Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/424/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815210164
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815210164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr.
Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.,
O. XXX/XX, zastúpeného: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom Zvolen, Námestie SNP 41, IČO: 36 856
517, proti žalovanej: J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., P. XXX/X, zastúpenej: Karkó, s.r.o.,, so sídlom
Žilina, Sad na Studničkách 1029/32, IČO: 50 158 121, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 6C/206/2015 -245 zo dňa
18. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV. a V. a súvisiacich výrokoch VI. VII
a VIII. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctva manželov
(strán) nasledovne: výrokom I. určil, že do výlučného vlastníctva žalobcu patria tam špecifikované
hnuteľné veci. Výrokom II. určil, že žalobcovi pripadá zostatok na bežnom účte v Slovenskej sporiteľni,
a.s. č. ú.: 0372499025/0900 ku dňu 21.05.2012 v sume 847,39 eur. Výrokom III. do výlučného
vlastníctva žalovanej prikázal vo výroku špecifikované hnuteľné veci. Ďalej výrokom IV. uložil žalobcovi,
aby žalovanej zaplatil z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov 436,20 eur do 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia a výrokom V. uložil žalovanej, aby žalobcovi zaplatila 7 152,56 eur do 90 dní
od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 253,-
eur a žalovanej povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok 38,50 eur, do 30 dní (výroky VI. a VII.).
Žalobcovi výrokom VIII. priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že manželstvo strán bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Prievidza č.k. 15C/29/2012-28 zo dňa 21.05.2012, právoplatným dňa 15.06.2012.

Stranyvosvojichvýpovediachustálilizostatkovéhodnotyhnuteľnýchveciašpecifikovalikomujednotlivé
hnuteľné veci navrhujú prikázať do vlastníctva; v tejto časti návrh sporný nebol. Zostatok na bežnom
účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. č.ú. 0372499025/0900 bol dňu 21.05.2012 bol vo výške 847,39 eur.
Kúpnou zmluvou zo dňa 01.04.2014 previedli strany sporu nehnuteľnosti, ktoré nadobudli počas trvania
manželstva (02.12.2005), zapísané na LV č. XXXX, k.ú. Prievidza, a to byt č. X na 2 poschodí , vo vchode
č. X v obytnom dome súp. č. 30914, na parc. č. 5038/1, spoluvlastnícky podiel 7040/3444801-in na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. XXXXX , nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX k.ú. Prievidza spoluvlastnícky podiel 7040/3444801-in na pozemku par. Č. KN C 5038/1,
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 527m2/, za kúpnu cenu vo výške 33 000,- eur. Celá kúpnacena bola použitá na úhradu časti záväzku, patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
- úveru, poskytnutého im Slovenskou sporiteľňou a.s. pod č. 0373977375, uvedená skutočnosť nebola
sporná. Ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov konania masu BSM tvoria aj pasíva, a to práve úver

na bývanie č. 373977375 v Slovenskej sporiteľni, a.s., zostatok úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva bol 39 312,75 eur. K dátumu podania návrhu je úver splatený. Po zániku BSM
vznikla žalobcovi voči žalovanej pohľadávka z titulu úhrady uvedeného úveru a to vo výške 1/2 všetkých
vykonaných úhrad za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014 vo výške 6 032,10 eur (mesačné platby
vo výške 258,59 za obdobie od 06/2012 do 12/2012, za obdobie od 2/2013 do 5/2013, mesačná platba

vo výške 139,24 za 1/2013, mesačné platby vo výške 255,10 eur za 6/2013 do 8/2013, za 12/2013 a
za 2/2014, mesačná platba 10 eur, za 9/2013, mesačná platba 240,15 eur za 10/2013, mesačná platba
vo výške 255,58 eur za 1/2014, mesačná platba za 3/2014 vo výške 149 eur celkovo platby vo výške
4903,13 eur , ďalej jednorazový vklad dňa 19.03.2014 vo výške 1 300,- eur), úhrada zostatku úveru dňa
21.03.2014 v sume 12 064,22 eur ( 1/2 predstavuje 6 032,10 eur ).Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči
žalovanej aj pohľadávka z titulu úhrad za užívanie bytu uvedeného v návrhu za obdobie od 15.06.2012

