Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1T/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216010522
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8216010522.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému F. P. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. por. súd obžalovaného:

F. P. T. Z. Č. R. Š. T. , Z.. XX. X. XXXX V. B., K. B. K. XX, H.. B.,

spod obžaloby Okresného prokurátora v Bardejove pre skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

ako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu DREVIT SM, s.r.o. so sídlom ul. Čergovská 577, 086
41 Raslavice, IČO 43885870, v zmysle ustanovenia § 141 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov ako odvádzateľ poistného na sociálne poistenie zrážal svojim
zamestnancom z vymeriavacieho základu ich príjmov poistné na sociálne poistenie, zrážky ktorého
formou mesačných výkazov predkladal Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov, pričom takto zrazené

sumy poistného za obdobie mesiacov február až november 2013 v celkovej výške 6.392,77 Eur zadržal a
neodviedol na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov, ul. Hurbanova 6, 085 01 Bardejov a zároveň
ako platiteľ poistného na sociálne poistenie za zamestnávateľa nezaplatil Sociálnej poisťovni, pobočka
Bardejov, ul. Hurbanova 6, 085 01 Bardejov poistné na sociálne poistenie za obdobie mesiacov február
až november 2013 v celkovej výške 17.139,29 Eur,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a prečin nezaplatenia
dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák.,

v celom rozsahu
o s l o b o d z u j e ,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obžalovaného F.D. P. obžalobu pre zločin
neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, žeako zodpovedná osoba podnikateľského subjektu DREVIT SM, s.r.o. so sídlom ul. Čergovská 577, 086
41 Raslavice, IČO 43885870, v zmysle ustanovenia § 141 zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov ako odvádzateľ poistného na sociálne poistenie zrážal svojim

zamestnancom z vymeriavacieho základu ich príjmov poistné na sociálne poistenie, zrážky ktorého
formou mesačných výkazov predkladal Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov, pričom takto zrazené
sumy poistného za obdobie mesiacov február až november 2013 v celkovej výške 6.392,77 Eur zadržal a
neodviedol na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov, ul. Hurbanova 6, 085 01 Bardejov a zároveň
ako platiteľ poistného na sociálne poistenie za zamestnávateľa nezaplatil Sociálnej poisťovni, pobočka

Bardejov, ul. Hurbanova 6, 085 01 Bardejov poistné na sociálne poistenie za obdobie mesiacov február
až november 2013 v celkovej výške 17.139,29 Eur

Súd vykonal v predmetnej trestnej veci dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov F.
P., V. A., D. A., znalca Ing. Milana Benku, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový
stav:

Obžalovaný F. P. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je
nevinný a ďalej k veci uviedol, že s bratom bol spoločníkom v obchodnej spoločnosti DREVIT SM, s.r.o..
Jeho brat založil obchodnú spoločnosť. Keďže sa rozvádzal s manželkou, tak založil firmu s ním. To
bolo dôvodom pre založenie obchodnej spoločnosti s ním. Všetko riadenie obchodnej spoločnosti bolo

na bratovi. Obžalovaný sa staral o dovoz tovarov, o technickú stránku. Ako pred založením obchodnej
spoločnosti tak aj po založení sa staral o tie isté veci. Spoločníkom obchodnej spoločnosti sa stal z
dôvodu problémov, ktoré mal brat pri rozvádzaní sa s manželkou. Všetky finančné transakcie riešil
brat. Nestretával sa ani s obchodnými partnermi obchodnej spoločnosti, všetko riešil brat Q.. Toto
bolo náplňou jeho práce. Tak mali rozdelené kompetencie. Kompetencie v obchodnej spoločnosti si

vymienili dohodou o rozdelení kompetencie. Uvedený dokument nedali zapísať do obchodného registra.
V čase, kedy bolo potrebné vyplatiť poistné, podľa jeho názoru spoločnosť nemala finančné prostriedky
na zaplatenie poistného. Na podnet brata Q. bola vypracovaná dohoda o rozdelení kompetencií zo
dňa XX.XX.XXXX. Takýmto spôsobom chcel viesť firmu. Všetky ekonomické veci riešil brat Q. sám
alebo prostredníctvom ním oslovených osôb. Nevie o tom, aby o transakciách obchodnej spoločnosti

rozhodovalo valné zhromaždenie spoločnosti. Všetky právne úkony v mene spoločnosti realizoval
brat Q., prenájom budov, všetky ekonomické veci riešil brat Q.. Zo spoločnosti obžalovanému nebola
vyplatená žiadna suma, všetky prostriedky, ktoré si spoločnosť zadovážila, boli použité následne ako
investície. Brat mu sem tam nejaké peniaze dal. Boli to len také trhané peniaze, čiastkové, oficiálne
mu nič nedával. V rokoch 2010 až 2012 na tom obchodná spoločnosť nebola dobre. Javilo sa mu, že

spoločnosť je skôr v strate. O príspevku od štátu nevie, keďže brat mu o týchto veciach nehovoril. Keď
sa ho na to pýtal, povedal mu, že sa to týka iba jeho. Celú agendu viedol brat Q., keďže obžalovaný
týmto veciam nerozumel. Brat Q. mu dával 150 až 300 eur mesačne. V rokoch 2012 a 2013 mu povedal
o finančných problémoch spoločnosti. Stále mu však hovoril, aby sa o to nestaral, že on sa postará.
O ekonomické veci sa staral brat Q.. Finančné prostriedky z účtov väčšinou vyberal jeho brat. Všetky

výbery z banky a transakcie robil brat. Väčšie sumy z účtov vyberal brat. Neoboznamoval ho presne
k veci o stave pôžičiek. Do pokladne finančné prostriedky nevkladal. Ani sa nevedel presne vyjadriť, o
aké pôžičky má ísť.

