Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Alena Purgat Martinusová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 10C/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516207252
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Purgat Martinusová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1516207252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, pred sudcom JUDr. Alenou Purgat Martinusovou, v právnej veci navrhovateľa:

K.. L. F. nar. XX.X.XXXX,, trvale bytom K. 2, L.,zast. advokátom Mgr. Jurajom Köllnerom, so sídlom
Bratislava, Koceľova 14 , proti domnelému otcovi: J.. K. O., narodený XX.X.XXXX, zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Repáň a partneri s.r.o, so sídlom Martin, M. R. Štefánika 25 o určenie otcovstva a
o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu: O.i F. nar. XX.XX.XXXX, zast.: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava 816 16 takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje že J.. K. O., narodený XX.X.XXXX j e o t c o m maloletého O. F. narodeného XX.XX.XXXX
z matky K.. L. F. nar. XX.X.XXXX.

II. Maloletý O. F. narodený XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého O. F. narodeného XX.XX.XXXX mesačne
sumou 300,-Eur od 02.12.2014 k rukám matky vždy ,do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca vopred,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

V. Zročné výživné za obdobie od 02.12.2014 do 26.4.2017 v sume 8 690,32,-Eur je otec povinný zaplatiť
matke maloletého O. F. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na tvorbu úspor maloletého O. F. mesačne sumou 100 Eur
od 02.12.2014 vždy do 15 dňa kalendárneho mesiaca vopred na osobitný účet dieťaťa, ktorý je matka

povinná zriadiť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v lehote 10 dní od zriadenia účtu
je matka povinná jeho číslo oznámiť otcovi dieťaťa. Na nakladanie s prostriedkami na účte dieťaťa je
potrebný súhlas súdu.

VII. Dlh na úsporách za obdobie od 02.12.2014 do 26.4.2017 v sume 2 896,77 Eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť na účet dieťaťa v lehote 70 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Navrhovateľke súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 25.5.2016 sa navrhovateľka, matka dieťaťa, domáhala
určeniaotcovstvaJ..K.O.kmal.O.F.narodenéhoXX.XX.XXXX,nakoľkokurčeniuotcovstvasúhlasným
vyhlásením rodičov nedošlo. Za biologického otca dieťaťa označila J.. K. O.. Žiadala dieťa zveriť dosvojej osobnej starostlivosti a určiť výživné na dieťa od narodenia v sume 400 Eur a zároveň ho žiadala
zaviazať na tvorbu úspor mesačne sumou 100 Eur.

2. Označený J.. K. O. s návrhom nesúhlasil, uviedol, že s matkou dieťaťa mali len príležitostný vzťah,
navrhovateľka mu neoznámila , že je tehotná a je vylúčené jeho otcovstvo k dieťaťu .Žiadal návrh preto
zamietnuť. V rámci zmierovacieho konania sa účastníci dohodli a požiadali o vyhotovenie znaleckého
posudku znalcom z odboru genetiky.

3. Procesný opatrovník výhrady voči určeniu otcovstva nemal, rovnako ani v tom smere, aby dieťa ostalo
v osobnej starostlivosti matky. S poukazom na vek dieťaťa a zárobkové možnosti a schopnosti otca
dieťaťa, ktorý svoj príjem dostatočne preukázal, doporučil výživné v sume 250 Eur a súhlasil s návrhom
príspevku na tvorbu úspor v sume 100 Eur.

4. Právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní dňa 26.4.2017 o 7,57 hod. ospravedlnil faxom

doručeným súdu 26.4.2017, ktorý bol sudcovi doručený pred začatím pojednávania vo veci samej
s poukazom na práceneschopnosť otca dieťaťa od 26.4.2017 a požiadal o jeho odročenie. Súd
s poukazom na hospodárnosť konania a listinné dôkazy, ktoré účastníci predložili, ospravedlnenie
právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil. Súd mal za to, že v čase o 7,57 hod,
kedy posielal faxom ospravedlnenie mal byť už na ceste z H. aby sa včas na súdne pojednávanie o 9,30

dostavil. Súd podľa § 183 ods. 4 CSP dôvod neprítomnosti právneho zástupcu otca dieťaťa nepovažoval
za dôležitý, nakoľko v konaní účastníci výsluch otca dieťaťa nenavrhovali , tento bol k veci vypočutý a
s poukazom na predmet konania , ktorý sa týkal určenia otcovstva dieťaťa a úpravy práv a povinností
k nemu, by bolo odročenie pojednávania v príkrom záujme maloletého dieťaťa i s hospodárnosťou
konania. Súd teda vec prejednal v ich neprítomnosti a zaslal im na vedomie zápisnicu z pojednávania i

s poukazom na čl. Čl. 12 CSP podľa, ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

5. Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov
konania a iných osôb.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, domnelého oca dieťaťa, oboznámením sa s rodným
listom maloletého, potvrdeniami o príjmoch navrhovateľky, otca dieťaťa, znaleckým posudkom znalca

G.. K.. Y. O. M.. a ostatnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Matka dieťaťa nadviazala s označeným otcom dieťaťa známosť v septembri 2012, podľa
navrhovateľky sa stretávali často a v marci 2014 zistila, že je tehotná. Naposledy sa stretli asi 3 týždne
pred pôrodom . Navrhovateľka - matka dieťaťa uviedla, že ich intímny styk bol nechránený a hoci

otcovi dieťaťa oznámila, že sa dieťa narodilo, nikdy ho nenavštívil ani neprispel na náklady spojené
s tehotenstvom a zľahnutím a ani na výživu dieťaťa. S poukazom na osobné a hlavne majetkové
pomery otca dieťaťa, ktorý okrem toho, že poberá plat starostu v obci K., poberá výsluhový dôchodok, je
zamestnaný v Správe ciest a je i živnostníkom môže platiť na dieťa výživné a prispievať na tvorbu úspor.

8. V priebehu konania účastníci konania predložili súdu znalecký posudok znalca Doc. RNDr. Vladimíra
Feráka CSc., ktorý potvrdil otcovstvo označeného domnelého otca dieťaťa. Výhrady k záverom posudku
účastníci nemali. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru Genetika Doc.
RNDr. Vladimírom Ferákom je pravdepodobnosť otcovstva domnelého otca voči maloletému v číselnom
vyjadrení 99,99998%, pričom pravdepodobnosť, že by bol domnelý otec ako označený muž vylúčený z

otcovstva, ak by nebol otcom dieťaťa je 99,99997%. Takýto výsledok značí, že na základe vykonaného
dokazovania, vychádzajúc zo súčasného stavu poznatkov v odbore genetiky, treba pokladať jeho
otcovstvo voči maloletému ako testovanému dieťaťu za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou
pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.

9. Na základe potvrdeného otcovstva otec dieťaťa nenamietal jeho zverenie matke, namietal
požadovanú sumu výživného 400 Eur, ako i počiatok uloženia povinnosti platiť výživné od narodenia
dieťaťa. Nesúhlasil ani s uložením povinnosti prispievať na tvorbu úspor. Poukázal na svoje finančné
výdavky spojené so splácaním dvoch úverov mesačne v sume 852,74 Eur a 102,56 Eur, cestovnévýdavky spojené s cestou do H., kde pracuje v sume 120 Eur, na výdavky s bývaním v rodinnom dome v
sume 78 Eur na elektrinu, 30Eur za vodu a 54 Eur za odber plynu. Uviedol, že má pozastavenú živnosť
a napriek tomu, že je spolumajiteľom spoločnosti SUCCES SPY s.r.o. táto je v strate a za minulý rok

mu nebol vyplatený žiadny podiel na ziskoch. Pokiaľ ide o ostatné majetkové pomery uviedol, že poberá
plat starostu obce Ratkovo, poberá výsluhový dôchodok, je zamestnaný v Správe ciest v Martine.

10. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ( CMP) na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa ustanovenia § 105 písm. b/ CMP konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o
určenie otcovstva.

12. Vychádzajúc z ustanovenia § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je
navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

13. Podľa ustanovenia § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

14. Podľa § 104 ods. 1,2 CMP, ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou

domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie
matriku, vypočuje súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho
matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve,
uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a
vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.

15. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do
narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné
okolnosti.