do 01.04.2014 v rozsahu 1/2 zálohových platieb za služby poskytované spolu s bývaním a 1/2 platieb
do FO domu, všetko spolu v sume 974,16 eur / uhradené platby vo výške 2282,49 eur, preplatky 334,58
eur / 147,87 eur -2012, 156,40 eur -2013, 31,31 eur-2014/ spolu 1 948,32 eur z toho 1 je vo výške 974,16
eur/. Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči žalovanej tiež pohľadávky z titulu úhrad nákladov spojených
s predajom nehnuteľnosti a to bytu vo výške 1/2 vynaložených nákladov /kolky/ v sume 266 eur a v

sume 26 eur / č.l. 31/ v celkovej sume 292,60 eur, z toho 1/2 je 146,30 eur.

3. Účastníci konania ustálili konečnú výšku zostatkových cien hnuteľných vecí ktoré žiadali prikázať do
výlučného vlastníctva. Žalobcovi boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva hnuteľné veci v hodnote
spolu 1 727,39 eur a žalovanej hnuteľné veci predstavujúce v celkovej hodnote 855,- eur. Z uvedeného

vyplýva povinnosť žalobcu titulom vyrovnania podielov v časti hnuteľných vecí uhradiť žalovanej sumu
436,20 eur. Rozsah bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami bol sporný v časti týkajúcej sa
časti dane zo mzdy za rok 2011, ktorá bola žalobcovi vrátená dňa 13.05.2013. Súd má za to,
že aktíva BSM sú tvorené len hodnotami, vecami alebo plneniami, ktoré nadobudli manželia počas
trvania manželstva. Vzhľadom k tomu, že uvedené peňažné plnenie fyzicky nadobudol žalobca až

dňa 13.05.2013, je zrejmé, že ho nadobudol v čase, kedy už manželstvo účastníkov konania bolo
právoplatne rozvedené. Pri finančných plneniach je pre začlenenie plnenia do BSM rozhodný moment,
kedy toto plnenie niektorý z manželov, resp. bývalých manželov fyzicky nadobudne a nie moment,
kedy na toto plnenie vznikol nárok. Uvedené plnenie potom nepredstavuje súčasť masy BSM. Až dňa
07.05.2013 príslušný nemecký daňový úrad rozhodol o tom, že žalobcovi vznikol nárok na vrátenie

časti dane, preto nebola splnená podmienka, aby o uvedenom plnení súd v predmetnom konaní
rozhodoval, a to ani pri vyporiadaní v širšom zmysle. Ďalej súd uviedol, že zákon č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť
vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom,
najmä správa tohto majetku v období, keď toto spoluvlastníctvo už zaniklo, avšak ešte nebolo vykonané

jeho vyporiadanie. Je preto nutné podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať z ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktorými sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov / R
42/1972/. Je potrebné preto použiť ustanovenie § 149 a 150 Občianskeho zákonníka a vykonať i
vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, ak vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva
a v súvislosti s ich hospodárskymi potrebami. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd Českej

republiky v rozhodnutí č. 28 Cdo 4036/2010. Ak dôjde k splateniu spoločného dlhu manželov až po
zániku BSM / a súčasne pred jeho vyporiadaním/ zásluhou jedného z nich z jeho výlučných prostriedkov,
patrí mu právo na ich náhradu v zmysle § 149 ods. 2 veta druhá Obč. zák., táto skutočnosť by
sa potom mala premietnuť do rozhodnutia o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku
druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci vyporiadania BSM / rozsudok NS ČR 22 Cdo 14/2016,

