Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. august 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/39/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317202101
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8317202101.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XXX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 1562/6, 040 01
Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné,
č. k. 9Csp/58/2017 - 49 zo dňa 10.08.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.12.2014 je bezúročná a bez poplatkov. Vyslovil, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie ustanovením § 52 ods. 3 a 4; 53 ods. 1, 3
a 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 207/2005 Z.z. a § 2, 9 a
11 zákona č. 129/2010 Z.z.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že
medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na
základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 500 eur. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému
celkovú čiastku vo výške 804,00 € v 6 mesačných splátkach po 134 €. V predmetnej zmluve bol
dohodnutý úrok z úveru 30,80%. RPMN bola uvedená vo výške 30 %. Konštatoval, že v zmluve o úvere
absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj

o výške a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok
a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie
je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a
jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých
termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný

a bez poplatkov. Zároveň je v zmluve o úvere nesprávne uvedená RPMN, pretože táto v žiadnom
prípade nemôže byť nižšia ako úroková miera, pretože RPMN vyjadruje celkovú úrokovú mieru úveru
a zohľadňuje nielen úrok ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Na základe uvedeného je tu
ďalší dôvod, pre ktorý je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 11ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Najvýznamnejšou normou regulujúcou spoločenské
vzťahy pri spotrebiteľských úveroch je už spomenutý zákon o spotrebiteľských úveroch v zmysle
ktorého vzhľadom na absenciu zákonných náležitostí, je zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobcom

a žalovaným bezúročná a bez poplatkov. Osobitná právna úprava však nijako nevylučuje aplikáciu
kódexových ustanovení o vadnosti právnych úkonov (najmä § 37, § 39 Občianskeho zákonníka). Súd
prvej inštancie sa preto v ďalšom zameral na posúdenie dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 30,80
% ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobných úverov v obchodných
bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v decembri 2014 činil úrok 6,87

% ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol viac ako štvornásobkom tohto
úroku. Následne poukázal na princíp dobrých mravov podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
i na to, že cena plnenia nie je vyňatá zo súdnej kontroly pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly
podľa generálnej klauzuly podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Výška zmluvných
úrokov pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %
je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Prešove, sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, pretože dospel k záveru, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. 803105862 zo dňa 23.12.2014 neobsahuje náležitosti v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a navyše je v časti dohodnutej úrokovej sadzby absolútne neplatná pre rozpor
s dobrými mravmi, žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil predmetnú zmluvu za bezúročnú a bez

poplatkov. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods.
1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP“ ). Žalobca bol v konaní úspešný, preto má nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku v čas podal odvolanie žalovaný. Napadol rozsudok v celom rozsahu z dôvodov
uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že vo veci nemožno
hovoriť o absencii výšky počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 804 eur s termínom splatnosti dňa
23.12.2015. Následne však dlžník požiadal v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára -

Dohody o plnení v splátkach. Dlžník bol dňa 23.12.2014 s predmetnou dohodou oboznámený na znak
čoho ju podpísal a pritom mal vedomosť aj o existencii náležitosti, ktoré v nej následne boli uvedené.
Spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť celkovú čiastku v šiestich pravidelných mesačných splátkach vo výške
134 eur vždy k 27 kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 27.01.2015. Každá vyššie uvedená splátka
bolo prednostne započítaná na istinu až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný

ústne. Podľa dohody o splátkach spotrebiteľ berie na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery
nákladov sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 465,22 %. Dohoda o
splátkach oprávňuje spotrebiteľa plniť v splátkach, nie jednorázovo tak, ako to je uvedené v zmluve o
úvere, na základe ktorých logicky vzrastá RPMN. To znamená, že RPMN vo výške 30 % stanovená v

zmluveoúverejehodnotavypočítanápreprípadsplateniaúveruvjednejsplátke.NaprotitomuRPMNvo
výške 465,22 % dohodnutá v Dohode o splátkach predstavuje RPMN vypočítanú v prípade spotrebiteľa,
ktorý požiadal o plnenie splátkach tak, ako je tomu aj v predmetnom prípade. Vzorec výpočtu RPMN
je naviac jasne a zreteľne uvedený vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Žalobca nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie

RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod prečo by bolo možné vyhlásiť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
803105862 zo dňa 23.12.2014 je odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov vo výške 150 eur čo
predstavuje RPMN vo výške 30 %. V Zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej
hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto Zmluvy o

spotrebiteľskomúverejevovýške15,89%.Žalovanýmázato,žežalobcanepreukázalnaliehavýprávny
záujem, ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Tvrdil, že v danom prípade
nie je daný stav objektívnej právnej neistoty, pretože žalobca uhradil záväzky vyplývajúce zo zmluvy.
Poukázal na rozsudok Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 52C/135/2014 zo dňa 25.05.2014, ktorý
zamietol návrh na začatie konania. Preto navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa

ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s ustanovením § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.5.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobca.Konštatoval,ženaurčeníbezúročnostiabezpoplatkovosti
poskytnutého úveru má naliehavý právny záujme, pretože zo strany žalovaného došlo k zápočtu
neexistujúcej pohľadávky žalovaného a to formou jednostranného zápočtu. Až rozhodnutím súdu, že

zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 803105862 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.12.2014
je bezúročná a bez poplatkov bude mať žalobca právnu istotu, že voči žalovanému nemá z predmetnej
zmluvy žiadne záväzky. Žalobca zároveň existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení odôvodňuje tým, že nevie aký je jeho skutočný dlh voči žalovanému. V predmetnej zmluve bol
dohodnutý rok z úveru vo výške 30,80 %, pričom úrokové miery stanovené Národnou bankou Slovenska

podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do jedného roka v decembri 2014
boli vo výške 7,36 %. Z uvedeného je zrejme, že úrok dohodnutý medzi stranami sporu bol viac ako 4
krát vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1MCdo/1/2009, zároveň na ustanovenie § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka a zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2 a 11 ods. 1

písm. a) a b). Podľa výpočtu by pri údajoch uvedených v zmluve výška poskytnutého úveru vyplatená
žalobcovi v sume 500 eur a šiestich dohodnutých splátkach vo výške 134 eur predstavovala 465,21
% a nie v zmluve uvedených 30 %. Žalobca so žalovaným uzavrel Dohodu o plnení v splátkach dňa
23.12.2014 s tým, že dlžnú sumu vo výške 804 eur žalobca uhradí v šiestich mesačných splátkach
po 134 eur. V Dohode o plnení v splátkach je uvedená RPMN 465,22 %, pričom v zmluve o úvere je

RPMN 30 %. Žalobca má za to, že ide o klamanie a zavádzanie spotrebiteľa pri uzatváraní Zmluvy o
úvere, pretože nebol informovaný o presnej výške RPMN. Žalobca zároveň dňa 23.12.2014 podpísal
štandardnéeurópskeinformácieospotrebiteľskomúvere,kdevbode3jeuvedenáRPMN30%.Správna
výška RPMN je 465,22 % a nie 30 %, teda viac ako 15 krát vyššia ako v zmluve uvedená hodnota.
Ak by žalovaný seriózne pristupoval k tomuto údaju nemohol uviesť hodnotu nižšiu ako bola úroková

sadzba úveru vo výške 30,80 %, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver, v ktorých úrok je
len jednou časťou a logicky teda RPMN musí byť vyššia ako úroková sadzba. Žalovanému zo zmluvy
vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 500 eur. Spôsob akým žalovaný uzavrel so žalobcom
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Dohodu o plnení v splátkach je klamlivou obchodnou praktikou v
zmysle ustanovenia § 8 ods. 3, 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď nejasným,

nezrozumiteľným, viac významným a nevhodným spôsobom poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi
informáciu o RPMN. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, navrhol žalobca
rozsudok potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu k odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Naďalej trval na odvolaní v celom rozsahu a s tvrdeniami

