Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. február 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212010244
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212010244.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej,

sudcov JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému C.
G. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,
o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/24/2012 zo dňa 17. 12.
2013 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10. februára 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Obžalovaný C. G., nar. XX. 6. XXXX v Košiciach, bytom D.,
G. č. 81

j e v i n n ý, ž e

v nezistenej dobe a na nezistenom mieste si zadovážil a o 22.30 hod. dňa 16. 7. 2010 prechovával

marihuanu o celkovej hmotnosti 5,0 g s priemerným obsahom 12,9 % účinnej látky THC, z ktorej by
bolo možné pripraviť 10 obvykle jednorazových dávok drogy, ktorá je podľa zák. č. 139/1998 Z. z. o
omamnýchapsychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzaradená doI.skupiny
omamných látok, ktoré boli nájdené v Košiciach na ul. Hronskej č. 14 na podlahe pod sedadlom vodiča
v osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia EČV: KE 185 AD, ktorého bol vodičom,

t e d a
- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku vo väčšom rozsahu,

t ý m s p á c h a l

prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným z obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

v nezistenej dobe a na nezistenom mieste si zadovážil a o 22.30 hod. dňa 16. 7. 2010 prechovával
marihuanu o celkovej hmotnosti 5,0 g s priemerným obsahom 12,9 % účinnej látky THC, z ktorej by
bolo možné pripraviť 22 až 50 obvykle jednorazových dávok drogy, ktorá je podľa zák. č. 139/1998 Z.
z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradená do

I. skupiny omamných látok, a to v Košiciach na ul. Hronskej č. 14 na podlahe pod sedadlom vodiča v
osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia EČV: KE 185 AD, ktorého bol vodičom,

pričomzazločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaprekurzorov,ichdržania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zákona bol rozsudkom Okresného súdu

Košice II sp. zn. 4T 103/ 2007 zo dňa 14. 9. 2007 právoplatne odsúdený.

Súd mu podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a podľa
§ 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
maximálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie obžalovaný, ktoré následne sám, aj prostredníctvom svojho
obhajcu písomne odôvodnil. Namietal, že ho súd uznal za vinného, aj keď sa skutku uvedeného v
obžalobe nedopustil. To, že viedol osobné motorové vozidlo, v ktorom sa našla marihuana a že bol za
jej prechovávanie v minulosti odsúdený, podľa jeho názoru nie je dostatočné na skonštatovanie jeho

viny. Zdôraznil, že sa na nájdených sáčkoch nenachádzali jeho daktyloskopické stopy. Okresnému súdu
vytkol, že nevypočul svedkov Martina G. a A. A., ktorí by potvrdili, že sa skutku nedopustil. Naviac
svedok G. nikdy netvrdil, že ho videl viesť osobné motorové vozidlo pár dní pred skutkom, ale tvrdil,
že ho viedli cudzí ľudia. Spochybnil tiež skutkové zistenia okresného súdu týkajúce sa svedka A. A.,
konkrétne to, že z výkonu trestu neposielal žiadne listy a v tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedkyne

X., ktorá potvrdila, že jej od tohto svedka prišlo 20,30 až 50 listov. Skutočnosť, že tento svedok nemal
podľa ústavu na výkon trestu evidovanú poštu s odosielateľom „marika“ ešte neznamená, že mu list
nedošiel, pretože to kľudne mohlo stať, že odosielateľ sa len na obálku nepodpísal. Vyjadril názor, že
konajúca sudkyňa sa snažila v danej veci účelovo spájať všetkých konzumentov drog bez toho, aby
objasňovala aj tie skutočnosti, ktoré svedčili v jeho prospech. Tvrdil, že súdu oznámil, aké závažné

skutočnosti ho viedli k zmene výpovede týkajúcej sa svedkyne I.. Nemal vedomosť, že by krytím tejto
svedkyne mal znášať vysoký trest, nakoľko pôvodne bol trestne stíhaný len za prečin podľa § 171 ods.
2 Tr. zák. To, že by svedkyňa mohla skončiť len s podmienečným trestom nebolo isté a z toho dôvodu
bol ochotný prevziať za ňu trestnú zodpovednosť. Uviedol, že svedkyňa I. sa poznala so svedkom A..
Spochybnil konštatovanie okresného súdu, že nie je možné, aby šoféroval vozidlo a nevšimol si taštičku

