Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2013

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 19C/197/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215493
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Buchvaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1312215493.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III so sídlom v Bratislave sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci

žalobkyne: X. O., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX H. G.F. XXX, okr. G. R., zastúpená: JUDr. Miroslavom
Bobákom, advokátom, AK Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanej: UniBanka,
a.s., IČO: 00 681 709, Vajnorská 21, 832 65, Bratislava, zastúpená: JUDr. Oľgou Hadbábnou,
advokátkou, AK P.O. Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, o náhradu škody rozhodol

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 1.505.344,22 euro (45.350.000,- Sk) s úrokom z
omeškania 8% ročne od 1.1.2005 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd 23.12.2004 domáhala, aby súd platobným rozkazom
uložil žalovanej povinnosť nahradiť škodu vo výške 45 400 000,-Sk s príslušenstvom.
Svoju žalobu odôvodnila tým, že ako fyzická osoba uzatvorila dňa 04.11.2003 so žalovanou, resp.
jej filiálkou v G. R. na Š. XX Zmluvu o prenájme bezpečnostnej schránky č. XXX na dobu neurčitú
od 04.11.2003 za účelom úschovy hodnôt a táto bezpečnostná schránka bola v zmysle čl. II. bod 4
predmetnej zmluvy poistená na celkovú poistnú zmluvu 50.000,-Sk.
Žalobkyňa na základe tejto zmluvy mala prístup k bezpečnostnej schránke v pokladničných hodinách v

sprievode pracovníka banky a pri dodržaní prevádzkových predpisov.
Dňa 04.11.2003 žalobkyňa preložila do bezpečnostnej schránky XXX finančnú hotovosť 34 700 000,-Sk.
Túto sumu prevzala od svojho manžela Ing. V. O., ktorý jej ju odovzdal ako konateľ a jediný spoločník
spoločnosti TB - GAS, s.r.o., Cintorínska 2, Šamorín, nakoľko táto firma nedisponovala dostatočne
veľkým trezorom, nachádzajúcim sa v jej priestoroch. V období od 04.11.2003 do 10.12.2003 žalobkyňa
postupne ukladala ďalšiu finančnú hotovosť celkovo vo výške 10 700 000,-Sk, ktorá suma bola vyberaná
na základe poverenia jej manžela priamo v pobočke žalovanej a to v súlade s prevádzkovými predpismi

žalovanej. Dňa 15.12.2003 chcela opätovne vykonať úložku do bezpečnostnej schránky, avšak zistila,
že schránka je prázdna.

Uvedená udalosť bola bezprostredne pracovníkovi banky oznámená, následne boli privolaní pracovníci
polície. Pracovníci polície vykonali obhliadku priestorov, zabezpečili dôkazy a už pri týchto úkonoch bolo
zistené, že kľúče od schránok otvárajú zámky nie len na príslušných schránkach, ale aj zámky na iných
schránkach.

Neskoršou inventarizáciou pokladničnej hotovosti sa potvrdilo, že žalobkyňa postupne uložila do
bezpečnostnej schránky peňažnú hotovosť v celkovej výške 45 400 000,- Sk. Okrem toho sa v schránke
nachádzali aj niektoré osobné veci žalobkyne a jej manžela.Dňa 15.12.2003 bolo uznesením vyšetrovateľa OUJP G. R. ČVS: OUJP-419/2003 začaté trestné
stíhanie vo veci trestného činu krádeže, ktoré bolo neskôr prerušené, lebo sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

Žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu škody listom zo dňa 23.12.2004, čo odôvodňovala tým,
že žalovaná hrubo zanedbala svoju povinnosť (generálna prevencia) vykonať také opatrenia na
zabezpečenie veci klientov, ktoré by znemožnili, alebo aspoň podstatne minimalizovali možnosť tretích
a neoprávnených osôb k týmto veciam sa fyzicky dostať a tieto odcudziť, čím porušila svoju právnu
povinnosť v zmysle zákona.

Súd vo veci rozhodol dňa 26.01.2005 platobným rozkazom sp. zn. 40 Ro/4672/04, proti ktorému
žalovaná podala v čas odôvodnený odpor, kde uviedla že s návrhom nesúhlasí, nakoľko podľa jej názoru
žalobkyňanemáakovlastníčkafinančnejhotovostiaktívnu legitimáciunapodanietakejtožaloby.Naviac
žalovaná žiadnym relevantným spôsobom finančné hotovosti neprevzala, nemala vedomosť, čo sa v
bezpečnostnej schránke nachádza a podľa jej názoru žalovanej mohla vzniknúť povinnosť nahradiť

škodu len do výšky poistného plnenia, t.j. 50 000,-Sk. Spochybnila tvrdenia žalobkyne a iných osôb v
tom, že došlo k skutočnému uloženiu peňažných hodnôt do bezpečnostnej schránky. Ani v trestnom
konaní sa doposiaľ nepreukázalo, že neznáma osoba mohla opísaným spôsobom odcudziť finančnú
hotovosť z bezpečnostnej schránky spôsobom opísaným v žalobe.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov Ing. V. O. manžela žalobkyne, Ľ. E.,
vykonal dokazovanie výsluchov svedkov a to pracovníkov žalovanej J. G., Ing. C. U., Ing. V. P., Mgr.
Y. X., Ing. Z. J., R. H., F. D., U. F. v ďalšom vypočul svedkov Ing. Petra Olgyayho zamestnanca firmy
manžela žalobkyne notárky JUDr. Dalmi Nurnbergerovej, spoločníka manžela žalobkyne Mgr. R. M..
SúdďalejvykonaldokazovanieoboznámenímsasobsahomvyšetrovaciehospisuKrajskéhoriaditeľstva

PZ v Trnave, Úrad justičnej a kriminálnej polície č. F.-X/OVK-V.-XXXX, oboznámil sa s obsahom
Zmluvyoprenájmebezpečnostnejschránkyč.XXXuzavretejmedziúčastníkmikonaniadňa04.11.2003,
oboznámil sa so zápisnicami z inventarizácie pokladničnej hotovosti firmy TB-GAS, s.r.o. zo 04.11.2003,
19.12.2003, 30.09.2003, 30.06.2003, výpismi z bankových účtov firmy TB-GAS u žalovanej zo dňa
07.11.2003, 14.11.2003, 27.11.2003, 05.12.2003, 08.12.2003, 10.12.2003, 02.12.2003, 25.11.2003,

21.11.2003, 20.11.2003, fotografickým materiálom (č.l.28-49), Znaleckým posudkom Kriminalistického
a extertízneho ústavu Policajného zboru č. J.--L.-U.-XXXX zo dňa 09.07.2004, Výpoveďou zmluvy
o prenájme bezpečnostnej schránky zo dňa 12.07.2004 danej žalovanou žalobkyni písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, výpismi z obchodného registra účastníkov konania, dokladom o
podpisovom vzore k bezpečnostnej schránke XXX na č.l.128, dohodou o skončení pracovného pomeru

medzi žalovanou a jej zamestnancom J. G. zo 14.01.2004 výberovými lístkami o výbere peňazí v
období od 04.11.2003 do 15.12.2003 ( č.l.150-157 a 162-169), rozvrhom uzáveru pre depozitný,
nočný trezor, pre bankomat a otvorenie a zatvorenie zastupiteľstva G. R. z 02.01.2003, oboznámil sa
s obsahom notárskej zápisnice notárky JUDr. Dalmi Nurnbergerovej č. N 67/2006, Nz 13852/2006,
NCRIs 13757/2006 zo dňa 11.04.2006 vnútornými predpismi žalovanej „POKYNY UniBanky, a.s. na

vykonávanie pokladničnej činnosti, oboznámil sa s poistnou zmluvou uzavretou medzi Slovenskou
poisťovňou, a.s. a žalovanou zo dňa 15.12.2007, vnútornými organizačnými pokynmi č.1/2003, listom
spoločnosti SPECTRUM, a.s., Nám. Sv. Anny, Trenčín zo dňa 10.12.2003 (č.l.237-241) a ostatným na
vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil skutkový stav.
Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa uzatvorila dňa 4.11.2003 s žalovanou resp.