žalobcu nesúhlasil. Opätovne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré uviedol v odvolaní a tým, že
žalobca prejavil slobodnú vôľu tým, že uzatvoril so žalovaným aj Dohodu o plnení v splátkach, v zmysle
ktorej sa zaviazal zaplatiť celkovú sumu v mesačných splátkach. Poukázal na rozsudok Okresného
súdu Bratislava III zo dňa 03.10.2017, č. k. 11Csp/5/2017 - 38. Pokiaľ by žalobca nemal záujem plniť
pohľadávku prostredníctvom mesačných splátok za podmienok uvedených v dohode žalovaného by o

jej uzatvorení nepožiadal. Podľa dohody spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška Ročnej percentuálnej
miery nákladov sa vypočíta v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo
všeobecných podmienkach poskytovania spotrebiteľského úveru. Poukázal na § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a § 1a ods. 1 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Tvrdil, že výška odplaty pri
poskytovaní peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných

hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca v prípade, že po podpise Zmluvy o
úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna
miera nákladov je vysoká mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní.
Pretonavrholzrušiťrozsudokavecvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Vyjadreniežalovanéhok
vyjadreniužalobcukodvolaniubolozaslanéžalobcovinavyjadrenie.Ďalšievyjadreniezostranyžalobcu

súdu zaslané nebolo.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania
(§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.07.2018 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.8. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2
CSP, poukazuje na toto odôvodnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím

dôvodom uvádza.

9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu uzavreli dňa 23.12.2014 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 803105862, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške
500 eur, žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 804,00 € najneskôr do

23.12.2015. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 30,80%. RPMN bola v zmluve uvedená
vo výške 30 %.V ten istý deň uzavreli žalobca a žalovaný Dohodu o plnení v splátkach, podľa ktorej sa
žalobca zaviazal veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 804 eur v 6 tich mesačných splátkach po 134 eur.
Výška RPMN v dohode o plnení v splátkach je uvedená 465,22 %. Žalovaný listom zo dňa 31.01.2017
adresovaným právnej zástupkyni žalobcu oznámil, že na základe zmluvy o úvere č. 803105862 zo dňa
23.12.2014 eviduje voči žalobcovi dlh v celkovej výške 1085 eur, pričom dlh sa stal splatným 01.08.2015.

Na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2016, v spojení s uznesením Okresného
súdu Humenné sp. zn. 18C/132/2016 zo dňa 09.05.2016 bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 149,16 eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, nárok sa stal splatným.
Žalovaný si započítal vzájomné pohľadávky a považuje ich za započítané dňom, keď sa tieto vzájomne
sa kryjúce pohľadávky stretli. Pohľadávka žalobcu v celkovej výške 149,16 eur bude započítaná na

zmluvu o úvere.

10. Odvolací súd plne súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca ma naliehavý právny záujem
na požadovanom určení úverovej zmluvy zo dňa 23.12.2014 za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca ako
spotrebiteľ sa môže v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa domáhať na súde ochrany svojich

práv, ktoré mu zákon priznáva. Ďalší dôvod prípustnosti podanej žaloby vidí súd aj v tom, že žalovaný si
jednostranným právnym úkonom započítal svoju pohľadávku, ktorú vyčíslil na 1085 eur s pohľadávkou
žalobcu na trovy konania vo výške 149,16 eur, ktorá mu bola priznaná súdnymi rozhodnutiami. Žalobca
sa za takejto situácie ocitá v stave právnej neistoty. Taktiež aj z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe
vyplýva, že nepovažuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, a preto je tu predpoklad, že si bude

uplatňovať pohľadávku proti žalobcovi na súde. Rozhodnutie súdu v tejto veci, môže zabrániť podaniu
žaloby zo strany žalovaného proti žalobcovi.