s marihuanou, keď si ju všimol policajt v nočnej hodine. Za tým účelom zhotovil nákres, kde presne
načrtol polohu vodiča aj miesto nálezu, pričom dodal, že taštičku by pocítil len vtedy, ak by dal nohy
pod sedadlo, čo nie je možné. Dodal, že policajt do auta svietil a presne si všímal všetky miesta v
osobnom motorovom vozidle, pričom on, keď počas dňa nasadal do vozidla, nemal dôvod podrobne
ho kontrolovať. Poznamenal, že taštička, v ktorej sa našla droga bola dámska. Poukázal na názor

krajského súdu, že KEÚ PZ nie je oprávnený rozhodovať, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku
drogy, takéto právo a povinnosť majú výlučne orgány činné v trestnom konaní v prípravnom konaní
alebo súd. Omnoho objektívnejšia metóda je stanovenie právnej kvalifikácie podľa hmotnosti nájdenej
látky. Uviedol, že 5 gramov nájdenej látky zodpovedá 10 jednorazovým dávkam, čo zodpovedá právnej
kvalifikácii podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. Nestotožnil sa s posudkom znalkyne z odboru psychológia, ktorý

považuje za účelový, nakoľko sa nachádzal v zlom psychickom stave. Z uvedených dôvodov žiadal,
aby krajský súd pribral do konania nového znalca z tohto odboru. Dodal, že vozidlo, v ktorom sa našla
marihuana nepatrilo jemu a že žiadny z vypočutých svedkov ho neusvedčil, ale usvedčil jeho družku I.,
ktorá sa aj sama k predmetnému skutku priznala.Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec inému senátu
okresného súdu, alternatívne, aby ho spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajca obžalovaného v plnom rozsahu zotrval na podanom
odvolaní a žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.

Nazákladetaktopodanéhoodvolaniakrajskýsúdvzmysleustanovenia §317ods.1Tr.por.preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

Krajský súd už v predmetnej veci konal, keď uznesením zo dňa 13. 5. 2013 sp. zn. 8To/30/2013 zrušil
odsudzujúci rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil s pokynom, aby opätovne predvolal svedkyňu I.

na podanie vysvetlenia, prečo zmenila svoju výpoveď, ako aj na autenticitu listu, ktorý napísala svedkovi
A., a aby riadne odôvodnil, na základe akých právnych úvah konanie obžalovaného právne kvalifikoval
podľa§172Tr.zák.Krajskýsúdkonkretizoval,akúmetodikuvýpočtuobvyklejednorazovejdávkykonope
považuje za najobjektívnejšiu a okresnému súdu odporúčal vypočuť znalca z KEÚ PZ k tomu, ako dospel
k prepočtu na „obvykle jednorazovú dávku“.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného a svedkov A. P., J. B., J. A., P. E., A. G., Z. K., A. Y., O. I., C. M., J. M., X. N., W. A. I., X. Z.,
A. A. a W. X., o závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice, aj PhDr.
C. D., o priestupkový spis obžalovaného, o evidenčnú kartu svedkyne I., o správu ÚVV a ÚVTOS Košice

a Leopoldov, na základe ktorých rovnako ako v prvom prípade neakceptoval obhajobu obžalovaného
a s ňou korešpondujúcu výpoveď svedkyne I., že látky, ktoré sa u neho pri prehliadke našli, nepatrili
jemu a že on je iba ich konzumentom. Skonštatoval pritom, že obžalovaný nevedel konkretizovať, na
základe akých skutočností zmenil názor a už nechcel kryť svoju družku. Navyše, aj svedkyňa I. (jeho
družka) sa snažila v priebehu konania najprv preniesť trestnú zodpovednosť na tretiu osobu, čo sa jej

však nepodarilo, nakoľko svedok Z. na polícii tvrdil, že ho navádzala na krivé svedectvo v prospech
obžalovaného. Za nehodnoverné označil výpovede obžalovaného a svedkyne I. aj na základe zistenia,
že ho navštevovala vo väzbe aj vtedy, keď už podľa ich tvrdení nemali tvoriť pár, pričom sa navyše
nevedela vyjadriť o tom, aké aktivity mal obžalovaný v lete 2010. Poukázal aj na časovú a obsahovú
zhodu v postupe obžalovaného a svedkyne I. pri príprave jeho novej obhajoby. Nepovažoval za potrebné

