Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/118/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205934
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214205934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. H., nar. XX. X. XXXX, bytom
XXX XX F. Ľ.K. XXX/b, o zaplatenie 1.871,02 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov č.k. 6C/204/2014-87 z 1.2.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 129,34 Eur. Zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 1.613,77 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.613,77Eurod12.8.2014dozaplateniavmesačnýchsplátkachpo150,-Eursplatnýchvždydo25.dňa
príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že omeškanie plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 54 %.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že
nepostačuje, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho
účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z tohto dôvodu dospel k záveru, že
absentuje špecifikácia splátok, istiny, úrokov i poplatkov. Podľa názoru súdu prvej inštancie absentuje aj
ďalšia povinná náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. o spotrebiteľských úveroch a to neuvedenie
všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie istiny,
úrokov, úveru a poplatkov a okrem iného musí preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver
nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve bola uvedená RPMN vo výške 15.83 %, pričom

podľa prepočtu vykonaného prostredníctvom internetovej kalkulačky s uvedeným dodatočného nákladu,
ktorý pozostával z poplatku za správu úverového účtu 1,99 eur mesačne, bola zistená výška ročnej
percentuálnej miery nákladov 17,39 %. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať predpoklady
pre použitie výpočtu RPMN. V dôsledku chýbajúcich obligatórnych náležitostí považoval zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov. V tejto veci aj poukázali na celý rad rozhodnutí všeobecných súdov v
bode 25 rozsudku. Zároveň súd prvej inštancie namietal aj dostatočnú transparentnosť pri posudzovaní
zmluvných podmienok s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora C-96/14. Ani uvedenie údaja o

celkovej výške spotrebiteľského úveru nemožno považovať za dostatočné a nezodpovedá princípu
transparentnosti, ktorú má spotrebiteľ k dispozícii, keďže len súčin počtu splátok a výšky splátky je
nedostatočný. Pokiaľ má byť súčasťou splátky aj mesačný poplatok 1.99 eur za správu úverového
účtu, potom nie je pravdivý údaj o mesačnej splátke, keďže tam uvedená čiastka sa nepreukázala,nazapočítala, a tým ani celková výška mesačnej splátky nebola uvedená správne, keďže v zmluve bola
uvedená 29,71 eur, ale v skutočnosti išlo o sumu 31,70 eur mesačne. Tým považoval aj to, že celkový
úver pre takéto rozdiely neposkytuje prehľadné informácie o poskytnutom produkte. Z týchto dôvodov aj

preto považoval úver za bezúročný a bez poplatkov s tým, že priznal nárok žalobcovi v celom rozsahu,
pokiaľ išlo o vyplatenú istinu a nevrátenú časť, čiže v rozsahu 1.613,77 eur, keďže poskytnutý úver bol vo
výške 2.000 eur, žalovaný zaplatil 386,23 eur. Rozdiel bol žalobcovi priznaný. Výrok o trovách konania
odôvodnil ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. K špecifikácii splátok

úveru na splátky istiny úrokov a poplatkov uviedol, že tieto sú uvedené vo VOP, jednoznačne so
začiatkom splácania úveru, periodicity anuitnej splátky, zároveň poukázal na to, že zmluva nemusí
obsahovať všetky údaje v jednom dokumente a je možné obratom podľa amortizačnej tabuľky
spotrebiteľovi oznámiť konkrétny zostatok. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, kde
akceptovali toto tvrdenie. Vo vzťahu k podkladom pre použitie výpočtu, ktoré sa používajú pri výpočte
RPMN, uviedol, že tento je jasne uvedený. Symboly sú vysvetlené a výpočtová tabuľka je daná v

súlade s právnou úpravou. Pokiaľ ide o transparentnosť zmluvy, je potrebné konštatovať, že bola riadne
formulovaná, výška splátok je zrejmá a tak isto aj ich frekvencia a z čoho táto splátka pozostáva. Zároveň
je treba upozorniť na to, že žalovaný od apríla 2014 žiadnu úhradu nevykonal, napriek tomu, že bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť tohto úveru. Rovnako neodôvodnil súd prvej inštancie ani splátky, ktoré
povolil žalovanému. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a „CSP“) prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v
zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným

spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych
zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
6. Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
7. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
8. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.
9. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. Pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa 9 ods. 2
písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

13. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7
ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez údajov o sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o

sociálnoekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať
úver, ako to mu v skutočnosti je.
14. Strany konania uzavreli dňa 11.3.2013 úverovú zmluvu, ktorou žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 2.000 Eur s úrokovou sadzbou 12,9 % p.a. V zmluve bol dohodnutý poplatok za správu úverovéhoúčtu 1,99 eur/mesačne a výška anuitnej splátky 29,71 Eur. Stanovená bola splatnosť prvej splátky
18.3.2013 a poslednej 16.2.2023. Celkovo mal žalovaný uhradiť 120 splátok a celkovo mal zaplatiť
žalobcovi 3.804 Eur. V zmluve je uvedené aj RPMN vo výške 15,83 % a priemerné RPMN vo výške

