Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. august 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 13Csp/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200206
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Hašková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817200206.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia,

s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna č. 48, proti žalovanému: J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.,
A. X. č. XXX/X, zastúpeného Mgr. Y. W., LL.M, bytom Prievidza, G. Švéniho č. 2794/8B, o zaplatenie
712,22 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n a v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou podanou na Okresný súd Prievidza dňa 10.01.2017 domáhal

proti žalovanému zaplatenia sumy 716,45 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy
716,45 eura od 20.02.2014 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia a ostatných trov konania. Uviedol,
že dňa 21.07.2013 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 5019700,
na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky 1082,31 eura. Poskytnutú pôžičku sa
žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 43 mesačných splátkach po 25,17 eura. Do dňa podania žaloby
na súd žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu celkom sumu 125,85 eura. Vzhľadom na
omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok úveru, právny predchodca žalobcu

listom zo dňa 24.01.2014, pred vyhlásením splatnosti úveru, vyzval žalovaného k úhrade dlžných
splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných
splátok nedošlo, právny predchodca žalobcu dňa 19.02.2014 úver zosplatnil. Celkový dlh žalovaného
ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 716,45 eura (žalovaný mal uhradiť 838,07 eura + náklady na
vymáhanie pohľadávky 4,23 eura, no uhradil len 125,85 eura, a preto dlh predstavuje 716,45 eura).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril ústne na pojednávaní dňa 30.06.2017, kde poukázal na neurčitosť

zmluvy, a teda na jej neplatnosť. Zároveň žiadal, aby súd aplikoval právne predpisy na ochranu
spotrebiteľa. Nárok žalobcu neuznal a žiadal žalobu zamietnuť.

3. Okresný súd Prievidza rozsudkom zo dňa 30.06.2017 č. k. 13Csp/4/2017-42 konanie v časti o
zaplatenie sumy 4,23 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4,23 eura od
20.02.2014 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd uplynutím premlčacej doby bezdôvodného

obohatenia z dôvodu absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy. Proti predmetnému rozsudku podal
odvolanie žalobca v zamietajúcej časti, pričom namietal, že predmetná zmluva bola uzavretá platne,
vzťahuje sa na ňu režim 3-ročnej premlčacej doby a preto žalobcom uplatnený nárok z úverovej zmluvy
v čase začatia konania premlčaný nebol.4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením zo dňa 24.05.2018 č. k. 19Co/313/2017-57
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku o trovách

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 07.02.2018
Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľniejevsúladesčl.46ods.1vspojenísčl.1ods.1Ústavy
SR. Pre protiústavnosť ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nemohol odvolací súd potvrdiť
napadnutý rozsudok ako vecne správny. Ďalej odvolací súd uviedol, že sa stotožňuje s posúdením

veci súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o gramatický a logický výklad slovných spojení „schválená výška
pôžičky“ a „celková suma pôžičky“ ako synoným. V ďalšom konaní má súd prvej inštancie vyhodnotil
dôkazy nielen vo vzťahu k neplatnosti, resp. neexistencii písomnej zmluvy, ale aj k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného a jeho výške.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 24.08.2018 konanom v neprítomnosti žalobcu a PZ žalobcu

podľa § 180 CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä
so: žalobou, plnou mocou, žiadosťou a zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5019700 zo dňa
21.07.2013, VOP, výzvou pred vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 24.01.2014, prehľadom splátok a

úhrad, uznesením OS Prievidza zo dňa 27.02.2017 č. k. 13Csp/4/2017-11, uznesením OS Prievidza
zo dňa 30.03.2017 č. k. 13Csp/4/2017-14, oznámením o prevzatí právneho zastúpenia a návrhu na
zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 25.05.2017, odvolaním plnej moci, plnomocenstvami,
oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 21.03.2017, uznesením OS Prievidza zo dňa 12.06.2017
č. k. 13Csp/4/2017-29, ospravedlnením z neúčasti na pojednávaní a čiastočným späťvzatím žaloby

zo dňa 28.06.2017, rozsudkom OS Prievidza zo dňa 30.06.2017 č. k. 13Csp/4/2017-42, odvolaním
žalobcu, vyjadrením žalovaného k odvolaniu žalobcu, uznesením KS v Trenčíne zo dňa 24.05.2018 č. k.
19Co/313/2017-57, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe čoho zistil tento skutkový a právny stav:

