Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. august 2018

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2Er/181/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6301896959
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2018:6301896959.1

Uznesenie

Okresný súd Brezno, v exekučnej veci oprávneného Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bajkalská
28, 817 62 Bratislava, proti povinnému M. A., D.. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
A.Á., G. XX, o vymoženie povinnosti zaplatiť 368,48 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom Mgr. Mariánom Kráľom, Exekútorský úrad Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Brezno č. 5603 008187 zo dňa 26.02.2001 bol súdny exekútor poverený

vykonaním exekúcie a vymožením pohľadávky právneho predchodcu oprávneného vo výške 368,48
Eur s príslušenstvom.

2. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný dňa
29.11.2011 zomrel. Dedičské konanie po zosnulom povinnom bolo pre nemajetnosť zastavené. Súdny
exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 137,48 Eur.

3. Povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a konanie o dedičstve bolo pre nemajetnosť zastavené uznesením
Okresného súdu Brezno č.k. XD/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

4. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekučné
konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

5. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
povereniasúdunajejvykonanie(§44).Vdanomprípadesaexekučnékonaniezačalodňom24.01.2001,
teda súd pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do
31.01.2002 ( ďalej len Exekučný poriadok).

6. Podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.9. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak strana zanikne počas
konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym

nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).

13. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku, prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len
listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu

14. Keďže Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.01.2002 nemal vlastnú úpravu procesného

nástupníctva účastníka exekučného konania, treba subsidiárne postupovať podľa CSP v zmysle § 9a
ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa Exekučného
poriadku sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového konania.

15. V danom prípade povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX bez právneho nástupcu. Nebolo teda možné v

zmysle § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku preukázať prechod vymáhanej povinnosti na inú osobu, a
chýba teda základná podmienka konania, a to osoba voči, ktorej by bolo možné v exekúcii pokračovať.

16. Súd teda aplikujúc § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil, nakoľko niet osoby, proti ktorej by sa mohla vykonať, keďže povinný zomrel bez právneho

nástupcu, teda stratil procesnú subjektivitu podľa § 61 C.s.p., podľa ktorého procesnú subjektivitu má
ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľný a
konanie v zmysle § 161 ods. 2 C.s.p. treba zastaviť.

17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie(§196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku.

19. Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému,
aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

20. Ak teda dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie.
Aj keď dôjde k zastaveniu exekúcie, je dovolená úvaha súdu o tom, ktoré trovy oprávnený potreboval
na účelné vymáhanie nároku do zastavenia exekúcie. Z toho možno vyvodiť, že keď došlo k zastaveniu
exekúcie môže mu súd uložiť náhradu len tých trov, ktoré boli účelne vynaložené v súvislosti s
vymáhaním nároku.

Aby bolo možné uložiť náhradu trov exekúcie pri jej zastavení oprávnenému musí byť splnená aj ďalšia
podmienka, a to, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V danom prípade je skutočným dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného - fyzickej osoby bez
právneho nástupcu. Smrť fyzickej osoby je neodvrátiteľnou právnou udalosťou postihujúcou každého
človeka (fyzickú osobu). Súd v tejto súvislosti však má za to, že náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod

zastavenia exekúcie nemôže u oprávneného zahŕňať aj možnosť smrti povinného - fyzickej osoby práve
v priebehu exekúcie, a naviac v spojení s tým, že povinnosť, ktorá je predmetom exekúcie neprejde na
právneho nástupcu povinného. Zavinenie oprávneného v zmysle porušenia náležitej opatrnosti by tu v
extrémnom prípade mohla byť vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu vedel o takej skutočnosti(zdravotnom stave povinného), ktorá by neodvratne viedla k smrti tejto osoby a zároveň by vedel o tom,
že vymáhaná povinnosť neprejde na inú osobu. V danom prípade tomu zjavne tak nebolo, už len preto,
že exekúcia začala v roku 2001 a povinný zomrel v roku XXXX.

21. Ďalej má súd za to, že Exekučný poriadok a ani iný právny predpis nevylučuje skončenie exekúcie
takým spôsobom, že exekútor si v konečnom dôsledku svoje náklady ponesie sám.
Exekútor má takmer výlučné monopolné postavenie pri vykonávaní exekúcie. Exekútor má z úspešného
výkonu exekúcie zisk (odmenu) ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného

nebude postačovať k uspokojeniu oprávneného ako aj nákladov exekúcie, pričom toto riziko nemožno
bezdôvodne prenášať na osobu oprávneného. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže
nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora, nie je ani protiústavný.
V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva judikoval, že riziko podstupované v súvislosti s výkonom
určitej profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, sú vyvažované výhodami
súvisiacimi s touto profesiou.

Pre zaujímavosť súd uvádza, že rovnakým spôsobom judikuje aj Ústavný súd ČR, podľa ktorého
skutočnosť,žepovinnýakoprávnysubjektzanikol,niejedôvodompreuloženiepovinnostioprávnenému
nahradiť náklady exekúcie súdnemu exekútorovi (sp. zn. III. ÚS 1226/08).

22. Na základe vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokoch tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 355 ods. 2,

§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 363 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe (§ 125 ods. 3 C.s.p.) treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Proti uzneseniu súdu vo výroku I. a III. nie je prípustné odvolanie.