grafologicky skúmať, či svedkyňa I. napísala list svedkovi A., pretože jeho obsahu neuveril, najmä pre
časovú a obsahovú zhodu postupu obžalovaného a I. a za nelogické považoval aj to, prečo by sa
táto svedkyňa priznávala cudziemu mužovi o nákupe drogy. Obhajobe obžalovaného, že nevedel o
tom, že jeho družka preváža v aute marihuanu neuveril aj preto, že taštička, ktorá ju obsahovala, bola
spod rohožky na mieste vodiča viditeľná aj z priestoru mimo vozidla, nakoľko si ju tam všimol policajt

v nočnej dobe. Na základe zistenia, že sa v aute našli prázdne sáčky a peniaze okresný súd ustálil,
že peniaze pochádzali z odpredaja marihuany, a že ostatné veci (autorádio a občiansky preukaz) sa
v aute nachádzali v súvislosti s predajom drogy. Ak by drogu v aute prechovávala svedkyňa I. pre
vlastnú spotrebu, nebol dôvod, aby sa popri sáčku s marihuanou nachádzali aj iné igelitové vrecká, ktorá
sa obvykle využívajú pri predaji menšieho množstva drogy konečnému konzumentovi. Za absolútne

nehodnoverné považoval vysvetlenia svedkov M. ohľadne existencie občianskeho preukazu C. M. v
osobnom motorovom vozidle, pretože sa ukázalo, že sú konzumentami drog. Dodal, že svedkovia
nespomínali vo svojej verzii svedkyňu I. a ani táto svedkyňa nevedela vysvetliť prítomnosť občianskeho
preukazu v aute. Konajúci súd nepresvedčila obhajoba obžalovaného, že auto využívala svedkyňa
I., nakoľko nie je držiteľkou vodičského oprávnenia a na rozdiel od obžalovaného nemá v karte

vodiča žiadne záznamy. Aj svedok N. vypovedal, že ju vozil po meste za nákupmi marihuany. Za
neprijateľnépovažovalajtvrdeniesvedkyneI.,žedrogyvautenechávalapreto,abysaonichobžalovaný
nedozvedel, nakoľko to predstavovalo veľké riziko pre obžalovaného, ktorý už bol za drogovú trestnú
činnosť odsúdený. Poznamenal, že svedok G. vídaval obžalovaného jazdiť vozidlom, v ktorom sa
našli drogy. Okresný súd hodnotil výpovede svedkov navrhnutých obžalovaným ako nevierohodné aj s

poukazom na ich kriminálnu minulosť. Ohľadom právnej kvalifikácie konania obžalovaného okresný súd
dopočul v zmysle pokynu krajského súdu znalca z KEÚ PZ RNDr. T. I., ktorý popísal, akou metodikou
stanovil počet jednorazových dávok omamnej látky. Tá sa podľa neho vyjadruje prostredníctvom účinnej
látky, ktorej množstvo vychádza z údajov toxikologickej literatúry a zo štatistického spracovania veľkéhomnožstva drogy v baleniach pre konečného spotrebiteľa, ktoré boli v minulosti zaistené na území
SR. Rozsahy hmotnosti účinných látok sú pre KEÚ PZ stanovené v záväznej pracovnej inštrukcii.
Hmotnostné kritérium podľa neho nie je objektívne, nakoľko kvalita účinnej látky neustále stúpa. Toto

kritérium by podľa neho bolo objektívne len vtedy, ak by sa na trhu vyskytovalo konope s rovnakým
obsahom účinnej látky.

Z uvedených dôvodov dospel k záveru, že obžalovaný naplnil po objektívnej, aj po subjektívnej stránke
znaky obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. Prihliadol pritom na to, že za zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, d/ Tr. zák. už bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Košice
II sp. zn. 4 T 103/2007 zo dňa 14. 9. 2007.

Krajský súd dospel po preštudovaní spisového materiálu k záveru, že okresný súd po vrátení veci
dostatočne zistil skutkový stav veci, objasnil všetky okolnosti, ktoré svedčili v prospech, ako aj v
neprospech obžalovaného, dospel k správnemu záveru, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal
ho obžalovaný, ale nepodradil ho pod správne zákonné ustanovenie, preto napadnutý rozsudok zrušil
a sám uznal obžalovaného za vinného s tým, že jeho konanie právne kvalifikoval podľa § 171 ods. 2

Tr. zák.