7. Dňa 21.07.2013 mal žalovaný ako dlžník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako

veriteľom uzavrieť zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5019700, na základe ktorej veriteľ mal
poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo schválenej výške pôžičky 747,96 eura
a celkovej sumy pôžičky 1082,31 eura, ktorý sa zaviazal žalovaný veriteľovi zaplatiť v 43 mesačných
splátkach po 25,17 eura, teda s ročnou úrokovou sadzbou 23,98% ročne, RPMN 23,98% a priemernou
RPMN 23,98%. Termín konečnej splatnosti je uvedený ako február/2017. Celkové náklady spotrebiteľa

sú vo výške 334,35 eura. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok predmetného spotrebiteľského
úveru, a preto právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 24.01.2014 k zaplateniu
omeškaných splátok v sume 135,93 eura obratom, inak dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru.
Právny predchodca žalobcu tvrdil, že mal ku dňu 19.02.2014 vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru.
Žalovaný dlžnú sumu 716,45 eura nezaplatil. Právny predchodca žalobcu podal žalobu na súd dňa

10.01.2017.

8. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného k zmluve č. 5019700 vyplýva, že žalovaný celkom uhradil
sumu 125,85 eura. Naposledy žalovaný zaplatil sumu 25,17 eura dňa 06.06.2014.

9.Zoznámeniaopostúpenípohľadávkyzodňa21.03.2017vyplýva,žeZmluvouopostúpenípohľadávky
uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako
postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky Consumer Finance Holding, a.s. voči žalovanému ku dňu
17.03.2017 v celkovej výške 820,86 eura s príslušenstvom na žalobcu zo zmluvy č. 5019700 zo dňa
21.07.2013. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 12.06.2017 č. k. 13Csp/4/2017-29 pripustil

zmenu na strane žalobcu.

10. Písomným podaním zo dňa 28.06.2017 doručeným súdu dňa 29.06.2017 zobral žalobca žalobu v
časti o zaplatenie sumy 4,23 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 4,23 eura od
20.02.2014 do zaplatenia späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd žalobe

žalobcu vyhovel, tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 712,22 eura s úrokom z omeškania
vo výške 5,25% ročne zo sumy 712,22 eura od 20.02.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Súd
rozsudkom zo dňa 30.06.2017 č. k. 13Csp/4/2017-42 zastavil konanie v časti o zaplatenie 4,23 euras príslušenstvom podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP výrokom I., ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
19.08.2017.

11. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.08.2018 vzniesol vo veci námietku premlčania, pričom sa v plnom
rozsahu stotožnil s predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie a žiadal žalobu žalobcu opätovne
zamietnuť.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpisu zmluvy, spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v stave účinnom ku dňu podpisu zmluvy, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie

opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Zmluva

o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.22. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

24. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

25. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26.Podľa§107ods.1,2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27.Žalobcasiuplatňujevkonanísvojnároknazákladezmluvyopôžičke,ktorúmaluzatvoriťjehoprávny
predchodca so žalovaným dňa 21.07.2013. Na základe ustanovenia § 657 OZ možno konštatovať,
že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dohoda o prenechaní určitého množstva druhovo

určených vecí (teda aj peňazí) dlžníkovi a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť tieto veci
veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby. Z uvedeného zároveň vyplýva, že v zmluve o pôžičke musí
byť dostatočne určito a nepochybne dohodnuté aj množstvo druhovo určených vecí, ktoré prenecháva
veriteľ dlžníkovi. Z obsahu listiny predloženej súdu právnym predchodcom žalobcu, označenej ako:
Zmluvaoposkytnutíúčelovejpôžičkyvyplýva,žežalovanémumalabyťposkytnutápôžičkanavyplatenie

iných záväzkov. K výške pôžičky sú v listine uvedené dva údaje a to: „schválená výška pôžičky: 747,96
eura“ a „Celková suma Pôžičky: 1082,31 eura“. Z ďalšieho obsahu zmluvy konkretizácia týchto pojmov
nie je celkom zrejmá a nie je ani vysvetlený prípadný rozdiel medzi nimi. V čl. 1.1 Všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu je pojem „Celková suma Pôžičky“ definovaný
ako: „súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom a Spoločnosťou v Zmluve“. Podľa názoru

súdu, slová: „celková suma pôžičky“ by mohli nahrádzať údaj o „celkovej výške a mene poskytnutého
spotrebiteľského úveru“. Tento údaj bol totiž podľa § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z.
účinného k 21.07.2013 podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Gramatický výklad
slovného spojenia „celková suma pôžičky“ je podľa názoru súdu suma všetkých peňažných prostriedkov,
poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke. Teda v oboch prípadoch ide o uvedenie sumy, ktorá

bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke dlžníkovi. V tomto ohľade je však zmluva neurčitá, keďže
z nej jednoznačne nevyplýva, aká suma bol dlžníkovi naozaj poskytnutá. Ustanovenie § 37 ods. 1 OZ,
upravujenáležitostiprávnehoúkonutýkajúcesavôleajejprejavu.Určitosťazrozumiteľnosťprejavuvôle
v prípade písomnej formy právneho úkonu musí byť daná obsahom listiny. Podľa názoru súdu výkladové
závery možno založiť len na určitých pravidlách. Ak ide o výklad právnych úkonov vyjadrených slovami,

tak na pravidlách zakotvených v ustanovení § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorých právne úkony vyjadrené
slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom, lebo výkladom nemožno dopĺňať to,
čo nie je v príslušnej listine obsiahnuté. Vôľa vtelená do zmluvy je prejavená určite a zrozumiteľne, ak
je výkladom objektívne pochopiteľná. Inak povedané, ak možno túto vôľu bez rozumných pochybností

o jej obsahu adekvátne (nie špekulatívne či účelovo a pod.) vnímať. K pochopeniu jej obsahu môže
slúžiť aj širší kontext konania účastníkov, prípadne aj z konania následného, ak z neho možno aj
spätne usudzovať o obsahu vôle, vrátane toho, ako skôr prejavenú vôľu interpretujú sami účastníci
právneho úkonu. Súd poukazuje na to, že zo znenia žaloby, ktorú podal pôvodný žalobca, teda samotný
veriteľ pôžičky (spotrebiteľského úveru), ktorá mala zmluvou vzniknúť, vyplýva, že žalovanému poskytol:

„celkovú sumu pôžičky 1082,31 eura“. Tieto údaje sú však v rozpore s tvrdením žalobcu, že žalovanému
bola poskytnutá pôžička (spotrebiteľský úver) v sume 747,96 eura. Podľa názoru súdu, listina podpísaná
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nie je ako dvojstranný právny úkon dostatočne určitá v
takom zmysle, aby z nej nepochybne vyplývala podstatná náležitosť zmluvy o pôžičke (spotrebiteľskéhoúveru), ktorou je dohoda o presnom, resp. určitom množstve poskytnutých druhovo určených vecí
žalovanému ako dlžníkovi. Rovnaký názor vyslovil aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení
zo dňa 24.05.2018 č. k. 19Co/313/2017-57, keď uviedol, že pokiaľ ide o gramatický a logický výklad

slovných spojení „schválená výška pôžičky“ a „celková suma pôžičky“ sú synonymá. Žalobca uvádzal v
odvolaní, že predmetná zmluva je platná. Poukázal na to, že ustanovenia zmluvy je potrebné vykladať vo
svetle celej zmluvy, v ktorej je obsiahnuté. Je potrebné vo veci uprednostniť systematický výklad, ktorý
vychádza z kontextu, v ktorom sa príslušné ustanovenia zmluvy nachádzajú a nie reštriktívny výklad.
Mal za to, že výklad, ktorý robí ustanovenie zmluvy platným či účinným, má prednosť pred výkladom

vedúcim k záveru o neplatnosti či neúčinnosti tohto ustanovenia, t. j. v prípade pochybností o platnosti
a účinnosti zmluvného ustanovenia treba dať prednosť výkladu, že dotknuté ustanovenie je platné.

28. Pre platnosť zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľského úveru ustanovenia § 657 OZ, § 9 ods. 1 a §
9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyžadujú, aby takáto zmluva
mala písomnú formu, obsahovala dohodu o prenechaní určitého množstva druhovo určených vecí (teda

aj peňazí) dlžníkovi a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka vrátiť tieto veci veriteľovi po uplynutí
dohodnutej doby a údaj o „celkovej výške a mene poskytnutého spotrebiteľského úveru“. Z uvedeného
zároveňvyplýva,ževzmluveopôžičkemusíbyťdostatočneurčitoanepochybnedohodnutéajmnožstvo
druhovo určených vecí, ktoré prenecháva veriteľ dlžníkovi. Z obsahu listiny predloženej súdu právnym
predchodcom žalobcu, označenej ako: Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky vyplýva, že žalovanému

mala byť poskytnutá pôžička na vyplatenie iných záväzkov. K výške pôžičky sú v listine uvedené dva
údaje a to: „schválená výška pôžičky: 747,96 eura“ a „Celková suma Pôžičky: 1082,31 eura“. Z ďalšieho
obsahu zmluvy konkretizácia týchto pojmov nie je celkom zrejmá a nie je ani vysvetlený prípadný
rozdiel medzi nimi. V čl. 1.1 Všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu je
pojem „Celková suma Pôžičky“ definovaný ako: „súčet všetkých Splátok dohodnutých medzi Klientom

