Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. október 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2To/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818010099
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8818010099.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
10.10.2018, v trestnej veci obžalovaného B. W., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, 3 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
sp. zn. 12T/21/2018 zo dňa 21.03.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaného B. W., nar. XX.XX.XXXX vo A. nad D., trvale
bytom C. I. č. XXX, okr. A. nad
D., bez prihlásenia A. nad D.,
ul. R. č. XXX, od 13.11.2017 do
01.08.2018 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS

Košice,

podľa § 285 písm. f/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou sp,. zn. Pv 827/17/7713-15 zo dňa 12.02.2018

pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/
Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

v období od 01.01.2010 doposiaľ, vyjmúc obdobie od 13.11.2017 doposiaľ, kedy bol vzatý do väzby,
ktorú vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, v obci Nižný
Kručov, okr. Vranov nad Topľou, ako aj na iných miestach, ako zákonný otec maloletého I. W., nar.
XX.XX.XXXX, voči tomuto úmyselne neplní vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine

tým, že aj keď bol zamestnaný v zahraničí, vyživovaciu povinnosť si voči svojmu maloletému synovi
vôbec neplnil a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 9C/89/2006,
zo dňa 21.05.2007, bol zaviazaný prispievať na výživné na svojho syna I. W. sumou 66,39 EUR mesačne
k rukám matky dieťaťa X. W., nar. 10.07.1976, čím dlhuje na výživnom poškodenej X. W. sumu najmenej
2.127,36 EUR,
pretože zanikla trestnosť činu. o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom sp. zn. 12T/21/2018 zo dňa 21.03.2018 uznal
obžalovaného B. W. vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3

písm. b/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

vobdobíod01.01.2010doposiaľ,vyjmúcobdobieod13.11.2017doposiaľ,kedybolvzatýdoväzby,ktorú
vykonávavÚstavenavýkonväzbyaÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyKošice,vobciNižnýKručov,
okr. Vranov nad Topľou, ako aj na iných miestach, ako zákonný otec maloletého I. W., nar. XX.XX.XXXX,
voči tomuto úmyselne neplní vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine tým, že aj keď

bolzamestnanývzahraničí,vyživovaciupovinnosťsivočisvojmumaloletémusynovivôbecneplnilatoaj
napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 9C/89/2006, zo dňa 21.05.2007,
bol zaviazaný prispievať na výživné na svojho syna I. W. sumou 66,39 EUR mesačne k rukám matky
dieťaťa X. W., nar. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenej X. W. sumu najmenej 2.127,36
EUR.

Za to mu súd uložil:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností

podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.

Podľa 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Dňa 05.04.2018 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie proti rozsudku.
Obžalovaný podal dňa 04.04.2018 na prepravu podanie označené ako „odvolanie proti rozsudku“. Z
obsahu podania vyplýva, že odvolanie smeruje proti výroku o treste.

Obžalovaný vo svojom podaní konštatuje, že bol mu uložený nepodmienečný trest. Od začiatku

trestného stíhania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Nerobil zbytočné prieťahy. Je
si vedomý svojho trestného konania, ktorého sa dopustil, napriek tomu súd to neakceptoval a uložil
mu neprimeraný trest. Počas doby, čo je vo väzbe, usiloval sa uhradiť časť dlžoby, no okresný súd
to nebral do úvahy. Svoj čin úprimne ľutuje a oľutoval ho už aj v prípravnom konaní, na čo súd
neprihliadal. Zdôraznil, že udržiava stály kontakt so svojím synom I. ako aj s bývalou manželkou.

Okrem toho konštatoval, že v budúcnosti chce sa zamestnať. V prvom rade vyrovnať svoj dlh, ktorý mu
vznikol neplnením vyživovacej povinnosti. Opätovne oľutoval svoje konanie, že sa dostal do rozporu so
zákonom. Požiadal krajský súd, aby mu zmiernil trest, ktorý mu bol uložený.

