisnícnemáopodstatnenie,nakoľko
nimi nemožno nič relevantne objasniť. Odmietol tiež obžalovaným, prostredníctvom jeho obhajcu,
podaný 31.3.2017 návrh na vykonanie dokazovania výsluchom Y.. E. I., nakoľko správa v spise (č.l.

360) zo dňa 16.4.2015 od menovanej lekárky iba konštatuje ošetrenia poškodenej 6.6.2013 s tým, že
samotné správy má k dispozícii poškodená, pričom výsledky uvedených vyšetrení - lekárske závery a
diagnózy, bolo možné zistiť práve týmito inými dôkazmi, vrátane súčasne navrhnutého výsluchu Y.. Y..

Vyhodnotením vykonaných dôkazov a skutočností nimi zistených, jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti,

mal súd preukázané spáchanie skutku kladeného obžalovanému za vinu tak, ako ho na základe
vykonaného dokazovania, pri zachovaní jednoty a totožnosti skutku, uviedol vo výrokovej časti tohto
rozsudku. Obžalovaného súd po vykonanom dokazovaní uznal vinným zo spáchania uvedeného skutku,
pričom sa stotožnil s jeho právnou kvalifikáciou ako bola uvedená v podanej obžalobe, nakoľko bolo
preukázané jednak jeho spáchanie obžalovaným tak, ako je ustálené v skutkovej vete tohto rozsudku,

ako aj skutočnosť, že týmto skutkom obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom skutku sa dopustil na chránenej osobe (§ 139
ods. 1 písm. c/ Tr. zák.), teda na osobe, ktorá v čase spáchania skutku bola preukázateľne jeho družkou
a teda osobou blízkou (§ 127 ods. 4 Tr. zák. - text za bodkočiarkou), rovnako aj, že obžalovaný je zaň
trestne zodpovedný a trestnosť skutku nezanikla.Obžalovaný popieral spáchanie uvedeného skutku s tým, že udanie bolo až po dvoch rokoch a on si
toho napadnutia nie je vedomý, nerozumie prečo ak bolo také podozrenie nepodal oznámenie už lekár,
nerozumie prečo sa tu jedná o blízku osobu, kde poukazoval na to, že aj keď boli (pozn.: s poškodenou

Y.. Y.) spolu, tak nežili stále spolu, ona chodila do práce, stále u neho nebola, bývala u neho hlavne
počasprázdnin.Poukazovalnato,žemenovanápoškodenáchodiladopráceanebolapráceneschopná,
pred prázdninami ako sa mal stať skutok chodila s deťmi na výlety, na jednom bol i on sám, pričom
podľa neho má poškodená ako pedagóg zodpovednosť za deti a teda nie je možné, aby išla keď má
monokle, vyskočenú chrbticu, čo mala podľa neho počas roka aj 6-krát; nie je podľa neho možné aby jej

zamestnávateľ dal pred koncom školského roka náhradné hodiny aj keď mala napr. nadučené, ako by to
riešil v júli, alebo auguste. Poukazoval na to, že školský rok končil 30.6. a dva týždne predtým sa chodí
na výlety, poškodená ako pedagóg musí tiež krúžkovať známky a on sám ju vozil trikrát do týždňa na
krúžkovanie známok - nevedel však súčasne uviesť kedy presne v júni 2013 to bolo. Podanie trestného
oznámenia po dvoch rokoch chápe tak, že je to z pomsty. Poukazoval na to, že nežili nonstop spolu,
prvýkrát k nemu prišla v máji 2012, nasledovala dovolenka, kde bola aj jej dcéra a dcéry obžalovaného,

následne bola u neho celé prázdniny, potom prišla na Vianoce, až po večeri, potom sa zdržala 10
až 12 dní, následne prišla okolo Veľkej noci, väčšinou u neho bývala keď boli prázdniny, lebo vtedy
keď začali, tak jej dcéra chodila ešte do školy v V., potom nastúpila na 8-ročné gymnázium v L. M. a
počas prázdnin dávala dcéru manželovi, alebo babkám. Podľa obžalovaného jeho vzťah s poškodenou
vzťah bol harmonický o čom svedčia početné dovolenky v zahraničí. Uviedol, že potom bývala u neho

v mesiacoch máj, jún, júl, august 2013, následne sa opravil, že v máji asi ešte nie - po nahliadnutí do
trestnéhorozkazuuviedol,žeasianivjúnieštenie.Poukazovalnato,žeškolskýrokkončilasivoštvrtok,
myslí že v piatok mali učitelia posedenie na N., išiel po ňu, potom viezli jej dcéru do M. a následne boli
na víkend v Krakove. K 6.6.2013 uviedol, že bol doma, staral sa ešte o tetu, bol vo svojom bývaní a
poškodená prišla k nemu, nevie kvôli čomu prišla, on spal, ona ho zobudila, skákala do neho, čo sa

dialo potom nevedel uviesť, údajne ho napádala slovne a fyzicky, nevedel však uviesť ako konkrétne,
avšak nereagoval, driemal ďalej, ďalej si nič nepamätá. Stretli sa potom po týždni, alebo po týždni a pol
(čo definoval ako 10 až 12 dní), ešte bola škola, a potom šli na výlet do Krakova, čo bolo okolo 3. júla -
poukazoval na fotografiu s dátumom a časom, urobenú z automatu v soľnej jaskyni Vielička.

K vzťahu s menovanou poškodenou v roku 2013 obžalovaný udával, že bol jej partner, priateľ, milenec -
nevie. Čo s týka intenzity stretávali sa často, lebo keď mala napr. dvojhodinovku voľno v škole, tak prišla
za ním, išli napr. na kávu; tiež víkendy trávili poväčšine spolu, keďže jeho dcéra študovala v Nitre, tak si
plánoval služobné cesty tak, že v piatok išiel a v nedeľu sa vracal, poškodená chodila s ním na ne, ako
učiteľka mala veľa voľného času, či už mala v škole voľno, alebo prázdniny, tak si radil prácu aj podľa

toho, keď chodila po lekároch, chodil s ňou po lekároch i on, aj s jej dcérou chodil po lekároch, jej dcéra
bola aj u neho, spala u neho, staral sa o ňu, dával jej lieky keďže bola celiatička, a to aby si poškodená
kvôli piatim alebo desiatim dňom keď bola dcéra chorá neznížila v práci základ; bral ju ako svoju.

Výpoveď obžalovaného o tom, že nespáchal skutok kladený mu za vinu, vyhodnotil súd v

kontexte ďalších vykonaných dôkazov ako účelovú. Osobitne v tomto smere súd poukazuje na
skutočnosť, že obžalovanému bolo, okrem iného, pre tu prejednávaný skutok vznesené obvinenie
uznesením vyšetrovateľa PZ, OR PZ OKP, odbor vyšetrovania v Starej Ľubovni, dňa 23.9.2015 (ČVS:
ORP-101/VYS-SL-2015). Doručené mu bolo uznesenie 15.12.2015, pričom v daný deň bol vypočutý
vyšetrovateľom, kde k tomuto skutku uviedol, že po hádke bol napadnutý poškodenou prvý a došlo k

tomuto ublíženiu, je si toho vedomý, oľutoval to, ale k hádke a bitke ho vyprovokovala ona, a prvá ho
napadla. Následne pri výpovedi v prípravnom konaní dňa 7.4.2016 k tomuto skutku uviedol iba to, že o
tomto už vypovedal, kde sa k tomuto aj priznal, nič nechce doplniť k tomuto skutku.

