Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ing. Judita Gabonaiováhrenčuková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/738/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815212552
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815212552.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu
D. U., F. XX.XX.XXXX, Q. T. J.Z. XXX, XXX XX G. H., právne zastúpeného JUDr. Attilom Elekom,
advokátom, so sídlom Jovická 2, 048 01 Rožňava, proti žalovanej L. R., F. XX.XX.XXXX, Q. T. P. H., H. T.
Z. XX,XXX XX S., právne zastúpenej JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska
dlhá 7, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 4.514,08 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalobca.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.514,08 Eur a náhrady trov konania
od žalovanej.
2. Poukázal na skutočnosť, že so žalovanou ako spoludlžník uzavrel s Poštovou bankou, a.s. Zmluvu
o úvere na základe ktorej banka poskytla žalovanej úver vo výške 17.000,00 Eur. Žalovaná je jeho
švagrinou, ktorá ho požiadala aby jej šiel „ručiť“ za úver, keďže výška jej príjmu nepostačuje na
poskytnutie úveru. Žalovaná ho ubezpečila, že sa ničoho nemusí obávať, keďže je zamestnaná ako
kuchárka a splátky úveru bude bez problémov pravidelne splácať. Týmto úverom mienila žalovaná
refinancovať svoje početné úvery tak v Tatrabanke, a.s. ako aj v Poštovej banke, a.s.. V mesiaci október
2014 začal zamestnávateľ žalobcu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo
mzdy uzavretej s Poštovou bankou, a.s. v rámci predmetnej úverovej zmluvy. Žalovaná prestala napriek
jej ubezpečeniam splácať predmetný úver v roku 2014, preto bola zrážkami zo mzdy žalobcu v období
od 01.10.2014 so 31.10.2015 uhradená suma 2.014,08 Eur v prospech Poštovej banky. Poštová banka,
a.s. výzvou zo dňa 03.09.2015 vyzvala žalobcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 16.761,56 Eur a zároveň
bol upozornený pre prípad nesplnenia si povinnosti, že dôjde k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou.
Nakoľko žalobca nedisponoval takýmto obnosom peňazí uhradil dňa 02.10.2015 namiesto žalovanej
aspoň časť dlžnej sumy vo výške 2.500,00 Eur.
3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6C/738/2015-43 zo dňa 28.04.2016, ktorým žalovanej
uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu, nahradiť trovy konania a zaplatiť súdny poplatok z
podanej žaloby, nakoľko žalobcovi bolo uznesením č.k. 6C/738/2015-40 zo dňa 30.03.201 priznané
osobné oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa
12.05.2016, ktorého prevzatie potvrdila vlastnoručným podpisom.
4. Žalovaná následne podala na tunajší súd osobne v zákonnej lehote dňa 24.05.2016 podanie s
označením ,,Odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Rožňava sp. zn. 6C/738/2015 zo dňa28.04.2016", v ktorom uviedla, že je pravdou, že uzavrela zmluvu o úvere lepšia splátka č. 4609663287,
kde žalobca vystupoval ako jej spoludlžník. Túto zmluvu podpisoval žalobca ako spoludlžník s vedomím,
že dlh bude musieť uhradiť pre prípad jej neplnenia a toto riziko prijal aj z dôvodu, že s jej sestrou žije
v ich rodičovskom dome, ktorý už je vo vlastníctve jej sestry, pričom ona si musela z tohto dôvodu riešiť
bytovú otázku. So žalobcom sú ako spoludlžníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, preto pokiaľ nie je
dohodnuté inak, zodpovedajú za jeho splatenie každý v rovnakom rozsahu. K uzavretiu žiadnej dohody
medzi nimi o zodpovednosti za predmetný dlh nedošlo, preto žalobcovi nevznikol regresný nárok voči
nej. Uviedla, že aj jej bola doručená Poštovou bankou, a.s. výzva zo dňa 03.09.2015 na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 16.761,56 Eur, pričom má zato, že predmetný úver by sa mal považovať za bezúročný a
bez poplatkov, pretože zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozporu so zákonom o spotrebiteľských
úveroch. Po doručení tejto výzva sa stretla so žalobcom, pričom sa dohodli, že on uhradí celý dlh o
čom sa sám dohodol aj s Poštovou bankou, a.s.. Ďalej už nemala prehľad o splácaní žalovanej sumy
a žalobca ju pred podaním žaloby ani nekontaktoval. Z uvedených dôvodov navrhla, aby súd žalobu
zamietol v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania.