Odvolanie podané prostredníctvom obhajcu bolo doplnené o dôvody podaním, ktoré bolo doručené súdu

dňa 04.07.2018. Obhajca konštatuje, že uložený trest považuje za neprimerane prísny. Pri ukladaní
trestu malo dôjsť k porušeniu viacerých zásad pre ukladanie trestov, ktoré sú upravené Trestným
zákonom. Obhajca vyjadruje názor, že uložený trest je v rozpore so zásadami humanizmu, zákonnosti,
jeho individualizácie, personálnosti a proporcionality. Vyslovuje názor, že všeobecne v celosvetovom
vývoji sa presadzuje úsilie o širšie využívanie trestov nespojených s odňatím slobody a postupné

nahrádzanietrestuodňatiaslobodyalternatívnymitrestami.Jednásapritomoúčinnejšietrestyakotresty
nepodmienečné. Alternatívne tresty spravidla neprehlbujú u odsúdených pocity nezáujmu zo strany
spoločnosti o ich osud, krivdy a frustrácie.

Obhajca okrem týchto skutočností konštatuje, že obžalovaný napriek tomu, že dlhodobo sa zdržiaval

v zahraničí, nikdy sa neprestal zaujímať o svojho syna. Obžalovaný počas svojho pobytu v zahraničí
mal aj existenčné problémy. Od septembra 2010 pracoval na území Veľkej Británie. Jeho príjem
nepostačoval na pokrytie základných potrieb, preto využíval pomoc charitatívnych organizácií. Bol
dlhodobo práceneschopný. Mal zdravotné ťažkosti. V priebehu rokov 2015-2016 mu zomreli obaja
rodičia. Dostal sa do existenčných problémov a v čase, keď požiadal o vydanie nového občianskehopreukazu, zistil na území Veľkej Británie, že po ňom je vyhlásené pátranie. Napriek tomu vrátil sa na
územie Slovenskej republiky, kde bol zadržaný na letisku v Košiciach.

Obhajca vyslovuje názor, že je nesprávne a nezákonné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.
Účel trestu je možné dosiahnuť aj trestom, ktorého výkon by bol podmienečne odložený. Za pomoci
rodiny obžalovaný uhradil na výživu syna k rukám matky počas vedenia trestného konania sumu v
celkovej výške 2.500,- eur a to dňa 15.03.2018 sumu vo výške 400,- eur a dňa 25.06.2018 sumu vo
výške 2.100,- eur. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k úhrade dlžného výživného v celom rozsahu

žiada, aby súd pri rozhodovaní o odvolaní a pri ukladaní trestu prihliadal na ustanovenie § 86 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. Zároveň predložil ústrižky poštových poukážok. Obhajca navrhol, aby krajský súd zrušil
rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, resp. u obžalovaného upustí od potrestania,
prípadne uloží trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, výkon trestu
podmienečne odloží a určí primeranú skúšobnú dobu, prípadne s uložením probačného dohľadu nad

správaním obžalovaného.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postup konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného B. W. je dôvodné.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal dňa 12.02.2018 obžalobu na B. W. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zák., ktorý mal spáchať tak, že

v období od 01.01.2010 doposiaľ, vyjmúc obdobie od 13.11.2017 doposiaľ, kedy bol vzatý do väzby,
ktorú vykonáva v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice, v obci Nižný
Kručov, okr. Vranov nad Topľou, ako aj na iných miestach, ako zákonný otec maloletého I. W., nar.
XX.XX.XXXX, voči tomuto úmyselne neplní vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu mu zo Zákona o rodine

tým, že aj keď bol zamestnaný v zahraničí, vyživovaciu povinnosť si voči svojmu maloletému synovi
vôbec neplnil, a to aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 9C/89/2006
zo dňa 21.05.2007 bol zaviazaný prispievať na výživné na svojho syna I. W. sumou 66,39 eur mesačne k
rukám matky dieťaťa X. W., nar. XX.XX.XXXX, čím dlhuje na výživnom poškodenej X. W. sumu najmenej
6.240,66 eur.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného B. W.,
poškodenej X. W., listinnými dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v štádiu prípravného konania.

Súdprvéhostupňavosvojomrozhodnutípodrobnerozobraljednotlivédôkaznéprostriedkyaskutočnosti

vyplývajúce z týchto dôkazných prostriedkov.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí odôvodnil riešenie predbežnej otázky, akou výškou výživného
mohol prispievať počas rozhodného obdobia obžalovaný na výživu svojho syna I. W.. Nebolo
preukázané, aký príjem obžalovaný dosahoval počas ustáleného rozhodného obdobia. Zároveň

poukázal na tú skutočnosť, že počas doby, keď bol vo väzbe, nedosiahol žiaden príjem a tak ustálil,
že obžalovaný počas rozhodného obdobia mohol prispievať v zákonom stanovenej výške minimálneho
výživného, t. j. z výšky 30 % zo sumy životného minima na výživu nezaopatreného neplnoletého dieťaťa.
Podrobnesúdprvéhostupňavosvojomrozhodnutíuviedolobdobiaaminimálnuvýškuvýživného,ktorou
obžalovaný mal prispievať počas uvedeného obdobia a ustálil, že celková dlžná suma výživného k

dátumu rozhodovania konajúceho súdu predstavuje 2.127,36 eur.