Vina obžalovaného bola preukázaná dôkazmi vykonanými jednak v prípravnom konaní, ale aj v konaní
pred súdom. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na vyhodnotenie výpovedí svedkov okresným
súdom, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na neho odkazuje. Okresný súd

poukázal na jednotlivé okolnosti prípadu, všimol si a porovnával všetky významné súvislosti, odstraňoval
rozpory v jednotlivých výpovediach a svoje rozhodnutie správne založil na ucelenej reťazi nepriamych
dôkazov, ktoré poskytovali pre uznanie viny obžalovaného spoľahlivý podklad.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne uviedol, prečo nevyhovel návrhom

obžalovaného na doplnenie dokazovania a vysporiadal sa so všetkými jeho tvrdeniami, ktoré tvorili jeho
obhajobu aj v konaní pred krajským súdom. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný v odvolaní neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho oslobodenie spod skutku obžaloby alebo prinášali
iný pohľad na hodnotenie vykonaných dôkazov, krajský súd v tomto odôvodnení len odkazuje na vyššie
prezentované úvahy okresného súdu, ktoré ho viedli k uznaniu viny obžalovaného.

Krajský súd nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie o nový znalecký posudok z odboru
psychológia v zmysle odvolacieho návrhu obžalovaného len preto, „že je veľa prípadov, kde viacerí súdni
znalci majú úplne odlišné závery“, pretože ten, ktorý bol podaný PhDr. C. D. bol dosť presvedčivý na to,
aby postačoval pre záver, že výpovede obžalovaného nie je možné považovať za vierohodné. Napokon

záver o tom, že obžalovaný má významné skóre lží zodpovedá aj výsledkom vykonaného dokazovania,
kde účelovo prispôsoboval svoju obhajobu zmeneným okolnostiam a takými boli aj jeho odvolacie
námietky založené na špekuláciach a detailoch, ktoré nemali takú silá, aby spochybnili usvedčujúce
dôkazy v podstatnej časti do tej miery, aby opodstatnili jeho oslobodenie spod skutku obžaloby.

Na závere o správnosti odsudzujúceho rozsudku nič nemení ani fakt, že na zaistenom sáčku s obsahom
marihuany neboli zistené daktyloskopické stopy patriace obžalovanému, pretože pre uznanie jeho viny
postačovala ucelená reťaz nepriamych dôkazov tak, ako ich špecifikoval a vyhodnotil okresný súd.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalovaného skutku krajský súd zotrváva na svojom stanovisku

prezentovanom v zrušujúcom uznesení zo dňa 13. 5. 2013, že KEÚ PZ nie je podľa ustálenej súdne
praxeoprávnenýrozhodovať,čosapovažujezaobvyklejednorazovúdávkudrogy,jeoprávnenýstanoviť
iba to, aký materiál mu bol predložený a v akom množstve, či je omamnou látkou a či množstvo účinnej
látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. Záver o obvyklej jednorazovej dávke drogy môže
stanoviť len orgán činný v trestnom konaní v prípravnom konaní alebo súd, nakoľko ide o otázku právnu.

Každá z inštitúcií, ktoré sa zaoberajú stanovením obvyklej jednorazovej dávky má pritom odlišnú
metodiku na jej určenie. V predmetnom prípade bola stanovená KEÚ PZ a to z koncentrácie a množstva
účinnej látky OLPL v zadržanej droge. V prípade takého stanovenia obvyklej jednorazovej dávky všaknie je zohľadňované, že obžalovaný nemôže pri jej kupovaní poznať jej koncentráciu, keďže v ilegálnom
tovare nie je deklarovaná a môže výrazne varírovať. Navyše, pri jej určení nie je zohľadňovaný ani
stupeň závislosti obžalovaného, keďže rovnaké množstvo účinnej látky môže pre každého konzumenta

predstavovať inú jednorazovú dávku. Často sa stáva, že dávka varíruje dokonca aj u toho istého človeka
- intraindividuálne.