5. Žalobca podaním zo dňa 15.08.2016 reagoval na odpor podaný žalovanou v tom zmysle, že zdôraznil,
že žalovaná nepoprela, že úver bol poskytnutý pre jej osobnú potrebu a žalovaný neobdržal ani cent.
Čo sa týka neexistencie dohody medzi stranami sporu, považuje toto tvrdenie za účelové a je v rozpore
so zdravým rozumom, veď by predsa nikto neplatil za druhého pôžičku , z ktorej nemal žiadny osobný
osoh. Prízvukoval, že zmluvu podpísal s tým, že žalovaná ju uhradí v celom rozsahu a iné tvrdenia
odmieta. Rovnako poprel, že by prevzal na seba úhradu celého dlhu po stretnutí so žalovanou, uhradil
len jednorázovo sumu vo výške 2.500,00 Eur a zrážky zo mzdy mu zamestnávateľ strhával do času kým
nedošlo k vydaniu neodkladného opatrenia v konaní sp. zn. 8C/2/2016.
6. Žalovaná v podaní zo dňa 22.12.2016 uviedla, že žalobca nepodpisoval úverovú zmluvu ako
spoludlžník bez akéhokoľvek osohu, ale dlh prebral na seba z toho dôvodu, že došlo k uzavretiu
darovacej zmluvy ohľadom rodičovského domu medzi matkou a sestrou žalovanej, preto sa žalobca s
rodinou, teda jej sestrou takto obohatili na jej úkor.
7. Žalobca v podaní zo dňa 10.02.2017 poprel, že by pristúpil k dlhu z dôvodu, že mal mať osoh
spočívajúci v prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti darovacou zmluvou, pričom túto skutočnosť
vylučuje už dátum uzavretia úverovej zmluvy dňa 09.03.2012 a k prevodu nehnuteľnosti došlo až v
roku 2015, preto podpis zmluvy nemohol byť v žiadnom prípade podmienený touto skutočnosťou. K
prevodu nehnuteľnosti došlo až, keď sa matka a sestra žalovanej dozvedeli, že žalobcovi sú vykonávane
zrážky zo mzdy a tak uhrádza dlh za žalovanú, čím spôsobila žalobcovi a jeho rodine obrovské finančné
ťažkosti.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu. Poukázal na to, že žalobca a žalovaná uzavreli s Poštovou bankou, a.s. Zmluvu o úvere Lepšia
splátka, na základe ktorej banka poskytla žalovanej úver vo výške 17.000,- Eur. Je potrebné dodať,
že žalovaná oslovila žalobcu s tým, aby jej išiel ručiť za úver, keďže výška jej príjmu nepostačuje na
splnenie podmienok pre poskytnutie tohto úveru, pričom od počiatku žalovaná žalobcu ubezpečovala,
že tento úver bude splácať výlučne ona. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Nerozumel, prečo sa vo svojich vyjadreniach žalovaná odvoláva na rodinný dom, ktorý nie je
jeho vlastníctvom a on s ním nemám nič spoločné. Na otázky právnej zástupkyne žalovanej uviedol,
že zmluvu si riadne neprečítal a nie si je istý, či tam boli aj perom dopisované údaje, pretože keby
vedel o ďalších úveroch žalovanej, zmluvu by ani nepodpísal. Pri podpise zmluvy bola prítomná len
žalovaná,pracovníčkapoštyaon.Nemáanisvedkovohľadomskutočnosti,žežalovanábudedlhsplácať
výlučne sama. Uviedol, že sa nebavili so žalovanou o splácaní úveru, avšak keby bol vedel, že má
splatiť polovicu úveru, takúto zmluvu by nepodpísal. Žalobca mal za to, že bola ústne uzavretá dohoda
o splácaní predmetného úveru medzi stranami sporu, obsahom ktorej bolo, že žalovaná sa zaviazala
uhradiť celý dlh, čo podľa neho vyplýva aj z výpovedí predvolaných svedkov, kedy mala žalovaná
uviesť, že predmetný úver sa ich rodiny nedotkne a že ho ona uhradí celý. Na podporu týchto tvrdení
uviedol, že to podporuje aj samotné vyjadrenie žalovanej, že splácať prestala z dôvodu, že nemala
dostatok finančných prostriedkov a nie z dôvodu, že by mal splácať žalobca dlh. Zároveň poukázal na
skutočnosť, že bez žalobcovho podpisu úverovej zmluvy, by predmetný úver nebol žalovanej poskytnutý.