22 Cdo 5386/2008/. Spornou skutočnosťou zostali pohľadávky uplatňované žalobcom z titulu úhrad
za užívanie spoločnej nehnuteľnosti po rozvode, z titulu úhrad spoločného záväzku a z titulu úhrad
nákladov spojených s predajom spoločného bytu. Uvedené pohľadávky vznikli v súvislosti s existenciou
BSM strán sporu, keď vznikli v súvislosti s bytom, ktorý bol súčasťou BSM, resp. úverom, ktorý v
čase zániku BSM preukázateľne existoval ako spoločný dlh účastníkov konania. Žalobca si v zmysle §

150 Občianskeho zákonníka uplatnil to, čo zo svojich výlučných prostriedkov /po rozvode manželstva/
vynaložil na spoločný majetok - platby za spoločný byt, náklady na predaj spoločného bytu , úhrada
spoločného úveru. Po zániku BSM vznikla teda žalobcovi voči žalovanej pohľadávka z titulu úhrad za
užívanie bytu uvedeného v návrhu za obdobie od 15.06.2012 do 01.04.2014 v rozsahu 1/2 zálohovýchplatieb za služby poskytované spolu s bývaním a 1/2 platieb do FO domu (spolu suma 1 948,32, z
toho 1-ica predstavuje 974,16 eur). Je nesporné, že žalovaná za uvedené obdobie v predmetnom byte
nebývala, avšak aj žalobca v čase od 15.06.2012 do 11.08.2013 v byte z dôvodu jeho pracovného

pobytu v Nórsku byt užíval len sporadicky, v uvedenom byte býval od 11.8.2013 do 30.8.2013, kedy ho
na žiadosť žalovanej, ktorá mala záujem tam bývať, vypratal. Nakoľko strany v čase od 15.06.2012 do
30.04.2015 boli spoluvlastníci bytu, boli povinní hradiť platby spojené s bytom, a z dôvodu, že ich uhradil
žalobca, má nárok voči žalovanej na 1/2 nákladov. Ku dňu právoplatnosti rozvodu účastníkov konania
masuBSMtvorilajúvernabývanievSlovenskejsporiteľni,a.s.sozostatkomúverukudňuprávoplatnosti

rozsudku o rozvode manželstva 39 312,75 eur. Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči žalovanej
pohľadávka z titulu úhrad záväzku a to uvedeného úveru a to vo výške 1/2 všetkých vykonaných úhrad
za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014 a 1- ice úhrady zostatku úveru dňa 21.03.2014 (spolu suma
12 064,22 eur, z toho 1-ica predstavuje sumu 6 032,11 eur). Po zániku BSM vznikla žalobcovi voči
žalovanej tiež pohľadávky z titulu úhrad nákladov spojených s predajom nehnuteľnosti vo výške 1/2
vynaložených nákladov (spolu suma 292,60 eur, z toho 1-ica predstavuje 146,30 eur). Z uvedeného

dôvodu preto rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi spolu sumu 7 152,56 eur v lehote 90
dní od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že ide o dostatočne dlhú dobu na zabezpečenie si finančných
prostriedkov, ak ich nemá k dispozícii, čím nedôjde k ohrozeniu zdravia a výchovy ich spoločného
maloletého dieťaťa. Pretože konečná výška zostatkových cien hnuteľných vecí, ktoré boli prikázané do
výlučného vlastníctva žalobcovi predstavuje sumu 1.727,39 eur a zostatková hodnota vecí, ktoré boli

prikázané do výlučného vlastníctva žalovanej predstavujú sumu 855 eur, zaviazal súd prvej inštancie
povinnosťoužalobcuztituluvyrovnaniapodielovuhradiťžalovanejsumu436,20eur,pretožezapočítanie
pri vyporiadaní BSM nie je možné.