Svedok Q. P., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná z dôvodu, že svedok zomrel, vo

svojej výpovedi dňa 21.1.2015 a 16.2.2015 uviedol, že si nevie vysvetliť ako znalec z odboru ekonomiky
a manažment v znaleckom posudku č. XX/XXXX dospel k tomu, že jeho spoločnosť DREVIT SM, s.r.o.
v jeho zastúpení mala vyplatiť sociálne poistenie za zamestnávateľa za obdobie 2-11/2013 vo výške
29.317,99 eur. V znaleckom posudku sa uvádza, že na úkor platieb do Sociálnej poisťovne boli použité
finančné prostriedky vo výške viac ako 200.000 eur, ktoré boli použité na splatenie pôžičiek spoločníkov,

prípadne konateľov subjektu. Predmetné peniaze boli viazané na eurofondy a boli konkrétne určené na
predmetný účel. K eurofondom bol vyhotovený projekt, ktorý bol schválený a riadne a včas ukončený.
Od štátu bol schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 500.000 eur bez DPH, čo je s DPH
600.000 Eur a zvyšnú sumu vo výške 600.000 eur s DPH musel podľa zmluvy financovať. Nie je si
vedomý, že by v pokladni mal peniaze na vyplatenie poistného za zamestnávateľa. Pri výsluchu dňa

16.2.2015 predložil odborné vyjadrenie č. X/XXXX znalca z odboru ekonomika a manažment Ing. Milana
Polončáka PhD., v ktorom sa uvádza, že jeho spoločnosť DREVIT SM, s.r.o. nebola schopná uhradiť za
zamestnancov a aj za zamestnávateľa Sociálnej poisťovni pobočka Bardejov. O platbách vo firme, komu
a kedy budú uhradené rozhodoval on. Mal na starosti ekonomické a finančné veci. Druhý konateľ jehobrat F., sa venoval stavebnej činnosti. Obaja sú konateľmi v obchodnej spoločnosti, ale on zodpovedá
za ekonomické a finančné veci a F. P. sa venuje stavebnej činnosti.

Znalec Ing. Milan Benka na hlavnom pojednávaní uviedol, že na základe analýzy všetkých predložených
podkladov a spisového materiálu konštatuje, že podnikateľský subjekt mohol včas a v plnej výške
uhradiť poistné zrazené zamestnancom za obdobia február, marec, apríl 2013 a zrazené poistné z časti
zaúčtovaných mzdových prostriedkov, ktoré aj reálne vyplatil za obdobie máj 2013, spolu vo výške

1.948,42 eur. Predmetné poistné bolo zrazené reálne. Počas zvyšnej časti analyzovaného obdobia
nebol v účtovnej evidencii dôkaz o reálnom vyplatení výplat, teda podľa jeho názoru, za tie zvyšné
obdobia nemohlo dôjsť ani k reálnemu zrazeniu poistenia, bolo zrazené v podstate v tej druhej časti
už iba účtovne. Mohol teda uhradiť 1.948,42 eur. V druhej otázke sa mal vyjadriť k poistnému za
zamestnávateľa. V tomto prípade sa nesleduje to, či boli mzdy reálne vyplatené, ale podnikateľský
subjekt deklaruje výšku toho poistenia podaním mesačného výkazu na Sociálnu poisťovňu, v podstate

tam uvádza hrubé mzdy a príslušné percento, ktoré je povinný odviesť ako poistné. Na základe
analýzy všetkých predložených podkladov a spisového materiálu konštatuje, že podnikateľský subjekt
mohol včas a v plnej výške uhradiť poistné za zamestnávateľa za obdobie február až november 2013
spolu vo výške 29.317,99 eur. Na úkor platieb do Sociálnej poisťovne, boli subjektom prijaté finančné
prostriedky, spolu vo výške viac ako 200.000 eur, použité na splácanie pôžičiek spoločníkov, prípadne

konateľov subjektu. Tie pôžičky neboli bližšie identifikované, ktorého zo spoločníkov alebo konateľov sa
týkali. Účtovná evidencia spoločnosti mala zníženú vypovedaciu schopnosť, nebola vedená v súlade
so zákonom. S obžalovaným sa videl na pojednávaní druhýkrát.. V predmetom období bola účtovná
dokumentácia spracovaná externou firmou. Z dôvodu, že termíny na podanie daňového priznania boli
posunuté a dôvody, ktoré boli prezentované nebohým Q. P., bol problém s pracovníčkou, ktorá viedla

evidenciu v rámci firmy. Preto si daňové priznanie odložil a dal vypracovať externou firmou. Podľa toho
ako vystupoval, mohlo z toho plynúť, že po ekonomickej stránke riadil obchodnú spoločnosť Q. P.Č..
Predtýmspracovávalaúčtovnédokladypracovníčkafirmy.Stoutopracovníčkousanestretol.Nazáklade
predložených dokladov v minulosti, teda pred rokom 2013, do roku 2012 mala obchodná spoločnosť
neuhradenú stratu vo výške 227.732 eur. Vlastné imanie v obchodnej spoločnosti bolo záporné vo