Rozpory vo výpovediach v prípravnom konaní vo vzťahu k jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní, čo sa

týkapriznaniavprípravnomkonaníanepriznaniaspáchaniaskutkunahlavnompojednávaní,podľasúdu
(v rámci postupu podľa § 258 ods. 4 Tr. por.) obžalovaný nijako relevantne nevysvetlil. Jeho tvrdenia,
že tieto výpovede boli robené pod psychickým nátlakom vyšetrovateľa, ktorý okrem tohto skutku viedol
vyšetrovanie ešte o trestnom čine s trestnou sadzbou 4 až 10 rokov a na spise mal poznámku väzba
sú z pohľadu súdu nedôvodné a účelové - je pravdou, že prípravné konanie bolo vedené tiež i pre

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., avšak nie je žiaden logický dôvod na to,
aby dňa 15.12.2015 a i dňa 7.4.2016 obžalovaný v rámci trestného stíhania z ním vyššie uvedených
dôvodov priznával spáchanie tohto skutku, keď spáchanie práve uvedeného zločinu, v tom čase tiež mu
kladeného za vinu, stále popieral. Okrem toho, obžalovaný bol v tejto veci vzatý do väzby až uznesenímtunajšieho súdu 3Tp/1/2016 zo dňa 24.3.2016, a to z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por., daných
skutočnosťamiakosúpopísanévdanomuznesení(č.l.45-47spisu).Tedanietracionálnehopodkladuna
to, aby súd uveril tvrdeniu obžalovaného o psychickom nátlaku zo strany vyšetrovateľa spôsobom vyššie

popísaným, a to ani pri výsluchu 15.12.2015, a ani pri výsluchu 7.4.2016, ktorý navyše bol vykonaný za
účasti ustanoveného obhajcu obžalovaného a pokiaľ ide v tomto smere o poukaz obžalovaného na to,
že daný obhajca sa po tejto jeho výpovedi vzdal obhajoby, súd len v krátkosti poukazuje na dôvody, pre
ktoré daný obhajca podal 29.4.2016 žiadosť o oslobodenie od povinnosti obhajovania (viď uznesenie
tunajšieho súdu 3Tp/1/2016 zo dňa 29.4.2016 - č.l. 55 spisu).

Rovnakosúdnemalvýpoveďouobžalovanéhopreukázané,žebymedzinímapoškodenouvrozhodnom
období (a v čase dlhodobejšie mu predchádzajúcom) nebol vzťah, ktorý by bolo možné charakterizovať
ako rodinný alebo obdobný pomer (§ 127 ods. 4 Tr. zák.), konkrétne pomer druha a družky. Jednaj
svoju výpoveď v tomto smere obžalovaný na hlavnom pojednávaní prispôsoboval tak, aby vylúčil žitie v
spoločnej domácnosti v čase pred skutkom, jednak uvedené skutočnosti má súd preukázané výpoveďou

samotnej poškodenej, i svedkov Q. V., Q. Z., i C. Z. (pokiaľ poukazoval na už v minulosti z jeho strany
realizované sťahovanie dcéry poškodenej od obžalovaného v čase pobytu poškodenej v zahraničí).
Správnosť týchto záverov z pohľadu súdu vyplýva nakoniec aj zo záverečnej reči obžalovaného, kde
napriek obsahu svojej výpovede v tomto smere sám poukázal na to, že s poškodenou sa spoznali v
roku 2012, po nejakom mesiaci išli na dovolenku a po návrate z nej sa k nemu nasťahovala aj so svojou

dcérou a že bývala tam až do augusta 2014.

Súd teda celú výpoveď obžalovaného nemohol vyhodnotiť inak ako iba účelovú, učinenú v snahe
zbaviť sa trestnej zodpovednosti, pričom v tomto smere treba poukázať i na obsah znaleckého posudku
PhDr. Jancurovej, osobitne jeho závery, podaného k osobe obžalovaného, č. 6/2016, kde i znalkyňa

konštatovala na jeho strane subjektivizmus pri výklade skutočnosti, zistenie sklonov k účelovosti,
skresľovaniu prezentovaných udalostí vo svoj prospech, pričom podľa súdu výpoveď obžalovaného na
hlavnom pojednávaní vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zodpovedá i týmto záverom.

Zospáchaniaskutku,prektorýbolapodanávdanomprípadeobžaloba,obžalovanéhousvedčujepriamo

samotná poškodená K. Y.. Tá na hlavnom pojednávaní uvádzala, že od Vianoc roku 2012/2013 ostala i
s dcérou bývať u obžalovaného. Následne uviedla, že od Vianoc 2012 do 6.6.2013 s dcérou T. bývali v
domácnosti na A. X s obžalovaným súvisle, do V. chodila iba polievať kvety a doučovať. Taktiež uviedla,
že bývaním sa jej povinnosti rozšírili o prácu v domácnosti, nosenie nákupov hore, upratovanie, pranie,
žehlenie.

Uviedla, že 6.6.2013 prišla „do bývania“ asi okolo 14:30 hod., kde obžalovaného hľadala ho na poschodí,
bol v posteli, pomočený, vo vlastných výkaloch, nevie či spal alebo driemal, chcela otvoriť okno a nevie
ako sa zobudil, len sa ocitla na posteli, pričom keď ju zvalil na posteľ, tak si udrela temeno hlavy o čelo
postele a potom nasledovali nespočítateľné údery do tvárovej časti, sedel na nej obkročmo, držal jej

ramená tak, že mal na nich svoje kolená, nebral ohľad ale strašne ju bil, pričom veľmi kričala, ale nikto
na pomoc neprišiel. Jej dcéra vtedy chodila do ZŠ v V., odkiaľ autobusom o 15.10 hod. prichádzala do
M. a potom išla peši hore do toho bytu. Vtedy ju napadlo, že ak príde tak ju nájde zabitú. Nevie po
koľkých úderoch od neho ušla, neviem či bola obutá, či roztrhaná, ale ušla najbližšie kde mohla, a to k
sestre, ktorá bývala asi 150 m od neho, T.. Q. Z., ktorej manžel je K.. C. Z.. Jediné na čo vtedy myslela

bolo, aby tam neprišla dcéra, preto volali mame, nevie či sestra alebo švagor, a dcéra zostala s babkou
v V.. C. Z. ju podľa jej tvrdenia potom vzal na pohotovosť a potom odviezol domov k rodičom do V.,
ktorí kontaktovali brata, ktorý žije v V., Y. V., pretože všetky jej veci ako oblečenie, školské prípravy či
dcérine učebnice ostali u obžalovaného. Následne jej bolo zle, pišťalo jej v ušiach, točila sa jej hlava,
tak ju druhýkrát viezli na pohotovosť sestra Y. V. a brat Y.. Nemohla spať ani vo svojom byte v V., ale

prvé noci prespávala u rodičov. Prvýkrát keď bola na pohotovosti poslali ju na chirurgiu kde slúžil Y.. Y.
- ten skonštatoval zbitá žena a poslal ju domov. Keď ju viezli na pohotovosť druhýkrát, vyšetril ju Y.. R.,
ktorý ju poslal na CT. Prvé dni po tom, možno týždeň, ona i jej dcéra prespávala u jej rodičov, nikam
nechodila, najväčší monokel mala pod ľavým okom, bola to trauma, hanba. Do práce nechodila. Od
6.6. v práci nebola až kým sa monokle nezačali vstrebávať. Bola v práci jeden deň po 20.6., asi 26.

alebo 25., kedy bola s jej triedou na výlete na Y. N.. Čo sa týka záveru školského roka vyučovacieho
procesu sa nezúčastňovala, bola len v ten deň na výlete a keďže sa krúžkovali známky prišla jeden
deň po vyučovaní, keď mala istotu, že nestretne žiadnych žiakov, zakrúžkovať známky, aby dodržala 24
hodinovú lehotu pred klasifikačnou poradou. Neprítomnosť v práci riešila tak, že mala náhradné voľno,možno dovolenku, možno vykryla nejaký paragraf. Keď mala náhradné voľno za aktivity, za krúžky, tak
jej vyšli v ústrety, pretože kým tak vyzerala, tak sa neodvážila ísť medzi ľudí, najmä nie medzi žiakov.
Bola to trauma tak po fyzickej, ako aj najmä po psychickej stránke. Fyzická sa časom vstrebala, ale tá

bezradnosť, tá psychická trauma je podľa nej stále otvorená.

