Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 8C/120/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911206798
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Čipková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6911206798.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Evou Čipkovou v právnej veci žalobcu B. I., nar. XX.

XX. XXXX, bytom I. XX, okr. P., štátny občan SR, zast. právnym zástupcom JUDr. Pavlom Balogom,
advokátom v Rimavskej Sobote, Železničná 6/1 proti žalovanej Slovenská republika- Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o zaplatenie sumy 1.400,00 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 500,00 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na tunajší súd žalobu, ktorou pôvodne
žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 9.118,64 eur na tom skutkovom základe, že nedôvodným
trestným stíhaním a väzbou mu bola spôsobená škoda, ktorú žiada nahradiť. Dňa 08.11.2010 požiadal
žalovanú o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím vyšetrovateľa F. zo dňa 14.06.2009, ktorým mu bolo vznesené obvinenie a súčasne

začaté trestné stíhanie za zločin lúpeže podľa § 20 k § 188 ods.1,2, písm. d, Trestného zákona. Proti
tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry vo K.i ako
nedôvodná zamietnutá a následne uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu vo K. zo
dňa 16.06.2009 bol vzatý do väzby. Proti tomuto uzneseniu taktiež podal sťažnosť, ktorá však bola
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zamietnutá. V konaní pred súdom rozsudkom Okresného
súdu K.p.značka XT/XXX/XXXX zo dňa 15.02.2010 bol spod obžaloby oslobodený a dňa 15.12.2009 v
priebehu trestného konania bol prepustený z väzby na slobodu. Žalovaná na jeho žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody odpovedala listom zo dňa 04.05.2011, kde mu oznámila, že
jeho žiadosť je vyhodnotená ako právne neopodstatnená z dôvodu nesplnenia základných zákonných
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z,. Keďže je toho názoru,
že spĺňa všetky predpoklady pre odškodnenie, podal predmetnú žalobu, žiadal zaviazať žalovanú na
zaplateniepôvodnežalovanejsumyjednaktitulomnáhradyškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
a rozhodnutím o väzbe za dobu trvania väzby od 15.06.2009 do 15.12.2009 za 184 dní mu vznikla
ujma vo výške nie menej ako 4.434,40 eur, za obhajobu v trestnom konaní zaplatil svojmu právnemu

zástupcovi sumu 2.684,24 eur a taktiež si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy, pretože mu vznikla ujma
najehoobčianskejctizdôvoduneprimeranéhozásahudojehoprávanaochranuosobnosti,ktorúvyčíslil
sumou 2.000 eur.2. Prvoinštančný súd rozhodol o žalobe žalobcu najprv rozsudkom zo dňa 07.12.2011 tak, že žalovanú
zaviazalzaplatiťžalobcovisumu7.118,64eurvlehote3dníododňaprávoplatnostirozsudkuavozvyšku
súd žalobu žalobcu zamietol. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podala v zákonom stanovenej lehote

žalovaná odvolanie a krajský súd uznesením č. XXCo/XXX/XXXX rozsudok prvoinštančného súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 17.04.2013 o žalobe
žalobcu rozhodol tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 7.118,64 eur v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá pozostávala zo sumy 4.434,40 eur, ktorú súd žalobcovi priznal
titulom náhrady za väzbu a sumy 2.684,24 eur titulom náhrady trov nutnej obhajoby. Vo zvyšku žalobu

žalobcu zamietol. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná
odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.konania XXCo/XXX/XXXX zo dňa 09.09.2014
rozsudok prvoinštančného súdu v časti, v ktorej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.434,40 eur potvrdil a v časti, v ktorej súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.684,24
eur titulom trov nutnej obhajoby a v časti trov konania zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie
konanie s tým, že uviedol, že v tejto časti prvoinštančný súd nedostatočne zistil skutkový stav, keďže

v konaní pred súdom vznikol rozpor v tvrdení žalobcu o úhrade týchto trov samotným žalobcom a vo
výpovedi svedkov - rodičov žalobcu, z výpovede ktorých vyplýva, že trovy obhajoby a to minimálne v
časti uhrádzali oni, čo vyplýva z ich výpovede, že si zobrali úvery, aby mohli žalobcovi zaplatiť advokáta.
Vznik škody v majetkovej sfére žalobcu je základným predpokladom pre nárok žalobcu v súlade s
ustanovením § 17, ods.1, Zákona č. 514/2003 Z.z.. Vo svojom rozhodnutí krajský súd uviedol že v