jej filiálkou v G. R. na Š. XX Zmluvu o prenájme bezpečnostnej schránky č. XXX na dobu neurčitú
od 4.11.2003, za účelom úschovy hodnôt, zmluvu o prenájme bezpečnostnej schránky uzatvárala vo
svojom mene ako fyzická osoba na dobu neurčitú. Pri podpise prevzala jeden kľúč, podpísala lístok
označený ako podpisový vzor a asi dva dni na to tento lístok podpísal aj jej manžel. Žalobkyňa na
základe tejto zmluvy mala prístup k bezpečnostnej schránke v pokladničných hodinách v sprievode

pracovníka banky a pri dodržaní prevádzkových predpisov. Do bezpečnostných schránok v pobočke
začala ukladať finančné prostriedky už začiatkom roku 2003, a to do schránky ich spoločného priateľa
C. L. č. XX a XX, kde mala podpisové právo a kľúče výlučne ona. Keďže tieto schránky boli časom
zaplnené, preložila peniaze do schránky č. XX a to dňa 4.11.2003, kedy zároveň uzatvorila aj Zmluvu
o prenájme bezpečnostnej schránky. Jednalo sa o finančnú hotovosť 34.700.000,- Sk, túto prevzala od

svojho manžela Ing. V. O., ktorý jej ju odovzdal ako konateľ a jediný spoločník spoločnosti TB GAS
s.r.o., Cintorínska 2, Šamorín, nakoľko táto firma pripravovala investičný zámer a potrebovala rozsiahlu
finančnú hotovosť, avšak nedisponovala dostatočne veľkým trezorom vo vlastných kancelárskych
priestoroch. V ten istý deň za prítomnosti kolegu z firmy Ing. J. S. súčasne vykonali inventúru finančnýchprostriedkov. V období od 4.11.2003 do 10.12.2003 navrhovateľka postupne uložila do schránky ďalšiu
finančnú hotovosť vo výške 10,7mil,- Sk, ktorá bola ňou vyberaná na základe poverenia jej manžela
priamo v pobočke odporcu z pokladne, alebo priamo z denného trezoru, v súlade s prevádzkovými

predpismi odporcu, keď poslednú úložku vykonala 10.12.2003 v sume 4.000.000,- Sk, a túto vyzdvihla
z denného trezoru. Navrhovateľka podrobne popísala spôsob ukladania peňazí do bezpečnostnej
schránky odporkyne tým spôsobom, že buď peniaze z firemného účtu (TB GAS s.ro.) na základe
šeku vyzdvihla v pokladni, alebo jej boli vydané svedkom G. v dennom trezore. Pokiaľ vyberala
peniaze z denného trezoru, vedľa sa nachádzali bezpečnostné schránky, zamestnanec jej otvoril

schránku bankovým kľúčom a odišiel. Schránky sú opatrené dvomi zámkami, jeden zámok je bankový
a druhý zámok po otvorení bankového sa otvára klientovým kľúčom, až kedy sa dá schránka otvoriť.
Bankové kľúče sa nachádzali v samostatnej miestnosti, ktorá bola prepojená s miestnosťou, v ktorej
sa nachádzajú bezpečnostné schránky. Navrhovateľka uviedla vo svojej výpovedi, že dvere medzi
týmitomiestnosťamibývaliotvorené,naviacvmiestnostidennéhotrezorusanachádzalaadministratívna
technika - kopírka, ktorú využívali zamestnanci banky, čím v podstate mal každý prístup do denného

trezoru. Hoci na miestnosti, kde boli bezpečnostné schránky, boli dvere opatrené mrežou, táto sa
neuzamkýnala.
V období od 4.11.2003 žalobkyňa vložila finančnú hotovosť do bezpečnostnej schránky minimálne päť
krát a pri každej návšteve mala povinnosť vypísať návštevný lístok s presnými údajmi. Táto povinnosť
sa zo strany pracovníkov banky neplnila pravidelne, čo záviselo od konkrétneho pracovníka žalovanej.

Žalobkyňa uviedla, že zamestnanec banky G. návštevné lístky vypisoval vždy, v čase jeho neprítomnosti
ho zastupoval pán P. alebo E., ktorí však túto povinnosť nie vždy splnili. Pri ukladaní peňazí do
bezpečnostnej schránky vždy vložila lístok, na ktorom bola napísaná vkladaná suma a dátum. Okrem
finančných prostriedkov žalobkyňa mala v schránke len štyri poistne zmluvy.
Dňa 15.12.2003, keď chcela opäť uložiť sumu 3.000.000,- Sk za prítomnosti pracovníka G., ktoré

vyzdvihla od neho v dennom trezore zistila, že táto je prázdna, bez viditeľného porušenia zámku.
Udalosť oznámila telefonicky manželovi a bezprostredne aj pracovníkovi banky, následne bola privolaná
polícia. Pracovníci polície vykonali obhliadku priestorov, zabezpečili dôkazy, a už pri týchto úkonoch
bolo zistené, že kľúče od schránok otvárajú zámky nie len na príslušných schránkach, ale aj zámky
na iných schránkach. Polícia spolu s technikmi banky spoločne prehrali záznamy z kamery a zistili,

že mimo pracovníkov banky miestnosť s trezormi v dobe od 10.10.2003 do 15.12.2003 navštívili tri
osoby. Neskoršou inventarizáciou pokladničnej hotovosti sa potvrdilo, že žalobkyňa postupne uložila do
bezpečnostnej schránky peňažnú hotovosť v celkovej výške 45.400.000,- Sk.
Žalobkyňa sa teda návrhom na začatie konania z 23.12.2004 domáhala náhrady škody vo vyššie
uvedenej výške.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, nakoľko podľa jej názoru žalobkyňa nemá aktívnu legitimáciu
na podanie takejto žaloby, keď podľa dôkazov bola peňažná hotovosť vo výške 45.400.000,-
Sk uložená v schránke XXX majetkom spoločnosti TB GAS s.r.o. Uviedla, že žalovaná žiadnym
relevantným spôsobom finančné hotovosti neprevzala, nemala vedomosť, čo sa v bezpečnostnej
schránke nachádza a podľa jej názoru odporkyni mohla vzniknúť povinnosť nahradiť škodu len do

výšky dohodnutého poistného plnenia t.j. 50.000,- Sk. Spochybnila tvrdenia žalobkyne, že došlo ku
skutočnémuuloženiupeňažnýchhodnôtdobezpečnostnejschránkyapoukázalanato,žeanivtrestnom
konaní sa nepreukázalo, že neznáma osoba mohla opísaným spôsobom odcudziť finančnú hotovosť z
bezpečnostnej schránky spôsobom opísaným v návrhu.
Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zo dňa 25.01.2007 právne zdôvodnil aplikáciou ust. § 415, §420

ods. 1,3 O.Z. argumentujúc, že námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní nie
je dôvodná, keď jednak z jej výpovede, výpovede svedka Ing. O. ako jediného konateľa spoločnosti TB
GAS bolo preukázané, že peňažná hotovosť, ktorá bola žalobkyňou na základe poverenia jej manžela
Ing. O. vyberaná z účtu uvedenej spoločnosti, bola následne zverená do jej úschovy s tým, že na
základe ich dohody mala byť táto hotovosť uložená v bezpečnostnej schránke XXX, ktorú si žalobkyňa

u žalovanej prenajala. To znamená, že od momentu ich výberu z účtu spoločností TB GAS za ne
zodpovedala, bola a je povinná ich vrátiť, čo môže od nej uvedená spoločnosť na základe ich záväzku
zo zmluvy o úschove peňazí aj vymáhať. Poukaz na výklad ustanovenia § 421 uskutočnený žalovanou
v tejto súvislostí považoval súd prvého stupňa za nesprávny, keďže žalobkyňa si uplatnila svoj nárok
na náhradu škody podľa § 415 a ust. § 420 OZ, pretože nikdy netvrdila, že žalovaná uvedenú žalovanú