a Spoločnosťou v Zmluve“. Podľa názoru súdu, slová: „celková suma pôžičky“ by mohli nahrádzať
údaj o „celkovej výške a mene poskytnutého spotrebiteľského úveru“. Tento údaj bol totiž podľa § 9
ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného k 21.07.2013 podstatnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Gramatický výklad slovného spojenia „celková suma pôžičky“ je podľa názoru
súdu suma všetkých peňažných prostriedkov, poskytnutých dlžníkovi na základe zmluvy o pôžičke. Teda

v oboch prípadoch ide o uvedenie sumy, ktorá bola poskytnutá na základe zmluvy o pôžičke dlžníkovi.
V prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, resp. nie sú dohodnuté dostatočne zrozumiteľne a
určite, považuje sa podľa § 37 OZ. za neplatnú. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané,
že predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke ako spotrebiteľského úveru v
písomnej forme v dostatočne určitej a zrozumiteľnej forme, teda ako keby ich neobsahovala. Podľa §

9 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Pokiaľ teda v písomnom znení zmluvy neboli dostatočne vymedzené všetky
podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke, nebola písomná forma zmluvy zachovaná. Súd preto dospel k
záveru,žezmluvaopôžičke,ktorámalabyťuzavretámedziprávnympredchodcomžalobcuažalovaným
je absolútne neplatná.

29. Pokiaľ boli na základe takejto neplatnej zmluvy poskytnuté žalovanému nejaké finančné prostriedky,
pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovanému mali byť poskytnuté finančné prostriedky
na splatenie iných svojich záväzkov voči VÚB, a.s., ktorých výška mala byť 379,78 eura a 368,18
eura, t. j. spolu 747,96 eura, bol povinný vrátiť len túto sumu žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia v zmysle ustanovení § 451 ods. 1, 2 a § 457 OZ. Žalovaný bol teda povinný vrátiť len
poskytnutú sumu 747,96 eura žalobcovi, príp. jeho právnemu predchodcovi a nie sumu 838,07 eura
ako sa domáhal žalobca v žalobe z titulu vrátenia poskytnutého spotrebiteľského úveru po odrátaní už
uhradenej sumy 125,85 eura. Z titulu vydania bezdôvodného obohatenia mal teda žalobca nárok na
zaplatenie sumy 622,11 eura. Vo zvyšku (o zaplatenie 90,11 eura s príslušenstvom) bol nárok žalobcu

uplatnený nedôvodne, nakoľko išlo o nároky, ktoré by žalobcovi vznikli len ak by bola zmluva uzavretá
platne, čo podľa názoru súdu nebola. Ako bolo uvedené, nárok žalobcu na zaplatenie sumy poskytnutej
žalovanému je podľa názoru súdu nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy.
Žalovanýdňa24.08.2018napojednávanívzniesolnámietkupremlčaniauplatnenéhonároku,nakoľkosa
v celom rozsahu stotožnil s pôvodným rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci, podľa ktorého bol nárok

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy nedôvodný pre jeho premlčanie.
Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd má za to, že právny
predchodca žalobcu sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného už v okamihu, keď žalovanémupeňažné prostriedky poskytol, t.j. dňa 21.07.2013. Žaloba bola podaná na súde dňa 10.01.2017, teda
nepochybne po uplynutí tak subjektívnej dvojročnej premlčacej doby dňa 21.07.2015, ako aj objektívnej
trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 21.07.2016. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu

zamietol ako nedôvodnú pre premlčanie v časti o zaplatenie 622,11 eura s príslušenstvom a v časti
o zaplatenie 90,11 eura s príslušenstvom ako nedôvodnú pre neplatnosť predmetnej zmluvy. Rovnaký
názor vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 26.01.2017 sp. zn. 19Co/242/2016.

30. O nároku na náhradu trov celého konania (tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania)

rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že aj keď v celom rozsahu úspešnému žalovanému
(zastavenie konania v časti o zaplatenie 4,23 eura s príslušenstvom zavinil žalobca a v časti o zaplatenie
712,22 eura s príslušenstvom úspešnému pre premlčanie a nedôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku) vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd mu nárok na náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok). Ak ide o rozhodnutie vo veciach

maloletých detí (rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým
dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať
návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.