4. Výšku súdnych poplatkov určil podľa položky č. 6 písm. b) sadzobníka k zákonu č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a uložil žalobcovi povinnosť uhradiť sumu 253,- eur /1/2 hodnoty masy BSM 1
291,20 z toho 3% je 38,50 eur plus 3% zo sumy 7 152,56 eur je suma 214,50 eur/ a žalovanej povinnosť
zaplatiť sumu 38,50 eur (3% zo sumy 1/2 hodnoty masy BSM 1 291,20 eur). O náhrade trov konania
súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne

nepatrnej časti, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Preto súd rozhodol
tak, že žalobcovi priznal v celom rozsahu náhradu trov konania.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalovaná, ktorá
deklarovala odvolacie dôvody, spočívajúce v nesprávnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie

a nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Uviedla, že súd prvej inštancie
nesprávne zahrnul do BSM aj žalobcom tvrdené pohľadávky voči žalovanej titulom úhrady záväzku
z úveru č. 73977375 vo výške 6 032,10 eur za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014; titulom úhrad
za služby spojené s bývaním a platby do fondu opráv, ktoré súviseli so spoločným bytom vo výške
974,16 eur za obdobie od 15.06.2012 do 01.04.2014; titulom úhrady nákladov spojených s predajom

bytu patriaceho do BSM vo výške 146,30 eur. BSM je možné vyporiadať v tzv. širšom zmysle, ktorým
však treba chápať také vyporiadanie, v ktorom sa okrem spoločných aktív berú do úvahy aj spoločné
dlhy a záväzky, ktoré vznikli niektorému z manželov alebo obom manželom za trvania manželstva
voči tretím subjektom. Ak po zániku BSM došlo k splateniu dlhu patriaceho do BSM, hoci aj jedným z
manželov, pri vyporiadaní BSM nie je možné o vyporiadaní takého dlhu rozhodnúť. Podľa § 511 ods.

1 Občianskeho zákonníka po zániku manželstva vystupujú bývalí manželia vo vzťahu k veriteľovi ako
solidárni dlžníci. V prípade, že zo strany jedného z bývalých manželov dôjde k splateniu spoločného dlhu
po zániku BSM, vznikne mu voči druhému manželovi regresný nárok podľa § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ktorý nie je možné zahrnúť do masy BSM. Žalovaná byt po zániku BSM neužívala, nárok z
titulu úhrad za služby poskytované spolu s bývaním a platieb do fondu opráv realizovaných žalobcom

je nutné považovať za bezdôvodné obohatenie, ktoré z povahy veci nie je možné zahrnúť do masy
BSM. Spoločný byt bol predaný po zániku BSM, a preto nie je možné vyporiadať ani náklady spojené s
predajom bytu. Nesúhlasila ani so záverom súdu prvej inštancie, že do masy BSM nie je možné zahrnúť
vrátku dane zo mzdy žalobcu za rok 2011 vo výške 2 299,72 eur, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu
po zániku BSM. Uvedená suma bola žalobcovi vrátená ako časť dane, ktorá bola odvedená zo mzdy

žalobcu, patriacej do BSM. Ak teda mzda žalobcu za rok 2011 patrila do BSM, aj vrátka dane, ktorá
bola z tejto mzdy odvedená, do neho musí patriť. Nárok na vrátenie tejto časti dane vznikol za trvania
manželstva strán. Rozhodnutia súdu mala za nespravodlivé, pretože nároky žalobcu, ktoré vznikli voči
žalovanej po zániku BSM, boli do masy BSM zahrnuté, ale vrátka dane zo mzdy patriacej do BSM, doBSM podľa názoru súdu nepatrí. Pri vyporiadaní BSM je súd povinný prihliadať na potreby maloletých
detí. O maloletého syna účastníkov sa stará výlučne žalovaná, čo však súd pri vyporiadaní žiadnym
spôsobomnezohľadnil.Pokiaľbybolažalovanáprávoplatnezaviazanánazaplateniesumypresahujúcej