sumu od nej prevzala ako predmet jej záväzku. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že v zmysle právnej
úpravy, t.j. zmluvy o úschove zložiteľom nemusí byť vždy vlastník veci, pričom v takomto prípade vzniká
zmluvný vzťah iba medzi ním a uschovávateľom a to aj vtedy, ak zložiteľ vec drží neoprávnene a ďalej,že vlastník uschovanej veci by sa nemohol s úspechom domáhať jej vydania proti uschovávateľovi, ale
len proti zložiteľovi.
Súd prvého stupňa nesúhlasil s námietkou žalovanej, že predmetná bezpečnostná schránka bola v

zmysle zmluvy medzi účastníkmi poistená do výšky 50.000,- Sk, podľa čl. II ods. 4 uvedenej Zmluvy o
prenájme bezpečnostnej schránky. Uvedená zmluva podľa jeho názoru vôbec neobsahuje dojednanie
týkajúce sa vecí v tejto schránke uložených, prípadne ich poistenia, poistenia jej obsahu, pričom nie
je možné použiť extenzívny výklad tohto zmluvného dojednania. Predmetná zmluva ničím nelimitovala
napr. výšku peňažnej sumy, ktorá mohla byť

maximálne v schránke uložená, resp. hodnotu vecí, pričom žalobkyňa si ani neuplatnila v žalobe nárok
z poistenia uvedenej schránky, resp. vecí sa v nej nachádzajúcich, ale nárok voči žalovanej si uplatnila
zo zodpovednosti za porušenie jej prevenčnej povinnosti.
Skutočnosť, že žalobkyňa uložila do bezpečnostnej schránky číslo XXX u žalovanej žalovanú sumu
45.400.000,- Sk v dobe do 15.12.2003 mal súd prvého stupňa preukázané zo zápisníc z inventarizácie
pokladničnej hotovosti. Rovnako však skutočnosťou, že táto hotovosť TB GAS chýbala po jej odcudzení

zo schránky žalobkyne, a preukazovali to doklady o výbere z účtu uvedenej spoločnosti, ako aj
výpoveď svedka G. - pracovníka banky, ktorý jej z denného trezoru hotovosť predtým, ako ju uložila do
bezpečnostnej schránky vydával. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje nepriamo aj dátum a čas jednotlivých
výberov z účtu spoločnosti TB GAS v priebehu roku 2003, ktorý je zhodný s návštevami žalobkyne
na návštevných lístkoch k jej bezpečnostnej schránke. Nakoniec možnosť fyzicky uložiť hotovosť v

žalovanej výške do schránky bola nepochybne preukázaná aj vyšetrovacím pokusom polície, pričom
svedok G., ktorý bol bezprostredne vo väčšine prípadov prítomný pri tom, keď otvárala žalobkyňa
schránku, jednoznačne uviedol, že ju nikdy ani v jednom prípade, potom ako uložila hotovosť do
schránky, nevidel odchádzať z uvedených priestorov s taškou, resp. inou batožinou, resp. výbavou,
umožňujúcou jej fyzický odnos takejto hotovosti. Súd prvého stupňa považoval za nepochopiteľné, že

žalovaná nezachovala, resp. zlikvidovala záznam z priemyselnej kamery zo dňa 15.12.2003, resp. aj
záznamy z predchádzajúcich dní.
Súd prvého stupňa vyvodil právny záver, že medzi takýmto porušením právnej povinnosti zo strany
žalovanej a vznikom škody na strane žalobkyne je vzťah následku a príčiny, resp. že hlavnou príčinou
vzniku škody bolo uvedené porušenie právnej povinnosti vo forme opomenutia konať tak, ako uvádza

§ 415 Obč.zák. Návrh žalovanej na dokazovanie znalcom na zistenie finančného stavu firmy TB GAS,
považoval súd prvého stupňa za nadbytočný, keď z iných dôkazov - z prehľadu výpisov z účtov
tejto spoločnosti za rok 2002 až 2004, ďalej z výberov hotovosti z uvedeného účtu v roku 2003
navrhovateľkou, ako aj z dokladov spoločnosti SPECTRUM, a.s. mal súd preukázané, že zostatky
na uvedenom účte boli v uvedenom období vždy v rádovo miliónoch korún a rovnako v miliónoch sa

pohybovali aj bežné transakcie. Napokon však zisťovanie finančných pomerov v tejto spoločnosti nebolo
predmetom tohto súdneho konania, uzavrel súd prvého stupňa.
Proti napadnutému rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná tvrdiac, že napadnutý rozsudok je vo svojich výrokoch vecne nesprávny
a nadväzne na to nezákonný, pretože súd riadne nevyhodnotil vykonané dôkazy,

nepripustil vykonanie dôkazu, ktorý navrhovala a pri vynesení
rozhodnutia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd
prvého stupňa zásadne pochybil, keď sa dôslednejšie nezaoberal otázkou právneho
vzťahu medzi žalobkyňou a vlastníkom vecí, ktoré mali byť uložené v banke.
Právne posúdenie ich vzťahu má z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie pri náhrade

škody kľúčový význam, žalobkyňa nepreukázala porušenie prevenčnej povinnosti žalovanej a
nepreukázala výšku škody.

Podľa názoru žalovanej opísaným spôsobom vznikol vzťah, ktorý
sa z právneho hľadiska kvalifikuje ako príkazná zmluva podľa § 724 a nasl. Obč.zák.

Žalovaná bola presvedčená, že ak v predmetnej veci vznikla škoda, poškodeným je spoločnosť TB GAS
s.r.o., lebo do jej majetkovej sféry peňažné prostriedky po celý čas patrili.

V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa nepreukázala porušenie prevenčnej povinnosti zo strany
žalovanej. Tvrdila, že na preukázanie porušenia povinnosti je nevyhnutné jednoznačne preukázať
konkrétne, objektívne zistené porušenie povinnosti, v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Súd prvého
stupňa opomenul okolnosť, že v zmysle § 415 Obč. Zák. každý je povinný počínať si tak, abynedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a táto povinnosť
prislúchala obom účastníkom. Žalobkyňa uzatvorila zmluvu o prenájme schránky, v zmysle ktorej je
schránka poistená na sumu 50.000,- Sk a teda si musela byť vedomá, že zo zmluvy o prenájme

bezpečnostnej schránky nevyplýva, že by bola určená na ukladanie finančných prostriedkov, zmluva
hovorí o ukladaní „hodnôt", čo v spojení s terminológiou aj iných právnych predpisov predstavuje iné
hodnoty,nežsúfinančnéprostriedky.Poukázalanačl.Vbod14označenejzmluvy,podľaktorejvprípade
vzniku práva na plnenie z poistenia banka uhradí užívateľovi škody, ktoré vzniknú na veciach, uložených
v bezpečnostnej schránke len do výšky poistnej sumy podľa čl. II tejto zmluvy. Napriek tejto vedomosti

žalobkyňa údajne vkladala do schránky finančné prostriedky, ktoré značne poistnú sumu prevyšovali.
Názor súdu prvého stupňa o nadbytočnosti dokazovania znalcom na zistenie finančného stavu firmy TB
GAS s.r.o., považovala za nesprávny. Navrhovaný dôkaz mohol ustáliť, či boli skutočne pomery firmy
také, že nielenže disponovala hotovostnými finančnými prostriedkami uloženými v schránke, ale aj či
celkové ekonomické výsledky firmy umožňovali úložku v označenej výške bez dopadu na ďalší chod
spoločnosti. Žalovaná taktiež preukazovala predloženými dôkazmi (potvrdené výberové lístky a šeky),

že suma 10,7 mil. Sk bola v hotovosti po častiach vyplatená Ing. O., pričom zároveň prostredníctvom
návštevných lístkov preukazoval, že ani v jeden z týchto dní nebol Ing. O. pri bezpečnostnej č. XXX.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedla, že sa vo svojom odvolaní snaží
účelovo kvalifikovať zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou TB GAS, s.r.o. Šamorín ako

príkaznúzmluvu.Bezpochybyjuktomumotivujeodlišnýcharakterzodpovednostnýchvzťahovvprípade
príkaznej zmluvy a zmluvy o úschove. Predmet obidvoch typov zmlúv spočíva v činnosti pre iného.
Nebolo však vôľou spoločnosti TB GAS, s.r.o. ponechať opatrovanie peňazí v dispozícii navrhovateľky
bez očakávania výsledku, ktorým je zachovanie veci, v tomto prípade hotovostných peňazí. Vôľa
spoločnosti TB GAS s.r.o. sprostredkovávaná konaním jej štatutárneho orgánu, t.j. v tomto prípade Ing.