11. Možno súhlasiť i so záverom súdu prvej inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalobcovi bol poskytnutý úver

vo výške 500 eur. Žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému celkovú čiastku vo výške 804,00 € v 6
mesačných splátkach po 134 €. V predmetnej zmluve bol dohodnutý úrok z úveru 30,80%. RPMN bola
uvedená vo výške 30 %. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že zmluva
uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle

smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. I odvolací súd má
za to, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle
§ 9 ods.2 písm.k/ a to údaj o termínoch splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený
iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné,

neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. K odvolacej námietke žalobcu, že
počet a termíny splátok istiny a úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky,
čo sa vzťahuje aj na poplatky i podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Anuitná splátka je splátka,
ktorá má rovnakú výšku počas celej doby splatnosti úveru a je splácaná v pravidelných intervaloch -
väčšinou mesačných. S postupom splácania anuitnými splátkami však klesá v splátke podiel úrokov

a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. I odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že
v danej veci nie je naplnené ustanovenie § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a to teda, že
absentujú údaje pri jednotlivých splátkach, o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Názor
súdu prvej inštancie, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa ust.§ 11 ods.1 písm. b) Zákona
o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov je vecne správny. Preto bolo na

mieste žalobu zamietnuť tak, ako to rozhodol súd prvej inštancie. Zároveň odvolací súd považuje za
potrebnéuviesť,prečonapriekrozhodnutiuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016vprávnejveciC-42/15
Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroóva vyslovil názor, že Zákon o spotrebiteľských úveroch
jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, takako to ust.§ 11 tohto zákona je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 279/2017
Z.z. dňa 12.10.2017, ktorým s účinnosťou od 01.05.2018 upustila od požiadavky členenia splátok

spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, keď sa termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov nahrádzajú slovami frekvenciu splátok. Túto zmenu zákonodarca odôvodnil tým, že
bez nej by bol zákon naďalej v rozpore so Smernicou a tiež dôvodom, že týmto krokom zákonodarca
napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácií Smernice išla napriek požiadavke tzv.
úplnej harmonizácie nad rámec podmienok stanovených Smernicou, teda z uvedeného vyplýva, že

zákonodarca priamo potvrdil, že zákon je v rozpore so Smernicou a že eurokomformný výklad zákona
skrze zákazu výkladu zákona contra legem nie je možný. Od 01.05.2018 v zmysle novely zákona
zmluva nemusí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, ale iba
frekvenciu splátok. Teda slovenský Zákon o spotrebiteľských úveroch išiel do 30.04.2018 nad rámec
Smernice a v zmysle konštantnej judikatúry sa ust.§ 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vykladalo
tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch
č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžadovala v spotrebiteľskej zmluve iba
uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa, teda bol zrejmý konflikt medzi Smernicou a
Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017, s ktorým sa plnenie stotožňuje, že

vnútroštátny súd v takom prípade musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy
účinok. VprípadochkedysúdySlovenskejrepublikyrozhodujúosporochmedziveriteľmiaspotrebiteľmi
ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z toho dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia

splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov nemožno priznať Smernici ani nepriamy
účinok.JednalobysaovýkladvnútroštátnehoZákonacontralegem.Tedanapriek rozhodnutiuSúdneho
dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Bíroóva je potrebné postupovať podľa zákona č.
129/2010 Z.z. v prípade zmlúv, ktoré boli uzavreté do 30.04.2018, tak ako je to v danom prípade.

12. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, aj keď sa ďalej zaoberal aj
nesprávnosťou RPMN i výškou dohodnutého úroku z úveru. Vo vzťahu k tomu sa bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou odvolací súd vzhľadom na to, že tu existuje dôvod uvedený vyššie na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru nepovažoval za potrebné zaoberať. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo
naplnené právo žalobcu na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre

odôvodnenia rozhodnutia. Pri výklade ustanovenie § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, pričom na niektoré správne
poukázal súd prvej inštancie a citoval ich v rozsudku. Správne rozhodol i o trovách konania. Na základe
vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si odôvodnenia podľa ust.§

387 ods.1,2 ako vecne správny potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešný žalobca má právo na náhradu trov
odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania žalobcu vo

vzťahu k žalovanému rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.