výške 195.535 eur k 31. 12. 2012. Táto hodnota vypovedá o finančných problémoch v obchodnej
spoločnosti. K 31. 12. 2013 dochádzalo k účtovnému „vyčisteniu firmy“, to znamená že jednotlivé
účty účtovnej evidencie, teda nie bankové účty, boli nanovo inventarizované, čo znamená, pokiaľ bol
zistený rozdiel medzi inventarizovaným zostatkom a účtovným zostatkom, rozdiel bol odúčtovaný na
úkor nákladov, preto aj hospodársky výsledok v roku 2013 bol vo výške mínus 947.201 eur. Spoločnosť

mala alebo mala mať k dispozícii dostatok finančných prostriedkov tak ako to uvádzal v záveroch
posudku. Táto skutočnosť nemá vplyv na to, aký hospodársky výsledok spoločnosť dosiahla ku koncu
účtovného roka. Počas dokazovania zistil to, čo už uviedol v odpovedi na otázku č. 3, že subjekt prijal
na svoje účty finančné prostriedky v dostatočnej výške na to, aby bolo predmetné poistné zaplatené.
Platobná neschopnosť resp. úpadok nebol predmetom znaleckého dokazovania, ale uviedol, že, že z

predložených dokladov vznikali dostatočné indície na to, aby bolo možné hovoriť o prípadnom úpadku,
ale nebolo to predmetom znaleckého dokazovania. K 31. 12. 2013 ostali spoločnosti aj iné záväzky,
ktoré mala neuhradené. Ich rozsah bližšie nešpecifikoval aj z toho dôvodu, že nebolo predmetom
skúmania zisťovať ďalšie záväzky. V súvahe k 31. 12. 2013 sú dlhodobé záväzky vo výške 404.479
eur a krátkodobé záväzky vo výške 854.835 eur z toho obchodného styku vo výške 340.518 eur.

Poznamenal, že subjekt mal aj vykazoval vysoké pohľadávky z obchodného styku vo výške 483.528
eur, ale pokiaľ mal záujem vykonávať podnikateľskú činnosť v priebehu celého roka, nie je zrejmé,
prečo došlo k zrušeniu všetkých platových účtov niekedy v siedmom mesiaci v roku 2013 a následne k
založeniu nového účtu k prijímaniu a plateniu pohľadávok a záväzkov. Jediná alternatíva, ktorá by toto
zdôvodňovala je vyplácanie pohľadávok mimo účtovníctva a účtovná likvidácia obchodnej spoločnosti,

je to jediná logická alternatíva. Subjekt, aj po zrušení týchto účtov, vystavil ešte faktúry za tovar, práce,
na ktorých uvádzal stále zrušené číslo bankového účtu. Približne od mája 2013 v pokladni spoločnosť
neevidovala žiadne peniaze. Odpoveďou na to, prečo zamestnával zamestnancov ešte do novembra
2013 by mohlo byť to, že zodpovedný človek obchodnej spoločnosti mal záujem firmu potopiť. Záväzky
znášalafirma,pohľadávkyišliinam.Neviem,akoobchodnáspoločnosťporoku2013skončila.Okolnosti,

ktoré som uvádzal, som uvádzal ako vyplývali z dokladov a spôsobu vedenia účtovnej evidencie. U
subjektu došlo k skresleniu finančnej situácie pri výbere finančnej hotovosti z bankového účtu, kde
napriek skutočnosti, že popis účtovného prípadu bol „dotácia pokladnice“. Subjekt si to zúčtoval ako
zníženie záväzku voči spoločníkovi. Tým pádom túto neprijal do stavu pokladničnej hotovosti. Z prijatýchfinančných prostriedkov na bankový účet alebo do pokladnice spoločnosti týchto prostriedkov bolo viac
ako 400.tisíc. Subjekt použil na splácanie pôžičiek spoločníkov viac ako 200.tisíc eur. Mal som iba k
nahliadnutiu bankové účty. Najprv si spracoval podklady z hlavnej knihy analytickej evidencie a následne

pohyby, ktoré sa mu javili ako podozrivé alebo účelové, overil v dokladovej forme, fyzicky si overil, či to
zodpovedá napr. bankovému účtu, či tam boli zaúčtované jednotlivé pohyby. Týmto postupom verifikoval
tú časť účtovnej evidencie, ktorá mala hovoriť o stave finančných prostriedkov. Dňa 4. 4. 2013 bolo z
účtu spoločnosti v troch sumách uhrádzané splácanie pôžičky, sumy boli 10.tisíc, 188.tisíc a 966,49
eur. Splácanie pôžičky spoločníkovi bolo evidované pod č. 365, čo znamená, že sa jedná o pôžičky

voči spoločníkom. Následne je aj prípad v hotovosti vyplácaných súm v priebehu januára a februára
z pokladne výdavkovým pokladničným dokladom, na týchto bolo uvedené P., avšak nevedel uviesť, či
to bolo meno Q.. V tomto prípade boli vyplatené finančné prostriedky v hotovosti vo výške ďaleko viac
ako 200.000 eur. 3. januára 2013 150.000, následne 5.700, 5.500, 5.100, 4.110,34, 5.000, 1. februára
100.000,následnevpriebehufebruárabolisporadickyvkladanésumyevidovanéakopôžičkyspoločníka
až do 19. 4.2013, kedy bolo z bankového účtu vybraté hotovostne finančné prostriedky vo výške 20.000

eur. To sú tie prostriedky, ktoré už raz spomínal, že sa malo jednať o dotáciu do pokladnice, ale tá
účtovne nebola zaevidovaná.