Matka X. W. maloletého I. uviedla, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. So synom
sa kontaktoval iba občasne, raz - dvakrát do roka. Žiadne darčeky mu neposielal. Syn navštevuje
druhý ročník na strednom odbornom učilišti. Ona zabezpečovala všetky potreby dieťaťa. Nneplnenie

vyživovacej povinnosti nemalo trvalo nepriaznivé následky vo vzťahu k maloletému I..

X. W. zaslala súdu list, ktorý bol doručený dňa 27.07.2018, kde konštatuje, že jej bolo vyplatené výživné
na maloletého syna I. v celkovej výške 2.500,- eur.Krajský súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie oboznámením ústrižkov poštových poukážok, z
ktorých vyplynulo, že obžalovaný dňa 15.03.2018 zaslal sumu 400,- eur, dňa 25.06.2018 sumu 2.100,-

eur. Následne po prepustení z väzby na slobodu 4.9.2018 sumu 50,- eur, 1.10.2018 sumu 20,- eur,
5.10.2018 sumu 20,- eur. Okrem týchto listinných dôkazov bola oboznámená dohoda o poskytnutí
príspevkov súvisiacich s rekvalifikáciou, ktorá bola uzavretá medzi Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Vranov nad Topľou a uchádzačom o zamestnanie obžalovaným B. W.. Obžalovaný predložil
aj potvrdenie živnostníka Y.. X. N. - O. O. D., z ktorého vyplýva, že obžalovaného po absolvovaní

zváračského kurzu príjme do zamestnania.

Krajský súd musí konštatovať, že súd prvého stupňa v rozhodnutí o vine pri riešení predbežnej otázky
ustálil výšku zaostalého výživného a obdobie, počas ktorého obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu k maloletému I. W.. Vzhľadom na skutočnosť, že tento výrok o vine nebol napadnutý
odvolaním zo strany prokurátora, krajský súd tento výrok nemohol preskúmavať ani zmeniť k horšiemu,

na rozdiel od toho, ako to bolo ustálené súdom prvého stupňa. Krajský súd musí konštatovať aj tú
skutočnosť, že zo spisového materiálu je zrejmé, že v období rokov od mesiaca august 2010 do januára
2013poberalamatkamaloletéhonáhradnévýživnéposkytovanéÚradompráce,sociálnychvecíarodiny
Vranov nad Topľou. Táto skutočnosť o poberaní náhradného výživného sa neodzrkadlila v samotnom
skutku ani v rozsudku, ani v podanej obžalobe, ani v uznesení o vznesení obvinenia. Súčasťou skutku

nie je ani vyčíslenie dlhu obžalovaného B. W. vo vzťahu k úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Táto skutočnosť má za následok, že krajský súd pri skúmaní podmienok zániku trestnosti, nemohol sa
zaoberať, či došlo k úhrade tejto sumy poskytovateľovi, teda úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa § 86 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. trestnosť činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej

výživypodľa§207,aktrestnýčinemaltrvalonepriaznivénásledkyapáchateľsvojupovinnosťdodatočne
splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Krajský súd v danom prípade mal za preukázané, že obžalovaný časť zaostalého výživného uhradil
pred vyhlásením rozsudku a to dňa 15.03.2018, následne po vyhlásení rozsudku uhradil zvyšok dlžného

výživného a to dňa 25.06.2018, teda celkovo uhradil zaostalé výživné vo výške 2.500,- eur, čo je suma
vyššia ako suma, ktorú ustálil súd prvého stupňa ako dlh na výživnom za uvedené obdobie. Neostávalo
krajskému súdu nič iné, iba konštatovať, po zistení, že neplnenie vyživovacej povinnosti nemalo trvalo
nepriaznivé následky vo vzťahu k maloletému, že zanikla trestnosť činu, preto obžalovaného B. W. spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.