7 000,- eur, bolo by ohrozené zabezpečenie výživy a základných potrieb maloletého syna strán, čo
by bolo v priamom rozpore so zásadami vyporiadania BSM v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka.
Nesúhlasila ani s výrokom o trovách konania, pretože v konaní o vyporiadanie BSM majú účastníci na
oboch stranách postavenie žalobcu aj žalovaného a rozhodnutie o trovách konania nie je možné v tomto
type konania odôvodniť úspechom či neúspechom strán. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že vyporiada hnuteľné veci
tak, ako je uvedené vo výroku I., II. a III. rozsudku a určí, že žalobcovi pripadá aj daň zo mzdy za rok
2011 v sume 2 299,72 eura, ktorá bola žalobcovi vrátená dňa 13.05.2013 a žalobcu zaviaže zaplatiť
žalovanej z titulu vyporiadania BSM na vyrovnanie podielov 1 586,06 eur do tridsiatich dní. Žiadala, aby
o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného

odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v
§ 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie

odvolania žalovanej nariaďovať pojednávanie.

8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

11. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto
je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

13. Žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnych skutkových

zisteniach súdu prvej inštancie a v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.16. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie
skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných

dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne a podrobne vysporiadal so
všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a
ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z
ktoréhojezrejmé,akýmiúvahamisariadil.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu
stotožňuje s týmito skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci a podľa 387 ods. 2 CSP
na ne v plnom rozsahu poukazuje.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

18. Pokiaľ žalovaná namieta rozsah tzv. širšieho vyporiadania BSM strán, do ktorého súd prvej inštancie
zahrnul i nároky žalobcu z titulu úhrady spoločného záväzku strán zo zmluvy o úvere č. 0372499025
(za obdobie od 15.06.2012 do 17.04.2014); titulu úhrad za služby spojené s bývaním a platieb do fondu
opráv, ktoré súviseli so spoločným bytom (za obdobie od 15.06.2012 do 01.04.2014) a titulu úhrady

nákladov spojených s predajom bytu patriaceho do BSM s odôvodnením, že ak po zániku BSM došlo
k splateniu dlhu patriaceho do BSM, hoci aj jedným z manželov, pri vyporiadaní BSM nie je možné o
vyporiadaní takého dlhu rozhodnúť, resp. že v konaní o vyporiadanie BSM nie je možné rozhodnúť o
prípadných nárokoch manželov z titulu bezdôvodného obohatenia, odvolací súd mal jej argumentáciu
za nepodloženú.

19. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, Občiansky zákonník ani iný právny predpis platný
a účinný v SR neobsahuje ustanovenia o tom, čím sa spravujú právne vzťahy medzi manželmi, resp.
medzi manželmi a tretími osobami, v čase od zániku BSM do jeho vyporiadania. Súd je však povinný
sa nárokmi, ktoré strany v občianskoprávnom konaní uplatňujú, zaoberať a vec vyriešiť aj vtedy,

keď právna norma z dôvodu svojej všeobecnosti alebo so zreteľom na komplikovanosť spoločenských
vzťahov tvoriacich predmet úpravy konkrétne takýto predmet úpravy nepredvída. Ustanovenie § 853
Občianskeho zákonníka upravuje použitie
analógie legis tak, že občianskoprávne vzťahy, ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie, v danej veci

ustanoveniami o bezdpodielovom spoluvlastníctve manželov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
publikované pod č R 46/1966). Nič teda nebráni posúdeniu žalobcom uplatnených nárokov podľa § 853
v spojení s § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka.

20. Otázkou, či je možné, aby sa bývalý manžel domáhal od druhého manžela vydania bezdôvodného

obohatenia alebo náhrady škody, sa zaoberal Najvyšší súd ČR v rozhodnutiach, ktoré pre blízkosť
vtedajšej právnej úpravy / § 149 a § 150 Občanského zákonníku/ a neexistenciu odlišnej záväznej
judikatúry v SR nie je dôvod neaplikovať. Najvyšší súd ČR v rozsudku sp.zn. 22Cdo/1476/2000 zo
dňa 27.03.2002 uviedol, že pokiaľ po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenasledovalo
vyporiadanie podľa § 149 a 150 Občianskeho zákonníka, teda dohodou, rozhodnutím súdu alebo