Uviedla, že lekárom uvádzala ako došlo k zraneniam, Y.. Y. ju bežne vyšetril a poslal domov, u Y.. R. mala
pocit iného prístupu, možno tým, že prišla opakovane, že jej je zle. Že nešla na PN vysvetľovala tým, že
je samoživiteľka, stará sa o zdravotne ťažko postihnuté dieťa, vyšli jej v ústrety a na PN ísť nemusela,

teda čisto z finančných dôvodov. K tomu či ju do zahojenia zranení videl niekto z kolegov z práce uviedla
opätovne, že do práce nechodila; v tom čase bol riaditeľ gymnázia K.. C. Z., manžel jej sestry, videl ju
on. V čase skutku uviedla, že zamestnanci vo firme neboli, bývala tam v tom čase obžalovaného 80-
ročná teta, ktorá netuší kde bola, lebo ju vtedy nevidela.

K následným kontaktom s obžalovaným po 6.6.2013 poukazovala na to, že keď bola s triedou na Y.

N. vracali sa autobusom a na stanici v M. bol obžalovaný, ospravedlňoval sa, že to alkohol, že mal
zabiť seba, nie zbiť ju, že keď sa nevráti má list na rozlúčku. V júli, keď jej dcéra bola na prázdninách
v M., vedel, že chodieva na prechádzky, v ktorú hodinu, ktorým smerom, čakal ju, vyhľadával ju v V.,
kontaktoval ju aby mu prišla pomôcť do firmy, že má zákazku Kauflandu, vybavoval služobné cesty kde
sa prezentoval „moja partnerka, moja manželka“, dobre to znelo pred obchodnými partnermi. Vo februári

2014 boli na plese s jeho obchodnými partnermi v S. V., kde mali byť všetci zamestnanci firmy, boli však
len oni dvaja a jeho partneri, vyzeralo to, že vzťah funguje; na Vianoce po večeri u jej rodičov prišiel
po ňu, počkal keď išli s dcérou, plakal, že mu vzali tetu, že má byť na štedrý večer sám, či vie ako to
dopadne, že sa zabije, že vezme otca dvom deťom a vždy bude na to na štedrý večer myslieť, aby išli
na večeru k nemu, kam išli a to bola chyba, potom už vedel, že som chorá. Potvrdila, že s ním bola 2. až

4.7.2013 v Krakove, kde uviedla, že išli pre ružence, že tam ostanú dva dni údajne netušila, postavil ju
pred hotovú vec, stretli sa po školskom výlete, ospravedlňoval sa, pýtal pomôcť, že sa mu črtá zákazka
a mohol by vyjsť z finančných problémov, tak pýtal, aby išla s ním po tie ružence, snažil sa aby mu dala
druhú šancu, v júli, keďže mal asi zablokované účty, prišli na jej účet peniaze z Profi Creditu, riešil ako
sa dostať k svojim požičaným peniazom, pýtal ju nech sa zmiluje, bola oklamaná, že idú po ružence k

nejakej novene, ktorú vydával, je pravda, že sa zrealizovali v roku 2014, ale v roku 2013 bola oklamaná,
že idú po ne.

Čosatýkapreukázaniaspáchaniaskutkuobžalovaným,výpoveďpoškodenejY..Y.jepodporenáďalšími
vo veci vykonanými dôkazmi, a to najmä výpoveďami vypočutých svedkov, lekárskymi správami a

znaleckým posudkom MUDr. Petra Sopka č. 5/2015.

V tomto smere poukazuje súd na výpoveď svedkyne Q. V., matky poškodenej, ktorá potvrdila, že jej
volala dcéra, svedkyňa Q. Z., v deň spáchania skutku, aby zariadila, aby dcéra poškodenej nešla do M.,
pričom jej uviedla, že poškodená prišla k ním (k Q. Z.) zbitá; uviedla, že potom ju doviezol zať svedkyne

(C. Z.), bola dobitá, triasla sa, uviedla jej že ju zbil obžalovaný. Zať jej mal pritom uviesť, že už boli u
lekára,uviedla,ževolalisynovidoV.,ktorýdošieldomovasiodveapolhodiny,keďžepoškodenejpuchla
hlava naliehali aby išla opäť lekárovi, na čo ju odviezli syn svedkyne a jej zať. Svedkyňa k zraneniam
poškodenej poukazovala na to, že na hlave jej to začalo puchnúť (ukazovala pritom na ľavú spánkovú
časť), že pod okom na ľavej strane jej to modrelo, držala sa za hlavu (ukazovala na oblasť za ľavým

uchom); uviedla, že poškodená bola týždeň u nich, maródku určite nebrala, podľa svedkyne si to po
finančnej stránke ani nemohla dovoliť, mala náhradné voľno, myslí že i nejakú dovolenku. Čo sa týka
vzťahu poškodenej a obžalovaného, v súvislosti s právnou kvalifikáciou skutku podľa § 156 ods. 2 písm.
a/ Tr. zák., poukazuje súd na to, že svedkyňa potvrdila, že poškodená s dcérou bývali v tom čase u
obžalovaného, že žili spolu, ale nikdy sa bližšie nevypytovala.

Svedok Y. V., brat poškodenej, uviedol, že mu volala pravdepodobne mama z domu keď bol v V. čo
sa stalo, autom prišiel domov a videl v akom stave bola poškodená, videl, že bola zbitá, začínalo jej
to puchnúť na ľavej strane tváre, a vzadu mala aj vytrhnuté vlasy. Išiel s ňou k lekárovi do M.. Chcel
aby išli na políciu podať trestné oznámenie, ale poškodená nie, že obžalovaného všetci poznajú, že s

ním nikto neporadí. Z M. podľa svedka išli späť do V., doma vravela, že nemá žiadne veci, ani T. teda
jej dcéra, že veľa vecí má u obžalovaného v byte, tak povedal, že pôjdu po tie veci, išiel podľa neho aj
švagor, K.. C. Z., aj sestra K., kde podľa svedka po príchode na miesto tento cítil moč, pričom ostal pred
dverami, poškodená vošla dnu zobrať si nejaké veci, nevie či doklady, mobil alebo kabelku. Poukázal nato, že bola tam aj topánka, bola dámska, vyložili ju z auta, pričom sestra Q. podľa svedka vždy tvrdila,
že poškodená prišla k ním o jednej topánke - na uvedené poukazovala i svedkyňa Q. V.. Svedok tiež
uviedol, že neskôr poškodená rozprávala, že ju obžalovaný chytil a bil jej hlavu o čelo postele, určite, že

ju aj udrel päsťou. K tomu či poškodená a obžalovaný spolu žili svedok uviedol iba to, že mala veľa vecí
u neho, či spolu žili nevie, on žije v V., chodí síce často k rodičom domov, ale každý má svoje starosti a
toto nijako neskúmal či je u neho od pondelka do stredy, alebo len cez pracovný týždeň. Podľa svedka
poškodená modriny mala asi 10-12 dní, či mala nejaké zranenia vo vnútri nevie. Mladšia sestra ju aj
fotila ako sa to vyvíja. Uviedol, že boli na pohotovosti a odtiaľ ich poslali na chirurgiu alebo naopak.

