Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 6Csp/128/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617203984
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Frigová

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8617203984.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu V. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.

F. XXX/X, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému U. K. P., s.r.o., so sídlom
U. XX, XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 30 eur prostredníctvom prevádzkovateľa
systému - Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská
Bystrica, do troch dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11.9.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie

sumy 500 eur a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník
sp. zn. 2C/165/2015 o určenie neprijateľnosti poplatku a o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa úspešný, a to rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn.
2C/165/2015 zo dňa 13.1.2016, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 21 Co/141/2016
zo dňa 27.4.2017, ktoré sa stali právoplatnými dňa 27.6.2017. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol: „Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby
obsiahnutá

6Csp/129/2017
-2-

v bode 8 predmetnej zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd posudzoval dohodu ako celok.
Strhnutie časti úveru za službu, ktorú možno žalobca v budúcnosti využije za poplatok 215,74 eur

pri úvere 1 500 eur je neprimerané. Podľa súdu táto dohoda spôsobuje hrubú nerovnováhu medzi
účastníkmi v neprospech žalobcu. Je zrejmé, že táto dohoda nebola individuálne dojednaná. Z hore
uvedenej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o
spotrebiteľskomúvere,nazákladektorejžalovanýposkytolžalobcoviúver.Toutozmluvouvšakvďalšomžalovaný vopred vnútil žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu
ako získanie úveru. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, žalobca súčasne jedným a tým istým podpisom na
zmluve sa podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu a to

dohody o poskytovaní služby. Teda, ak chcel žalobca získať úver, čo bolo primárne jeho pohnútkou k
vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny
obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá na nedostatok vôle
konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného vzťahu so žalovaným ako bolo primárne vo sfére jeho
záujmu. V čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere žalobca inú vôľu než tú, ktorá smerovala k

získaniu úveru, nemal. Nedostatok vôle žalobcu uzatvoriť dohodu o poskytnutí služby spôsobuje teda
absolútne neplatnosť tohto právneho úkonu podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z uvedených dôvodov preto súd dospel k záveru, že dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá v čl. 8
predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatným
zmluvným dojednaním v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí okrem všeobecných náležitostí povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2

ZoSÚ. Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v cit. zákonnom ustanovení síce nespája s
následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej
forme, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z obsahu zmluvy
o úvere č. 8300038814 zo dňa 7.4.2011 je však možné konštatovať, že v predmetnej úverovej zmluve
absentuje rozlíšenie splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§9 ods. 2 k/ ZoSÚ). Zmluva obsahuje len

výšku mesačnej splátky bez špecifikácie. Z uvedeného dôvodu preto súd uzavrel, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov a preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.“ Žalobca ako spotrebiteľ si uplatňuje
satisfakciu za porušenie jeho spotrebiteľských práv, keď svoje práva musel brániť v súdnom konaní
podaním žaloby. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa
dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže je žalobca spotrebiteľom,

ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej
právnej normy, finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 500 eur.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č. k. 6Csp/128/2017-17 zo dňa 13.9.2017, proti ktorému žalovaný
v zákonnej lehote podal odpor.

3. Podľa § 267 ods. 3 a 4 C.s.p., ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s
vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To
neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 . Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk;

žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

6Csp/129/2017

-3-

4. Súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia uznesením č.k. 6CsP/128/2017-23 zo dňa
30.11.2017 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadil pojednávanie.

5. Žalovaný v odpore zo dňa 10.11.2017, ktorý bol doručený súdu dňa 13.11.2017, uviedol, že popiera
dôvody, na základe ktorých sa žalobca domáha zaplatenia sumy 500 eur, aj existenciu takého nároku
žalobcu voči žalovanému. Žalobca v podanej žalobe tvrdí a svoj návrh odôvodňuje tým, že ním
uplatňovaná žalobná požiadavka je satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktorá má

mať sankčnú a odradzujúcu funkciu a tiež funkciu relutárnu. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom
a ani nekonkretizoval také okolnosti, v ktorých by bolo možné určiť splnenie ním tvrdených funkcií
požadovaného finančného zadosťučinenia. Inak povedané, žalobca neuviedol nič, z čoho by sa dalo
usudzovať, že ním požadovaný nárok splní funkciu relutárnu, satisfakčnú a sankčnú či odradzujúcu.Tvrdenie o relutárnej povahe požadovaného finančného zadosťučinenia je nejednoznačné a mätúce.
Pojem „relutárny“ sa spája vždy s náhradou za niečo, čo nie je možné poskytnúť (nahradiť) inak. Žalobca
v súvislosti so svojím tvrdením o relutárnej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia ale neoznačil

a ani neuviedol nič, čo by sa ním malo nahrádzať a z akého dôvodu práve v peniazoch tak, aby
bola splnená relutárna funkcia. Rovnako aj tvrdenie o satisfakčnej funkcii uplatňovaného finančného
zadosťučinenia nemá podľa žalovaného oporu v tvrdeniach žalobcu. Žalobca neoznačil nič, s čím by
sa satisfakčná funkcia mala spájať. Uvedené tvrdenia žalovaný považuje za aktuálne aj vo vzťahu k
tvrdeniu žalobcu o sankčnej a odradzujúcej funkcii finančného zadosťučinenia. Z tvrdení žalobcu nie

je opätovne zrejmé, s akými skutkovými tvrdeniami a s akými skutočnosťami vyplývajúcimi z pomeru
sporových strán by malo byť spojené tvrdenie o takejto funkcii žalovaného nároku. Žalovaný tiež popiera
výškupožadovanéhonárokuaspôsobjehourčenia.Zpodanejžalobyniejezistiteľnážiadnaskutočnosť,
na základe ktorej bola uvedená požiadavka vlastne určená.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je podľa názoru žalovaného interpretované v podanej
žalobe nesprávne a zavádzajúco. Uvedené ustanovenie znie nasledovne: „Proti porušeniu práv a

povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismizodpovedá.“Poslednávetauvedenéhoustanovenia
nie je právnou normou samou o sebe, ale predstavuje súčasť určitého normatívneho celku. Len na jej

základe nie je možné zakladať žiadny nárok, pretože podmienka - úspešné uplatnenie porušenia práva
- musí súvisieť s konkrétnym súdnym rozhodnutím o tom, že konkrétne právo spotrebiteľa porušené
bolo. Takéto rozhodnutie vydané nebolo a označený rozsudok č. k. 2C/165/2015 nie je rozhodnutím o
úspešnom uplatnení porušenia práva žalobcu ako spotrebiteľa. Ani v konaní sp. zn. 2C/165/2015 a ani
v podanej žalobe žalobca neuviedol, že by vôbec vznikla možnosť nejakej ujmy, ktorej náhrada

by sa mala kompenzovať požiadavkou na finančné

6Csp/129/2017
-4-

zadosťučinenie. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhuje vydaný platobný rozkaz zrušiť a podanú

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 2C/165/2015 zo dňa 13.1.2016,
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 21 Co/141/2016 zo dňa 27.4.2017 a zistil tento
skutkový stav:

7.RozsudkomOkresnéhosúduSvidníksp.zn.2C/165/2015-36 zodňa13.1.2016vspojenísrozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/141/2016 zo dňa 27.4.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 27.6.2017 a vykonateľnosť dňa 1.7.2017, vo výroku I. súd určil, že poplatok, ktorý dojednáva
žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa

poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu, poskytnutého na
základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok
Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátokúveruvovýške215,75euraab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnostiodkladusplatnosti

splátok revolvingu vo výške 112,08 eura, v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je
veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi
svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom
písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytovaní služby“ je neprijateľnou zmluvnoupodmienkou. Vo výroku II. súd určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300037714 zo dňa
7.4.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 6.2.2018 uviedla, že žalobca trvá na podanej
žalobe a dôvodoch v nej uvedených. Žalobca bol ako spotrebiteľ úspešný v konaní na súde, ktoré
predchádzalo podaniu tejto žaloby. Základ nároku je daný ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaný preukázateľne porušil právo žalobcu ako spotrebiteľa. V predchádzajúcom konaní išlo o
určenie neprijateľnosti poplatkov vo výške 215,75 eura a 112,08 eura a zároveň išlo o určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere. Má za to, že ak by nedošlo k určeniu bezúročnosti
a bezpoplatkovosti zmluvy, hrozila by žalobcovi vyššia finančná ujma, ako len suma neprijateľných
poplatkov zo zmluvy. Primerané finančné zadosťučinenie musí mať dostatočnú odradzujúcu funkciu, aby
sa dodávateľ nedopúšťal takéhoto konania vo vzťahoch s inými spotrebiteľmi. Navrhla, aby súd rozhodol
v zmysle petitu žaloby a priznal žalobcovi trovy konania.

9. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

10. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so

6Csp/129/2017
-5-

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

12. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa

porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. V prejednávanom spore je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať
primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a
to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotézatejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti

privodiťspotrebiteľoviujmu.Samotnápovahaprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianeumožňujejeho
priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma
tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť
vzniku takejto ujmy.

15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.
Sankčná funkcia náhrady škody je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale
skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a

ktorým žalobcovi

6Csp/129/2017
-6-

spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v

budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne.

16. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca voči žalovanému úspešne
uplatnil porušenie práva osobitným predpisom na tunajšom súde, ktorý rozsudkom č.k. 2C/165/2015-36
zo dňa 13.1.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 21Co/141/2016 zo dňa 27.4.2017,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.6.2017 a vykonateľnosť dňa 1.7.2017, vo výroku I. určil, že
poplatok, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí
služby je záväzok Veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu,
poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/

revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladusplatnostisplátokúveruvovýške215,75euraab)zaposkytnutieslužbyspočívajúcejvmožnosti
odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eura, v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú

výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytovaní služby“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vo výroku II. súd určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8300037714 zo dňa 7.4.2011 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

17. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať na okolnosti prípadu,

pokiaľ však žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal
svoje tvrdenia a zo záverov súdu prvej inštancie nie je zrejmé, aká je spojitosť medzi rozhodnutím
2C/165/2015 a tvrdeniami žalobcu, súd v tejto súvislosti uvádza, že bol to žalovaný, kto nepostupoval s
odbornou starostlivosťou, predostrel žalobcovi formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľnú podmienku
spočívajúcu v tom, že za službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a zjavne ani nechce,

zaplatí poplatok 212,75 eura za možnosť odkladu splátok a za poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti revolvingu sumu 112,08 eura, v prípade, ak bude žalobcovi revolving
poskytnutý, spotrebiteľ mal podľa dojednania vopred, t. j. už pri uzavretí zmluvy uhradiť poplatok vo
výške prevyšujúcej súčet odložených splátok. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach je preto
nepochybná. Navyše úver zo zmluvy o revolvingovom úvere súd určil za bezúročný a bez poplatkov.

18. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu s ohľadom na závažné
a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca úspešne
domohol na súde, je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznanéhozadosťučinenia súd je toho názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu je suma
500 Eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie finančného

zadosťučinenia tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

6Csp/129/2017
-7-

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách konania vo výroku II. rozsudku súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení.

Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
22. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobca je podľa §
4 ods. 2 písm. za) tohto zákona od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe vyhovel. Preto súd

zaviazal žalovaného vo výroku III. rozsudku zaplatiť súdny poplatok v sume 30 eur prostredníctvom
prevádzkovateľa systému do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo6Csp/129/2017
-8-

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.