v dôsledku fikcie vzniku podielového spoluvlastníctva, platí ohľadom vecí tvoriacich BSM, režim
spoluvlastníctva manželov. Tak ako za trvania BSM manžel v rámci užívania spoločných vecí v zásade
nemôže požadovať od druhého manžela, aby mu nahradil škodu, ktorú spôsobil na spoločnom majetku
alebo vydal to, o čo sa obohatil na úkor druhého z manželov, napríklad úžitky zo spoločnej veci. Takéto
nároky nemožno uplatniť do doby, kým je BSM vyporiadané. Až za predpokladu vyporiadania BSM je

možné riešiť majetkové nároky súvisiace s nakladaním s vyporiadavanými vecami - čo a v akej výške
je jeden z manželov povinný nahradiť druhému z manželov. Tieto nároky nemožno riešiť skôr než
súčasne s vyporiadaním BSM. Po zániku BSM totiž manželia už nenadobúdajú do spoluvlastníctva nový
majetok, do masy BSM však pribúdajú prirastky a výnosy z majetku, ktorý bol v BSM v okamihu jeho
zániku. Tieto prírastky a výnosy sa vyporiadavajú naraz, v rámci vyporiadania BSM v podľa § 149 a 150

Občianskehozákonníka.Vzmysleuvedenéhoprávnehonázorunietdôvodu,ktorýbybránilvyporiadaniu
v súdenej veci uplatnených nárokov žalobcu, ktoré mu vznikli v súvislosti s majetkom, ktorý v čase zániku
manželstva patril do BSM, v období medzi zánikom BSM do dňa jeho vyporiadania. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie správne poukázal i na závery Najvyššieho súdu ČR v rozhodnutiach sp.zn. 22 Cdo14/2016 zo dňa 03.10.2006 a sp.zn. 22 Cdo 5386/2008 zo dňa 08.06.2011, podľa ktorých ak dôjde k
splateniu spoločného dlhu manželov až po zániku BSM / a súčasne pred jeho vyporiadaním/ zásluhou
jedného z nich z jeho výlučných prostriedkov, patrí mu právo na ich náhradu v zmysle § 149 ods. 2

veta druhá Občianskeho zákonníka; táto skutočnosť by sa potom mala premietnuť do rozhodnutia
o povinnosti jedného z manželov zaplatiť určitú čiastku druhému na vyrovnanie ich podielov v rámci
vyporiadania BSM. Vzhľadom na uvedené bola potom odvolacia námietka žalovanej nedôvodná.

21. Čo sa týka odvolacej námietky žalovanej, že do masy BSM súd prvej inštancie nesprávne nezahrnul

vratku dane z príjmov žalobcu za rok 2011, ktorá mu bola vyplatená dňa 13.05.2013, ani túto odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú. Nielen mzda (ako sa mylne domnieva žalovaná ), ale aj akékoľvek iné
plnenie, ktoré ktorýkoľvek z manželov získa počas trvania manželstva, sa stáva súčasťou BSM až
okamihomjehovyplatenianiektorémuzmanželov.Vzniknárokunapeňažnéplnenietotižeštenezakladá
istotu či vôbec, kedy a v akej výške bude toto peňažné plnenie skutočne vyplatené. Rozhodujúcim
okamihom pre začlenenie do BSM je teda okamih nadobudnutia peňažného plnenia, nie vznik nároku

na toto plnenie ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo/2051/2001). Žalobcovi síce vznikol
preplatok na dani z príjmov, ktoré dosiahol v roku 2011, teda za trvania manželstva ( a BSM) strán,
avšak z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že tento preplatok mu bol vyplatený
(prevodom na bankový účet) až dňa 13.05.2013, teda po zániku BSM a nemohol byť predmetom ani
tzv. širšieho vyporiadania BSM.