V odbornom vyjadrení č. X/XXXX spoločnosť AUDIT-POL, s.r.o. Košice uviedla, že spoločnosť DREVIT
SM, s.r.o. za rok 2012 a rok 2013 vykázala stratu, čím nemala v každom okamžiku dostatočný stav

hotovostných prostriedkov v pokladni a na finančných účtoch, aby mohla vyrovnať svoje záväzky.
Spoločnosť sa stala platobne neschopná a nesolventná, vykázala záporné vlastné imanie vo výške -
1,051.176 Eur, výpočet cash flow rozdiel príjmov a výdajov potvrdil zápornú hodnotu k 31. 12. 2013 -
20.466,- Eur. Podľa tohto vyjadrenia spoločnosť DREVIT SM, s.r.o. nebola schopná uhradiť Sociálnej
poisťovni odvody vo výške 31.266,41 Eur v roku 2013.

Zo znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v
Bratislave bolo zistené, že Znalecký ústav EU v Bratislave vypočítal sumu úhrad nedoplatkov na
sociálnom poistení za zamestnancov za obdobie 2-11/2013, ktorú spoločnosť DREVIT SM, s.r.o. pri
zohľadnení jej finančno-ekonomickej situácie mohla odviesť, v čiastke 6.392,77 eur. Uvedenú čiastku

na základe predložených účtovných dokladov spoločnosť zrazila účtovne a vzhľadom na použitý postup
stanovenia schopnosti spoločnosti uhradiť nedoplatky na sociálnom poistení za zamestnancov pri
dodržaní zásady pomernosti uspokojenia veriteľov, je možné konštatovať, že nielen účtovne, ale aj
reálne. Znalecký ústav EU v Bratislave vypočítal sumu úhrad nedoplatkov na sociálnom poistení za
zamestnancov za obdobie 2-11/2013, ktorú spoločnosť DREVIT SM, s.r.o. pri zohľadnení jej finančno-

ekonomickej situácie mohla uhradiť, v čiastke 17.139,29 eur. Výška nákladov na výrobnú spotrebu
(spotrebu materiálu, energie a služieb) v roku 2013 dosiahla hodnotu 128.753 eur, pričom pri analýze
tejto sumy neboli zistené neštandardné náklady. Ďalšou ekonomicky významnou položkou nákladov,
vzhľadom na štruktúru financovania boli nákladové úroky. Za neprimerane vysoké považujeme úroky
vo výške 288.000 eur z pôžičiek poskytnutých v roku 2012 spoločnosťou JAMI SK, s.r.o.. Uvedené

úroky spoločnosť však neuhradila a sú vedené ako krátkodobé finančné výpomoci. Zároveň voči
spoločnosti JAMI SK, s.r.o. vznikla v roku 2013 pohľadávka za neuhradenú faktúru za predaj vlastných
výrobkov v hodnote 298.239,89 eur. Výška disponibilných zdrojov v spoločnosti DREVIT SM, s.r.o. bola
ovplyvnená poklesom tržieb v dôsledku nedostatočného využitia produkčného potenciálu z realizovanej
kapitálovonáročnejinvestíciedoinovácietechnológienavýrobukuchynskýchliniek.Nazákladepoklesu

nákladov na výrobnú spotrebu (materiál, energie a služby) možno konštatovať, že došlo k utlmeniu
podnikateľskej činnosti v oblasti stolárskej výroby. Nevhodne zvolené postupy a metódy vykonaných
analýz doviedli znalca k nesprávnym záverom. Rekapitulácia stanoviska Znaleckého ústavu EU v
Bratislave k znaleckému posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Milana Benku: Znalecký posudok č. XX/XXXX
nevykazuje závažné formálne nedostatky. Znalec Ing. Milan Benka nesprávne posudzoval povinnosť

zamestnávateľa platiť poistné za svojich zamestnancov len vo vzťahu k vyplateným mzdám. Znalec
nemal znížiť odvody zamestnávateľa za zamestnanca a mal pri posudzovaní jeho schopnosti odvádzať
poistné z výšky, ktorá vyplývala z výšky vymeriavacieho základu, ktorým v prípade zamestnancov je
ich príjem zo závislej činnosti. Znalec správne poukazuje na závažné skutočnosti a to predovšetkým,
že spoločnosť DREVIT SM, s.r.o. postupne zrušila svoje bankové účty a to napriek skutočnosti, že

