Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204757
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8316204757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu Československá obchodná
banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej T. E., V..
XX.XX.XXXX, B. P. Q. I. XXX, XXX XX Q. I., o zaplatenie 10.241,47,- Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 6C/97/2016-59 zo dňa 30. marca 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi 6 371,29 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% z dlžnej
sumy ročne od 3.6.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 24,42% z celkových trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca podanou žalobou dňa 16.05.2016 žiadal zaviazať

žalovanú na zaplatenie sumy 10.241,47,- Eur s prísl. a trov konania z dôvodu, že žalovaná nesplácala
poskytnutý úver a bola v omeškaní s vrátením viac ako dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky
po dobu dlhšiu ako tri mesiace a preto žalobca listom vyhlásil celú svoju pohľadávku za splatnú k
dátumu 22.05.2015.Súd mal v danej veci za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 8.000,- Eur. V danom prípade je nesporné, že
predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiauzavrelpredmetnúzmluvusožalovaným,

ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s
komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebnépovažovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Keďže sa jedná o spotrebiteľský vzťah, je zabezpečená ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa -
žalovanej aj v súdnom konaní. Súd ex offo podrobuje súdnej kontrole zmluvy uzavreté v rámci

spotrebiteľských právnych vzťahov, teda aj túto zmluvu. Predmetnú úverovú zmluvu je potrebné posúdiť
i podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne
náležitostivyžadovanézákonomospotrebiteľskýchúveroch,pričomdospelkzáveru,žeúverovázmluva
má v tomto smere nedostatky.

4. V tomto prípade z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluva o úvere neobsahuje
údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch tak, ako to je vyššie uvedené podľa § 9 ods.
2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba
celkový počet splátok a výška prvej a predposlednej mesačnej splátky bez rozlíšenia z čoho táto splátka
pozostáva, bez rozlíšenia istiny, riadnych úrokov, poplatkov a iných súm a ich termínov. Výška ostatných
splátok ani nie je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre každého spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie

je uvedená. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade
s uvedeným zákonným ustanovením a s cieľom tejto právnej úpravy. Ďalej v odôvodnení uviedol, že
má vedomosť o právnom názore vyjadrenom v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v
právnej veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. Súd je preto názoru, že napriek
citovanému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určuje

náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11
tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže zmluva neobsahovala
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje sa v zmysle
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Je nepochybné,
že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 6.371,29,- Eur a preto

žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Žalobcovi súd nemohol priznať nárok na
kapitalizovaný úrok z omeškania, ako si ho vyčíslil zo všetkých žalovaných súm, pretože bol vyčíslený
z vyššej sumy než na akú žalobcovi reálne vznikol nárok podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca na výzvu súdu doložil špecifikáciu uplatnenej pohľadávky, avšak v tejto časti neuniesol dôkazné
bremeno, pretože výpis je neprehľadný a nepreskúmateľný, a nie je úlohou súdu ak je žalobca nečinný,

aby súd sám pracne prepočítaval jednotlivé položky obsiahnuté ním doloženým vo výpise. Preto súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania od dátumu 03.06.2014, keďže oznámením o zosplatnení žalobca
vyzval žalovanú na úhradu dlhu do 02.06.2014. Dňom 03.06.2014 sa žalovaná dostala do omeškania.
Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi aj po
odpočítaní jeho neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 24,42% z celkových rov konania, na ktoré by mal

žalobca nárok pri plnom úspechu. Zástupkyňa žalovanej požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach,
pretože nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu naraz. Súd však nemal preukázané
majetkové pomery žalovanej, preto nebolo možné posúdiť, či žalovaná je schopná svoj dlh splácať v
splátkach a v akej výške.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti druhému výroku napadnutého
rozsudku. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere jednoznačne
vyplýva, že je v nej uvedená prvá až predposledná splátka spotrebiteľského úveru a nie, ako nesprávne
uvádza súd, iba prvá a predposledná splátka a ostatné splátky v zmluve uvedené nie sú. V tejto súvislosti

poukázal aj na rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré k stanovisku o absencii rozlíšenia jednotlivých
splátok na istinu, úroky a iné poplatky. Argument súdu, že vnútroštátna právny úprava môže byť
prísnejšie formulovaná, je neprijateľný, pretože v tomto prípade smernica, upravujúca spotrebiteľské
úvery, je špecifická tým, že malo dôjsť k úplnej harmonizácii právnych poriadkov členských krajín EÚ.
Mal za to, že súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko z uvedeného jednoznačne vyplýva,

že platná právna úprava neobsahuje právnu normu, ktorá by vyžadovala amortizačnú tabuľku začlenenú
v zmluvnom texte, resp. potrebu rozlíšenia jednotlivých splátok úveru zvlášť na splátku istiny, splátku
úrokov a splátku poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania vo výške 335,26,- Eur.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná dňa 16.04.2013 uzatvorili Zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. 005734486R (ďalej len „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“), predmetom ktorej
bolo poskytnutie finančných prostriedkov do výšky úverového limitu 8.000,- Eur, ktoré môže dlžník
čerpať jednorazovo dňa 16.04.2013, ak sú splnené všetky podmienky v zmysle zmluvy. V bode IV. boli