18,86 %.
15. Podľa prehľadu o úhradách, žalovaný uhradil platby v sume 386,23 (viď č.l. 78 spisu). Následne už
neuhradil žiadnu sumu. Celkove teda zaplatil žalobcovi z tohto úverového vzťahu sumu 386,23 Eur (viď
žalobcom priložená tabuľka na č.l. 78 spisu).
16. Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že v prejednávanej

veci bola poistná zmluva uzavretá v priamej súvislosti so zmluvou o úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa aj Občianskeho zákonníka, pričom
ide o spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, tak ako to napokon
konštatoval i okresný súd. Ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych vzťahoch vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj vedľajšie zmluvné ustanovenia

formulárovej povahy (napr. záložné zmluvy, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy,
poistné zmluvy a pod.). V danej veci je z vykonaného dokazovania zrejmé, že spotrebiteľ nemohol
meniť formulárovú zmluvu o úvere vrátane obsahu poistnej zmluvy. Dôkazné bremeno preukázať,
že spotrebiteľ si individuálne vyjednal poistnú zmluvu, je totiž na strane žalobcu. V tomto smere
neboli zo strany žalobcu doložené žiadne relevantné dôkazy podporujúce záver o individuálnom

vyjednaní poistnej zmluvy so žalovaným vrátane možnosti žalovaného uzavretie poistnej zmluvy
odoprieť. Nie spotrebiteľ má totiž dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, resp. že nemohol
odoprieť uzavretie takej zmluvy, aby získal úver, ale naopak, dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo
preukázať individuálne vyjednáme, teda skutočnosť, že spotrebiteľovi bola daná možnosť odmietnuť
uzavretie poistnej zmluvy (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania však takýto

záver nemožno prijať, pretože i keď v tlačive Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere
sa uvádza, že na získanie spotrebiteľského úveru nie je nevyhnutné uzavrieť poistenie na zabezpečenie
spotrebiteľského úveru, zo samotného textu formulárovej zmluvy o úvere takáto skutočnosť nevyplýva.
Dôvodne teda možno konštatovať, že žalobca si dôkazné bremeno v tomto smere nesplnil a správny
bol potom postup okresného súdu, ktorý realizoval výpočet RPMN daného úveru tak, že do nákladov

spotrebiteľa zahrnul i dojednané poistné.
17. Vo vzťahu k nesprávnemu výpočtu RPMN je potrené uviesť, že je potrebné vychádzať z právnej
úpravy zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
právnych vzťahoch vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska
vyjednávacej pozície v slabšom postavení. To platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje aj ďalšie

dojednania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluvu spotrebiteľ nemal možnosť zmeniť, keďže
išlo o formulárovú zmluvu vrátane údaja o poplatku za správu úveru. Dôkazné bremeno je na strane
žalobcu, ktorý nepreukázal, že informoval žalovaného o ďalšom poplatku týkajúcom sa správy úverovej
zmluvy, ktorý navýšil celkové výdavky a náklady za poskytnutý úver, čo bezprostredne má vplyv aj
na výšku RPMN. Preto sa odvolací súd domnieva, že súd prvej inštancie správne poukázal na túto

nesprávnosť výpočtu RPMN, v ktorom neboli zahrnuté všetky náklady a práve tento údaj v zmluve je
vodítkom pre spotrebiteľa, aby mohol porovnať tú istú peňažnú službu u rôznych dodávateľov tak, aby
si vybral úver, ktorý je pre neho čo najvýhodnejší. Preto aj odvolací súd sa domnieva, že táto okolnosť
je podstatnou náležitosťou zmluvy a teda v tejto súvislosti aj potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v
tejto časti. Rovnako možno prihliadať aj na transparentnosť zmluvy, keďže práve takýto postup žalobcu,

kedy spotrebiteľ nemal vedomosť o tom, že ešte platí ďalší poplatok za správu úveru mesačne v rozsahu
1,99 eur mesačne a neobstojí argument žalobcu, že táto suma za správu úveru je zahrnutá vo výške
úveru a spotrebiteľ jednoducho je povinný splácať. Táto povinnosť vyplývala pre žalovaného v prípade,
že by sa preukázalo individuálne dojednanie tohto nároku žalobcu a táto suma sa preukázala v celkovej
výške RPMN.

18. Súd prvej inštancie povolil splátky žalovanému na úhradu tohto úveru a tento svoj postup
neodôvodnil. Napriek tomu však odvolací súd sa domnieva, že je potrebné vychádzať zo samotnej
skutočnosti, že žalovaná sa dostala do situácie, kedy prestala riadne a včas splácať úver a z týchto
dôvodov súd mohol zohľadniť okolnosti v pomeroch žalovanej. Poskytnúť možnosť splácať v splátkach,
ktoré boli už podstatne vyššie ako v zmluve dohodnuté, to znamená, že aj celková suma bude navrátená,

akžalovanásplnítietopodmienkyvpriebehu11mesiacov,azároveňsúdprvejinštancieuviedol,žeakby
bola v omeškaní s plnením čo i len jednej splátky, má to za následok splatnosť celého plnenia, znamená
že nijakým spôsobom plnenie v prospech žalobcu nie je týmto ohrozené. Preto aj doplnil odôvodnenie
súdu prvej inštancie v tomto smere.19. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v súlade
s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže

žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, naopak žalovaná, ktorá úspech mala, nárok na náhradu trov
jej nevznikol, odvolací súd preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).