17. Súd mal v danom prípade súhlasnými výpoveďami účastníkov za preukázané, že v rozhodnom
období pre počatie maloletého udržiavali spolu intímne styky. Podľa znaleckého posudku z odboru
genetika (odvetvie analýza DNA) je otcovstvo J.. K. O. voči maloletému O. prakticky dokázané. Pretože
žiadne zistené okolnosti menovaného z otcovstva nevylúčili, súd podľa § 94 odst. 2 ZoR určil, že J.. K.
O. je otcom maloletého O. F..

18. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

19.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti .

20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Pretože rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, bolo potrebné rozhodnúť, komu bude dieťa zverené
do osobnej starostlivosti a ako má každý z rodičov prispievať na jeho výživu. Na návrh matky
a stanovisko kolízneho opatrovníka zveril súd maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky,
vrátane zastupovania a správy majetku maloletého, keď otec svoje rodičovské práva a povinnosti
vôbecnevykonávaastarostlivosťomaloletéhonezabezpečuje.Omaloletéhosanavrhovateľkadoposiaľ

starala výlučne sama, keď sa o syna otec dieťaťa žiadnym spôsobom po jeho narodení nezaujímal. Súd
teda nevidel dôvody pre zmenu doterajšieho výchovného prostredia dieťaťa, v ktorom žiadne nedostatky
neboli signalizované a v ktorom dieťa zjavne prospieva.

27. Pri určení vyživovacej povinnosti otca dieťaťa súd vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia majú

vyživovací povinnosť výlučne k maloletému O.. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému
od jej vzniku, teda od narodenia dieťaťa. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd túto určil od
počiatku v sume 300 Eur , s tým , že v tejto sume sú v mesiacoch po narodení dieťaťa premietnuté
náklady na výbavičku , nakoľko v dobe narodenia dieťaťa sú náklady na jeho vlastnú výživu síce
najnižšie avšak v tejto dobe je treba zaistiť zabezpečenie výbavičky, ktorá je súčasťou odôvodnených

potrieb dieťaťa a túto zabezpečila výlučne matka dieťaťa. Kolízny opatrovník, navrhoval výživné v
sume 250 Eur. Navrhovateľka sa v priebehu konania vyjadrila, že nepožaduje od otca dieťaťa náhradu
nákladov spojených s tehotenstvom a zľahnutím. Výživné v takejto výške súd považoval za úmerné
potrebám maloletého a tiež možnostiam jej rodičov, keď súd vychádzal z preukázaného príjmu otca
dieťaťa. Súd nemohol s poukazom na ust. § 62 ods. 5 ZoR prihliadať na výdavky otca dieťaťa, ktoré

nie je nevyhnutné vynaložiť (napr. náklady na splátky úveru). Na strane maloletého súd zohľadňoval
predovšetkým bežné výdavky na odôvodnené potreby na výživu dieťaťa v jeho útlom veku. Súd tiež
zohľadnil, že sa navrhovateľka o dieťa osobne stará a časťou svojej osobnej starostlivosti plní svoj
diel vyživovacej povinnosti voči maloletému (§ 62 odst. 4 ZoR), pričom však jediným aktuálnym
príjmom matky je od narodenia dieťaťa rodičovský príspevok. Tiež bola zohľadnená skutočnosť, že časť

nákladov na bežnú mesačnú výživu maloletého je pokrytá rodinnými prídavkami, resp. na zabezpečenie
nevyhnutných potrieb novorodenca slúžil aj štátny príspevok pri narodení dieťaťa a na zabezpečenie
ďalších zvýšených výdavkov spojených so zabezpečením potrieb dieťaťa príplatok k príspevku pri
narodení dieťaťa, poskytované podľa zák. č. 235/1998 Z.z. o príspevku pri narodení dieťaťa v znení
neskorších predpisov (matke v súvislosti s narodením maloletej vznikol nárok na vyplatenie sumy

151,37 eur titulom príspevku pri narodení dieťaťa . Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že
majetkové pomery otca dovoľujú, aby sa za odôvodnené potreby maloletého považovala aj tvorba úspor
podľa § 63 ods. 3 ZoR, ktorá prichádza do úvahy, ak by majetkové pomery povinného rodiča prevyšovali
priemer. Súd s poukazom na zárobkové schopnosti a možnosti otca dieťaťa vyhovel návrhu matky a
zaviazal otca k plateniu príspevku na tvorbu úspor.

