Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžk/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201684
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016201684.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske
združenie, 082 13 Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou,
Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie
Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, za účasti: Poľovnícke združenie Stracenô, Dolná Lehota, Dolná Lehota, IČO: 35
655 577, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra životného prostredia SR č. 5832/2016-1.10.2

(11/2016 - rozkl.) zo dňa 23. júna 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S/178/2016-65 zo dňa 6. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave č. k. 5S/178/2016-65 zo dňa 6. decembra 2016 z a m i e t a.

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým uznesením podľa
§ 99 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zastavil konanie,
v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra životného

prostredia SR č. 5832/2016-1.10.2 (11/2016 - rozkl.). Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.06.2016
žalovanýzamietolrozkladžalobcuzodňa09.05.2016protirozhodnutiuMinisterstvaživotnéhoprostredia
Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3585/2016-2.3 zo dňa 25.04.2016 a toto
rozhodnutie potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených §
35 ods. 1 písm. b/ a e/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len "ZOPK"). Výnimkou
sa žiadateľovi Poľovníckemu združeniu Stracenô, Dolná Lehota, Dolná Lehota, IČO: 35 655 577 (ďalej

len "žiadateľ" alebo "ďalší účastník"), povolilo usmrtiť - odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého
v poľovnom revíri Stracenô, držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok,
pričom odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do
30.11.2016 postriežkou na lokalitách Brtošová (k. ú. J. I.) alebo Obecná lúka (k. ú. J. I.) a posliedkou v
časti revíru v ochrannom pásme NP Nízke Tatry (2. stupeň ochrany) od hranice intravilánu po lokalitu
Šingliarka.

1.2 V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že vzhľadom na to, že výnimka zo zákona -
povolenie usmrtiť - jedného jedinca medveďa hnedého na základe napadnutého rozhodnutia bola
časovo obmedzená do dňa 30.11.2016, nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať
naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania. Účinnosť rozhodnutia Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej správy ochrany prírody č. 3585/2016-2.3 zo

dňa 25.04.2016 totiž bola priamo týmto rozhodnutím časovo obmedzená a ani v konaní o rozklade
nebola predĺžená doba, v rámci ktorej bolo možné odstrel medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenôrealizovať. Uplynutím tejto doby tak právoplatné rozhodnutie stratilo svoju účinnosť, a preto ani nemôže
vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo rušiť práva a povinnosti
žalobcu, resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti priamo dotknuté.

1.3 Krajský súd poukázal na skutočnosť, že spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve je
len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Z

dôvodu, že účinky napadnutého rozhodnutia zanikli a odpadol dôvod na pokračovanie v konaní krajský
súd konanie podľa ust. § 99 písm. g/ SSP zastavil. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa
§ 170 písm. b/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie
bolo zastavené.

2.

2.1 Dňa 08.02.2017 bola krajskému súdu doručená kasačná sťažnosť žalobcu, ktorou sa domáhal
zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca podal
kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, nakoľko nesprávnym procesným

postupom krajského súdu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a súd rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.2 V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie o zastavení konania o
žalobe žalobcu z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní je rozhodnutím, ktorým zbavuje

žalobcu ako zainteresovanej verejnosti možnosti domôcť sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu v oblasti ochrany prírody, ktoré môže byť v rozpore s ustanoveniami právnych
predpisov na úseku ochrany prírody, a o ktorom žalobca v žalobe tvrdí, že v takomto rozpore s
ustanoveniami právnych predpisov v oblasti ochrany prírody aj v skutočnosti je.

2.3 Žalobca poukázal na čl. 3 ods. 1 CSP základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého je každé ustanovenie tohto zákona potrebné vykladať okrem iného v súlade s
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú touto judikatúrou
arozhodovacoučinnosťouinýchsúdnychautorítchránené.Žalobcamalzato,žerozhodnutiesprávneho
súdu o zastavení konania o žalobe bez preskúmania rozhodnutia ňou napadnutého je v priamom

rozpore s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08.03.2011 a vedie k vylúčeniu
Lesoochranárskeho zoskupenia VLK z možnosti domôcť sa preskúmania rozhodnutí v oblasti životného
prostredia, ktoré by mohli byť v rozpore s právnymi predpismi na ochranu životného prostredia.