subjekt vykazoval znaky ekonomického života, vystavoval faktúry, zamestnával pracovníkov a pod..
Znalec uvádza účtovný záznam o výbere finančnej hotovosti z bankového účtu subjektu vo výške 20.000
€, kde popis účtovného prípadu obsahoval text „dotácia pokladne“, ktorý je zaúčtovaný v prospech
účtu 365 001 (záväzky voči spoločníkom). Znalec pripisuje v tomto prípade väčší význam textovejčasti účtovného prípadu, ako uvedenému označeniu účtu. Znalec započítaním týchto prostriedkov do
pokladne modeloval možný peňažný tok (cash flow), ktorý by mohol byť použitý na úhradu záväzkov
voči Sociálnej poisťovni, a.s.. Zameraním sa však na jednu položku znalec abstrahoval od analýzy

ostatných transakcií, z ktorých by bolo možné modelovať reálnejší cash flow. Z metodického hľadiska
znalec posudzoval platobnú schopnosť schematicky, t.j. porovnával v deň splatnosti zostatky finančných
prostriedkov na účte a pokladnici s odvodovými povinnosťami. Nezohľadnil skutočnosť, že potenciálnou
úhradou sa zostatok finančných prostriedkov v nasledujúcom období zníži. Znalecký ústav Ekonomická
univerzita v Bratislave považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že pri spracovaní znaleckého posudku nebola

k dispozícií prvotná účtovná dokumentácia, na základe ktorej by bolo možné spresniť vyššie uvedené
závery.

Pokiaľ sa jedná o odborné vyjadrenie spoločnosti AUDIT-POL, s.r.o. Košice predmetné odborné
vyjadrenie je podľa znalca Ing. Milana Benku vysoko teoretického charakteru a nezohľadňovalo reálne
správanie sa subjektu tak, ako to vyplývalo z účtovnej evidencie. Na záveroch uvedených v posudku

zotrval a ďalej uviedol, že účty boli rušené priebežne, posledný v júli. V deň rušenia účtu tam prostriedky
boli, ale boli vybraté. Dňa 16. 7. 2013 bol zrušený posledný účet, bola tam mínusová položka z
dôvodu účtovania bankových poplatkov. Účet bol v zápornom stave, kde bol tento stav vyrovnaný a
účet následne zrušený. Ďalší účet bol zrušený dňa 9. 4. 2013 v banke Unicredit. Dňa 4. 4. 2013 boli
prijaté dotácie. Následne v ten istý deň splátky pôžičiek 10.000, 188.000 a 966,41 eur. Dňa 9. 4. 2013

bol účet uzavretý. Je tu aj záznam o účte ČSOB, ale tento vykazoval minimálny zostatok a dňa 9. 4.
2017 bol uzavretý. Podnikateľský subjekt, okrem iného z bankových účtov vybral v hotovosti 20.000 eur,
ktorénapriektomu,žedokladyobsahovalizápis„dotáciapokladne“nezaúčtovalakodotáciuspoločnosti,
ale splátku pôžičky. Má za to, že tieto prostriedky spoločnosť mala alebo mala mať k dispozícii na
úhradu poistného. V znaleckom dokazovaní bola položená otázka, či subjekt mohol v konkrétnom

čase a v konkrétnom čase uhradiť poistné, v znaleckom posudku uviedol konkrétny dátum a sumy
poistného, kedy subjekt mohol uhrádzať aktuálne splatné poistné. Nevyjadroval sa k časti, či mohol
zaplatiť aj nedoplatok na poistnom k danému dňu, pretože to nebolo predmetom otázky. Pokiaľ by bolo
potrebnésledovaťajtútoskutočnosť,tedanielenaktuálnesplatnépoistné,aleajnedoplatoknapoistnom
z predchádzajúcich období, musel by túto sumu znížiť na sumu približne 20.000 eur nezaplateného

poistného, ktoré mohol subjekt zaplatiť. Nevedel uviesť, či výbery realizoval konkrétne Q. P., resp. iný
disponent s účtom, avšak na iného disponenta okrem neho s účtom si nepamätal.

Svedok F. P. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že firmu Drevit založil on. Na začiatku
to bolo združenie medzi ním a manželkou. Nakoniec, keď sa bratia vrátili z vojenčiny, im firmu Drevit

prenechal s tým, že budú mať rovnaké podiely a rovnaké právomoci v tej firme. Firma prosperovala,
neskôr sa rozrastala, on im s tým pomáhal a založili si subjekt Drevit s.r.o.. Vo firme bol hlavným nebohý
brat Q., ktorý rozhodoval a podpisoval všetky zmluvy a kontrakty, ktoré firma mala. Brat F. mal na starosti
skôr zásobovanie a výrobnú činnosť, čiže o niektorých veciach zmluvných a finančných ani nevedel.
Zarazilo ho, že Q. si prisvojil absolútnu rozhodovaciu právomoc vo firme. Pár rokov pred smrťou sa to

dozvedel, ale nechcel do toho zasahovať, lebo v tom čase bola firma prosperujúca. Neskôr sa to zmenilo
a firma začala mať problémy. Vypomáhal firme, keď bola v kríze tak, že založil svoj nehnuteľný majetok
firme. Ako rodina sa stretávali, preto mali vedomosti o tom, ako prebieha vedenie firmy. Celá rodina
o tom, ako je vedená spoločnosť, vedela. Nechceli však do toho zasahovať, lebo firma prosperovala.
Vo výlučnej miere vedenie účtovníctva, uzatváranie kontraktov, vykonávanie výberov z bankomatov a