ďalšom konaní bude potrebné doplniť dokazovanie tak, aby mal súd jednoznačne ustálené, či došlo
ku škode v majetkovej sfére žalobcu, alebo nie. Po tomto zistení je potrebné posúdiť uplatnený nárok
žalobcu v súlade s ustanovením § 17 ods.1, a § 18 Zákona č. 514/2003 Z.z. . Taktiež bol zrušený
rozsudok prvoinštančného súdu v časti rozhodnutia o trovách konania, kde prvoinštančný súd v plnom
rozsahu aplikoval ustanovenie § 142 ods.3, O.s.p. , t.j., že rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy

súdu, avšak nie celá žalovaná a súdom priznaná istina od úvahy súdu závisela. Čiže predmetom konania
po rozhodnutí krajského súdu zostalo posúdenie nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.684,24 eur
titulom náhrady trov nutnej obhajoby v trestnom konaní a rozhodnutie o trovách celého konania.

3. Súd po doplnení dokazovania najmä po výsluchu svedkov - X. E.

po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k tomu záveru,
že v každom prípade trovy obhajoby v trestnom konaní boli právnemu zástupcovi žalobcu v plnom
rozsahu t.j. v sume 2.684, 24 eur uhradené, avšak neboli uhradené len samotným žalobcom, čiže
nedošlo v plnom rozsahu len ku škode v majetkovej sfére žalobcu, ale aj ku škode v majetkovej sfére
jeho rodinných príslušníkov. Aktívne legitimovaným na uplatnenie náhrady škody v tomto prípade je však

len žalobca a z toho dôvodu súd rozhodol, že suma 1.284,24 eur je sumou, ktorá predstavuje škodu v
majetkovej sfére žalobcu, keďže ako vyplýva z prvotných dokladov predložených právnym zástupcom
žalobcu so žalobou, táto suma bola uhradená žalobcom po doručení vyúčtovania trov obhajoby dňa
22.11.2010. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd žalobe žalobcu v časti týkajúcej sa náhrady škody
titulom trov nutnej obhajoby v sume 1.284,24 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z vyššie

uvedených dôvodov, najmä z toho dôvodu, že nemal dostatočne preukázané, že sumu 1.400,00 eur
žalobca skutočne uhradil z vlastných finančných prostriedkov, zamietol.
4. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie a Krajský
súd v I.esením č.konania XXCo/XXX/XXXX zo dňa 29.01.2016 rozsudok prvoinštančného súdu vo
výroku, ktorým vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania

zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s tým, že uviedol, že v ďalšom konaní
sa prvoinštančný súd náležite má vysporiadať so všetkými dôkazmi, ktoré boli v priebehu konania
vykonané, vyhodnotí výpovede vypočutých svedkov - X. vrátane výpovede žalobcu a písomného
dokladu - uznania dlhu zo dňa 05.04.2010. Taktiež bol zrušený rozsudok prvoinštančného súdu v
časti rozhodnutia o trovách konania. Čiže predmetom konania po rozhodnutí krajského súdu zostalo

posúdenie nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.400,00 eur titulom náhrady trov nutnej obhajoby
v trestnom konaní a rozhodnutie o trovách celého konania.
5. V priebehu konania žalobca, ako i jeho právny zástupca uviedli, že je pravdou, že sumu 500,00 eur
dňa 11.08.2009 zaplatili za žalobcu jeho X. bolo to však v čase, keď bol žalobca vo výkone väzby, ale
následne im žalobca túto sumu uhradil, o čom predložili ďalší písomný dôkaz a to písomné uznanie dlhu

zo dňa 05.04.2010, ktorý je podpísaný rodičmi žalobcu a žalobcom. Žalobca a jeho právny zástupca
zhodne uvádzali, že rodičia žalobcu zaplatili právnemu zástupcovi navrhovateľa len sumu 500,00 eur. Čo
sa týka predložených dokladov so žalobou a to príjmového dokladu zo dňa 04.08.2009, kde je uvedená
záloha v sume 1.400,00 eur, k tomu právny zástupca uviedol, že v skutočnosti táto suma naraz zaplatenánebola,anitonebolodňa04.08.2009,časťvsume500,00eurbolazaplatenáX.alobcuačasťvsplátkach
žalobcom tak, ako je to uvedené v prvej časti uzavretej dohody o uznaní dlhu a o splátkach dlhu. Na
pojednávaní dňa 18.01.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že dostatočným spôsobom preukázali,