Za omnoho objektívnejšiu metodiku pri stanovení obvykle jednorazovej dávky konope - marihuany
považuje krajský súd metodiku výpočtu vychádzajúcu z hmotnostnej dávky konopy (jej váhového

množstva), podľa ktorej sa za obvykle jednorazovú dávku (joint) považuje množstvo zodpovedajúce
maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy (ide v podstate o hmotnosť štandardnej cigarety). Pojem
omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi
objektívnej stránky trestných činov podľa § 171 a § 172 Tr. zák. a práve preto sa obvykle jednorazová
dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria, nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne,
aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa. Kritérium množstva účinnej látky má podľa názoru

krajského súdu význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej
látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych
podmienkach a väčšina páchateľov pri ich kupovaní vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve
sa predáva. Skúmanie obsahu THC v rastlinách rodu Cannabis - konope má význam len pre zistenie,
či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak droga nemá požadovanú

kvalitu, nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde o návykovú látku.

Krajský súd na základe záverov znaleckého posudku o účinnosti zaistenej vzorky a vyššie opísanej
metodiky určenia obvykle jednorazovej dávky konope upravil právnu kvalifikáciu konania obžalovaného
z § 172 ods. 2 Tr. zák. na § 171 ods. 2 Tr. zák., v zmysle ktorého odňatím slobody až na päť rokov sa

potrestá páchateľ, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku,
jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.

Podľa§135ods.2Tr.zák.prechovávanímomamnejlátky,psychotropnejlátky,jedualeboprekurzorapre
vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú

látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku
obvykle jednorazovej dávky na použitie a to pre osobnú spotrebu.

Pretože u obžalovaného bola nájdená marihuana o celkovej hmotnosti 5,0 gr pre vlastnú spotrebu, z
ktorej sa podľa vyššie uvedenej metodiky dalo pripraviť 10 obvykle jednorazových dávok (jednorazová

dávkasadápripraviťzhmotnosti0,5vysušenejkonopy),bolanaplnenáobjektívnastránkaprečinupodľa
§ 171 ods. 2 Tr. zák. a nie podľa § 172 ods. 2 Tr. zák.

V rámci takto upravenej právnej kvalifikácie krajský súd rozhodoval aj o treste obžalovaného, u ktorého
prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí trestnej sadzby od 0 do 5 rokov.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa odseku 4 tohto ustanovenia ak
prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu. Podľa odseku 8 tohto zákonného ustanovenia, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie
dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej

sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin odsúdený;
súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadnuť.

Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice II
sp. zn. 4T/103/2007 odsúdený za drogovú trestnú činnosť, pričom uznesením Okresného súdu Košice
I sp. zn. 8Pp/208/2009 zo dňa 8. 9. 2009 bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobodyna skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Predmetného skutku sa obžalovaný dopustil 16. 7. 2010, t. j. v
rámci plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody.

Vzhľadom k tomu, že obžalovanému v tomto prípade priťažovalo, že zopakoval trestnú činnosť, pre
ktorú už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.), krajský súd v súlade s § 38 ods. 4 Tr. zák.
zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu na 1 rok a 8 mesiacov, pričom horná hranica ostala
nezmenená, a to 5 rokov.

Krajský súd nemohol v tejto súvislosti postupovať ako okresný súd a na túto okolnosť neprihliadať,
pretože predchádzajúce odsúdenie obžalovaného už nebolo zákonným znakom kvalifikovanej skutkovej
podstaty žalovaného trestného činu tak, ako pri § 172 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Pokiaľ ide o výmeru a spôsob výkonu trestu odňatia slobody krajský súd dospel k záveru, že účel trestu

v predmetnom konaní splní len trest odňatia slobody v hornej časti zákonom stanovenej trestnej sadzby
spojený s odňatím slobody, pretože obžalovaný sa dostatočne nepoučil predchádzajúcim výkonom
trestu, ktorý mu bol uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby a porušil aj dôveru,
ktorú do neho okresný súd vkladal, keď ho podmienečne prepúšťal z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko sa dopustil takmer rovnakého protiprávneho konania v skúšobnej dobe jeho podmienečného

prepustenia. Z uvedeného je zrejmé, že trest kratšieho trvania nemal na obžalovaného žiaden výchovný
vplyv a že je pre jeho nápravu už v tomto prípade potrebný trest odňatia slobody vo väčšej výmere, ako
mu bol naposledy určený.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ak v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na
predchádzajúce odsúdenia sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Keďže obžalovaný bol v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, krajský súd ho zaradil pre výkon trestu
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.