špecifikované podmienky úročenia a poplatkov za úver, podľa ktorých vyčerpaný a nesplatený úver
sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 11,90% p.a., RPMN predstavovala 16,40% p.a.
a celková čiastka, ktorú musí dlžník vrátiť bola vo výške 13.011,24,- Eur za predpokladu, že sa bude
čerpať celý úverový limit, priemerná hodnota RPMN bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 12,92% p.a.,
výška poplatku za predčasné splatenie úveru bola ku dňu uzavretia zmluvy vo výške 0,- Eur. Ďalej

bolo uvedené, že za poskytnutie úveru dlžník zaplatí poplatok vo výške 160,00,- Eur, ktorý je splatný
v deň podpisu zmluvy a za vedenie úveru bude banka účtovať poplatok vo výške 2,00,- EUR, a to za
každý i začatý kalendárny mesiac. Ďalej sa v spise nachádzal výpis z účtu žalovanej (č.l. 8), Posledná
výzva na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 23.02.2014 (č.l. 9), Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa
23.05.2014 (č.l. 10), doručenka zásielky (č.l. 11), Všeobecné obchodné podmienky ČSOB (č.l. 12),

Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery (č.l. 15) a Špecifikácia pohľadávky voči žalovanej
od 17.04.2013 do 10.05.2016 (č.l. 30) a Sadzobník poplatkov pre fyzické osoby - občanov vydaný ČSOB
(č.l. 31 a nasl.).

10.Odvolacísúdsanajprvzaoberalnámietkoužalovaného,ževpredmetnejveciideonesprávneprávne

posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7Cdo 7/2010).

11. Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý správne
aplikoval ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. V predmetnej veci nie je sporné, že ide o vzťah spotrebiteľský,
pretože Zmluva o spotrebiteľskom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej
vystupuje žalobca v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti

a žalovaná v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetnú zmluvu je
preto potrebné aplikovať špeciálne ustanovenia o ochrane spotrebiteľov.

13. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §

52 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ
sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.14. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere

zo dňa 16.04.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalobcom preukázané, aby
úverposkytolžalovanejzaúčelompodnikania,resp.výkonuobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskej
činnosti žalobcu. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy
má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy

dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti.

15. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovanej (meno a
priezvisko, bydlisko, rodné číslo) iné údaje uvedené nie sú. Kolónky umožňujúce identifikovať žalobkyňu

ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné
meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, iné oprávnenie ako živnostenský list)
vôbec uvedené neboli. Z iných konaní je pritom známe, že žalovaný subjekty podnikajúce, resp.
vykonávajúce činnosť na základe iného ako živnostenského oprávnenia špecifikuje v zmluvách o
úvere aj ich obchodným menom a prideleným identifikačným číslom. Za takejto situácie záver o

spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

16. Vo vzťahu k posúdeniu predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako bezúročnej a bez poplatkov,
odvolací súd uvádza, že údaje vyžadované v § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného

v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) predstavujú údaje potrebné
pre výpočet RPMN. RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom
pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že
celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch, zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie
obdobných produktov na finančnom trhu a tak aj výber úveru, pre toho - konkrétneho spotrebiteľa

najvýhodnejšieho.ZároveňuvedenievšetkýchpredpokladovvýpočtuRPMNumožňujetakspotrebiteľovi
ako aj súdu zistiť, na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ) k výsledku o konečnej výške RPMN, a
či je výpočet RPMN správny, nakoľko aj nesprávne uvedenie RPMN zo strany dodávateľa (veriteľa) je
klamaním spotrebiteľa a hľadí sa na neho, akoby RPMN nebolo uvedené (pozri rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/230/2014 zo dňa 19.11.2015).

17. Zo základného gramatického výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských
úveroch je zrejmé, že požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť
uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje ako k istine, tak k úrokom, tak aj k iným poplatkom.
Jetomutakpreto,abyspotrebiteľvopredvedel,akáčasťsplátkysazapočítanaistinu,úrokanapoplatok

a aby nedochádzalo k tomu, aby si veriteľ započítaval splátky najprv na úroky, poplatky prípadne iné
sankcie a až následne na istinu a aby takýmto spôsobom neprichádzalo k neprimeranému zadlžovaniu
spotrebiteľov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi účastníkmi nie je uvedená náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výška, počet a termíny splátok, istiny,
úrokov a iných poplatkov, bolo potom nevyhnutné predmetnú zmluvu o úvere považovať za bezúročnú

a bez poplatkov.

18. Žalobca v podanom odvolaní poukazuje na závery Súdneho dvora, podľa ktorého čl. 10 ods. 2
písm. h/ a i/ Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,

aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

19. Vo vzťahu k otázke priameho účinku smerníc odvolací súd uvádza, že tá sa vo všeobecnosti v
podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie

aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na otázku priameho účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami, v
zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie Smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu,v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade
možný len v spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho
zo Smernice priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie Smernice.

20. V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s
vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad smernice a v žiadnom prípade
sa nemohol a ani nevyjadroval k výkladu Zákona o spotrebiteľských úveroch.

21. Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby čo kapitalizovaných úrokov z omeškania, v tejto časti žalobca
svoje odvolanie nijako neodôvodnil. Odvolací súd však v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. dodáva, že
v súlade s rozsahom odvolania preskúmal napadnutý rozsudok aj v uvedenej časti, rozhodnutie súdu
prvej inštancie považuje za vecne správne a osvojuje si odôvodnenie súdu prvej inštancie v bode 17
napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdzuje.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p. v

spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, odvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnej žalovanej v plnom rozsahu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).