že v majetkovej sfére žalobcu vznikla škoda v sume 500,00 Eur.
6. Žalovaná počas konania poukazovala na rozpor v tvrdení právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní
a listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené do spisu a to najmä na príjmový doklad zo dňa 04.08.2009,
kde je uvedené, že záloha na trovy obhajoby bola zaplatená v sume 1.400,00 eur, ďalej poukázala
na posúdenie hodnovernosti predložených písomných dôkazov zo strany právneho zástupcu žalobcu,

najmä na tú skutočnosť, prečo tieto dôkazy už neboli predložené v začiatočnom štádiu tohto konania.
Poukázala tiež na to, že časť prostriedkov na zaplatenie trov obhajoby získal žalobca tak, ako to
sám uviedol, z podomového predaja, preto sa jedná o prostriedky získané z nelegálnej činnosti. Na
pojednávaní dňa 18.01.2017 navrhla žalobu žalobcu zamietnuť, poukázala na výsledky vykonaného
dokazovania, najmä na dôkazy, ktoré predkladal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v počiatočnom štádiu konania, je toho názoru, že prvoinštančný súd správne vyhodnotil dôkazy, ktoré

boli následne predkladané protistranou a taktiež je toho názoru, že vyhodnotenie dôkaznej situácie
v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu sa vzťahuje na vyhodnotenie všetkých následne
predkladaných písomných dôkazov zo strany žalobcu.
7. Súd vo veci opätovne vyhodnotil vykonané dokazovanie jednak výsluch žalobcu, svedkov B.
staršieho a Z. X. ako i oboznámil sa s celým obsahom spisu, žalobou, vyúčtovaním trov obhajoby z

čl.23, vyúčtovaním úkonov právnej pomoci čl. 24, vyúčtovaním cestovných nákladov čl.25, príjmovými
pokladničnýmidokladmizčl.26,uznanímdlhuzčl.171,dohodououznanídlhuaosplátkachdlhuzčl.172
a pripojeným spisom XT/XXX/XXXX Okresného súdu K. a na základe takto vykonaného dokazovania
vyhodnotil skutkový stav nasledovne:

8. Rozsudkom Okresného súdu K. č.konania XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa 15.02.2010 bol žalobca
oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. c, Trestného poriadku t.j.- nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný. V odôvodnení tohto rozsudku sa konštatuje, že žalobca bol oslobodený spod
obžaloby z toho dôvodu, že po vyhodnotení dôkazov nemohol súd konštatovať, že bolo preukázané
žalobcovi spáchanie protiprávneho konania.

9. Dňa 08.11.2010 podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola žalovanej doručená dňa 10.11.2010 a žalovaná
podaním zo dňa 04.05.2011 oznámila písomne právnemu zástupcovi žalobcu výsledok predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody s tým, že žiadosť žalobcu bola predbežne prerokovaná, žiadosti
nebolo vyhovené, bola vyhodnotená ako právne neopodstatnená z dôvodu nesplnenia základných

zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. a tým
považujú predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za ukončené a žiadosť žalobcu za
vybavenú.
10. Predmetom konania zostalo len posúdenie nároku na náhradu škody titulom náhrady trov nutnej
obhajoby v rozsahu 1.400 eur a preto súd posúdil vec v naznačenom smere krajským súdom a to

najmä vyhodnotením vykonaného dokazovania výsluchu žalobcu, svedkov - X. predloženého listinného
dôkazu - uznania dlhu zo dňa 05.04.2010 .
11. Z výsluchu svedka B.taršieho- F. súd zistil, že advokátovi syna zaplatili sumu 500,00 eur, viac mu
nezaplatili, tieto peniaze mali z toho, že si zobrali úver na televízor, televízor predali a peniaze zaplatili
advokátovi, keď sa ich syn - žalobca vrátil z väzby, peniaze im vrátil tak po 20,00 - 30,00 eur, ďalšie

peniaze za neho už nezaplatili.
12. Pri prvom výsluchu svedka na pojednávaní dňa 27.03.2013 svedok B.. uviedol, že spolu s manželkou
si zobrali úvery, aby mohli zaplatiť za syna, tieto úvery nemajú z čoho splácať.
13. Matka žalobcu - Z. na pojednávaní uviedla, že po tom, ako bol ich syn vzatý do väzby, išlo za
advokátom do X. dohodli sa, že mu zaplatia sumu 500,00 eur, avšak nie naraz, nosili mu peniaze tak, ako

