Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/390/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314204410
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314204410.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vprávnejvecižalobkyne:
U.. M. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., S. XX, proti žalovanej: C. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.,
P. T. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Jozefom Nyúlom, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. Nyúl &
Partners, so sídlom kpt. Jaroša 4, Levice, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 3. novembra 2016 č. k. 12C/18/2014-85 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 60 a § 137 písm. c) CSP a uviedol,
že notárskou zápisnicou č. N109/2012, NZ 9073/2012, NCRis 9320/2012 spísanou na Notárskom úrade
v Leviciach notárkou JUDr. Máriou Ivičičovou dňa 14. 03. 2012 - vyhlásenie o vydržaní navrhovateľka
- C. M. prehlásila, že pôvodnými vlastníkmi pozemkov sú vedení jej právni predchodcovia: prastará
matka O. B., matka O. M., ktorá zomrela v roku XXXX, stará matka W. X., teda O. X., strýko J. X.,
ktorý zomrel v roku XXXX a jeho jediným dedičom po ňom bola matka navrhovateľky O., rod. X., pričom

navrhovateľka je jedinou dedičkou po menovaných právnych predchodcov aj v zmysle ded. konania 12D
630/2004. V notárskej zápisnici, ako je v článku II. uvedené, notárka osvedčila vyhlásenie navrhovateľky,
že titulom vydržania C. M., nar. XX. XX. XXXX je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej v k. ú. P., obec P.,
špecifikovanej na strane 2 predmetnej notárskej zápisnice. Dňa 06. 02. 2013 bola medzi predávajúcou
C. M. - žalovanou a manželmi X. U. a C. U. ako kupujúcimi uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti vedené v Správe katastra Levice, k. ú. P. ako parcely registra „C" evidované na
katastrálnej mape na LV č. XXXX a to parcela č. 3706/18 o výmere 46 m2, zast. plochy a nádvoria,

parcela č. 3706/19 o výmere 30 m2, zast. plochy a nádvoria, parcela č. 3706/20 o výmere 101 m2 zast.
plochy a nádvoria, parcela č. 3711/5 o výmere 110 m2 zast. plochy a nádvoria, parcela č. 3711/6 o
výmere 72 m2, zast. plochy a nádvoria a parcela č. 3711/7 o výmere 237 m2 zast. plochy a nádvoria
v spoluvlastníckom podiele 26/120. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vyslovenia a určenia
neplatnosti notárskej zápisnice - vyhlásenia o vydržaní, ako aj kúpnej zmluvy. V prejednávanej veci sa
vzhľadom na predmet konania jedná o určovaciu žalobu podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP (v čase
podania žaloby § 80 písm. c/ OSP). Určovacia žaloba je procesnoprávny nástroj preventívnej ochrany

subjektívneho práva. Preventívnu funkciu plní vzhľadom na jej hlavný cieľ, ktorým je chrániť právnu
istotu žalobcu tam, kde hrozí, že jeho právo alebo jeho právne postavenie môže byť nejakým spôsobom
ohrozené, prípadne narušené. Má význam tam, kde ešte nedošlo k porušeniu právnych vzťahov alebo
práv, a teda jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak knáprave nemožno dospieť inak a tiež tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu,
ktorá bude tvoriť právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Výrok súdu o

určení potom ohrozenie, neistotu a neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by
ukladal splnenie nejakej povinnosti. Úlohou určovacej žaloby je teda predchádzať žalobe na plnenie.
Základnýmpredpokladomžalobyourčeniejenaliehavýprávnyzáujemžalobcunapožadovanomurčení.
Tento je daný vtedy, ak bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým. Záver súdu o existencii, či neexistencii naliehavého právneho

záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a
prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a
len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie. Žalobkyňa
v časti žaloby o vyslovenie neplatnosti notárskej zápisnice - vyhlásenia o vydržaní naliehavý právny
záujem v zmysle § 137 písm. c) nepreukázala. Súd poukázal na skutočnosť a stotožnil sa s vyjadrením
právneho zástupcu žalovaného, že v prípade vyslovenia neplatnosti uvedeného právneho úkonu by