V.O.akokonateľaavôľažalobkyňeakoúčastníkovprávnehovzťahusúvýchodiskomprekonštatovanie,
že predmetný právny vzťah je zmluvou o úschove a nie príkaznou zmluvou.
K existencii príčinnej súvislosti žalobkyňa uviedla, že zo Zmluvy o prenájme bezpečnostnej schránky
uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že bezpečnostná schránka je poistená na celkovú sumu 50.000,-
Sk a podľa jej názoru poskytuje klientom banky iba informáciu o výške poistnej sumy, na ktorú žalovaná

poistila bezpečnostnú schránku.
Žalobkyňasineuplatnila právonaplneniezpoistenia,aleuplatňujesiprávonaplneniezozodpovednosti
za škodu. Právo na plnenie z poistenia je vecou poistného vzťahu medzi žalovanou a poisťovateľom
a v nijakom prípade ho nemožno spájať s obmedzením zodpovednosti žalovanej vo forme limitovania
výšky náhrady škody.

Dôkaz vo forme znaleckého posudku na zistenie finančného stavu spoločnosti TB GAS, s.r.o.
navrhovanýžalovanouanepripustenýsúdom,bybolibanepriamymdôkazomnapotvrdenieskutočností,
ktoré mal súd za preukázané viacerými inými vykonanými priamymi dôkazmi. Z uvedených dôvodov
navrhla , aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd svojim rozsudkom 5Co 216/2008-389 zo dňa 27.10.2009 rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.659,70 eur spolu s úrokom
z omeškania 8% ročne od 01.01.2005 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Zmluvu o prenajatí bezpečnostnej schránky č. XXX uzatvotenú

medzi účastníkmi konania dňa 04.11.2003 na dobu neurčitú posúdil ako zmluvu nepomenovanú
uzatvorenú v zmysle § 51 Obč. Zák. Konštatoval, že zmluva nemá znaky len nájomnej Zmluvy, ale
naviac obsahuje ustanovenia najviac sa približujúce k zmluve o bankovom uložení veci v zmysle §
700 a nasl. Obč. zák., prípadne zmluvy o úschove podľa § 747 Obč.zák. Zo zmluvy vyplýva pe banku
povinnosť poskytnúť užívateľovi bezpečnostnú schránku, ktorá plní funkciu brániť tretím neoprávneným

osobám prístup do schránky. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že schránka túto funkciu od
určitého presne nezisteného času neplnila, schránku mohla otvoriť aj osoba , ktorej poskytnutá nebola
a ktorá nemala k nej kľúč, z dôvodu nedostatočného zabezpečenia schránky. Škoda, ktorá v takomto
prípade vznikla žalobkyni, bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti a banka zodpovedá
podľa § 420a ods.2 písm.a) Obč. zák. Skutočnosť odôvodňujúcu zbavenia sa zodpovednosti žalovanej

považoval konanie žalobkyne, ktorá napriek vedomosti o tom, že v prípade vzniku práva na plnenia z
poistenia týkajúcich sa v prejednávanej veci aj škody na veciach uložených v schránke, žalovaná uhradí
škodu len do výšky poistnej sumy podľa čl. II zmluvy teda do výšky 50 000.- Sk. Žalobkyňa uložila do
schránky niekoľko násobne vyššiu sumu peňazí, než za stratu či odcudzenie banka zodpovedá v zmysledojednania účastníkov podľa čl. V bod 14 Zmluvy o prenájme bezpečnostnerj schránky, ktoré dojednanie
nie je v rozpore s obsahom alebo účelom zákona v zmysle § 51 Obč.zák. Žalovenej tak uložil povinnosť
nahradiť škodu žalobkyni len do výšky dojednanej v zmluve o prenájme bezpečnostnej schránky spolu

s uplatneným úrokom z omeškania.
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra 2009 č.k. 5 Co 216/2008-384, 5 Co 217/2008,
5 Co 218/2008 napadla dovolaním žalobkyňa vo výroku, ktorým bol rozsudok súdu prvého stupňa
zmenený a jej návrh bol zamietnutý. Za nesprávny považovala záver súdu o zbavení sa zodpovednosti
žalovanej za škodu. Vyslovila názor, že právo na plnenie z poistenia je vecou poistného vzťahu medzi

žalovanou a poisťovateľom, nemožno ho však spájať s obmedzením žalovanej vo forme limitovania
výšky náhrady škody. Žalobkyni právo na plnenie z poistenia nikdy nevzniklo, ani si toto právo v tomto
konaní neuplatňuje. Namietala nepreskúmateľnosť záveru odvolacieho súdu o jej vedomosti o tom, že
ukladaním finančných prostriedkov do schránky nad 50 000,- Sk koná v rozpore so zmluvou o prenájme
bezpečnostnej schránky. Takýto záver nevyplýva ani z vykonaných dôkazov. Zdôraznila, že žalovaná
ju prostredníctvom svojich zamestnancov neupozornila, že uložením peňažnej hotovosti vo väčšom

rozsahu ako 50 00,- Sk sa vystavuje nepriaznivému následku vo forme zbavenia sa zodpovednosti
žalovanejzavzniknutúškodunaduvedenýlimit.Okremtohotýmtokonanímžalovanáporušilapovinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Obč. zák. V závere, dovolania tiež namietla, že odvolací súd sa pri
posudzovaní zmluvy o prenájme bezpečnostnej schránky nezaoberal obsahom zmluvných podmienok,
najmä dojednania v čl. V bod 14 z hľadiska ich platnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. októbra
2009, sp. zn. 5Co/216/2008, 5Co/ 217/2008, 5Co/ 218/2008 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa tak, že žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že konanie je postihnuté vadou, vyjadrenou v
ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p., nakoľko postupom odvolacieho súdu bola žalobkyni odňatá možnosť

konať pred súdom. Odvolací súd totiž pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v rozpore
s právnymi predpismi (§213 ods. 2 O.s.p.) a žalobkyni znemožnil uplatniť procesné práva priznané jej
právnym poriadkom na zabezpečenie jej práv a oprávnených záujmov.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na tom, že mal preukázané, že žalovaná porušila svoju
právnu povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. tým, že nevykonala také opatrenia (technické i personálne),

aby zamedzila prístupu neoprávnených osôb k bezpečnostným schránkam. Vyslovil, že medzi takýmto
porušením právnej povinnosti zo strany žalovanej a vznikom škody u žalobkyni je vzťah následku a
príčiny, resp. že hlavnou príčinou vzniku škody bolo porušenie právnej povinnosti žalovanej vo forme
opomenutia konať v zmysle § 415 0bč.zák.
Odvolací súd v porovnaní so súdom prvého stupňa svoj zmeňujúci rozsudok založil na právnom názore

odlišnom od právneho názoru súdu prvého stupňa, keď vychádzal z toho, že škoda, ktorá vznikla
žalobkyni, bola spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti a banka za škodu zodpovedá podľa
§ 420a ods. 2 písm. a) Obč. zák. Súčasne mal za preukázané, že žalovaná sa zbavila zodpovednosti'(§
420a ods. 3 Obč. zák.) v rozsahu 45.350.000,- Sk (1.505.344,22 euro), pričom za rozhodnú skutočnosť
považoval konanie žalobkyne, ktorá napriek vedomosti, uložila do bezpečnostnej schránky finančnú