úhrad pohľadávok vykonával nebohý brat Q.. Keď svedok založil nehnuteľnosti v prospech firmy, tak
sa zaujímal o chod spoločnosti a to tým, že nahliadol do ich aktív a pasív a zistil, že tri roky pred
smrťou Q. mala firma pekný obrat, preto sa aj na žiadosť rodiny, rozhodol garanciu poskytnúť. Garanciu
poskytla aj mama P. a sestra V.. Ony zobrali úvery. Po roku 2012 bolo vidieť finančné ťažkosti. Peniaze
chýbali, strácali sa. Nevedel uviesť, na aké účely boli použité. Tieto prostriedky využíval výlučne brat

Q.. Myslí si, že o finančných transakciách vo väčšine prípadoch obžalovaný nevedel. Svedok nevedel
uviesť, aké boli úpravy spoločenskej zmluvy. Rodinní príslušníci poskytli len zábezpeky, aby mohla firma
ďalej fungovať. Založenie nehnuteľnosti bolo predtým, ako sa dozvedel o problémoch. Q. bral pôžičky
od JUDr. Jaroščáka s tým, že na zabezpečenie týchto pôžičiek boli použité svedkove nehnuteľnosti.
Pôžičky od V. A. boli realizované za obchodným zámerom brata Q.. Aj brat F., obžalovaný, vedel o

tom, že poskytol zábezpeky. Vedel aj o úvere, ktorý si zobrala V. A.. Všetky financie využil brat Q..
Všetok zisk použil Q.. Samozrejme, že nejaké prostriedky bral aj obžalovaný. Brat Q. si postavil luxusný
dom. Spôsob vyplácania nevedel uviesť. Nevedel, či mal uzatvorenú obžalovaný pracovnú zmluvu s
obchodnou spoločnosťou. Firma dostala nejaké dotácie od štátu. Zámerom brata Q. bolo zobrať pôžičkyna tento účel. Nejakú dotáciu dostal. Všetky rozhodnutia, zmluvy podpisoval len brat Q.. Dohodli sa, že
najprv bude väčšie sumy čerpať Q. a následne F.. Tak sa rozprávali v rodine. Zarazil ich nepomer, že Q.
si berie väčšinu a F. nenecháva nič. Brat Q. mu dával nejakú čiastku. Nevedel uviesť, či mal obžalovaný

nejakú pohľadávku vo vzťahu k spoločnostiam alebo k obžalovanému, ktorá by mala vyplývať z titulu
nerovnomerného rozdelenia kompetencií.

Svedkyňa F.. D. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa jedná o predmetnú vec, z ich evidencie
je zrejmé, že sa jednalo o štatutára obchodnej spoločnosti Drevit SM s.r.o.. Taktiež bol zamestnaný v

tejto firme. Štatutárom v tejto firme bol do 18. 6. 2015 a od 19. 6. 2015 sa právnym nástupcom stala
firma Mart-kart s.r.o.. Následne 17. 11. 2015 bol na firmu Mart-kart s.r.o. vyhlásený konkurz. Čo sa týka
prejednávaného obdobia 2. až 11. 2013 poškodený neeviduje žiadnu úhradu. Celková suma je
40.253,29 €.

Svedkyňa V. A. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej brat s tým, že je obvinený z

niečoho, čo neurobil. V tejto firme každý robil svoju robotu. Q. sa staral o finančné a administratívne
veci. F. sa staral o to, aby išla výroba. Po smrti Q. bola na firme, kde videla na stole vyložené zmluvy a
to kúpne zmluvy, nájomné zmluvy a zmluva o rozdelení kompetencií. Boli tam kúpne zmluvy na stroje,
nájomné zmluvy na stroje, rušenie nájomných zmlúv a bola tam aj dohoda o rozdelení kompetencií. F. to
vybral. Q. hovoril F., aby mu do týchto administratívnych vecí nehovoril. Obžalovaný by nikomu neublížil.

Problémy narobil jeho brat. Boli tam finančné problémy. F. nebol príčina toho, že vo firme boli problémy,
bolo potrebné splácať. Ona im tiež vypomáhala finančne, lebo vedela, že majú problémy. F. v niektorých
veciach nesúhlasil, ale Q. si aj tak urobil po svojom. On sa mal starať len o to, aby išla výroba. Pomohla
čiastkou vyše 60.000 eur. Tieto prostriedky jej neboli vrátené. Zobrala si úver, požičiavala mu. Verila, že
výroba pôjde. S finančnými prostriedkami spoločnosti hospodáril jedine Q.. Na poskytnutie pôžičky firme

si zobrala úver z Prvej stavebnej sporiteľne približne pre šiestimi rokmi vo výške 35.000 eur. Ako účel
úveru uviedla úver na bývanie. Prostriedky, ktoré zo Stavebnej sporiteľne zobrala, ktoré boli za účelom
bývania, dala do firmy bratovi Q.. Má zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu darovala. V peniazoch,
ktoré mu dala, boli aj odpočítané peniaze, ktorými bol financovaný nábytok pre jej syna. V hotovosti mu
tých 35.000 eur dala, teda Q.. V tej firme nebola zamestnaná. Na vlastný podnet išla upratovať firmu.