naďalej právne postavenie žalobkyne ostalo neistým a to, že dôvodom predmetnej žaloby a záujmom
žalobkyne je jednoznačne zmena zápisu vlastníckeho práva v jej prospech. Žalobkyňa, keďže naliehavý
právny záujem na určenie neplatnosti notárskej zápisnice vyhlásenia o vydržaní nepreukázala, súd v
tejto časti žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol. Žalobkyňa sa v žalobe
domáhala aj vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou ako predávajúcou a

manželmiU..Súdkonštatoval,ževdanomprípadevčastižalobyovyslovenieneplatnostikúpnejzmluvy,
nieježalovanápasívnevecnelegitimovaná,keďževecná,čiužaktívnaalebopasívnalegitimácia,jestav
plynúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práv či povinností, ktoré sú predmetom
konania. Nedostatok pasívnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby, pričom súd v tomto
smere nie je viazaný poučovacou povinnosťou, keďže poučovacia povinnosť súdu je obmedzená len na

poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach. Súd mal za preukázané, že žaloba o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy nesmeruje proti všetkým účastníkom tohto zmluvného vzťahu, a
teda aj proti kupujúcim a z tohto dôvodu, keďže z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, súd
žalobu zamietol. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu a súd jej priznal nárok na náhradu
trov konania v plnej výške.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
rozobrala listinné dôkazy a uviedla, že pred podaním žaloby sa snažila o mimosúdne riešenie sporu.
Žalobou sa domáhala určenia neplatnosti notárskej zápisnice - vyhlásenia o vydržaní č. N 109/2012,
Nz 9073/2012 zo dňa 14. 03. 2012, a to v častiach týkajúcich sa pozemkov otcovho brata J. X. a

to z dôvodu, že osvedčenie ich vydržania žalovanou je v príkrom rozpore so zákonom - žalovaná,
ani jej predkovia a blízki príbuzní nikdy neboli vlastníkmi, ani užívateľmi predmetných pozemkov. K
postupu súdu a k samotnému rozsudku uviedla, že má za to, že na základe jej žaloby mal súd skúmať
zákonnosť osvedčenia vydržania pozemkov jej príbuzných C. M. a rozhodnúť o jej návrhu na určenie
jeho neplatnosti. Súdu predložila listinné dôkazy a informácie, ktoré jednoznačne dokladujú, kto bol

vlastníkom predmetných pozemkov, ako aj zistenia, ktoré vyvracajú tvrdenia a nároky C. M.. Na základe
týchto skutočností súd rozhodnúť mohol. Ako vyplýva z vydaného rozsudku, súd sa podstatou veci
nezaoberal, prevzal odôvodnenie právneho zástupcu žalovanej a jeho žalobu po viacerých rokoch od
jej podania zamietol. Namietala všetky tvrdenia v odôvodnení rozsudku, ktoré poukazujú na deficit
legitimácie a právneho záujmu na jej strane, ako aj proti tvrdeniam o zbytočnosti konania. Spolu so

sestrou sú najbližšie pokrvné príbuzné otcovho jediného súrodenca J. X., keďže tento deti nemal a
sú aj jediní potomkovia starých rodičov z otcovej i z matkinej strany, ktorí sa zaslúžili o pozemky,
ktorých sa žaloba týka. Nemôžu sa prizerať na ich rozkradnutie. Žalobu podala s cieľom dosiahnuť
anuláciu osvedčenia o vydržaní pozemkov J. X. C. M. a vymazanie v jej prospech urobených zápisov z
katastra, aby následne mohli byť pozemky zákonným spôsobom vyporiadané v prospech oprávnených

osôb. Nepochybuje o tom, že nebyť jej žaloby, pozemky, ktorých sa týka, by už boli odpredané a
možno aj viac krát zmenili vlastníka. Namietala tiež, že mala podať inú žalobu a to žalobu o určenie
vlastníctva. Mala za to, že v situácii, keď niet pochyb o totožnosti v katastri do roku 2012 vedených
vlastníkov žalobou dotknutých pozemkov, čo preukázala, nie je dôvod podávať žalobu o určenie
vlastníctva. Takáto by iste bola nutná v prípadoch, ktoré by snáď mohli vzniknúť, ak by žalovaná svoje