Zároveň sama žalovaná uviedla, že žalobca mal ísť za ručiteľa a teda nie za spoludlžníka. Že došlo k
uzavretiu ústnej dohody o spôsobe splácania, svedčí aj skutočnosť, že žalobca neobdržal ani cent zposkytnutého úveru, preto je proti zdravému rozumu, že by tento bez uzavretia takejto dohody pristúpil
k podpisu úverovej zmluvy. V súvislosti s uvedeným, poukazujúc na skutočnosť, že súd je povinný
hodnotiť dôkazy jednotlivo, aj vo vzájomnej súvislosti, mal za to, že k uzavretiu ústnej dohody o spôsobe
splácania predmetného úveru medzi stranami sporu došlo a preto navrhol, aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel.
9. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že trvá na písomných vyjadreniach, ktoré boli súdu doručené, ako
aj na dôvodoch v nich uvedených. Je pravda, že volala žalobcu, aby jej išiel ručiť pri uzatváraní úverovej
zmluvy. Túto zmluvu podpisoval však ako spoludlžník a nie je pravdou, že by sa dohodli na tom, že
predmetnúsumubudesplácaťlenona,avšakjepravda,žetútosumusompoužilalenona.Malazato,že
strany sporu uzavreli predmetnú úverovú zmluvu ako spoludlžníci, v ktorej sa predmetný úver zaviazali
uhradiť spoločne a nerozdielne, pričom žalobca v súčasnosti neuhradil ani polovicu predmetného úveru
a preto nemá ani možnosť žalovať o úhradu tejto sumy, pretože medzi stranami sporu nedošlo k
uzavretiu dohody o splácaní a v takom prípade sa má za to, že sa jedná o solidárnych dlžníkov, kde
každý zodpovedá za polovicu predmetného dlhu. Z uvedených dôvodov považuje žalobu za nedôvodnú
a navrhla, aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Čo sa týka vyjadrení ohľadom rodinného domu v
Krásnohorskom Podhradí, kedy žalovaná nežiadala o vyplatenie svojho podielu v tomto rodinnom dome,
jedná sa už len o podporné tvrdenia na obranu žalovanej. Na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla,
že sa žalobcu opýtala, či jej príde ručiť za úver a on súhlasil, nech má lepší život ako on, volala, lebo
z jej výplaty by jej úver neposkytli. Celý úver použila ona, na uhradenie úverov ktoré má vo výške nad
1.000 Eur a na prestavbu rodinného domu svojho bývalého partnera. Ohľadom splácania sa úveru sa
však so žalobcom nijak nedohodla a prestala splácať, keď už to nezvládala finančne. Mala za to, že ani
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu akejkoľvek dohody o splácaní
medzi stranami sporu, práve naopak, konanie žalobcu svedčí o opaku, pretože ten nevyužil žiadnu
zo svojich možností a pristúpil k splácaniu úveru takým spôsobom, ktorý nasvedčuje skutočnosti, že k
dohode o splácaní úveru, k jej uzavretiu nedošlo. Ani predvolaní svedkovia nepotvrdili existenciu takejto
dohody, skôr nátlakovým konaním tlačili na žalovanú, aby predmetný úver uhrádzala. Mala za to, že
v celom konaní žalobca neprodukoval dôkazy, ktoré by svedčili o skutočnom uzavretí takejto dohody,
preto považuje za nesporné, že strany sporu podpísali zmluvu o úvere ako spoludlžníci, teda že sa
jedná o solidárny záväzok, kedy žalobca neuhradil ani polovicu z úverovej sumy a preto považuje žalobu
v celom rozsahu za nedôvodnú.
10. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:
11. Svedkyňa G. U., manželka žalobcu uviedla, že o uzavretí úverovej zmluvy sa dozvedela až
dodatočne. Jej sestra zmanipulovala jej manžela, ktorého potrebovala len k podpisu úverovej zmluvy.
Ona sa zaviazala uhrádzať tento úver. Nevie presne uviesť, kto jej oznámil skutočnosti o tejto dohode.
Kontaktoval ju aj telefonicky bývalý partner jej sestry. Chcela uviesť, že jej sestra je zadĺžená, čerpala
niekoľko úverov, ktoré nespláca. Nie je spravodlivé, aby na túto skutočnosť doplácala
ich rodina. Keby vedela vopred, nikdy by manželovi takúto zmluvu podpísať nedovolila. Z uvedených
dôvodov a zo spôsobu jej života, z týchto dôvodov bol rodinný dom prepísaný na ňu, aby o neho
neprišli. Oni z úveru nevideli ani cent. Keď ich žalovaná navštívila, povedala, že bude uhrádzať splátky
ona, manžel pýtal pre ňu na pošte aj bločky, avšak zavádzal ich tak ako vždy zvykne. Celý život im
zasahovala do manželstva. Pri podpise úverovej zmluvy nebola osobne prítomná. O úvere sa dozvedela
asi dva alebo rok aj pol roka dozadu, asi v roku 2015. Bolo to v čase, keď predmetný úver splácal jej
manžel. O dohode o splácaní sa dozvedela v roku 2015, keď jej sestru bývalý partner vyhodil. Zdržiavala
sa u nich. Ohľadom tej dohody pred ňou aj pred jej dcérou uviedla, že ona bude splácať dlh, že ich
do toho nebude zaťahovať. Čo sa týka vysporiadania ohľadom rodičovského domu pred 10 rokmi jej
navrhovali, že jej bude vyplatené 50.000,- Sk, ona chcela 100.000,- Sk, preto ustúpili od vysporiadania
rodinného domu. Uviedla, že nie je pravdou, že by žalovanej vykrikovala, že jej nevyplatia podiel z domu,
lebo musia splácať jej dlh. Z dôvodu, že ich v rodinnom dome neustále navštevovali policajti, v prípade
ich brata aj exekútori, sa rozhodli na prepis rodinného domu. Pôvodnými vlastníčkami boli ich mama a
teta a tie ho na svedkyňu previedli darovacou zmluvu. Takže má za to, že už nebol dôvod na vyplatenie
podielu sestre.
12.SvedkyňaA.C.P.,dcéražalobcu,uviedla,žežalovanásazaviazala,žebudepredmetnýúversplácať,
na čo inak by si úver vyberala, ak nie na to, aby ho splatila, pretože vie, že sumu použila na úhradu
svojich predchádzajúcich úverov. Nevedela uviesť, o čom konkrétne sa strany sporu bavili, ale mala za
to, že žalovaná sa zaviazala splácať predmetný úver. Uviedla, že bola prítomná pri rozhovore matky
a žalovanej v rodinnom dome v roku 2015, kedy žalovaná povedala, že ich rodinu to nezasiahne, žeje zamestnaná a úver splácať bude, že to vyrieši. Bola s matkou a s mladšou sestrou navštíviť ju aj
v práca, kedy mala povedať, že dokým nemusí, predmetný úver splácať nebude. Pri podpise úverovej
zmluvy prítomná nebola a o úvere sa dozvedela až v septembri, resp. v októbri 2015, keď žalovaná
bývala u nich v dome z dôvodu, že ju jej bývalý partner vyhodil. V tom čase už jej otčim splácal od
januára predmetný úver, avšak nepovedal im o tom.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.