hotovosť niekoľkonásobne prevyšujúcu poistenú sumu 50.000,- Sk (1 659,70€).
Podľa rozhodnutia dovolacieho súdu 1Cdo 54/2010 zo dňa 29.04.2011 odvolací súd svojím vyššie
uvedeným postupom porušil právo žalobkyne na spravodlivý proces tým, že svoje rozhodnutie
„nečakane" založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa,
v skutočnosti žalobkyni odňal právo namietať správnosť jeho právneho názoru. Dovolací súd súčasne

poznamenal, že v novom konaní bude potrebné, aby sa odvolací súd zaoberal existenciou liberačného
dôvodu. V prípade, že spočíva vo vlastnom konaní poškodeného (§ 441 Obč. zák.), pre takýto záver
si musí zadovážiť predovšetkým skutkové podklady. Nesmie pritom opomenúť, že dôkazné bremeno
zaťažuje toho, kto za škodu zodpovedá.
Krajský súd uznesením sp. zn. 5 Co 300/2011-430 zo dňa 29.06.2012 vo veci rozhodol tak, že rozsudok

súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 1.505.344,22 euro
(45.350.000,- Sk) s úrokom z omeškania 8% ročne od 1.1.2005 do zaplatenia a vo výroku o náhrade
trov konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vratil na ďalšie konanie.
Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní po doplnení dokazovania ustáliť v prejednávanej veci právnu
kvalifikáciu zodpovednosti za škodu a jej rozsah t.j. zistený skutkový stav subsumovať pod správne

právne normy, keďže zatiaľ podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil
skutkové zistenia a následne aj z tohto nesprávne vyvodil zodpovedajúce právne závery.
V prejednávanej veci udalosť, ktorá viedla ku škode, má nepochybne pôvod v prevádzke, a žalovaná
sa môže zodpovednosti zbaviť, len ak by preukázala, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnouudalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného (§ 420a ods. 3 O.Z.).
Za dôležité pritom odvolací súd považoval i tvrdenia žalobkyne ohľadom údajnej neplatnosti zmluvy o
prenájme bezpečnostnej schránky resp. jej časti, pri výklade ktorej je namieste použiť výkladové pravidlo

vyplývajúce z ust. § 54 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Argument, že uvedené ustanovenie resp.
ustanovenia o spotrebiteľskej zmluve v zmysle znenia Občianskeho zákonníka po 1.1.2008 nemožno v
danom prípade, vzhľadom na čas uzavretia zmluvy resp. moment vzniku nároku, aplikovať, neobstojí,
keď v zmysle ust. § 879j vety pred bodkočiarkou ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne

vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008. V prípade „de facto" spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred
nadobudnutím účinnosti zákona č. 568/2007 Z.z. sa totiž pozícia kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nijako nelíšila od spotrebiteľa uzavierajúceho zmluvu už v
režime spotrebiteľských zmlúv.
Prvostupňový súd vo veci doplnil dokazovanie v naznačenom smere v zmysle rozhodnutia odvolacie
súdu, ktorého právnym názorom je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný a v prejednávanej veci rozhodol tak

ako je uvedené vo výrokovej časti tohoto rozsudku.
Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Vo vložke 34/B má žalovaná ako
predmet činnosti o.i. uvedenú bankovú činnosť podľa § 2 ods.1. a 2. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách.
Žalovaná bola na základe Rozhodnutia Národnej banky Slovenska č. ÚBD-1514/1996 zo dňa
19.08.1996 oprávnená vykonávať podľa zákona č. 21/1992 Zb. o bankách a aj podľa § 2 ods. 2 písm.

1/ zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách okrem iného aj prenájom bezpečnostných schránok, čo vyplýva aj z
rozhodnutia Národnej banky Slovenska, Úseku bankového dohľadu zo dňa 7. júna 2002.
Žalobkyňa ako fyzická osoba uzatvorila dňa 04.11.2003 so žalovanou, resp. jej filiálkou v G. R. na Š. XX
Zmluvu o prenájme bezpečnostnej schránky č. XXX ( ďalej len „Zmluva“) na dobu neurčitú od 04.11.2003
za účelom úschovy hodnôt.

V zmysle čl. II. bod 4 Zmluvy bezpečnostná schránka bola poistená na celkovú poistnú zmluvu 50.000,-
Sk.
V zmysle čl. IV bod 9 užívateľ nie je oprávnený užívať bezpečnostnú schránku na úschovu
zbraní, streliva, predmetov výbušných, ľahko zápalných a horľavých, omamných látok, látok rýchlo
podliehajúcich skaze a premetov inak nebezpečných. Banka je oprávnená presvedčiť sa v prítomnosti

užívateľa alebo jeho splnomocnenca pred uzamknutím schránky, či užívateľ dodržuje toto ustanovenie.
V zmysle čl. V bod 14 v prípade vzniku práva na poistné plnenie banka uhradí užívateľovi škody, ktoré
vzniknú na veciach uložených v bezpečnostnej schránke len do výšky poistnej sumy podľa čl. II tejto
zmluvy.
V zmysle III. časti, bod 6.2 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) na vykonávanie

bankových obchodov platných ku dňu uzavretia Zmluvy o prenájme bezpečnostnej schránky ( ďalej
len „Zmluva“ ) bod 6.2.1 banka prenajme svojmu klientovi bezpečnostnú schránku na jeho písomné
požiadanie za podmienok uverejnených pre nájom bezpečnostných schránok, ak požiadavka klienta nie
je v rozpore s uvedenými podmienkamia a s týmito VOP.
V zmysle bodu 6.2.2 VOP banka v podmienkach určí, na aký účel možno bezpečnostné schránky

používať, vymedzí, ktoré hodnoty nemôžu byť predmetom úschovy, stanoví spôsob prevzatia a
odovzdania kľúčov od bezpečnostnej schránky, určí podmienky nakladania s hodnotami v úschove,
spôsob, formy a výšku poistenia hodnôt uložených v bezpečnostných schránkach.

V zmysle bodu 6.2.5 VOP banka má právo presvedčiť sa o obsahu bezpečnostnej schránky za
prítomnosti klienta a klient je povinný takejto požiadavke banky vyhovieť.

Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný je potrebné vychádzať
predovšetkým práve zo Zmluvy o prenájme bezpečnostnej schránky č. XXX, uzatvorenej medzi

účastníkmi dňa 4.11.2003 na dobu neurčitú a ustanovení v nej dohodnutých účastníkmi (najmä usť. ČI.
II bod 4 a či. V bod 14). Úpravu takéhoto druhu zmluvy neobsahuje priamo Občiansky ani Obchodný
zákonník a napriek tomu, že táto zmluva nesie označenie zmluva o prenájme bezpečnostnej schránky
a v jej ustanoveniach sa uvádza, že klient si schránku prenajíma, je z jej obsahu zrejmé, že nemá znaky
len nájomnej zmluvy, naopak obsahuje ustanovenia najviac sa približujúce k zmluve o bankovom uložení

veci podľa § 700 a nasl, Obč. zák., prípadne zmluvy o úschove podľa § 747 Obč. zák. Vzhľadom na to
možno konštatovať, že sa jedná o zmluvu nepomenovanú uzavretú podľa ust. § 51 Obč. zák.
Táto zmluva zakladá právny vzťah medzi účastníkmi a je základom aj pre
vymedzenie aktívnej legitimácie navrhovateľky v predmetnom konaní. Právaa povinnosti účastníkov zmluvy sa riadia predovšetkým obsahom tejto zmluvy. Z
uzavretej zmluvy tak napríklad nevyplýva, že banka bude mať obsah schránky pod neustálou kontrolou
v tom zmysle, že bude mať neustále vedomosť o obsahu

schránky. Banka len eviduje návštevy uložiteľa v schránke, nekontroluje však a ani neeviduje, čo uložiteľ
pri návšteve do schránky vložil resp. čo zo schránky vybral.
Obsah bezpečnostnej schránky závisí teda len na vôli a konaní klienta banky, mimo
vecí z uloženia v schránke vylúčených podľa či. IV bod 9 zmluvy.

