Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Emil Dubňanský
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/47/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010645
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8313010645.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Františka Moznera a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. januára XXXX,
v trestnej veci obž. A.. H. B. stíhaného pre prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní poškodeného J.. H. Y. proti rozsudku Okresného súdu Humenné
sp. zn. 2T/160/2013 zo dňa 23. januára 2014, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania poškodeného J.. H. Y. z r u š
u j e rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/160/2013 zo dňa 23. januára 2014 vo výroku o
náhrade škody.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku u k l a d á obžalovanému A.. H. B., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom P., R.
č. XXXX/XX, prechodne bytom P., J. XXX, povinnosť uhradiť poškodenému J.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., R. č. XXXX/XX, škodu vo výške 4..
Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného J.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., R. č. XXXX/XX, so
zvyškom nároku na náhradu škody
o d k a z u j e na občianske súdne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. A.. H. B. vinným zo spáchania prečinu nevyplatenia
mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- ako jedniný konateľ spoločnosti M. V. s.r.o., Y. 4, P., nevyplatil svojmu zamestnancovi J.. H. Y. mzdu za
obdobie mesiacov máj 2010 až február XXXX v deň jej splatnosti, hoci na vyplatenie mzdy spoločnosť M.
V., s.r.o. P. disponovala dostatkom finančných prostriedkov a tak J.. H. Y. spôsobil škodu X.XXX,XX eur.
Za to mu bolo súdom podľa § 44 Tr. zák. upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona,
lebo trest, uložený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/19/2013 zo dňa 23.5.2013, odňatia
slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a peňažný trest
vo výške 400,- eur považuje za dostatočný.
Podľa § 288 ods. X Tr. por. pošk. J.. H. Y. s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach
občianskoprávnych.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie poškodený. Domnieva sa, že výrok
rozsudku o uplatnenej náhrade škody a odôvodnenie tohto postupu je v rozpore so zákonom. Cituje ust.
§287ods.1Tr.poriadkuapodľajehomienkyvtomtoprípadenebolaprítomnážiadnazákonnáprekážka,ktorá by súdu bránila postupovať podľa tohto ustanovenia. Výška spôsobenej škody je súčasťou popisu
skutku, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného. Naviac výška škody bola kvalifikačným momentom
pre použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu. Namieta aj výšku mzdy, ktorú mal
dostávať od obžalovaného. Myslí si, že súd za daného stavu mal rozhodnúť tak, že obžalovanému A.. H.
B. podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uloží povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 4.905,30 eur a zo zvyškom ho
mal odkázať na občianske súdne konanie. Popisuje priebeh prípravného konania a bol to on, čo podal
trestné oznámenie. Napáda aj postup okresného súdu, pričom o termíne hlavného pojednávania nebol
oboznámený, nebol poučený o svojich právach, ako aj o práve na záverečnú reč. Samosudca ho ani
žiadnym spôsobom nevyzval, aby sa ako poškodený k tomuto rozsudku vyjadril. Požiadal nariadený
súd o zrušenie napadnutého výroku o náhrade škody a aby vo veci sám rozhodol.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade takto podaného opravného prostriedku poškodeným podľa
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti
ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,
prihliadajúc pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, a zistil, že odvolanie poškodeného je v
tomto smere možné považovať za dôvodné.
Podľa § 307 ods. 1 psím. d) Tr. por. rozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody.
V prvom rade je potrebné uviesť, že ust. § 307 Tr. por. upravuje, ktoré osoby a pre nesprávnosť, ktorého
výroku môžu rozsudok odvolaním napadnúť.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že zákon poškodenému priznáva oprávnenie podávať odvolanie len proti
výrokuonáhradeškody(resp.preto,žetakýtovýrokchýba).Poškodenýtedanemôžeodvolaniepodávať
proti výroku o vine, ani proti výroku o treste.
V prieskumnom konaní krajský súd zistil, že prvostupňový súd poškodeného J.. H. Y. podľa § 288 ods.
1 Tr. por. odkázal s nárokom na náhradu škody na konanie o veciach občianskoprávnych, pričom v
odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žetakurobilzdôvodu,žepreúplnéustálenievýškyjehonárokov
by bolo potrebné vykonať dokazovanie nad rámec predmetného konania.
S takýmto záverom prvostupňového súdu nie je však možné sa stotožniť.
Z trestného spisu bolo zistené, že obžalovaný A.. H. B. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.
januára 2014, po zákonnom poučení, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, t.j. že
je vinný zo páchania skutku, ktoré bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c), d),
f), g), h) Tr. por., a po návrhu prokurátora prijaté súdom, s tým, že dokazovanie ku skutku, ku ktorému
sa obžalovaný priznal, sa nevykoná a následne boli oboznámené listinné dôkazy a to len charakteristika
a odpis z registra trestov obžalovaného.
Podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku [zák. č. 301/2005 Z. z. v znení účinnom od 1. septembra 2011 (ďalej
len „Tr. por.“)] ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo
niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto
rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí,
že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.
Podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa odseku 5 prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, sa nevykoná,
a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného
opatrenia. To nevylučuje možnosť výsluchu obžalovaného o účasti inej osoby na žalovanej trestnej
činnosti.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému
škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol
nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždypovinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.
Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, súd prvého stupňa, potom ako prijal vyhlásenie o
vine obžalovaného, nevykonal prakticky žiadne listinné dôkazy vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu škody. Zistiac uvedené pochybenie okresného súdu na verejnom zasadnutí v konaní o odvolaní
poškodeného krajský súd doplnil dokazovanie a oboznámil z č.l. 1 - trestné oznámenie poškodeného,
z č.l. 27 - zápisnicu o výsluch poškodeného J.. H. Y. zo dňa 10.1.2012, kde si uplatňoval škodu vo
výške X.XXX,- eur, alikvotnú čiastku za odpracované dni v mesiaci február 2011 a odstupné za dva
mesiace, z č.l. 35 - zápisnicu o výsluchu poškodeného zo dňa 4.7.2011, kde si uplatňoval totožnú výšku
náhrady škody, z č.l. 43 - zápisnicu o výsluchu poškodeného zo dňa 3.4.2012, pričom si už uplatňoval
škodu okolo X.XXX,XX eur a odstupné vo výške XXX,XX. eur. Z doplnenia výpovede poškodeného
na č.l. 49 vyplýva, že si nárokuje už na náhradu škody vo výške X.XXX,- eur. Zo zápisnice o výsluchu
poškodeného z 12.9.2013 (č.l. 310 - 316) vyplýva, že žiada nahradiť škodu, ktorá je minimálne uvedená
ako vymeriavací základ, z ktorého boli odvádzané odvody poistného.
Z ďalších prečítaných listinných dôkazov, z č.l. 161 - XXX - zápisnica o miestnom zisťovaní daňovým
úradom, z č.l. 168 - 169 - mzdový list poškodeného, z č.l. 170 - XXX - správa R. poisťovne, z č.l. 172 -
údaje zo Y., je zrejmé, z akej výšky mzdy poškodeného boli odvádzané zákonné odvody do jednotlivých
poisťovní a splatná daň.
Súhrn týchto dôkazov potom následne umožnili odvolaciemu súdu zaoberať sa uplatneným nárokom
na náhradu škody poškodeným J.. H. Y. a tento aj vo výške ustálenej v skutkovej vete napadnutého
rozsudku priznať. Z dikcie § 287 odseku 1 Tr. poriadku vyplýva, že ak je spôsobenie škody a jej výška
súčasťou opisu skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku, súd v tomto rozsahu musí o povinnosti
obžalovaného nahradiť ju poškodenému vždy rozhodnúť, pokiaľ už škoda nebola uhradená celkom
alebo sčasti. Ak škoda bola sčasti uhradená, súd rozhodne len o povinnosti nahradiť ešte neuhradenú
časť spôsobenej škody. Je potrebné tiež zdôrazniť, že obžalovaný pri vyhlásení o vine a pri kladení
jednotlivých otázok je dotazovaný mimo iného aj na to, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, právnej
kvalifikácii, či sa dobrovoľne priznal a podobne. Obžalovaný sa teda priznáva nielen ku konaniu, ktoré
zakladá určitú právnu kvalifikáciu skutku, ale aj k následkom spôsobeným týmto jeho konaním, teda
napr. k ublíženiu na zdraví, morálnej a vecnej škode.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je preto celkom jasné, z akého dôvodu prvostupňový súd
nerozhodol o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody aspoň sčasti. Výška spôsobenej
škodyjesúčasťoupopisuskutkuazoboznámenýchlistinnýchdôkazovvyplývaminimálnymzdovýnárok
poškodeného, a preto súdu nič nebránilo aspoň v tejto časti o nároku poškodeného, ktorý si pôvodne
uplatňoval až škodu vo výške X.XXX,- eur, rozhodnúť.
Toto pochybenie napravil krajský súd, a to tak, že napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody zrušil
a následne vo veci rozhodol sám s tým, že obžalovanému uložil povinnosť uhradiť poškodenému škodu
vo výške X.XXX,XX eur, ktorá bola poškodenému preukázateľne prečinom spôsobená.
Odvolací súd zároveň poškodeného podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku so zvyškom nároku na náhradu
škody odkázal na občianske súdne konanie, pretože výsledky vykonaného dokazovania neposkytujú
podklad pre jeho priznanie vo výške uplatnenej poškodeným (sporný ostal nárok na výšku mzdy
vo výmere XX.XXX.- Sk, ktorú deklaroval poškodený a výška mzdy -XX.XXX,- Sk, z ktorej boli
zrazené jednotlivé odvody príslušným inštitúciám) a pre rozhodnutie by bolo potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.