Svedkyňa Y.. Y. V. taktiež poukazovala na to, že v čase keď sa to stalo sa poškodená, jej setra, zdržiavala
prevažne v L. M. na ulici A., nevie či tam prechodne žila, ale bola viac v M. ako v V.. Uviedla, že to bol
pracovný deň, keď jej volal švagor, C. Z., aby prišla ku sestre do bytu, V. XXX, a aby doniesla fotoaparát,
že sú na ceste domov, kde prišla, fotoaparát nemala, iba mobil. Bolo očividné, že jej sestra bola zbitá,
veľmi plakala, rozprávala, že ju zbil obžalovaný, že ju boxoval päsťami do tváre, že ju zvalil a udieral

jej hlavu o posteľ, že utekala ku sestre Q., stále opakovala, že myslela, že ju zabije. Bolo vidno, že jej
opúcha aj ľavé líce, tak urobila jej pár fotiek, potom fotila aj následne, ako sa to menilo. Domov prišiel
neskôr aj brat, ktorému volali, prišiel domov z V.. Sestra opakovala, že ju strašne bolí hlava, tak s ňou išli
na pohotovosť, teda ona a brat. Podľa svedkyne poškodená bola zbitá v oblasti tváre, opúchala jej tvár,
pod ľavým okom sa jej robila nepekná až fialová modrina. Keď sa trochu upokojila tak vravela, že ju bolí

celá ľavá strana, teda čeľusť až do zadnej časti hlavy. Potom bola doma pár dní, nevie či týždeň, 10 dní
alebo dlhšie. K vzťahu poškodenej a obžalovaného uviedla, že nikdy nepočula od sestry, že „bývame
spolu“, ale bolo očividné, že tam žila, nechodila do V. z roboty, nezdržiavala sa doma, jej dcéra v tom
čase chodila do ZŠ v V. ale po škole tiež chodila do M.. V domácnosti, v ktorej mala žiť poškodená v L.
M. uviedla, že bola raz po tom ako sa to stalo, nevie či na druhý deň, ale bolo to po tom, bol tam aj brat

aj poškodená, lebo vravela, že tam má veci, ktoré by si chcela zobrať. Svedkyňa s bratom však boli len
pri vchodových dverách na chodbe, nebola v žiadnej miestnosti, nevie ako to tam vyzeralo.

Osobitne súd poukazuje na výpovede svedkov K.. C. Z. a T.. Q. Z.. Títo v prípravnom konaní odmietli
vypovedať s poukazom na osobu obžalovaného a uvádzajúc, že vedia čoho je schopný. Osobitne

treba poukázať na to, že ich výpovede sú v podstate zhodné s výpoveďami vyššie uvedených svedkov
tak v základných okolnostiach, za ktorých sa všetci svedkovia dozvedeli o spáchaní skutku a o tom,
že ho spáchal obžalovaný, ako aj čo do nasledujúcich udalostí, popisu zranení poškodenej, ako aj
spôsobu jej liečenia, či vzťahu medzi ňou a obžalovaným. Osobitne u svedkov Z. a Z. treba zvýrazniť,
že napriek ich príbuzenskému vzťahu s poškodenou vyplynuli z ich výpovedí skutočnosti svedčiace o

nie dobrých či harmonických vzťahov s ňou, napriek tomu nimi uvádzané skutočnosti korešpondujú s
výpoveďami ostatných vyššie uvedených svedkov, čo z pohľadu súdu pravdivosť týchto výpovedí ešte
viac zvýrazňuje.

Na hlavnom pojednávaní K.. C. Z. uviedol, že poškodená prišla k ním, bola zbitá, uplakaná. Uviedol,

že bývali hneď vedľa, mala ich najbližšie; že bola zbitá bolo vidno, lebo mala opuchnuté pod očami,
modriny a ukazovala vzadu hlavu, mala ju tam obúchanú. Svedok ju viezol na pohotovosť, potom išli
na políciu, kde išla s nejakým službukonajúcim policajtom, svedok ostal na chodbe. Na to vyšla, že ona
trestné oznámenie nepodá. Pomohol jej ešte sa odsťahovať, teda hneď potom išli do toho bytu, zbalila
si svoje veci a odviezol ju do V.. Chvíľu sedeli v V., rozprávali sa, boli u svokrovcov, myslí, že tam bola aj

švagriná Y.. Uviedol, že sa pýtali poškodenej ohľadne toho, pričom uviedla, že ju obžalovaný zbil, že jej
chytil hlavu za vlasy a búchal o posteľ. Podľa svedka prítomná švagriná povedala, že aby mali dôkaz,
keď jej znovu o mesiac, dva, alebo pol roka „prepne“, tak že ju nafotí, aby jej ukázali, čo bolo. Uviedol, že
poškodenú s obžalovaným videl párkrát spolu a potom žili spolu, T. chodila odtiaľ do školy i poškodená
chodila odtiaľ do práce. Poukazoval tiež na to, že raz ešte predtým sťahoval od obžalovaného dcéru

poškodenej v čase, kedy poškodená išla do Londýna a jej dcéra ostala s obžalovaným sama. Zároveň
uviedol, že v tej dobe bol v práci nadriadený poškodenej, vtedy ju ešte svojim spôsobom kryl v práci, lebo
ísť medzi žiakov s modrinami je nie vhodné, takže tam boli nejaké náhradné voľná, lebo učitelia musia
čerpať dovolenku cez prázdniny a toto sa stalo niekedy pred prázdninami, riešili to nejako do konca
školského roka, lebo cez prázdniny sa neučí a od septembra už riadne fungovala, išli cez náhradné

voľno a dovolenku, asi na PN-ke nebola. K zraneniam poškodenej svedok poukazoval na opuchliny,
modriny, ako aj zranenia vzadu na hlave, pre ktoré šiel s poškodenou na pohotovosť aby tam nebolo
niečo vážnejšie.T.. Q. Z., sestra poškodenej a manželka vyššie menovaného C. Z., uviedla na hlavnom pojednávaní, že
poškodená vtedy pribehla k ním domov, pretože obžalovaný býval blízko nich; pribehla, zabúchala na
dvere, bola zadýchaná a bolo vidno na nej, že jej bolo ublížené; bola strapatá, mala opuchnutú tvár, až

deformovanú, jedno oko pomaly nebolo ani vidno, bolo opuchnuté. Modrina nevie či už bola viditeľná
vtedy,aleurčitejuvidelanaďalšídeňaleboodvadni;určitespomínalaobžalovaného.Svedkyňauviedla,
že jej manžel bol vtedy doma, bolo teplo, riešili že treba ísť k lekárovi a na políciu, pričom manžel
svedkyne poškodenú zobral autom i k doktorovi, i na políciu. Svedkyňa uviedla, že slúžil na pohotovosti
Y.. Y. a na polícii si pamätá, že policajt, ktorý s ňou rozprával bol „Y. - asi Y.“ Y., spolužiak manžela

svedkyne. Uvedené skutočnosti uviedla, že vie od manžela, pričom jej hovoril, že poškodená sa na
polícii rozhodla, že nepodá trestné oznámenie. Uviedla tiež, že jej manžel ju išiel sťahovať, ale nevedela
presne či to bolo v ten deň alebo ďalší, ale ich autom ju odtiaľ vysťahoval. Uviedla, že obžalovaný s
poškodenou žili spolu; nevie presne koľko to trvalo ale poškodená chodila do práce od neho, z práce
sa vracala k nemu. Párkrát ich aj autom stretla. Rovnako jej dcéra chodila od neho do školy. Poukázala
na to, že párkrát sa s dcérou poškodenej stretli aj v gréckokatolíckom chráme a s nimi išla potom hore

pešo, oni do bytovky a ona pokračovala ďalej. Raz keď bola poškodená s deťmi na výlete v Londýne,
tak jej dcéra bola celý týždeň u obžalovaného. K dobe liečenia poškodenej uviedla, že si nepamätá, ale
manžel bol riaditeľ gymnázia a poškodená tam pracovala, myslí, že to bolo do konca školského roka,
nevedela koľko bolo do konca školského roka alebo či bola poškodená nejaké dni do konca školského
roka v robote, možno v niektoré bola, ale svedkyňa to nevie, ani sa na to nepýtala, pretože súkromie

neriešia a manžel neriešil pracovné záležitosti doma.