Zo zmluvy vyplýva pre banku povinnosť poskytnúť užívateľovi bezpečnostnú schránku, ktorá plní
základnú funkciu brániť tretím - neoprávneným osobám prístupu do schránky. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že schránka túto funkciu od určitého, presne nezisteného času, neplnila a
schránku mohla otvoriť aj osoba, ktorej nebola poskytnutá a ktorá nemala k nej kľúč, z dôvodu
nedostatočného zabezpečenia schránky. Ak v takomto prípade vznikla užívateľovi škoda, bola
spôsobená vecou použitou pri prevádzkovej činnosti a banka za škodu zodpovedá podľa § 420a ods.

2 písm. a) Obč. zák.

V zmysle § 420 a ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou /škoda z prevádzkovej činnosti /.

V zmysle § 420 a ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je
spôsobená:
a./ činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo väčšou použitou pri činnosti,
b./ fyzikálnymi, chemickými ČR aká prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na
okolie,

c./ oprávneným vykonaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému
škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

V zmysle § 420 a ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,

len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

Zákon v tomto ustanovení upravuje zodpovednosť každej právnickej alebo fyzickej osoby za škodu
spôsobenú jej prevádzkou .

Prevádzkovú činnosť na účely tohto ustanovenia možno vymedziť ako organizovanú cieľavedomú
činnosť, bez ohľadu na to, o akú činnosť ide. Na rozdiel od ustanovenia § 432 Obč.zák. nemusí ísť
o zvlášť nebezpečnú prevádzku. Prevádzkovou činnosťou sa rozumie sústavne vykonávaná činnosť,

ktorá je organizovaná právnickou osobou v určitej prevádzke aj keby nebola vymedzená v predmete
jej činnosti. Je súčasťou jej prevádzky a faktickej činnosti. Spravidla ide o činnosť, ktorá je tiež krytá
podnikateľským oprávnením tejto osoby .

Subjektom zodpovedným za škodu podľa § 420a Obč. zák. je ten, kto škodu spôsobil pri prevádzkovej

činnosti tak, ako je táto vymedzená v tomto ustanovení. Zodpovedným subjektom je spravidla
podnikateľ /fyzická alebo právnická osoba/, ktorý prevádzkovú činnosť vykonáva vo vlastnom mene a
na vlastnú zodpovednosť / § 2 ods.1 Obchodného zákonníka/.

Škoda môže byť spôsobená nielen osobne zodpovedným subjektom, ale aj inou osobou, ktorú táto

osoba použila vo svojej prevádzke. Môže však ísť aj o škodu spôsobenú treťou osobou, pokiaľ
zodpovedný subjekt nepreukáže, že išlo o neodvrátiteľnú udalosť (napr. že bola náležitá ostraha proti
vniknutiu nepovolaných osôb do prevádzkových priestoroch zodpovedného subjektu).
Predpokladom zodpovednosti podľa § 420 a ods. 1 Obč.zák. nie je protiprávny úkon, ale určitá
škodová udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody a ktorá bola vyvolaná prevádzkovou činnosťou, teda

jej nepriaznivými vplyvmi na okolie.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou predpokladá existenciu týchto podmienok:
a./ existencia udalosti vyvolanej prevádzkovou činnosťoub./ spôsobenie škody ,
c./ príčinná súvislosť medi a./ a b./

Predpokladom zodpovednosti podľa § 420 a Obč. zák. nie je zavinenie osoby zodpovednej za škodu,
pretože ide o objektívnu zodpovednosť. Poškodený pri uplatňovaní svojho nároku nemusí dokazovať
porušenie konkrétnej právnej povinnosti na strane prevádzkovateľa, ale len to, že škoda bola vyvolaná
osobitnou povahou prevádzkovej činnosti.
Zodpovednostný vzťah vzniká medzi škodcom, ktorý spôsobil škodu pôsobenú prevádzkovou činnosťou

a poškodeným.

Ustanovenie § 420 a Obč.zák. nevyžaduje na strane vykonávateľa prevádzkovej činnosti protiprávny
úkon ani zavinenie. Zákon vychádza zo zásady, že ten, kto má z prevádzkovej činnosti prospech, musí
znášať sprísnené podmienky zodpovednosti. Tejto sa môže zbaviť /liberovať/ len z dôvodov uvedených
v ustanovení § 420 a ods. 3 ods.

Zákon pozná len dva liberačné dôvody:
a./ škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou, ktorá nesúvisela s prevádzkovou činnosťou alebo
b./ škodu si spôsobil sám poškodený.

Neodvrátiteľnou udalosťou / vis maior/ je udalosť, ktorej nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení

všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa objektívne požadovať. Neodvrátiteľnou udalosťou
môže byť živelná pohroma alebo neodvrátiteľný úkon tretej osoby. Neodvrátiteľná udalosť nie je
liberačným dôvodom, ak bola vyvolaná konaním samotného poškodeného . Je však dôležité zistiť či a
do akej miery správanie poškodeného viedlo ku vzniku škody .

Ďalším liberačným dôvodom okrem neodvrátiteľnej udalosti je, ak je škoda spôsobená vlastným
konaním poškodeného. Prevádzkovateľovi nemožno ukladať povinnosť zo zodpovednosti za škodu
vôbec alebo v časti, ak si ju poškodený spôsobil úplne alebo čiastočne sám svojím konaním. Ak je teda

konaniepoškodenéhojedinoupríčinouvzniknutejškody,škoduvplnomrozsahuznášaťsámpoškodený.
Ak však jeho konanie je len jednou z príčin a ďalšia príčina spočíva v prevádzkovej činnosti
prevádzkovateľa, znáša poškodený škodu len pomerne a čiastočne za ňu zodpovedá prevádzkovateľ.
V prípade vlastného konania poškodeného nemusí ísť o jeho zavinené konanie. Stačí spolupôsobenie
poškodeného, ktoré je v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou.

Povinnosť tvrdenia, resp. dôkazné bremeno o existencii liberačných dôvodov spočíva na
prevádzkovateľovi prevádzkovej činnosti.

Vyššie uvedené ustanovenie možno použiť aj vo vzťahu k prípadom, keď medzi škodcom a poškodeným
existoval obchodný právny vzťah. Typicky pre tieto prípady je to v prípade bezpečnostnej schránky v

banke .
Zmluva o užívaní bezpečnostnej schránky v banke je zmluvou nepomenovanou v zmysle § 51
Občianskeho zákonníka /269 ods. 2 Obchodného zákonníka/. Ak v dôsledku poruchy schránky vznikla
užívateľovi škoda, ide o škodu spôsobenú vecou použitou pri prevádzkovej činnosti a banka za škodu
zodpovedá podľa § 420a písm. a) Obč. zák.

V danom prípade tak udalosť, ktorá viedla ku škode, má nepochybne pôvod v prevádzke a žalovaná
sa môže zodpovednosti zbaviť, len ak by preukázala, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného v zmysle § 420a ods.
3 Obč. zák., pričom skutkový stav ohľadom tvrdení žalobkyne je možné považovať ohľadne skutočností,
kde je zaťažená dôkazným bremenom ona, za zistený dostatočne, vzhľadom na objektívny charakter

zodpovednosti žalovanej.
V prejednávanej veci však žalovaná, ktorej svedčí povinnosť dôkazu súdu nepredložila dôkaz o tom, že
škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo že by žalobkyňa
svojim konaním škodu spôsobila.