14. Zo Zmluvy o úvere lepšia splátka uzavretej dňa 09.03.2012 medzi Poštovou bankou, a.s. ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom a žalobcom ako spoludlžníkom, vyplýva, že veriteľ poskytol
dlžníkom úver vo výške 17.000,00 Eur s mesačnou splátkou vo výške 257,24 Eur splatnou k 20. dňu
v mesiaci, s počtom mesačných splátok 120 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.03.2022. Úverová
zmluva je podpísaná tak žalobcom ako aj žalovanou.
15. Z Potvrdenia o zrážkach pre Poštovú banku, a.s. vystaveného Východoslovenskou vodárenskou
spoločnosťou, a.s. pre žalobcu dňa 30.11.2015 vyplýva, že zo mzdy žalobcu boli v období od 01.10.2014
do 31.10.2015 vykonané zrážky v prospech veriteľa v celkovej výške 2.014,08 Eur.
16. Z predloženého potvrdenia pre klienta vyplýva, že bol uskutočnený vklad na účet Poštovej banky,
a.s. vo výške 2.500,00 Eur.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto
ju v celom rozsahu zamietol.
18. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
30.09.2013, t.j. v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2012,
t.j. ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
22. Podľa § 511 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka,
1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak
tovyplývazpovahyplnenia,ževiacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol
uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť
o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od
nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu
inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od
ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento
podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných..
28. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 4.514,08 Eur z titulu uhradených
splátok úverovej zmluvy, poukazujúc na skutočnosť, že síce predmetnú úverovú zmluvu uzatváral
ako spoludlžník žalovanej, ale že medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu ústnej dohody o spôsobesplácania predmetného úveru a to tak, že tento úver mala splácať výlučne žalovaná, ktorá poskytnuté
finančné prostriedky aj čerpala .
29. Súd mal za preukázané, že dňa 09.03.2012 došlo k uzavretiu Zmluvy o úvere lepšia splátka
uzavretej dňa 09.03.2012 medzi Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom, žalovanou ako dlžníkom a
žalobcom ako spoludlžníkom. Táto skutočnosť nebola sporná medzi stranami sporu, rovnako ako ani
skutočnosť, že na základe tejto zmluvy bol poskytnutý úver vo výške 17.000,00 Eur, ktorý použila na
svoje osobné účely žalovaná. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že
by medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu dohody spoludlžníkov o spôsobe splácania poskytnutého
úveru, resp. výške ich vzájomného podielu na dlhu vzniknutého z poskytnutia spotrebiteľského úveru
a to ani v ústnej podobe, nakoľko sám vo svojej výpovedi zo dňa 09.05.2017 uviedol, že so žalovanou
sa nebavili o spôsobe splácania úveru, ale keby vedel, že bude splácať polovicu úveru, takúto zmluvu
by nepodpísal. Rovnako ani predvolaní svedkovia nepotvrdili existenciu dohody o splácaní úveru medzi
účastníkmi úverového vzťahu, nakoľko z ich výpovedí vyplýva, že neboli prítomní by podpise úverovej
zmluvy, navyše o jej existencii sa dozvedeli až po niekoľkých rokoch, kedy došlo k výmene názorov
medzi nimi a žalovanou, ktorá mala tvrdiť, že bude úver hradiť sama, čo však nie je možné považovať
za dohodu o spôsobe splácania úveru uzavretú medzi spoludlžníkmi. V neprospech žalobcu svedčí aj
fakt, že úverovú zmluvu podpisoval slobodne, pri plnom vedomí ako spoludlžník žalovanej, nie ručiteľ,
pričom zo samotných Obchodných podmienok pre úver - lepšia pôžička Poštovej banky, a.s. z článku
2. Definícia pojmov jednoznačne vyplýva, že spoludlžník je voči banke osobou zaviazanou spoločne a
nerozdielne ( solidárne) za zaplatenie pohľadávky banky popri dlžníkovi.
30. Ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená
pojmami "spoločne a nerozdielne". Je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich
povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Solidarita dlžníkov voči veriteľovi
môže byť založená a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/ dohodou účastníkov d/ povahou
plnenia. Po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi
dlžníkmi (spoločnými či solidárnymi). Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška
vzájomných podielov spoludlžníkov (spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom
rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Výška vzájomných podielov
dlžníkov (tiež spoludlžníkov) môže byť stanovená buď a/ právnym predpisom, b/ rozhodnutím súdu, c/
dohodou dlžníkov (spoludlžníkov) d/ v prípade neexistencie dôvodov pod a/ až c/ nastupuje zákonný
dôsledok, podľa ktorého podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere sú rovnaké. Posledne
uvedený spôsob určenia výšky vzájomných podielov dlžníkov na spoločnom dlhu možno tiež zaradiť
pod písmeno a/ ako jeho osobitný prípad.
31. Vychádzajúc z nesporného skutkového záveru, že žalobca a žalovaná sa nedohodli na výške ich
vzájomného podielu na dlhu vzniknutého z poskytnutia spotrebiteľského úveru, pričom je zrejmé, že
táto nebola určená ani rozhodnutím súdu, potom výšku vzájomných podielov dlžníkov v takomto prípade
stanovuje právny predpis (§ 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že podiely na dlhu žalobcu a
žalovanej sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Za právneho stavu, kedy výška podielov na spoločnom
dlhu medzi dlžníkmi navzájom je určená právnym predpisom (ako jej zákonný dôsledok podľa § 511
ods. 2 Občianskeho zákonníka) bez ďalšieho vylučuje právnu možnosť túto stanovovať aj rozhodnutím
súdu. Žalobca a žalovaná sa písomne zaviazali plniť dlh solidárne (spoločne a nerozdielne), bez určenia
výšky ich vzájomných podielov, ktorý vznikne poskytnutím úveru, preto platí právna úprava § 511 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že ich podiely na spoločnom dlhu sú vo vzájomnom pomere rovnaké. Ochrana
dobrých mravov ohľadom čerpania poskytnutého úveru môže byť relevantná len v prípade, ak by
žalobca uplatňoval proti žalovanej regresný nárok v súvislosti so splácaním úveru, čo v tomto štádiu
ešte nie je možné určiť, nakoľko nebola splatená ani polovica poskytnutého úveru.
32. Až po uspokojení pohľadávky veriteľa dochádza spravidla k vzájomnému vyporiadaniu medzi
dlžníkmi (spoločnými či solidárnymi). Vzájomné vyporiadanie dlžníkov je závislé od toho, aká je výška
vzájomných podielov spoludlžníkov (spoločných či solidárnych) na ich spoločnom záväzku a v akom
rozsahu sa ten ktorý z dlžníkov podieľal na plnení dlhu voči veriteľovi. Z uvedených dôvodov súd
považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú a predčasne podanú a a preto ju v celom rozsahu zamietol.
Otázkami pristúpenia k dlhu z dôvodu, že žalobca mal mať osoh spočívajúci v prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti ( rodičovskému domu žalovanej) darovacou zmluvou, sa súd nezaoberal, pretože
pre rozhodnutie v tejto veci ich nepovažoval za relevantné.33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník
34. Náhrada trov konania bola žalovanej priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.