Všetky vyššie uvedené výpovede, i keď skutočnosti o spáchaní skutku a osobe páchateľa boli svedkom
v zásade sprostredkované samotnou poškodenou, sa zhodujú o stave poškodenej po tom, ako najprv
manželom Z. a následne ostatným príbuzným 6.6.2013 oznámila čo sa jej stalo, pričom stav poškodenej

ajejzraneniaužboliakotakévnímanépriamouvedenýmisvedkami.Nezrovnalostivtomčinavyšetrenie
(druhé v daný deň) išli s poškodenou jej brat, jej sestra Y. i švagor C. Z., alebo iba brat so sestrou
poškodenej, sú z pohľadu súdu dané nepochybne už iba odstupom času od spáchania skutku do doby
podania trestného oznámenia a následne do času výsluchu svedkov. Rovnako súd v tomto smere
hodnotí i to, že napr. samotný C. Z. uvádzal, že poškodenú viezol na pohotovosť, potom išli na políciu,

kde išla s nejakým službukonajúcim policajtom, a on ostal na chodbe, pričom jeho manželka, svedkyňa
Q. Z. poukazovala na to, že od neho vie, že vtedy mal s poškodenou rozprávať jeho spolužiak z
gymnázia, p. Y., pričom samotný Y.. Y.. Y. Y. vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa stretol
s menovaným svedkom ohľadne problémov jeho švagrinej alebo známej, konkrétnosti si nepamätal,
kde mal uviesť, že treba prísť podať trestné oznámenie, síce si nepamätal, že by hovoril priamo s

poškodenou, poukazoval (tak ako uvádzala Q. Z.) , že vtedy bolo teplo. I uvedené skutočnosti vo svojom
súhrne v zásade z pohľadu súdu potvrdzujú pravdivosť výpovedí svedkov C. Z. a Q. Z..

S ohľadom na spôsob a okolnosti spáchania skutku ako ich popisovala poškodená je z pohľadu
súdu potrebné poukázať i na to, že takéto konanie nemožno zo strany obžalovaného vylúčiť ani

s ohľadom na výsledky jeho psychiatrického vyšetrenia znalcom MUDr. V. Jenčovou a zistené
skutočnosti o osobe obžalovaného, ako vyplývajú z ňou podaného znaleckého posudku č. 12/2016.
Znalkyňa u obžalovaného emočne nestabilnú poruchu osobnosti - čo v zmysle záveru posudku sa
prejavuje emočnou nevyrovnanosťou, sklonom k prehnanému emočnému reagovaniu najmä v stave
neočakávanej frustrácie, výbušnosťou a sklonom k impulzívnosti. V posudku konštatuje (str. 11 - č.l. 331

spisu) u obžalovaného emočnú nestálosť, zníženú frustračnú toleranciu; v popredí klinického obrazu
emocionálnu instabilitu a insuficientnejšiu kontrolu impulzivity, zvýšenú afektívnu iritabilitu s nízkou
tolerancioujejovládaniaažafektívnouexplozivitou.Rovnakodiagnostikovalauobžalovanéhoajporuchy
psychiky a správania súvisiace s nadužívaním alkoholu, aktívnu závislosť. Osobnosť obžalovaného v
tomto smere popisovali i svedkyne L. L. a N. L., ktorých výpovede boli v rámci dokazovania prečítané.

L. L. dňa 16.11.2015 pri výsluchu uviedla, že požívanie alkoholických nápojov zo strany obžalovaného
začala vnímať po jeho rozvode s jej mamou, nezažila ho síce agresívneho v situácii keď má vypité,
súčasne však uviedla, že vo vzťahu s jej mamou muselo byť tak, ako chcel on; N. L. dňa 29.12.2015
pri výsluchu uviedla, že počas spolužitia vypil si príležitostne, ale v spojení s jeho povahou (uviedla
„diktátorský typ“) sa mu mama nijako nevzpriečila pretože ho poznala, keď mal zlú náladu, tak mu radšej

ani neoponovali, vo väčšej miere začal požívať alkohol po presťahovaní sa na A. ulicu, čo bol podľa
nej dôvod rozchodu jej rodičov, keď si vypil tak vedeli, že mu nemajú oponovať, pretože bude kričať a
používať vulgárne nadávky. Z uvedeného možno vyvodiť, že spáchanie skutku za okolností a spôsobom
popisovaným poškodenou nemožno považovať za cudzie samotnej osobnosti obžalovaného.Spáchanie skutku ako takého a jeho následky sú preukazované i výsledkami lekárskych vyšetrení
poškodenej zo dňa 6.6.2013. Vyšetrenia poškodenej sú zaznamenané v lekárskych správach

predložených zo strany Ľubovnianskej nemocnice n.o. dňa 1.6.2017, kde sú popísané poškodenej
spôsobené zranenia. V prvom rade ide o lekársku správu Ústavnej pohotovostnej služby -
traumatologickej (č.l. 699 spisu, bez dodatku o komplikáciách na č.l. 697 spisu) zo dňa 6.6.2013
(vyšetrenie o 15:53 hod.), kde svedok Y.. Y. uviedol, že podľa tohto záznamu ošetroval poškodenú
6.6.2013 - zranenia sú v nej uvedené latinsky, svedok ich konkretizoval pri výsluchu ako pomliaždenie

a okoloočnicový hematóm, teda krvný výron vľavo, pomliaždenie temennozáhlavnej oblasti vľavo a
odreninu tváre vpravo; uviedol, že odporučil lieky na tlmenie bolesti, kontrolu u obvodného lekára a na
základe následne udávaného závratu a bolesti hlavy odporučil neurologické vyšetrenie. K správe na č.l.
362 spisu poznamenal, že bola odporúčaná kontrola na chirurgii, pričom k ďalej zaznamenanému nálezu
chirurga Y.. N. sa nevyjadroval. Svedok si nepamätal viditeľné zranenia (čo je z pohľadu súdu vzhľadom
na odstup času a nepochybný počet iných obdobných prípadov v jeho praxi pochopiteľné), poznamenal

však, že podľa dokumentácie mala tie zranenia, ktoré sú tam uvedené. Poukázal na to, že pri prvotnom
vyšetrení závažné zranenia nezistil, nepredpokladal práceneschopnosť, preto ich ani neoznamoval,
nepozná však detaily ďalších vyšetrení, v praxi môže podľa neho sa stať, že práceneschopnosť je dlhšia,
napr. v dôsledku bolestí, ktoré nemali korelát vo vyšetreniach RTG alebo CT. Na Ústavnej pohotovostnej
službe Ľubovnianskej nemocnice bola poškodená vyšetrená opätovne ešte dňa 6.6.2013 o 22.51 hod.,