im to vychádzalo, keď za ním prišli, stále mu doniesli nejaké peniaze. Viac ako 500,00 eur advokátovi
nezaplatili, peniaze im syn vrátil, vracal im ich po 30,00 eur mesačne, vracal im ich zo sociálky. Po tom
ako bola oboznámená so svojim výsluchom z minulého pojednávania, uviedla, že na tomto výsluchu
trvá, hovorila pravdu, peniaze platili z dôchodku, aj z peňazí, ktoré dostali za televízor.
14. Pri prvom výsluchu svedkyne na pojednávaní dňa 27.03.2013 svedkyňa Z. uviedla, že sú chudobní,

zobrali si úvery, aby mohli S. - E. pomôcť, zaplatiť mu advokáta, tieto dodnes splácajú, ale nevedia ich
zaplatiť.
15. Spolu so žalobou právny zástupca žalobcu predložil súdu vyúčtovanie trov obhajoby (čl.23) zo
dňa 08.11.2010, ktoré bolo adresované žalobcovi, kde je uvedené, že po skončení konania predkladávyúčtovanie obhajoby, kde odmena za obhajobu predstavuje po odpočítaní zálohy sumu 1.284,24 eur,
ktorú sumu má žalobca uhradiť poštovou poukážkou, alebo prevodom na účet do 22.11.2010.
16. Ďalším predloženým dokladom z čl.24 je vyúčtovanie úkonov právnej pomoci zo dňa 16.10.2010,

z ktorého vyplýva, že celkové vyúčtovanie predstavuje sumu 2.684,24 eur, z ktorej sumy záloha
predstavuje sumu 1.400,00 eur, k úhrade zostáva suma 1.284,24 eur.
17. Dňa 16.10.2010 právny zástupca žalobcu písomne vyúčtoval cestovné náklady žalobcovi v celkovej
sume 958,44 eur a zároveň predložil súdu aj príjmové pokladničné doklady z čl.26 zo dňa 04.08.2009
na sumu 1.400,00 eur ako záloha na obhajobu a zo dňa 22.11.2010 v sume 1.284,24 eur titulom trov

obhajoby.
18. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore s
objektívnym právom, existencia škody, ako majetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných
prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti tiež predpokladá,

že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, alebo zmenilo pre nezákonnosť. V predmetnej veci žalobca
uplatnil svoj nárok na náhradu škody, ktorý vyvodil z uznesenia o vznesení obvinenia, ako i z uznesenia
o vzatí do väzby, následne bol spod obžaloby oslobodený z toho dôvodu, že nebolo preukázané
spáchanie protiprávneho konania zo strany žalobcu. Ani jedno z rozhodnutí, či už uznesenie o
vznesení obvinenia, alebo uznesenie o vzatí do väzby, neboli zrušené pre nezákonnosť, avšak podľa

ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky oslobodenie spod obžaloby má rovnaký
význam ako zrušenie vyššie uvedených rozhodnutí pre nezákonnosť. Podľa názoru súdu zmyslom
právnej úpravy zodpovednosti štátu obsiahnutej v Zákone č. 514/2003 Z.z. je, aby každá zákonom
predpokladaná majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej
osobe bola odčinená. V zmysle § 6 ods.1 a § 8 Zákona č. 514/2003 Z.z. možno ustáliť, že zastavenie

trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle § 6 vyššie uvedeného zákona rovnaké
dôsledky, ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Ten, voči komu bolo trestné
stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných
predpokladov, zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
19. Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o
väzbe, d/ nesprávnym úradným postupom.
20. Podľa § 5 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
21. Podľa § 6 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd je v predmetnej veci stále toho názoru, že žalobcovi vzniklo
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a to uznesením o vznesení obvinenia a
súčasne začatím trestného stíhania vydaným vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Z. Úrad justičnej
a kriminálnej polície č. F.o dňa 14.06.2009, ďalej uznesením o vzatí do väzby vydaným Okresným

súdom vo K. č.konania J. zo dňa 16.06.2009, keďže žalobca bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom
Okresného súdu K..konania XT/XXX/XXXX zo dňa 15.02.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici č.konania XTo/XXX/XXXX zo dňa 13.07.2010 z toho dôvodu, že nebolo preukázané
z jeho strany spáchanie protiprávneho konania.
23. Podľa § 8 ods.5 Zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

má ten, kto bol vzatý do väzby, ak a/ bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b/ bol oslobodený
spod obžaloby, alebo c/ vec bola postúpená inému orgánu. Žalobca bol oslobodený spod obžaloby
podľa § 285 písm. c, Trestného poriadku, t.j., že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Na
žalobcu sa preto nevzťahuje ustanovenie § 8 ods.6, písm. g, Zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca splnil
aj podmienku pre uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podaním

žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Túto žiadosť podal dňa 08.11.2010, bola
zaevidovaná pod č. 24464/2010/46.
24. Na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím sa vyžaduje aj vznik
škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Čo sa týkapríčinnejsúvislostimedzinezákonnýmrozhodnutímaškodou,jepotrebnéuviesť,žežalobcavyužilsvoje
ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, nakoľko sám nemá právnické vzdelanie. Podľa názoru súdu
je nespochybniteľná nevyhnutnosť takéhoto postupu v súvislosti s tak závažnou a zložitou skutočnosťou

ako je vznesenie obvinenia, pričom nič na tom nemení skutočnosť, či ide o prípady nutnej obhajoby
alebo zvoleného advokáta. To znamená, že práve vznesenie obvinenia bolo výlučnou príčinou vzniku
trov spätých s obhajobou a príčinná súvislosť je tým nepochybná. Všetky uskutočnené úkony obhajoby
možno považovať za účelné a podmienené úkonmi orgánov činných v trestnom konaní, bez ktorých by
tieto trovy neboli vznikli.

25. Podľa § 17 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
26. Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.
27. Podľa § 18 vyššie uvedeného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o
treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody,

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady

na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
28. Čo sa týka výšky nároku na náhradu škody v zmysle § 17 Zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa
skutočná škoda a ušlý zisk. U žalobcu predstavuje škoda náklady na trovy nutnej obhajoby, ktoré boli
vyčíslené právnym zástupcom žalobcu v zmysle vyhlášky č. 577/2008 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej služby v celkovej sume 2.684,24 eur, ktorá pozostáva jednak z

úkonov právnej služby v roku 2009 sa jedná o 8 úkonov právnej služby- 1 úkon právnej služby po 115,90
eur, v roku 2010 o 6 úkonov právnej služby- 1 úkon právnej služby po 120,23 eur, režijný paušál v
roku 2009 8 krát po 6,95 eur a v roku 2010 5 krát po 7,21 eur, t.j. spolu 1.725,80 eur, ďalej titulom
vyúčtovania cestovného a straty času v roku 2009 3 krát cestovné z Rimavskej Soboty do Banskej
Bystrice a späť, t.j. 220 km, 3 krát strata času 6 polhodín po 11,59 eur, 4 krát cestovné z Rimavskej

Soboty do Veľkého Krtíša a späť t.j. 140 resp. 130 km a 4 krát strata času 4 polhodiny po 11,59 eur,
v roku 2010 1 krát cestovné z Rimavskej Soboty do Banskej Bystrice a späť t.j. 220 km, 1 krát strata
času 6 polhodín po 12,02 eur a 2 krát cestovné z Rimavskej Soboty do Veľkého Krtíša a späť t.j. 140
resp. 130 km a 2 krát strata času 4 polhodiny po 12,02 eur t.j. 958,44 eur. Z pripojeného trestného
spisu a vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že všetky tieto úkony právnej služby boli účelne

vykonanými úkonmi. Súd dospel k tomu záveru, že nie je možné jednoznačne potvrdiť, že žalobca
predmetnú sumu trov obhajoby zaplatil sám právnemu zástupcovi. Podľa názoru súdu prvotné doklady,
ktoré boli predložené právnym zástupcom žalobcu spolu so žalobou, a to vyúčtovanie trov obhajoby
zo dňa 08.11.2010, vyúčtovanie úkonov právnej pomoci zo dňa 16.10.2010, vyúčtovanie cestovných
nákladov zo dňa 16.10.2010 a príjmové pokladničné doklady zo dňa 04.08.2009 a 22.11.2010 sú

hodnovernými dôkazmi, ktoré preukazujú, že trovy nutnej obhajoby boli právnemu zástupcovi žalobcu
skutočneuhradené.Keďžepríjmovýpokladničnýdokladzodňa04.08.2009,nazákladektoréhomalabyť
uhradená záloha na obhajobu v sume 1.400,00 eur, bol vystavený v čase, keď bol žalobca obmedzený
na osobnej slobode, súd ustálil, že túto sumu v každom prípade žalobca nemohol uhradiť. Vyplýva to aj
z predchádzajúcich písomných dôkazov a to jednak z listu - vyúčtovanie trov obhajoby, ktorý bol zaslaný

