Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. september 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/107/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817208448
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817208448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika
Kubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomBratislava,Martinčekova13protižalovanémuD.S.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom I. P. J. XXX, o zaplatenie 1.311,40 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 14Csp/73/2017-51 zo dňa 02. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol /výrok I./ a žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepriznal /výrok II./. Na odôvodnenie tohto rozsudku uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.937,59 eur s
príslušenstvom s odôvodnením, že medzi pôvodným veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovaným v
právnom postavení dlžníka bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver, ktorý však on podľa dohodnutých podmienok nesplácal. Veriteľovi vznikol nárok požadovať
od dlžníka predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Toto právo veriteľ voči žalovanému

uplatnil výzvou na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, na základe čoho sa stal celý úver
vrátane príslušenstva predčasne splatným ku dňu 26.1.2010. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve
nezaplatil dlžnú pohľadávku. Pohľadávka voči žalovanému so všetkými právami s ňou spojenými,
bola postúpená nasledovnými zmluvami: zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2010 uzavretá
medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED ako postupníkom; zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 24.2.2011 uzavretá medzi
spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o.

ako postupníkom, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou
PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o. ako postupníkom a
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi spoločnosťou Bencont Investments,
s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, s.r.o. - žalobcom ako postupníkom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistené skutočnosti posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, §
524 ods. 1 a 2, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanú
pohľadávku (ktorá pôvodne vznikla na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s.

a žalovaným), nadobudol na základe postúpenia tejto pohľadávky ako postupník. Podľa skutkových
tvrdení žalobcu mala byť žalovaná pohľadávka postupovaná na žalobcu v nasledovnom poradí veriteľov
(t.j. postupcov, resp. právnych predchodcov žalobcu): Poštová banka, a.s. - BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED - PRO CIVITAS, s.r.o. - BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a následne mala byť postúpenážalobcovi. Podľa názoru súdu bol žalobca povinný všetky tieto postúpenia riadne preukázať, keďže v
zmysle § 132 Civilného sporového poriadku má popri povinnosti tvrdenia zároveň povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, t.j. je povinný niesť dôkazné bremeno. Žalobca ako

listinné dôkazy predložil súdu len zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami PRO CIVITAS,
s.r.o. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a medzi spoločnosťami BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. a
BENCONT COLLECTION, a.s. (mimochodom obe zo dňa 15.12.2014). Podľa názoru súdu bol žalobca
povinný predložiť listinné dôkazy, ktoré osvedčia všetky skutkové tvrdenia žalobcu a bude z nich zrejmé,
ako bola pohľadávka postupovaná medzi všetkými uvedenými subjektmi. Pokiaľ súd vezme do úvahy,

že postúpenie pohľadávky zo spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED na spoločnosť PRO
CIVITAS, s.r.o., je preukázané znením Článku II. Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi PRO
CIVITAS, s.r.o. a BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. zo dňa 15.12.2014, stále nemožno považovať za
preukázané postúpenie pohľadávky z Poštovej banky, a.s. na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS
LIMITED.Vzhľadomnauvedené,podľanázorusúdužalobcanepreukázal,žesastalveriteľomžalovanej
pohľadávky, ktorá mala vzniknúť na základe zmluvy úvere, uzavretej dňa 4.9.2008, medzi Poštovou

bankou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Súd preto konštatoval, že žalobca nepreukázal
v konaní svoju aktívnu legitimáciu a preto jeho žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/.
Žalovaný mal v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu by mal nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania. Tento nárok si však neuplatnil a žiadne ním vynaložené trovy nevyplývajú ani zo súdneho

spisu, preto mu súd nárok na ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa žalobcu je zrejmé, že pohľadávka žalobcu
voči žalovanej bola predmetom exekučného konania vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn.
15Er/1347/2015, na ktoré žalobca odkázal vo svojej žalobe. Súdu prvej inštancie malo byť potom

z vlastnej činnosti zrejmé, že toto exekučné konanie bolo vedené so spoločnosťou PRO CIVITAS
s.r.o. ako oprávneným a touto spoločnosťou bol aj predložený exekučný titul - príslušný rozhodcovský
rozsudok vydaný na veriteľa - PRO CIVITAS s.r.o.. V rámci tohto sporového konania preto žalobca už
len preukazoval zvyšok postúpenia žalovanej pohľadávky na svoju osobu. Ďalej žalobca poukázal na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 11/2016 zo dňa 07. Februára 2018,

ktorým bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa posúdené ako nesúladné
s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa žalobcu súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia
zmluvy a aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné ju chápať ako
ochranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Tiež poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, čo vo svojom dôsledku predstavuje porušenie práva

žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby ho zmenil a
jeho žalobe celkom vyhovel.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu

a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP.
5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby žalobcu a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil

dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k
odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:
6. Žalobca sa v tomto spore domáha zaplatenia pohľadávky na nesplatenom úvere, ktorej právnym
dôvodom má byť zmluva o úvere č. 7952000608, ktorú dňa 4.9.2008 uzatvorili žalovaný ako dlžník
s Poštovou bankou, a.s. ako veriteľom. Je nesporné, že ak sa žalobca v tomto spore domáha

zaplatenia takejto pohľadávky, musí tvrdiť a preukázať, že táto pohľadávka na neho z pôvodného
veriteľa - Poštovej banky, a.s. prešla alebo bola prevedená. Žalobca vo svojej žalobe tvrdil reťaz
postúpení predmetnej pohľadávky z pôvodného veriteľa až na svoju osobu /zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2010 uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako postupcom aspoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom; zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 24.2.2011 uzavretá medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a
spoločnosťouPROCIVITAS,s.r.o.akopostupníkom,zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa15.12.2014

uzavretámedzispoločnosťouPROCIVITAS,s.r.o.akopostupcomaspoločnosťouBencontInvestments,
s.r.o. ako postupníkom a zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretá medzi
spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
s.r.o. - žalobcom ako postupníkom/. Na dôkaz svojich tvrdení predložil len posledne dve uvádzané
zmluvy o postúpení pohľadávky, teda zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretú

medzi spoločnosťou PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Bencont Investments, s.r.o.
ako postupníkom a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2014 uzavretú medzi spoločnosťou
Bencont Investments, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, s.r.o. - žalobcom
ako postupníkom.
7. Odvolací súd musí nutne súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca predloženými listinnými
dôkazmi nepreukázal celý neprerušovaný sled postúpení žalovanej pohľadávky z osoby pôvodného

veriteľa na svoju osobu, keď nepredložil všetky tvrdené zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky.
Odvolací súd nemôže súhlasiť s odvolacou námietkou žalobcu, že ostatné postúpenia žalovanej
pohľadávky, o ktorých nepredložil súdu prvej inštancie príslušné zmluvy o postúpení pohľadávky, mal
mať súd prvej inštancie za zistené z vlastnej rozhodovacej činnosti a nebolo ich tak nutné z jeho strany
preukazovať /§ 186 ods. 1 CSP/. Konkrétne žalobca poukázal na exekučné konanie vedené na súde

prvej inštancie pod sp. zn. 15Er/1347/2015, ktoré bolo vedené so spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o.
ako oprávneným s tým, že touto spoločnosťou bol aj predložený exekučný titul - príslušný rozhodcovský
rozsudok vydaný na veriteľa - PRO CIVITAS s.r.o., čo má podľa neho preukazovať postúpenie žalovanej
pohľadávky z pôvodného veriteľa až na túto spoločnosť /postúpenie žalovanej pohľadávky ďalej až
na žalobcu žalobca preukazuje predloženými zmluvami o postúpení pohľadávky/. Podľa odvolacieho

súdu však žalobcom tvrdená skutočnosť postúpenia žalovanej pohľadávky z pôvodného veriteľa až na
spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. z uvedeného exekučného konania nevyplýva. Odvolaciemu súdu je
z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti známe /z konania vedeného pod sp. zn. 17CoE/11/2016/, že v
uvedenom exekučnom konaní bola žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vymoženie tu
žalovanej pohľadávky od žalovaného v prospech spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. súdom prvej inštancie

ako exekučným súdom zamietnutá /následne na odvolanie menovanej spoločnosti rozhodnutie potvrdil
tunajší odvolací súd/ z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským
súdom, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, pretože rozhodcovská doložka obsiahnutá
v ustanoveniach zmluvy o úvere uzatvorenej medzi Poštovou bankou, a.s. a žalovaným je neplatná,
pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je teda zrejmé, že v uvedenom

exekučnom konaní konajúci exekučný súd skúmal len existenciu riadneho vykonateľného exekučného
tituluzpohľadutoho,čirozhodcovskýsúd,ktorývydalrozhodcovskýrozsudok,predloženýakoexekučný
titul, mal právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Otázka, či spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., v prospech
ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, bola aktívne vecne legitimovaná na uplatňovanie žalovanej
pohľadávky /teda, či jej táto bola platne postúpená od pôvodného veriteľa -Poštovej banky, a.s./ nebola

predmetom skúmania a dokazovania exekučným súdom. Zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky od
pôvodného veriteľa až na oprávneného PRO CIVITAS s.r.o. neboli v exekučnom konaní ani predložené a
teda postúpenie žalovanej pohľadávky ani nemalo byť ako skúmané. Žalobcova odvolacia námietka, že
ostatné postúpenia žalovanej pohľadávky, o ktorých nepredložil súdu prvej inštancie príslušné zmluvy o
postúpení pohľadávky, mal mať súd prvej inštancie za zistené z vlastnej rozhodovacej činnosti a nebolo

ich tak nutné z jeho strany preukazovať, tak neobstojí.
8. Odvolací súd preto uzatvára, že povinnosťou žalobcu v tomto spore bolo preukázať celý
neprerušovanýsledpostúpenížalovanejpohľadávkyzosobypôvodnéhoveriteľanajehoosobu,akeďže
žalobca toto nepreukázal, súd prvej inštancie správne jeho žalobu zamietol z dôvodu nedostatku jeho
aktívnej vecnej legitimácie. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s čl.
4 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania
preukázane nevznikli.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).