2.4 Žalobca ďalej uviedol, že každé rozhodnutie vydané v rozpore s právnymi predpismi na ochranu

životného prostredia porušuje verejný záujem na takejto ochrane, keďže vytvára možnosť pre činnosť,
ktorá je v rozpore s verejným záujmom na ochrane životného prostredia. Nepreskúmanie takéhoto
rozhodnutia znemožňuje posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a rozhodnutie súdu o
tom, či postup a rozhodnutie orgánov v oblasti životného prostredia boli zákonné alebo nie.
2.5 V závere kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd sa právnym posúdením veci z hľadiska

postavenia žalobcu ako zainteresovanej verejnosti vôbec nezaoberal. Pri argumentácii, že uplynutím
lehoty platnosti výnimky napadnuté rozhodnutie nemôže mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a
povinnosti účastníkov konania, opomenul skutočnosť, že aktívna legitimácia žalobcu spočíva v existencii
rozhodnutia porušujúceho verejný záujem v oblasti životného prostredia, a nespája sa s porušením
subjektívnych práv žalobcu v správnom konaní či napadnutom rozhodnutí.

3.

3.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že uznesenie krajského súdu je vecne
správne a žiadal, aby kasačný súd napadnuté uznesenie potvrdil a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú

zamietol.

3.2 Žalovanému nebol zrejmý súvis medzi ust. § 178 ods. 3 SSP a namietanou nemožnosťou zastavenia
konania podľa ust. § 99 písm. g/ SSP, keďže toto ustanovenie sa vzťahuje na konanie podľa SSPbez ohľadu na to, kto je žalobcom. Taktiež mu nebolo zrejmé, aké úvahy viedli žalobcu k záveru, že
zastavením konania došlo k porušeniu jeho práva na prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu,
nakoľko sa s ním v priebehu celého správneho konania konalo ako s účastníkom konania. Žalobca

podanímžalobyvyužilsvojeprávonasúdnuochranugarantovanúčl.9ods.3Aarhuskéhodohovoruačl.
46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a využil tak právo na prístup k súdnemu konaniu, v rámci ktorého mal možnosť
realizovať všetky práva účastníka súdneho konania. Žalobca sa počas celého konania nevyjadril k
potrebe povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených živočíchov z dôvodu ohrozenia života a
zdravia ľudí na danej lokalite a predchádzania škôd na majetku osôb, ani nepodal žiadny relevantný

návrh na riešenie problému spočívajúceho v premnožení medveďa hnedého na danom území.

3.3 Žalovaný uviedol, že v opakovanom súdnom, resp. následnom správnom konaní sa nedosiahne vo
veci odlišný výsledok na základe čoho zastával názor, že kasačná sťažnosť žalobcu je neopodstatnená
a motivovaná iba snahou o získanie trov konania na úkor žalovaného a úplne ignorujúca vecnú
podstatu daného konania spočívajúcu v záujme na ochrane prírody a krajiny a na ochrane zdravia a

života obyvateľstva. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej Najvyšší súd SR konanie z dôvodu, že žalobou napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktoré bolo vydané) zastavil.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§
438 ods. 2 <. ústavy)“.

4.18 V prejednávanej veci bola žiadateľovi napadnutým rozhodnutím povolená výnimka usmrtiť -
odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Stracenô, držať ho a prepravovať tak,
že túto mohol realizovať do 30.11.2016. Z uvedeného je zrejmé, že časová platnosť udelenej výnimky
v čase rozhodovania o správnej žalobe žalobcu na krajskom súde uplynul. Na základe uvedeného sa
kasačný súd stotožnil so záverom krajského súdu, že vzhľadom na časové obmedzenie výnimky do dňa

30.11.2016, nie je možné tvrdiť, že by napadnuté rozhodnutie mohlo mať naďalej akýkoľvek vplyv na
práva a povinnosti účastníkov konania. Uplynutím tejto doby tak právoplatné rozhodnutie stratilo svoju
účinnosť, a preto ani nemôže vzniknúť situácia, kedy by takéto rozhodnutie mohlo zakladať, meniť alebo
rušiť práva a povinnosti fyzických či právnických osôb, t. j. v tomto prípade žalobcu - Lesoochranárskeho
zoskupenia VLK, o.z., resp. že by takýmto rozhodnutím mohli byť jeho práva, právom chránené záujmy

alebo povinnosti priamo dotknuté.

4.19 Námietky žalobcu týkajúce sa údajného porušenia Aarhurskeho dohovoru nemajú opodstatnenie,
pretože žalobca ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 42 ods. 1 bol riadnym účastníkom správneho,
aj súdneho konania, a teda nedošlo k odňatiu jeho práv ako účastníka konania.

4.20 O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobcovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP
a analogicky podľa § 168 SSP).

4.21 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.