práva k pozemkom odvodzovala od skutočného vlastníctva a/alebo skutočného užívania pozemkov jej
skutočnými príbuznými. Určenie neplatnosti zmluvy žiadala na základe toho, že nadväzuje na notársku
zápisnicu č. N 109/2012 a C. M. odpredala manželom U. ňou protiprávne nadobudnutý podiel J. X.
26/120 na pozemkoch vedených na LV č. XXXX. Ide o 6 parciel registra „C“ o úhrnnej výmere 596m2. Kúpou sa U. stali podielovými spoluvlastníkmi všetkých parciel na LV č. XXXX a so žiadnou z
nich nemohli nakladať ako so svojim výlučným vlastníctvom. Nie je preto predpoklad, že by určením
neplatnosti zmluvy zo dňa 06. 02. 2013 boli dotknuté ich iné práva ako práva k spoluvlastníckemu

podielu na pozemku. Ak áno, mali by sa riešiť v spore U. kontra M.. Kúpnou zmluvou bolo porušené
právo tých, ktorí majú právny nárok na pozemky J. X., aby sami rozhodli o podmienkach ich prevodu.
Zodpovednosť je na strane E. M., hoci je dôvod predpokladať, že R. U. vedel, akým spôsobom
nadobudnutý spoluvlastnícky podiel kúpil. Pokiaľ sa odvolací súd stotožní so stanoviskom súdu prvej
inštancie, že neplatnosť kúpnej zmluvy nemôže byť určená bez toho, aby žalovala aj kupujúcich, žiadala,

aby súd rozhodol v ostatnej časti jej žaloby, týkajúcej sa samotnej notárskej zápisnice - vyhlásenia o
vydržaní. K jej návrhu na výrok súdu o čiastočnej neplatnosti notárskej zápisnice uviedla, že má za to, že
návrh uvedený v žalobe zodpovedá požiadavke stručnosti, určitosti i jednoznačnosti, čo je dané tým, že
sú v ňom uvedené mená vlastníkov, ktorých podiely na pozemkoch vedených na vymenovaných listoch
vlastníctva boli na základe vyhlásenia o vydržaní zapísané C. M.. Na každom LV bol zapísaný jeden
podiel - zhodný s podielom alebo súčtom podielov uvedeného pôvodného vlastníka. Má za to, že nie je

nutné, aby návrh bol doplnený o celostranovú podrobnú špecifikáciu pozemkov na jednotlivých listoch
vlastníctva, ktorú uvádza notárska zápisnica. Uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola
zamietnutá jej žaloba a ktorým súd ponechal pozemky osobe bez akéhokoľvek právneho nároku na ne
a priznal jej náhradu trov napriek tomu, že svojim protiprávnym konaním žalobu vyvolala, vyznieva
ako podpora nekalých praktík v nakladaní s pozemkami. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a rozhodol o jej žalobe.

3. Žalovaná k odvolaniu žalobcu uviedla, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyčerpávajúcim
spôsobom vyhodnotil vykonané dôkazy, vyvodil správne skutkové a právne závery, preto sa žalovaná v
celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

správny. Žalobkyňa v odvolaní žiadne nové dôkazy nepredkladá a neoznačuje, preto žalovaná považuje
zistenýstavsúdomprvejinštanciezasprávnyaúplný.Žalobkynipostupomsúdunebolaodňatámožnosť
konať pred súdom. Predmetom konania je určovacia žaloba. Žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem na takejto určovacej žalobe. Zrejme chce dosiahnuť zmeny v zapisovaných skutočnostiach v
katastri nehnuteľností, takýto cieľ je však možné dosiahnuť iba žalobou na určenie vlastníckeho práva.

Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala aj určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, v tejto časti sú súdnym konaním
priamo dotknuté práva kupujúcich, preto je daná ich pasívna legitimácia v tomto konaní. Stotožnila sa s
názoromsúduprvejinštancie,že žalovaná niejepasívnevecnelegitimovanávtomtokonaní.Odvolanie
žalobkyne je založené len na subjektívnych názoroch, bez opory konkrétnych relevantných dôkazov.
Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci vyvodil správne skutkové a právne závery. Súd svoje

rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil a s týmito závermi sa žalovaná plne stotožňuje. Navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej priznal plnú náhradu trov
odvolacieho konania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že z jej pohľadu sú všetky vo vyjadrení