a to Y.. R. (č.l. 700, č.l. 361 spisu). Len na margo obrany obžalovaného treba poukázať na obsah
tejto správy v časti popisu objektívneho nálezu („OBJ:“), kde sa uvádza hematóm vľavo suborbitálne,
čo vo vzťahu k tomuto skutku v znaleckom posudku 5/2015 konštatuje i znalec MUDr. Peter Sopko,
ktorý na str. 3 a 4 posudku práve uvedenú správu cituje (viď ôsmy riadok zhora na str. 4 posudku -
č.l. 301 spisu). K obrane obžalovaného, že podľa znalca chýba objektívny nález popisu pomliaždenín

a krvných podliatín treba uviesť, že toto znalec konštatuje iba vo vzťahu k záznamu chirurgického
vyšetrenia zo 7.6.2013 (viď správa č.l. 362 - Y.. N.) - je teda z pohľadu súdu vylúčené spochybňovať
hematóm v okoločnicovej časti vľavo tak, ako ho popísali v správach o vyšetrení Y.. Y. a následne
Y.. R., len preto, že ho neuvádza opakovane chirurg 7.6.2113. Rovnako tak sa nemožno stotožniť s
námietkou obhajcu v záverečnej reči vychádzajúcou zo záveru správy z CT vyšetrenia zo 6.6.2013

(č.l. 698 spisu) „toho času bez zrejmých traumatických zmien, bez evidentného obrazu krvácania a
čerstvých patomorfologických zmien intrakraniálne“ -uvedené totiž znamená v preklade do slovenčiny,
keďže išlo o CT vyšetrenie mozgu a tvárových kostí, že CT vyšetrením neboli zistené traumatické
zmeny uvedených orgánov (t.j. u mozgu nepochybne otras mozgu, jeho pohmoždenie, roztrhnutie,
hematómy, vnútrolebečné krvácanie, edém a pod.; u kostí teda neboli zistené zrejme ich zlomeniny,

praskliny a pod.), ďalej „bez patomorfologických zmien intrakraniálne“ voľne preložené znamená, že
neboli zistené chorobné (patomorfologické) vnútrolebečné (intrakraniálne) zmeny. Teda uvedený záver
nijako nevylučuje zranenia a následné komplikácie v ich dôsledku, zistené Y.. Y. a Y.. R. pri vyšetreniach
práve v deň 6.6.2013.

Vznik daných zranení, ako aj mechanizmus ich vzniku podrobne konštatuje a popisuje v podanom
znaleckom posudku č. 5/2015 MUDr. Peter Sopko, pričom z uvedeného vyplýva, že ním popísaný
mechanizmus ich vzniku zodpovedá tomu, čo uvádzala poškodená, zistené zranenia korešpondujú
tomu, ako ich laicky popísali i vyššie uvedení svedkovia, príbuzní poškodenej. Potrebné je poznamenať,
osobitne k záverom prezentovaným obhajcom obžalovaného v záverečnej reči, že vzhľadom na tieto

zranenia poškodenej nemožno konštatovať, že by nedošlo k spôsobeniu ublíženia na zdraví len preto,
že zranenie bolo hodnotené z medicínskeho hľadiska ako ľahké. Či ide o ublíženie na zdraví nie je
dané samotnou povahou zranenia z medicínskeho hľadiska (§ 123 ods. 2 Tr. zák.) V danom prípade
všetky zranenia spôsobené poškodenej 6.6.2013 si nepochybne objektívne vyžadovali liečenie, ktorého
dobu určil Y.. L. približne 14 dní, pričom (z pohľadu súdu osobitne pomliaždenie a krvná podliatina pod

ľavým okom najmä s ohľadom na pracovné zaradenie poškodenej ako pedagóga na gymnáziu) v danom
prípade takéto spôsobené zranenia nepochybne poškodenú obmedzovali v obvyklom spôsobe života,
a to nie iba po krátky čas (§123 ods. 2 Tr. zák.) - samotný Y.. L. poukazoval na obmedzenie poškodenej
bolesťamianutnosťouužívaťliekyprotibolesti,akoajnačiastočnéobmedzenieprikaždodennejhygiene
a stravovaní pre bolesti tváre a temporo-mandibulárneho kĺbu a osobitne ku krvnej podliatine v okolí

ľavého oka poznamenal, že pri povolaní poškodenej počas tejto doby liečenia (t.j. 14 dní) zranenie
obmedzovalo jej obvyklý spôsob života - takúto dobu obmedzenia obvyklého života nemožno nijako
považovať za „iba krátky čas“.Treba si uvedomiť aký dopad by malo predstúpenie pedagóga s takýmito zraneniami pred triedu
plnú žiakov, v pubertálnom veku - zrejme podstatne iný ako u niekoho kto pracuje z domu cez
internetovú sieť alebo niekde v lese pri ťažbe a zvážaní dreva kde ho tak maximálne vidí pritom

používaný kôň. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života je dané nielen pocitmi bolesti a subjektívnym
znášaním zranenia, ale nevyhnutne treba prihliadať i na vplyv zranenia na inak bežné sociálne
interakcie poškodeného, osobitne vo vzťahu k jeho povolaniu, ale s tým aj spojenému určitému statusu
v spoločnosti, kde by podliatinou pod okom bolo vyslovene spoločensky nevhodné aby poškodená
prichádzaladokontaktusožiakmi. Okremtohonemožnosastotožniťstým,žebypotakomútoku,akého

sa podľa súdu obžalovaný voči poškodenej 6.6.2013 dopustil, boli komplikácie v zmysle správy Y.. R. zo
6.6.2013 (bolesti hlavy, pocit nevedenia pohnúť sánkou, točenie v hlave, zvracanie, piskot v ušiach) iba
nejaké subjektívne si nahovárané pocity poškodenej, naopak ide nepochybne o bezprostredný následok
napadnutia a spôsobu vykonania takéhoto fyzického útoku a jeho intenzity.
Kotázkedĺžkyliečeniatrebaeštepoznamenať,žepojemliečenieneznamenáanemožnohostotožňovať
bez všetkého s práceneschopnosťou, pričom dôvody, pre ktoré poškodená nepožiadala o uznanie

dočasnej práceneschopnosti možno celkom pochopiteľne akceptovať. K skutku došlo 6.6.2013, ktorý
deň je v zmysle prehľadu dochádzky poškodenej do zamestnania, poskytnutého súdu zo strany
Gymnázia T. Vansovej v Starej Ľubovni, v mesiaci jún 2013 dňom kedy bola v práci. Zároveň treba
uviesť, že z predloženej dochádzky poškodenej do práce vyplýva, že po uvedenom skutku nastúpila
do zamestnania až po 14 dňoch od spôsobenia zranení (dňom 21.6.2013; do konca školského roka

už do práce nastupovala ďalej podľa daného prehľadu dochádzky), čo sa ako doba liečenia (§ 123
ods. 2 Tr. zák.) v zásade zhoduje i so záverom znalca, že spôsobené zranenia vyžadujú liečenie (bez
pridruženia komplikácií) približne 14 dní (znalec pritom nemal k dispozícii uvedený prehľad dochádzky).
I keď skutočnosť, či v tom čase došlo k úplnému vstrebaniu sa krvnej podliatiny okolo ľavého oka nie je
objektivizovaná, možno ustáliť, že jeho rozsah musel byť taký, že umožňoval prípadné zvyšky podliatiny

prekryť napr. kozmetickými prípravkami (čo zrejme i využívala poškodená, ako vyplýva z jej vyjadrenia
k výpovedi svedkyne K.. C. Y. - č.l. 659 spisu). Uvedené zranenia si nepochybne objektívne vyžadovali
lekárskeošetreniealiečenieavichdôsledkupodľasúdubol,vzhľadomnavyššieuvedené,jednoznačne
po celú danú dobu liečenia sťažený obvyklý spôsob života poškodenej (na základe dokazovania súd
uvedenú skutočnosť v rozsudku doplnil do skutkovej vety, nakoľko zo strany OČTK uvedený pojmový

znak „ublíženia“ na zdraví - viď k tomu § 123 ods. 2 Tr. zák. in fine - v skutkovej vete bol opomenutý,
napriek správnej právnej kvalifikácii skutku).