Zo Zmluvy vyplýva pre banku povinnosť poskytnúť užívateľovi bezpečnostnú schránku, ktorá plní
základnú funkciu brániť tretím - neoprávneným osobám prístupu do schránky. Bolo jej povinosťou s
odbornou starostlivosťou urobiť všetky úkony, ktoré sú potrebné na výkon a zachovanie práv žalobkyne
vyplývajúce zo zmluvy a za porušenie povinností znáša zodpovednosť. Z vykonaného dokazovaniavyplýva, že schránka túto funkciu od určitého, presne nezisteného času, neplnila a schránku mohla
otvoriť aj osoba, ktorej nebola poskytnutá a ktorá nemala k nej kľúč, z dôvodu nedostatočného
zabezpečenia schránky.

V zmysle § 38a Zákona o bankách platného v čase uzatvorenia zmluvy boli banky povinné vypracovať
analýzu rizík súvisiacich s bezpečnosťou prevádzkových priestorov, v ktorých zamestnanci uskutočňujú
styk s klientami a súčasne manipulujú s peňažnou hotovosťou. Banky sú okrem iného povinné
zabezpečiť tieto priestory funkčným a aktívnym kamerovým monitorovacím bezpečnostným systémom

s 24 hodinovým záznamom v kvalite, ktorá umožňuje rozlíšenie osoby, ako aj ďaľšími opatreniami, ktoré
sú potrebné na základe analýzy rizík.

Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že žalovaná vzhľadom k predmetu činnosti nepostupovala
profesionálne a neminimalizovali prípadné riziká, ktoré nastať mohli.

Obrana žalovanej ohľadom okolností príchodu polície bola potom právne bezvýznamná ak bola banka
napojená na stredisku poplachov Policajného zboru príp. inej bezečnostnej zložky. ( § 38a ods. 2 písm

a./ Zák. o bankách) V konaní bolo preukázané aj z obsahu vyšetrovacieho spisu, že banka tiež porušila
ust. § 38a ods.4 písm. b./ zák. o bankách keď nemohla na požiadanie poskytnúť záznamy a údaje
získané zariadeniami podľa ods. 2 písm. b./ na účely plnenia úloh Policajného zboru. V neposlednom
rade súd mal v konaní preukázané, že zámky použité na bezpečnostných schránkach nesplňali ani tie
najzákladnejšie zabezpečovacie funkcie, čo nepriamo žalovaný vo svojom liste adresovanom žalobkyni

zo dňa 12.07.2004 (č.l. 62) potvrdil.

Pokiaľ by žalovaná volila zodpovedný prístup a to aj v súlade so Zákonom o bankách, mala možnosť
minimalizovať podmienky vzniku škody a zabrániť tak k jej vzniku.

Tvrdenia žalovanej v rámci uplatnenia liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 Obč. zák., že
žalobkyňa bola poučená o tom, že za obsah schránky žalovaná ručí len do výšky poistného plnenia
je v rozpore s tým, k čomu vlastne bezpečnostná schránka má slúžiť a ako možno jej obsah ohraničiť
klientom do výšky poistného plnenia, keď v konaní bolo preukázané, že do bezpečnostnej schránky
žalobkyňa ukladala nielen finančnú hotovosť, ale aj rôzne doklady, ktorých hodnotu nemožno vyčísliť.

Tvrdenie žalovanej, že do bezpečnostnej schránky nebolo možné ukladať finančnú hotovosť je tiež
v rozpore s bodom 6.2.2 „VOP“ ale aj Zmluvou, nakoľko tieto túto možnosť výslovne nevylučujú a
nezakazujú, naviac žalovná mala možnosť sa za prítomnosti žalobkyne o obsahu schránky presvedčiť.
( bod 6.2.5 VOP ). Z vykonaného dokazovania bolo výpoveďami svedkov preukázané, že títo

svojou osobnou účasťou dokonca pomáhali pri balíčkovaní ukladanej finančnej hotovosti do schránky,
čím prinajmenšom v tomto okamihu mohli žalobkyňu poučiť o porušovaní Zmluvy a VOP, čo sa
však preukazateľne nestalo. Preto navrhované dokazovanie zo strany žalovanej výsluchom svedkov
Jankoviča a U. a to aj s odstupom času by bolo nevieryhodné a preto ho súd nepripustil poukazujúc
pritom na odôvodnenie svojho rozhodnutia z 25.01.2007 v časti hodnotenia výpoveďe svedka E..

Ak by žalovaná volila zozpovedný prístup v zmysle zákona a to aj v súlade so zákonom o bankách, mala
možnosť nielen ako tvrdí ústne upozorniť žalobkyňu, ale pre právnu istotu mohla s ňou spísať listinný
dôkaz, v ktorom by ju na možné riziká upozornila, naviac keď pracovníci žalovanej pri ukladaní väčších
finančných obnosov boli prítomní a to aj v súlade s bodom 6.2.5 VOP. Žalovaná vzhľadom k tomu, aký

predmet činnosti vykonáva, v akom veľkom rozsahu a vzhľadom na jej právne postavenie, možno od nej
očakávať, že bude postupovať vysoko profesionálne, keďže musí predpokladať riziká ktoré môžu nastať.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že zamestnanci žalovanej nepostupovali profesionálne, ba
až na hranici nezodpovednosti, keď v konaní bolo preukázaných niekoľko porušení pracovných činností
( napr. neoverovanie si totožnosti žalobkyne pri vydávaní peňazí za prepážkou a iné.)

Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno ktorým by preukázala zavinené konanie žalobkyne ako jeden
predpolad zbavenia sa zodpovednosti v zmysle § 420a ods. 3 Obč. zák.a to, že žalobkyňa svojim
konaním škodu spôsobila.K návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania k otázke finačnej dispozície spol. TBGas s.r.o a ukladania
sumy 10,7 mil. súd poukazuje taktiež na odôvodnenie svojho rozhodnutia z 25.01.2007, s tým že
odvolací súd považoval skutkový stav v tejto časti za dostatočne zistený a jeho právnym názorom je

súd prvého stupňa viazaný. Skutočnosť, že žalobkyňa uložila do bezpečnostnej schránky číslo XXX
u žalovanej sumu 45.400.000,- Sk v dobe do 15.12.2003, mal súd preukázané, jednak zo zápisníc
z inventarizácie pokladničnej hotovosti, pričom žalovaná okrem tvrdenia nepredložila a neoznačila
žiadne dôkazy, ktoré by vyvracali skutočnosť, že obsah uvedených zápisníc, a najmä zápisnice zo dňa
04.11.2003 nezodpovedá skutočnosti, ktorú uvedená zápisnica osvedčuje.

Ak len namietala nedôveryhodnosť tejto zápisnice tým, že mohla byť vyhotovená za použitia bežne
dostupnej kancelárskej techniky a tvrdí tým, že žalobkyňa a spoločnosť TB GAS, s.r.o., spáchali zrejme
trestný čin, pokiaľ takúto zápisnicu vyhotovili, resp. sfalšovali, resp. keď táto obsahuje nepravdivé údaje,
na základe ktorých by si mohli v rozpore s právom na odporcovi uplatniť nárok na náhradu škody, v
tejto súvislosti však žalovaná nepodala žiadne trestné oznámenie tak, ako učinila na notárku JUDr.

Nurnbergerovú za vypracovanie zápisnice Nz 13852/2006. Trestné konanie však voči tejto notárke bolo
zastavené.
Podľa názoru súdu takáto zápisnica o inventarizácii, musela byť vyhotovená, pretože inventarizáciu
možno považovať za štandartný účtovný postup v prípade zisťovania škody, a to tak na tovare, hotovosti,
v pokladni a pod.

Uvedená suma 45.400.000,- Sk musela byť, keďže táto hotovosť v pokladni TB GAS chýbala po jej
odcudzenízoschránkyžalobkyne,vysporiadanávúčtovníctvetejtospoločnosti,keďpredtýmbolitietovo
forme hotovosti vyberané z účtu tejto spoločnosti vedeného u žalovanej žalobkyňou, a čo preukazovali
doklady o výbere z účtu uvedenej spoločnosti. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje nepriamo aj dátum a čas,
čas jednotlivých výberov z účtu spoločnosti TB GAS v priebehu roku 2003, ktorý je zhodný s návštevami

žalobkyne na návštevných lístkoch k jej bezpečnostnej schránke.

Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu sa potom vyporiadal s otázkou
Zmluvy o prenájme bezpečnostnej chránky č. XXX ako zmluvy spotrebiteľskej, pričom prihliadal na
námietky žalobkyne a žalovanej a v tejto veci uvádza nasledovné.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.6.2007. Jeho ust. § 23a
účinné v období od 1.1.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného
zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia typová zmluva nesmie
obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie
služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, podmienky, ktorými
sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre

predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu a podmienky,
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007) citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské
zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné

zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 1.7.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý
v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie bolo účinné až do novelizácie zák.

č. 397/2008 s účinnosťou od 1.01.2008. V ostatnom znení má § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. zakotvené,
že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách.Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
1.4.2004 do 31.12.2007 ( teda v období vzniku a platnosti Zmluvy ) a rozdielne v období od 1.1.2008. §
52 Občianskeho zákonníka v znení v období od 1.4.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť aj to, že so vstupom Slovenskej republiky
do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho zákonníka zák. č. 150/2004
Z.z. s účinnosťou od 1. apríla 2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
(§ 52 až § 60). Uvedená právna úprava má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd
je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust. § 23a
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb ako aj Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., ktorý definoval
spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 1.4.2004 do 31.12.2007.
K námietkam žalovanej, že Zmluva o prenájme bezpečnostnej schránky nie je zmluvou spotrebiteľskou
a k jej námietkám o zásade zákazu retroaktivity v našom právnom poriadku v spojení s ust. § 879j

Obč.zák. ( ktoré rieši tzv. nepravú retroaktivitu ) je potrebné uviesť nasledovné.

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže
ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do

budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho
zákona. Nebráni teda zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré
vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá
retroaktivita do minulosti.
Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase

účinnosti novej právnej úpravy.
Aj keď z jednotlivých ustanovení zákona a ani z prechodných a záverečných ustanovení nevyplýva
právnaúpravanárokuuplatňovanéhomedziúčastníkmikonania,vzniknutéhodonadobudnutiaúčinnosti
zákona, súd pri posudzovaní riešenia právnej problematiky vychádzal z toho, že prechodné ustanovenia
sú neoddeliteľnou súčasťou takmer každej právnej úpravy a ich funkciou je zabezpečiť v zásade plynulý

prechod z dosiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy spoločenských vzťahov do ich nového
právneho režimu s tým, že sa má nimi eliminovať právne vákuum navodzujúce právnu neistotu a majú
sa jasne určiť pravidlá aplikácie starej, respektíve aj novej právnej úpravy na už v minulosti vzniknuté
právne vzťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené malo by však ísť o také riešenia, ktoré by sa napriek "
stretnutia s časom " vyhli priamemu retroaktívnemu pôsobeniu do minulosti, či už z označenia ako

prechodných ustanovení ako intertemporálnych vyplýva, že ich spätné pôsobenie do minulosti nemožno
celkom vylúčiť.

V konaní bolo nesporným, že žalovaná pri uzatváraní predmetnej Zmluvy konala v rámci predmetu
svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka považovať za dodávateľa. Keďže žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo potrebné
ju považovať v zmysle § 52 ods. 4 za spotrebiteľa a predmetnú Zmluvu, ktorú uzavreli dodávateľ so
spotrebiteľkou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu.V zmysle § 54 ods. 1 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V zmysle § 54 ods. 2 Obč.zák. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z ustanovenia § 54 ods.1, druhej vety, ktoré sa týka len spotrebiteľov možno vyvodiť, že sa nemôže
vzdať nielen práv, ktoré mu vyplývajú z Občianskeho zákonníka, ale ani ďaľších práv, ktoré môžu zhoršiť
jeho právne postavenie. To sa týka nielen práv, ktoré mu vyplývajú z hmotnoprávnych predpisov, ale i
procesných práv. Pokiaľ ide o práva, ktoré môžu spotrebiteľovi vzniknúť v budúcnosti, treba poukázať
na znenie ustanovenia § 574 ods. 2 Obč. zák., ktoré sa týka spotrebiteľa, teda budúcich práv v súvislosti
so zánikom záväzkov. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti , je

absolútne neplatná. Takto neplatné sú aj dojednania v spotrebiteľských zmluvách, ktoré by zhoršili
postavenie spotrebiteľa ako účastníka zmluvy.
V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu pritom nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku

(ex tunc) a to voči každému. Každý kto má na tom naliehavý právny záujem sa jej môže bez časového
obmedzenia dovolávať. Súd pri tom naabsolútnuneplatnosť musíprihliadaťajbeznávrhu(exofficio)
z úradnej povinnosti. Plnením z absolútneho neplatného právneho úkonu potom vzniká bezdôvodné
obohatenie, ktoré sa musí vydať v zmysle ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Dohoda uvedená v čl. V bod 14 Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi v zmysle § 51 Obč. zák., týkajúca
sa určenia výšky náhrady škody je tak neplatná pre svoj rozpor so zákonom v zmysle § 39 Obč.
zák.v spojení s ust. § 574 ods. 2 Obč. zák. nakoľko bolo preukázané, že by sa ňou žalobkyňa vzdala
svojich práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti, čo je aj predmetom prejednávanej veci. Naviac k
uzavretiu takejto dohody nedošlo, pričom predmet úschovy špecifikovanú vo VOP peniaze ako úschovu

nevylučoval. ( čl. IV bod 9 Zmluvy ).

V § 54 ods. 2 Obč, zák. je zakotvené významné výkladné pravidlo týkajúce sa obsahu spotrebiteľských
zmlúv. Predchádza mu zákonný príkaz, aby boli ustanovenia týchto zmlúv formulované určito, jasne a
zrozumiteľne ( § 37 ods. 1 a § 53 ods. 1 Obč. zák.). Podľa § 4 ods. 6 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ak

sa zmluva uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy a nemohol ovplyvniť jej obsah, je predávajúci povinný zrozumiteľne formulovať
zmluvné podmienky.
V prípade, ak dôjde pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam vzhľadom na
nejednoznačné alebo nejasné vyjadrenie, je potrebné uskutočniť výklad vždy v prospech spotrebiteľa.

Zákon tu expresis verbis hovorí, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad
priaznivejší pre spotrebiteľa. Zákon týmto dáva súdu smernicu, aby sa nejasné, nejednoznačné alebo
dvojzmyselné ustanovenie vykladalo v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá dotyčné ustanovenie
zmluvy naformulovala vo svojich zmluvných podmienkach t.j. na úkor dodávateľa. Toto ustanovenie
je dôsledkom zásady zakotvenej v ustanovení § 43 Obč. zák., podľa ktorého sú účastníci zmluvného

vzťahu pri ich úprave povinní odstrániť všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov. Zvýšené nároky sa
v tomto smere pri spotrebiteľských zmluvách kladú na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva má
zmluvné ustanovenia naformulovať tak, aby zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ,
boli v súlade s ustanoveniami Obč. zák o spotrebiteľských zmluvách a aby boli presné a jednoznačné.
Nesplnenie tohto očakávania má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprespech toho, kto sa

mal vyjadriť jasnejšie.

Pokiaľ by žalovaná ako profesionál znalý práva formuloval čl. V bod 14 Zmluvy o prenájme
bezpečnostnej schránky, čo sa týka v prípade vzniku práva na plnenie v dôsledku škody, ktoré vzniknú
na veciach uložených v bezpečnostnej schránke jasne, jednoznačne, určito a zrozumiteľne nemožno

zanedbanie tejto jeho povinnosti dať v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa.Súd vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobe ako dôvodnej v napadnutej časti vyhovel a uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 Obč.
zák. vo výške 8% od 01.01.2005 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Bratislava III, písomne.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať údaj, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu

ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.