22. Pokiaľ sa žalovaná dovoláva aplikácie § 150 Občianskeho zákonníka a prihliadnutia na potreby
maloletého syna strán, ktorý je v jej osobnej starostlivosti s tým, že zaplatenie sumy 7 152,56 eur
do 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia ohrozí uspokojovanie jeho základných životných potrieb,
odvolací súd zdôrazňuje, že prihliadnutie na potreby maloletého dieťaťa v zmysle § 150 Občianskeho

zákonníka sa prejavuje v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci
zo spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo
neboli zverené do ďalšej výchovy, ale skutočnosť, že dieťa bolo na čas po rozvode zverené do
osobnej starostlivosti matke (žalovanej) sama osebe, bez ďalšieho, nie je dôvodom na zníženie alebo
nepriznanie nárokov žalobcu. Žalovanej bola súdom prvej inštancie poskytnutá dlhšia lehota na plnenie

(90 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý bol vyhlásený dňa 18.08.2017) práve za účelom zabezpečenia
si peňažných prostriedkov, pričom žalovaná v konaní (ktorú v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno)
nepreukázala také nepriaznivé a ťaživé osobné, finančné a majetkové pomery, ktoré by odôvodňovali
iný záver odvolacieho súdu.

23. Čo sa týka výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, odvolací súd zdôrazňuje, že konanie
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konanie, v ktorom z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami sporu. Platná právna úprava civilného
procesu síce určité osobitosti takéhoto konania upravuje (napr. že súd nie je žalobným návrhom v
týchto prípadoch viazaný, viď § 216 ods. 2 CSP), ale vo vzťahu k trovám konania žiadna osobitná

norma neexistuje. Možno teda vyvodiť, že aj v tomto konani je pri rozhodovaní o trovách konania s
poukazom na § 255 CSP nutné vychádzať v zásade zo zásady úspechu (pozn. - obdobne tomu bolo i za
účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, Občianskeho súdneho poriadku, viď napr. stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR k výkladu zákonných ustanovení o bezpodielovom
spoluvlastníctve sp. zn. Cpj 86/71, nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1441/11, rozhodnutia

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 3730/2015, sp. zn. 22 Cdo 4551/2015, sp. zn. 22 Cdo 3331/2014,
sp. zn. 22 Cdo 1894/2014 a pod., ktoré rozhodnutia súdov Českej republiky, sú plne aplikovateľné i
na prejednávaný prípad vzhľadom na skutočnosť, že znenie § 142 ods. 1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občanského soudního řádu je takmer totožné s ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP). Z citovaných rozhodnutí, od
ktorých odvolací súd nemal dôvod sa odkloniť, je zrejmé, že v konaní o vyporiadanie BSM by mala byť

rovnosť podielov manželov len jedným z hľadísk pri posudzovaní úspechu strán sporu. Pri rozhodovaní
o nákladoch konania o vyporiadanie BSM je treba preto prihliadať k výške požadovaného a skutočne
priznaného podielu, k spôsobu, akým strany sporu navrhli BSM vyporiadať a ako túto otázku posúdil
konajúci súd a zohľadniť i výsledok sporu medzi stranami o to, ktoré z vecí do BSM prináležia a ktoré
nie. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o trovách konania

vychádzal z toho, ako meritórne vyriešil rozhodné otázky (čo všetko tvorilo masu BSM strán, či bol alebo
nebol dôvod vyporiadať BSM v tzv. širšom rozsahu a akým spôsobom bolo nutné BSM vyporiadať ) a
vzhľadom k tomu, že jeho rozhodnutie v zásade zodpovedá žalobnému návrhu žalobcu, dôvodne priznal
žalobcovi podľa § 255 CSP i nárok na náhradu trov konania.24. Na základe všetkých popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalovanej nepovažoval za
dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil ako vecne

správny. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne skutkové či právne okolnosti, ktorými by sa nezaoberal
súd prvej inštancie a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho prospech.

25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, priznal nárok

na ich náhradu.

26. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na § 251 CSP súd prvej inštancie.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).