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností v ich súhrne má súd preukázané, že k spáchaniu
skutku uvedeného v obžalobe došlo, ako aj, že ho spáchal obžalovaný, ktorý je spôsobilým subjektom

trestného činu podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., pričom sa ho dopustil voči poškodenej, ktorá
v tom čase bola nepochybne mu osobou blízkou ako jeho družka. Na strane obžalovaného nemá súd
preukázané žiadne skutočnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť obžalovaného za spáchaný skutok,
ani okolnosti vylučujúce protiprávnosť uvedeného skutku, a to aj za situácie, že by, ako pôvodne v
prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, ho napadla ako prvá poškodená, nakoľko následky konania

obžalovaného nesvedčia na prosté bránenie sa či odvracanie útokov poškodenej. V zmysle posudku
znalca MUDr. V. Jenčovej č. 12/2016 ani požitý alkohol nemal vplyv na rozpoznávaciu a ani na ovládaciu
schopnosť obžalovaného v čase skutku. Podľa súdu skutok spáchal obžalovaný nepochybne úmyselne
- vzhľadom na spôsob jeho spáchania musel podľa súdu obžalovaný nepochybne chcieť poškodenej
ublížiť, pričom svojim konaním a jeho následkami jednoznačne porušil zákonom chránený záujem na

ochrane zdravia a telesnej integrity inej osoby.

Vtejtosúvislostikokolnostiampodaniatrestnéhooznámeniapreskutok,ktorýbolpredmetomtupodanej
obžaloby, treba poukázať, že čas jeho podania taktiež nemá v danom prípade za následok ani zánik
trestnej zodpovednosti obžalovaného za jeho spáchanie, ani zánik trestnosti samotného skutku; nedošlo

do času podania trestného oznámenia a následného začatia trestného stíhania vznesenia obvinenia
obžalovanému preň k premlčaniu trestného stíhania daného skutku. Vo všeobecnosti je nepochopiteľné
prečo nebolo trestné oznámenie zo strany poškodenej podané bezodkladne po takomto skutku, prečo
pokiaľ sa podľa vlastných tvrdení bála obžalovaného, už v krátkej dobe po skutku sa nechala „uprosiť“ a
išla s ním do Krakova, následne opätovne obnovila v podstate i spolužitie s ním, je to však skutočnosť v

obdobnýchprípadochčastá,kdevzťahovédôvodyprevážiavprvommomentenadracionálnymriešením
veci. V danom prípade nepochybne pod vplyvom ďalších rozporov a nezhôd vo vzťahu poškodenej a
obžalovaného došlo nakoniec k oznámeniu tohto konania orgánom činným v trestnom konaní, pričom
aké konkrétne skutočnosti nakoniec poškodenú k tomuto kroku viedli (s ohľadom na jej tvrdenia a oprotitomu obsah výpovede svedka V.. Y.. J.) nepovažuje súd (osobitne vzhľadom na preukázanie spáchania
skutku a viny obžalovaného) za potrebné podrobne rozoberať.

Pri rozhodovaní o treste nemal súd zistené žiadne poľahčujúce okolnosti na strane obžalovaného,
nemohol ako pôvodne v trestnom rozkaze tu vydanom prihliadať na poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. l/ Tr. zák., pretože spáchanie skutku v konaní pred súdom následne obžalovaný v celom
rozsahu popieral, taktiež nemal preukázanú najmä ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. -
obžalovaný bol v minulosti trestne stíhaný pre trestný čin podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 140/1961

Zb., kde však bol účastný amnestie a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený, pričom vzhľadom na
čas právoplatného skončenia príslušného konania (OS Prešov 1T 31/88) a čas spáchania tu stíhaného
skutku by bolo možné uvažovať o prípadnom riadnom vedení života obžalovaným pred spáchaním
skutku, avšak podľa výpisov z ústrednej evidencie priestupkov MV SR (č.l. 516 - 518a spisu) v nie dlhej
dobe pred spáchaním skutku sa dopustil viacerých priestupkov, síce na úseku cestnej premávky, ale
uvedené vypovedá o tom, že porušovanie zákonných predpisov mu v zásade nebolo pred spáchaním

skutku cudzie a teda nemožno mať za to, že by pred spáchaním skutku viedol obžalovaný riadny život.

Vo vzťahu k otázke druhu a výšky trestu dospel súd, s poukazom na povahu skutkom zo dňa 6.6.2013
spáchaného trestného činu, jeho následky, s poukazom na to, že sa ho obžalovaný dopustil voči blízkej
osobe, išlo z jeho strany o úmyselný trestný čin, k záveru, že v danom prípade jediným do úvahy

pripadajúcimtrestomnazabezpečenieriadnehodosiahnutiaúčelutrestu(§34ods.1Tr.zák.)jeuloženie
trestu odňatia slobody, i keď s tým, že jeho výkon bude podmienečne odložený. Navyše v danej veci
obžalovaný pred súdom nijako nevyjadril pre prípad uznania viny súhlas s prípadným uložením trestu
povinnej práce, peňažný trest v tomto prípade považuje súd za viac než nedostatočný k riadnemu
dosiahnutiu účelu trestu a súčasné pomery obžalovaného preukázateľne neumožňujú jeho uloženie, a

do úvahy, už vzhľadom na vyššie uvedené a aj istú nestálosť miest pobytu obžalovaného, neprichádza
z pohľadu súdu ani uloženie trestu domáceho väzenia.

Súd však prihliadol i na čas od spáchania skutku po jednak samotné jeho oznámenie príslušným
orgánom, ako aj na dĺžku konania, pričom za daných okolností má súd za to , že na dosiahnutie účelu

trestu postačuje v tomto prípade uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, ktorá predstavuje 1 rok, pričom súčasne má súd za to, že nie je nevyhnutné nariaďovať
výkon tohto trestu, kde za primeranú dobu, počas ktorej je potrebné sledovať správanie obžalovaného
počas odkladu výkonu uloženého trestu odňatia slobody považuje dobu v rozsahu 18 mesiacov, ktorú
obžalovanému v tomto rozsahu určil ako skúšobnú dobu.

Konanie o náhrade škody a posudzovanie podmienok na priznanie nároku na náhradu škody v
rámci trestného konania sa spravuje a musí zohľadňovať príslušnú hmotnoprávnu, v danom prípade
občianskoprávnu, zákonnú úpravu.