žalobcovi dňa 08.11.2010 jeho právnym zástupcom, v ktorom sa uvádza, že právny zástupca obhajoval
žalobcu v trestnom konaní č.J. a po skončení konania v prílohe predkladá vyúčtovanie obhajoby, kde
odmena za jeho obhajobu predstavuje po odpočítaní zálohy sumu 1.284,24 eur, ktorú má žalobca
uhradiť buď poštovou poukážkou, alebo prevodom na účet právneho zástupcu žalobcu do 22.11.2010.
V celkovom vyúčtovaní úkonov zo dňa 16.10.2010 je takisto odpočítaná suma 1.400,00 eur ako záloha.

Ďalšie dôkazy, ktoré súdu boli predložené neskôr, a to dohoda o uznaní dlhu a o splátkach dlhu zo dňa
15.08.2010, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom, nekorešpondujú s
dôkazmi, predloženými s podanou žalobou, pretože ako je vyššie uvedené, k vyúčtovaniu trov obhajoby
zo strany právneho zástupcu žalobcu došlo dňa 16.10.2010, toto vyúčtovanie bolo zasielané žalobcovi
dňa 08.11.2010 s výzvou na úhradu sumy 1.284,24 eur, pričom v dohode o uznaní dlhu a o splátkach

dlhu zo dňa 15.08.2010 sa uvádza, že dňa 12.07.2010 mala byť uhradená posledná splátka zálohy v
sume 100,00 eur a zostávajúca časť a to suma 1.284,24 eur mala byť uhrádzaná už od augusta roku
2010 v splátkach až do februára roku 2011. V prípade, žeby takáto dohoda o uznaní dlhu a o splátkach
dlhu existovala, nebolo by potrebné zasielať vyúčtovanie trov obhajoby tak, ako to mal súd preukázanéuž v začiatku konania spolu so žalobou. Tieto doklady a dôkazy považoval súd za neviery hodné. Taktiež
súd poukazuje na rozporné tvrdenia o výške poskytnutej sumy titulom trov obhajoby rodičov žalobcu
na pojednávaniach pred súdom. Trovy obhajoby boli právnemu zástupcovi žalobcu uhradené, avšak

neboli uhradené len samotným žalobcom, čiže nedošlo v plnom rozsahu len ku škode v majetkovej
sfére žalobcu. Aktívne legitimovaným na uplatnenie náhrady škody v tomto prípade je však len žalobca.
V priebehu konania predložil žalobca súdu písomnú listinu - uznanie dlhu zo dňa 05.04.2010, z ktorej
vyplýva, že žalobca uznáva dlh voči svojim rodičom v sume 500,00 eur, ktorú sumu vyplatili v jeho mene
za jeho obhajobu advokátovi v roku 2009 a že dlh splatí v splátkach po 20,00 eur počnúc mesiacom

apríl 2010 a uhradí ho do 31.05.2012. Túto skutočnosť potvrdili aj rodičia žalobcu pri svojom výsluchu
pred súdom a z toho dôvodu súd rozhodol, že ďalšia suma 500,00 eur je sumou, ktorá predstavuje
škodu v majetkovej sfére žalobcu. Túto skutočnosť mal súd preukázanú jednak z výsluchu žalobcu, jeho
rodičov ako i z predloženého listinného dôkazu - uznania dlhu zo dňa 05.04.2010 . Vzhľadom na tieto
skutočnosti súd žalobe žalobcu v časti týkajúcej sa náhrady škody titulom trov nutnej obhajoby v sume
500,00 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z vyššie uvedených dôvodov, najmä z toho

dôvodu, že nemal dostatočne preukázané, že sumu 900,00 eur žalobca skutočne uhradil z vlastných
finančných prostriedkov, zamietol.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 C. s. p., ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v predmetnom konaní, keď žalobca

si uplatnil sumu 9.118,64 eur a súd mu priznal časť uplatnenej sumy t.j. sumu 4.434,40 eur , sumu
1.284,24 eur a sumu 500,00 eur, čiže spolu sumu 6.218,80 eur, čo predstavuje 68,00 %-ný úspech
pre žalobcu a 32,00 %-ný úspech pre žalovanú. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania, keďže
bol v konaní úspešnejší v pomernej časti, čo predstavuje 36,00 % t.j. rozdiel medzi mierou úspechu
a neúspechu žalobcu v konaní, na ktoré by mal nárok v prípade plného úspechu v konaní. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e :
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.