Upratovala, keď jej F. ukazoval tie zmluvy. Bolo to v sobotu hneď po pohrebe. Vtedy, keď prišiel pýtať
peniaze,takvtedyjejQ.hovoril,žemajúproblémy.Nevedelauviesť,kedysastalspoločníkomobchodnej
spoločnosti obžalovaný. Neviem, či sa delili rovným dielom. Na to, čo všetko mal Q., určite viac peňazí
išlo Q., F. nemá nič. Q. vyťahal peniaze aj od F.. Keď boli finančné problémy, Q. len bral a bral.

Zo zmluvy o združení zo dňa XX.X.XXXX (čl. 331-332 spisu) súd zistil, že Q. P. a F. P. založili združenie
s názvom Drevit, so sídlom združenia v K. XX, XXX XX J.. Dohodli sa na tom, že vedením činnosti a
vedením účtovnej evidencie je povedený Q. P..

Zo zmluvy o združení zo dňa X.X.XXXX (čl. 333-334 spisu) vyplýva, že Q. P. a F. P. uzatvorili zmluvu o

združení, ktorého názov je DREVIT, so sídlom Č. XXX, XXX XX J.. Účastníci združenia sa dohodli, že za
združenie bude vo vzťahu k štátnym orgánom, samosprávnym orgánom a iným inštitúciám vystupovať
a združenie vo všetkých veciach zastupovať Q. P., B. B. XXX.

Podľa overenej fotokópie o rozdelení kompetencií pri riadení spoločnosti zo dňa XX.XX.XXXX, konatelia

spoločnosti Q. P. T. F. P. sa dohodli, že pri riadení spoločnosti DREVIT SM, s.r.o. bude F. P. zodpovedný
za výrobu a materiálno technické zabezpečenie výrobného procesu a expedíciu výrobkov a Q. P.R. bude
zodpovedný za ekonomickú, právnu a marketingovú agendu spoločnosti.

Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, spoločnosť DREVIT SM, s.r.o. bola do

obchodného registra zapísaná dňa XX.XX.XXXX, ako konatelia spoločnosti sú zapísaní F. P. T. Q. P.
s tým, že v mene spoločnosti konajú a podpisujú konatelia. Každý samostatne tak, že k obchodnému
menu spoločnosti pripojí konateľ svoj vlastnoručný podpis.

Podľa oznámenia Obce B.H. a podľa oznámenia o úmrtí Q. P., nar. XX.X.XXXX, dňa XX.X.XXXX zomrel.

PodľazakladateľskejlistinyzodňaXX.XX.XXXXozaloženíspoločnostisručenímobmedzenýmDREVIT
SM, s.r.o., sídlo spoločnosti je Č. XXX, J., jej jediným spoločníkom je F. P., konateľmi spoločnosti sú
F. P. T. Q. P..Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.

Obžalovaný F. P. podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a ďalej
k veci uviedol, že s bratom bol spoločníkom v obchodnej spoločnosti DREVIT SM, s.r.o.. Jeho brat
založil obchodnú spoločnosť. Keďže sa rozvádzal s manželkou, tak založil firmu s ním. To bol dôvod
pre založenie obchodnej spoločnosti s ním. Všetko riadenie obchodnej spoločnosti bolo na bratovi
Stanislavovi. Obžalovaný sa staral len o dovoz tovarov, o technickú stránku. Fungovalo to tak pred

založením obchodnej spoločnosti ako aj po založení obchodnej spoločnosti. Všetky finančné transakcie
riešil brat, pričom obžalovaný sa nestretával ani s obchodnými partnermi obchodnej spoločnosti,
všetko riešil brat Q.. Uvedeným spôsobom mali rozdelené kompetencie, čo si vymienili aj v dohode o
rozdelení kompetencie. Na podnet brata Q. bola vypracovaná dohoda o rozdelení kompetencií zo dňa
XX.XX.XXXX s tým, že takýmto spôsobom chcel viesť firmu. Všetky ekonomické veci riešil brat Stanislav
sám alebo prostredníctvom ním oslovených osôb.

Toto tvrdenie obžalovaného je aj v zhode s výpoveďou svedka - nebohého brata obžalovaného Q. P.,
ktorý svedok vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že o platbách vo firme, komu a kedy
budú uhradené, rozhodoval on. Mal na starosti ekonomické a finančné veci. Druhý konateľ jeho brat
F., sa venoval stavebnej činnosti. Obaja sú konateľmi v obchodnej spoločnosti, ale on zodpovedá za

ekonomické a finančné veci a F. P. sa venuje stavebnej činnosti.

Tvrdenia ohľadne rozdelenia si kompetencií medzi konateľmi spoločnosti DREVIT SM, s.r.o. sú
preukázané aj výpoveďami ďalších svedkov, a to svedka F. P. a nepriamo aj znalca Ing. Benku.

Aj svedkyňa V. A.Ú.X. potvrdila, že má vedomosť o tom, že bratia mali vo firme kompetencie rozdelené
tak, že brat F. zabezpečoval chod výroby a brat Q. zasa veci týkajúce sa finančnej stránky spoločnosti,
uzatváranie zmlúv, či so zamestnancami, či nájomných a pod. Po smrti Q. P. bola na firme, kde videla na
stole vyložené zmluvy a to kúpne zmluvy, nájomné zmluvy a zmluvu o rozdelení kompetencií. Problémy v
spoločnosti narobil druhý konateľ Q. P., pričom len on hospodáril s finančnými prostriedkami spoločnosti.