uvedené tvrdenia podporujúce rozsudok neprijateľné. K naliehavému právnemu záujmu uviedla, že
žalobu na určenie neplatnosti vyhlásenia o vydržaní pozemkov vydaného v rozpore so zákonom v
prospech osoby bez akéhokoľvek právneho nároku podala s jasne deklarovaným prvotným cieľom,
zamedziť rozpredaniu pozemkov. Žalobu podala aj z pozície najbližšieho pokrvného príbuzného osoby,
na ktorej vlastníctvo sa napadnuté vyhlásenie o vydržaním vzťahuje. Nie je jej známa zákonná prekážka,

ktorá by vylučovala možnosť napadnúť vyhlásenie o vydržaní vydané v rozpore so zákonom žalobou o
určenieneplatnosti. Právnyzástupcažalovanejignorujeskutočnosť,žejehoklientkasinechalaosvedčiť
vydržanie pozemkov, na ktoré nemá žiadny právny nárok. Rovnako ignoruje skutočnosť, že z jej
strany boli súdu predložené listinné dôkazy, ktoré jednoznačne dokladujú, že pozemky, ktorých sa týka
žaloba, patrili jej príbuzným. Uviedla, že sa nemôže stotožniť s názorom, že súd na základe vykonaného

dokazovania vyvodil správne závery.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
beznariadeniaodvolaciehopojednávaniaadospelkzáveru,ženapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že notárska zápisnica - vyhlásenie o vydržaní č.
N109/2012, NZ 9073/2012 zo dňa 14. 03. 2012 je neplatná v častiach týkajúcich sa pozemkov v k. ú.
P., zapísané na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a tiež určenia, žekúpna zmluva V-480/2013 zo dňa 06. 02. 2013 na podiel 26/120 na parcelách zapísaných na LV č. XXXX
v k. ú. P. uzavretá medzi C. M. ako predávajúcou a X. U. a C. U., rod. X., ako kupujúcimi je neplatná.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobkyňou v odvolaní dospel
k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom
v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné
skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa

§ 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam
uvedeným v odvolaní žalobkyne odvolací súd dodáva nasledovné.

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu

hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (viď napríklad rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).

12. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

13. Určovacia žaloba (do 30. 06. 2016 podľa § 80 písm. c/ OSP a od 01. 07. 2016 podľa § 137
písm. c/ CSP) má predovšetkým preventívny charakter - jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu

právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo
všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste
žaloba na splnenie povinnosti). To znamená, že určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie
tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba má
charakter prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak, nápravu stavu vzniknutého porušením

práva možno zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou
prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže
navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov
(ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný
základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa žalobe na plnenie).

14. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je tak základným procesným predpokladom
každej tzv. určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne.
Teda, súd musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v každom štádiukonania preukázanú. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to,
aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny

určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá
teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či
snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so
zreteľom na cieľ sledovaný podanou žalobou a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca
neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý
dôvod pre zamietnutie žaloby.

15. Výpočet možných návrhov na začatie konania je uvedený v § 137 písm. c) CSP. Nejde o

výpočet vyčerpávajúci, čo znamená, že nie je možné vylúčiť aj podanie takej žaloby, s ktorou citované
zákonné ustanovenie nepočíta. Nevyhnutným predpokladom poskytnutia právnej ochrany súdom je aj
v takomto prípade požiadavka žalobcovho právneho záujmu. Právny záujem nie je potrebné spravidla
dokazovať (na rozdiel od určovacích žalôb v zmysle § 137 písm. c) CSP, pri ktorých je nutné preukázať
kvalifikovaný právny záujem), lebo vyplýva priamo z právnych predpisov. Možnosť domáhať sa s

úspechom poskytnutia právnej ochrany pred súdom formou žaloby neuvedenej v § 137 CSP, je teda
spravidla podmienená tým, že podaná žaloba má oporu v právnych predpisoch.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobu o určenie neplatnosti osvedčenia vyhlásenia o vydržaní
urobeného formou notárskej zápisnice nie je možné považovať za určovaciu žalobu v zmysle § 137

písm. c/ CSP (notár osvedčuje právnu skutočnosť; neosvedčuje, či tu je právny vzťah alebo právo),
ale za žalobu v tomto zákonnom ustanovení neuvedenú. Bolo preto potrebné predovšetkým skúmať, či
poskytnutie právnej ochrany formou takejto žaloby, (ne)vyplýva z právnych predpisov.