28. Otec dieťaťa v roku 2015 podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa obec K. dosiahol príjem netto
XXXX,XX Eur ,ako starosta obce poberal od 2.1.2015 plat starostu v sme XXX Eur, v období od
16.8.2008 do 2.6.2015 bol zamestnancom spoločnosti U. pričom za obdobie 3/2015 do 6/2015 bol
práceneschopný a boli mu vyplatené nemocenské dávky v sume XXXX,XX Eur, poberal výsluhový

dôchodok v sume XXX,XX Eur mesačne, od 1.7.2015 ako zamestnanec R. dosahoval príjem v priemere
XXX,XX Eur. V daňovom priznaní za rok 2015 výnosy z hospodárskej činnosti predstavovali sumu
XXXX,XX Eur, náklady XXXX,XXEur, výsledok hospodárenia vykázal v sume XXXX,XX. Eur.29. V roku 2016 otec podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa obec K. dosiahol príjem netto XXXX,XX.
Eur ,ako starosta obce poberal plat starostu v sme XXX Eur, poberal výsluhový dôchodok v sume
XXX,XX Eur mesačne, ako zamestnanec R. dosahoval príjem v priemere 646,63 Eur. Daňové priznanie

za rok 2016 spoločnosti R. nepredložil. Živnostenskú činnosť má otec dieťaťa pozastavenú d 15.6.2016.

30. V roku 2017 otec podľa potvrdenia o príjme zamestnávateľa obec K. dosiahol príjem za tri mesiace
1,2,3/2017 netto XXXX,XX Eur ,ako starosta obce poberal plat starostu v sume XXX Eur, poberal
výsluhový dôchodok v sume XXX,XX Eur mesačne, ako zamestnanec Správy ciest B. dosahoval príjem

v priemere XXX,XX Eur. Otec dieťaťa iné vyživovacie povinnosti nemá. Vlastní byt, pozemky ,rodinný
dom zaťažený hypotékou, ktorú spláca mesačne v sme XXX,XX . Eur, ďalej spláca úver od spoločnosti
Cetelem v splátkach po 102,06 Eur, má náklady na bývanie v sume 162,50 Eur mesačne.

31. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 Eur
mesačne,, prídavky na dieťa v sume 23,52 Eur. Je konateľkou spoločnosti X., ktorá v daňovom

priznaní za rok 2016 vykázala výnosy z hospodárskej činnosti v sume XXXXX,XX Eur, náklady
XXXX,XXEur, výsledok hospodárenia vykázala v sume XXXX,XX Eur ,je vlastníkom bytu- dvojgarsónky,
je spoluvlastníkom pozemkov v J..

32. Vzhľadom na majetkové pomery matky, ktorá je poberateľkou rodičovského príspevku, a skutočnosť,

žeotecdieťaťasivyživovaciupovinnosťvočinemuneplnil,nakoľkosanecítilbyťjehobiologickýmotcom,
súd ho zaviazal k výške výživného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku č.VI. s tým, že
výživné v sume 300 Eur považoval za dostatočné a príjmom otca primerané. Dieťa je v útlom veku a
požiadavka výživného v sume 400 Eur nezodpovedá potrebám dieťaťa vo veku 2,5 roka, preto jej návrh
v prevyšujúcej časti nad 300 Eur ako nedôvodný zamietol.

33. Keďže otec na výživu maloletého po jeho narodení žiadnym spôsobom neprispieval, za obdobie od
narodenia maloletého od 2.12.2014 do rozhodovania súdu mu vznikol dlh na výživnom v celkovej sume
8.690,32 Eur (300 Eur x 28 mesiacov a 30 dní z mesiaca 12/2014 = 8400 eur + 290,32 eur za mesiac
december 2014). Tento nedoplatok uložil súd otcovi zaplatiť v lehote 3 dní od rozhodnutia.

34. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho
zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

35. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento

zákon neustanovuje inak.

36. Podľa ustanovenia § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach
notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti
účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

37. Podľa ustanovenia § 395 ods. 1 a 2 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

38. Podľa § 232CSP ods.3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. Podľa § 232CSP ods.4 Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
40. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

41. Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí
ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).42. Súd priznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bratislava V. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.