Rovnako aj svedok F. P. uviedol, že podľa jeho vedomosti, brat Q. v podstate riadil vedenie celej firmy,
zabezpečoval firmu po finančnej stránke, zabezpečoval zmluvy a obžalovaný mal na starostil výrobnú
činnosť firmy.

Otom,žeobžalovanýajehobratspôsobomrozdeleniakompetenciívspoločnostifungovaliužajpredtým
svedčia aj zmluvy o združení zo dňa XX.X.XXXX (združenie DREVIT), ako aj zmluvy o združení zo dňa
X.X.XXXX (DREVIT).

Tieto tvrdenia vyššie uvedených svedkov ohľadne rozdelenia kompetencii sú nepriamo preukázané

koniec koncov aj tvrdením znalca Ing. Benku na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že obžalovaného
vidí druhýkrát a to na pojednávaní, pričom predtým všetky veci riešil so Q. P. a účtovnou firmou, ktorá
spracovávala podklady.

Aj keď skutočnosti uvádzané v obžalobe prokurátora týkajúce sa zadržania a neodvedenia poistného

sa zakladajú na pravde, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a to jednak výsluchom svedkov,
ale aj listinnými dôkazmi spisu, že celú túto činnosť týkajúcu sa ekonomickej a právnej agendy mal na
starosti a aj ju realizoval Q. P., a to bez vedomia obžalovaného F. P., ktorý tiež uviedol, že ak by aj mal
nejaké výhrady k činnosti svojho brata Q., menovaný by si to aj napriek tomu urobil po svojom. Uvedené
potvrdil aj svedok F. P. T. V. A..

Vo výpise z obchodného registra Okresného súdu Prešov oddiel Sro vložka 14936/P obchodnej
spoločnosti DREVIT s.r.o. je uvedené, že za spoločnosť konajú a podpisujú konatelia, každý samostatne
tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí konateľ svoj vlastnoručný podpis.

Ani obchodný zákonník (§ 133 ods. 3 Obchodného zákonníka) nevylučuje, aby napriek tomu, že každý z
konateľov je oprávnený konať v mene spoločnosti navonok sám, spoločenská zmluva určovala vnútorné
obmedzenia konateľov, alebo aby o týchto obmedzeniach rozhodlo valné zhromaždenie. To, že uvedené
obmedzenie nemá dôsledky týkajúce sa civilnoprávnej roviny vzťahov a zodpovednosti konateľov zprekročených oprávnení vo vzťahu k prípadnej vzniknutej škode, však nemôže automaticky zakladať
trestnoprávnu zodpovednosť subjektu, ktorá je založená na subjektívnom zavinení, v danom prípade a
predpokladá pri uvedenom trestnom čine aj úmysel.

Zo zmluvy o rozdelení kompetencií, výpovedí svedkov plynie, že daňový subjekt (DREVIT s.r.o.) mal
dvoch konateľov, pričom každý mohol konať a zaväzovať spoločnosť samostatne. Do kompetencie
konateľa Q. P. patrili všetky administratívne veci a do kompetencie obžalovaného F. P. patrila výrobná
činnosť. Dokazovaním bolo zistené, že v mene spoločnosti navonok podnikal Q. P.. Síce súčasťou

zakladateľskej listiny nie je dohoda o rozdelení kompetencii medzi konateľmi spoločnosti, avšak jej
existencia je preukázaná výpoveďou samotného obžalovaného, ale aj výpoveďou už nebohého svedka
Q. P., výpoveďou svedkyne V. A.X. a nepriamo aj vyjadrením znalca, ktorý uviedol, že obžalovaného
vidí druhýkrát, keďže všetky podklady mu predkladal Q. P..

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania spoločníci a konatelia si rozdelili kompetencie v rozhodnom

období, pričom na úseku realizácie úradných záležitostí, zodpovednosti za ekonomickú a právnu
agendu spoločnosti bol zodpovedným Q. P., ktorý bol povinný v mene tejto spoločnosti plniť. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, čo súd zistil z výsluchov svedkov, ale aj znalca, ktorý uviedol, že
všetky veci riešil so Q. P., teda aj z faktického výkonu úloh a riadenia spoločnosti, že k výkonu úkonov
v mene predmetnej spoločnosti, teda aj povinnosť platiť a odvádzať poistné Sociálnej poisťovni mal na

starosti Q. P..

Vykonaným dokazovaním teda bolo preukázané, a to opätovne výpoveďou samotného obžalovaného,
ale aj výpoveďami vyššie uvedených svedkov, ako aj listinnými dôkazmi spisu, že spoločnosť DREVIT
SM, s.r.o. riadil Q. P., ktorý riadil obchodnú spoločnosť po ekonomickej a právnej stránke realizoval

za spoločnosť všetky úkony, stretával sa s obchodnými partnermi, uzatváral dohody s tým, že s
financiami spoločnosti nakladal jedine on, pričom obžalovaný bol zapojený len do výrobného procesu,
o transakciách obchodnej spoločnosti nemal temer žiadnu vedomosť.

Na základe uvedeného súd obžalovaného F. P. spod obžaloby prokurátora v zmysle ustanovenia

§ 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v
priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti
vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a
jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená.

Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaná vecí.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.