17. Právna úprava týkajúca sa notárskej činnosti sa nachádza v zákone č. 323/1992 Zb. o notároch a

notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci
notárskej činnosti (ďalej len "notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych
centrálnych registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

18. Podľa § 56 ods. 1 veta prvá Notárskeho poriadku na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti,
ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne
následky.

19. Podľa § 205 CSP listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,

ktorú sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.

20. Notársky poriadok za listiny, vyhotovované v rámci notárskej činnosti, považuje aj notárom vydávané
osvedčenia právne významných skutočností, medzi ktoré patrí aj osvedčenie o vyhlásení o vydržaní (§

56 ods. 1 písm. g/ Notárskeho poriadku), ktoré je notár povinný spísať do notárskej zápisnice. Takéto
osvedčenie vydané notárom v prípade, že obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 63 Notárskeho
poriadku, má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu) so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami (§ 205 CSP, § 34 až § 36a zákona č. 162/1995 Z. z.).

21. Podstatou činnosti notára pri vydávaní osvedčenia, na rozdiel od spisovania právnych úkonov, je totiž
len zaznamenať dej, ktorý sa pred ním odohráva. Pri osvedčovaní notár nezasahuje do deja, účastníka
nepoučuje a ani nedozerá na to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v
súlade so zákonom. Rovnako tak ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie, (ne)prieči
zákonu. Osvedčenie o právnej skutočnosti vydané notárom na žiadosť účastníka je teda listinou, na

ktorej sa nachádza iba záznam o ním uvedených skutočnostiach. Takéto osvedčenie nie je právnym
úkonom.22. Notársky poriadok, vzhľadom na povahu tohto osvedčenia a na podstatu činnosti notára
vydávajúceho osvedčenie nemá osobitné ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe,
že bola vydaným osvedčením dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil jeho neplatnosť.

Rovnako ani hmotné právo (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia,
ktoré by umožňovali dotknutej osobe domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. V
hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu.
Žaloba o neplatnosť osvedčenia o právne významnej skutočnosti vydaného notárom vo forme notárskej
zápisnice nemá teda oporu v príslušných právnych predpisoch. Účastník sa preto nemôže s úspechom

domáhať určenia neplatnosti takéhoto osvedčenia, ako to správne uviedol súd prvej inštancie.

23. Ak teda v posudzovanej veci súd prvej inštancie žalobu uplatnenú žalobkyňou, ktorou sa domáhala,
aby súd určil, že osvedčenie vyhlásenia žalovanej o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
vyššie uvedeným, urobené formou notárskej zápisnice, je neplatné, zamietol, jeho rozhodnutie je vecne
správne. Túto otázku rozobral vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4 M Cdo 24/2008 NS SR, z ktorého aj

odvolací súd vychádzal. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie
citované ustanovenie § 137 písm. c) CSP žalobu žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, keď tento sa nemôže s úspechom domáhať určenia neplatnosti notárskej zápisnice,
ale v sporovom konaní sa môže domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v
notárskej zápisnici.

24. Rovnako je rozhodovacia prax súdov zajedno v tom, že v konaní o určenie platnosti alebo neplatnosti
zmluvy môže byť žalobe vyhovené len vtedy, ak sa konania zúčastnia (na strane žalobcu alebo
žalovaného) všetci účastníci zmluvy, ktorý ju uzatvorili, prípadne ich právni nástupcovia. V opačnom
prípade, teda keď sa konania o určenie platnosti, či neplatnosti zmluvy, nezúčastnia všetci jej účastníci,

nemožno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pretože rozsudok o takejto
žalobe nebude záväzný pre všetkých účastníkov zmluvy. Takejto žalobe preto nemožno vyhovieť.
Otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom
konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 5 OSP.
Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo

súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach. Poučenie vecnej legitimácie
by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania: takéto poučenie by
ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti
účastníkov konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2012 sp. zn. 3Cdo
197/2010).

25. Z uvedených dôvodov, keďže k zamietnutiu žaloby žalobkyne došlo ohľadne prvého určovacieho
výroku z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a ohľadom druhého
určovacieho výroku z dôvodu nedostatku okruhu žalovaných, teda z dôvodu nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie, pričom tieto závery súdu prvej inštancie sú správne, inými žalobkyňou tvrdenými

skutočnosťami sa odvolací súd už potom nezaoberal.

26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).