Čo sa týka uplatneného nároku na náhradu škody voči obžalovanému zo strany poškodenej Všeobecnej
zdravotnej poisťovne, a.s., táto spoločnosť uplatňovala nárok na náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť
v súvislosti s tu prejednávaným skutkom, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným. Súd však podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku uvedenú spoločnosť s uplatneným nárokom na náhradu škody voči
obžalovanému odkázal na civilný proces, pričom treba poukázať na to, že v tomto konaní menovaná

spoločnosť nepredložila okrem samotného vyčíslenia škody žiadne dôkazy, ktoré by vyčíslenie škody čo
do jeho správnosti a relevantnosti preukazovali náležite a bez pochybností, teda tak, aby nielen súd, ale
aj obžalovaný (ako subjekt, ktorý má škodu nahradiť) mal možnosť posúdiť správnosť a dôvodnosť tej-
ktorej časti uplatneného nároku. Nestačí totiž v adhéznom konaní, tak ako by nebolo postačovalo ani v
riadnomcivilnomsporovomkonaní,ibapredložiťvyčíslenieškodybezdokladovočaseaspôsobeplatby,

bez dôkazov akým spôsobom dospela poškodená k výpočtu celkovej sumy, resp. či skutočne jednotlivé
položky boli vyúčtované a uhradené v správnej výške, atď.. Nič konkrétnejšie v tomto smere nepriniesol
ani výsluch svedkyne Y.. Y. F. v prípravnom konaní, ktorá v rámci neho v podstate iba zreprodukovala
výšku požadovanej náhrady škody rovnako, ako bola uvedená v podaní zo 7.9.2015 (č.l. 385 spisu).
V tomto smere by potrebné dokazovanie nedôvodne predlžovalo trestné konanie, preto bol uplatnený

postup podľa § 288 ods. 1 Tr. por. a menovaná poškodená bola s nárokom na náhradu škody odkázaná
na civilný proces.Čo sa týka požadovanej náhrady škody uplatňovanej poškodenou Y.. Y., treba poukázať na to, že v
prípravnom konaní pri výsluchoch v dňoch 26.5.2016, 21.9.2015, 30.12.2015 uvádzala, že k otázke
náhrady škody sa nebude vyjadrovať, pri konfrontácii 11.4.2016 výslovne uviedla, že si nenárokuje

žiadnu škodu, uplatnila nárok na náhradu škody až dňa 27.7.2016 pri preštudovaní vyšetrovacieho
spisu, a to z titulu bolestného podľa znaleckého posudku MUDr. Sopka č. 5/2015 zo dňa 16.6.2015,
konkrétne vo výške 805,- eur (t.j. 16,10 eur x 50 bodov). Znalcom MUDr. Sopkom však bolo určené
bodové ohodnotenie zranení spôsobených poškodenej skutkom zo dňa 6.6.2013 celkom v rozsahu 45
bodov (zvyšných 5 bodov znalec určil v súvislosti so zranením, ktoré jej malo byť spôsobené skutkom

z 30.7.2014, pre ktorý však nebola podaná obžaloba).

Treba poukázať i na to, že v záverečnej reči obhajca obžalovaného (obžalovaný v trestnom konaní
podľa § 34 ods. 1 poslednej vety Tr. por. môže svoje práva uplatňovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu) vzniesol (vychádzajúc z obsahu jeho prejavu) námietku premlčania daného nároku, ktorá sa
javí byť vznesená dôvodne. V tomto smere súd poukazuje na právnu úpravu v § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka („OZ“), kde táto upravuje tzv. subjektívnu lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody,
pričom subjektívna lehota plynie od momentu, keď sa poškodený dozvie, že mu vznikla škoda a kto
za ňu zodpovedá. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, pri ktorých
plynie vlastná premlčacia doba. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený
dozvie o škode a zodpovednej osobe. Ide o tzv. subjektívnu premlčaciu lehotu, pričom tzv. objektívna

premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ ), a to z titulu toho, že pri škode na zdraví
nie je vylúčený v budúcnosti vznik ďalšej škody v súvislosti so spôsobeným poranením, teda majúcej
pôvod v pôvodnom poškodení zdravia. Uvedenú skutočnosť však nemožno vykladať tak, že lehota na
uplatnenie už možných známych nárokov je nekonečná a že by poškodený mal neobmedzený priestor

na to či a vôbec kedy dá ohodnotiť bodovo vzniknutú bolesť.

Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa pri práve na náhradu škody viaže k okamihu, kedy poškodený
preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že ku škode došlo na jeho úkor (nie teda len o protiprávnom
úkone alebo škodovej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri nároku na náhradu za bolesť (tzv. bolestné)

začína plynutie subjektívnej premlčacej doby okamihom, keď sa zdravotný stav poškodeného ustálil
a možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie bolesti. Teda pri odškodnení bolesti je potrebné
prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe po ukončení
liečebného procesu, po jeho ustálení (obdobne viď napr. Ro NS ČR z 13. 7. 2001, sp. zn. 25 Cdo
1169/2000 - síce pojednáva o sťažení spoločenského uplatnenia, avšak právny názor týkajúci sa

relevantnosti momentu kedy už je objektívne možné stanoviť bodové ohodnotenie - od ktorého teda
potom plynie subjektívna premlčacia doba, nie až momentu kedy k bodovému ohodnoteniu skutočne
dôjde a za akých okolností, je použiteľný i v otázke náhrady za bolesť a s ňou spojeného plynutia
subjektívnej premlčacej doby).

V danom prípade nepochybne od počiatku poškodená vedela, kto za spôsobenú jej škodu zodpovedá
(osoba obžalovaného ako páchateľa jej bola známa), pričom k otázke ustálenia jej zdravotného stavu a
prvotného momentu stanovenia bodového ohodnotenia náhrady za bolesť treba poznamenať, že tento
by mal byť ustálený v zásade primárne dňa 21.6.2013 kedy po liečení opätovne preukázateľne nastúpila
do zamestnania. Ani samotná poškodená neuvádzala, že by jej zdravotný stav nebol ustálený (v smere

prítomnosti bolestí a iných komplikácií) po tomto dátume, nič také nezistil podľa obsahu posudku ani
znalec MUDr. Sopko. Možno však polemizovať o tom, či ustálenie zdravotného stavu značí i úplné
vymiznutie krvnej podliatiny pod okom - v danom prípade svedkyňa K.. C. Y. uvádzala, že v posledný
júlový týždeň 2013 sa stretla s poškodenou, k čomu vo vyjadrení k výpovedi svedkyne poškodená
uviedla, že modriny boli v tej dobe žlté a blížili sa farbe pokožky. Nepochybne však najneskôr došlo k

ustáleniu zdravotného stavu poškodenej ku dňu 1.9.2013, kde i svedok Z. uviedol, že poškodená od
septembraužriadne„fungovala“(osobitnenebolipredloženéžiadnedôkazyopotrebeďalšíchošetreníči
liečeniapovyššieuvedenomnástupedopráce).Ipriuvažovaníoustálenízdravotnéhostavupoškodenej
až dňom 1.9.2013 je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu
škody voči obžalovanému, spôsobenej jeho konaním na zdraví poškodenej, a predstavujúcej peňažné

vyjadrenie bodového ohodnotenia náhrady za bolesť by mala uplynúť najneskôr dňom 1.9.2015, teda
nárok na náhradu škody z vyššie uvedeného titulu sa javí i za tejto situácie ako premlčaný. Tak
či onak bližšie posudzovanie otázky možného premlčania daného nároku na náhradu škody, ale aj
presného času ustálenia zdravotného stavu poškodenej (teda času kedy už objektívne bolo možnévykonať bodové ohodnotenie náhrady za bolesť, čo pre nespochybniteľnosť vyžaduje), ktoré vyžaduje
minimálne odborné lekárske vyjadrenie (poškodenou v celom konaní nenavrhované) by vyžadovalo
ďalšie dokazovanie presahujúce potreby trestného stíhania ako takého, preto súd poškodenú Y.. K. Y.

taktiež s jej nárokom na náhradu škody odkázal podľa § 288 ods. 1 Tr. por. na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará Ľubovňa
do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému

zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný
účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť a) prokurátor pre
nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že

nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., v prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.