Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116211371
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116211371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: RBM Sped, s.r.o., so
sídlom Trstín 149, IČO: 43 999 344, zast. JUDr. Ireneuszom Piotrom Giebelom, advokátom so sídlom
v Trnave, Sladovnícka 22, proti žalovanému: Filagor s.r.o., Južná trieda 66, Košice, IČO: 50 321 803,
v konaní o 31.501,97 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo
dňa 26.6.2017, č.k. 35Cb/109/2016-72 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 31.501,97 eur s 9,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.877,75 eur od

19.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 19.356,07 eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.921,75 eur
od 29.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 6.346,40 eur od 25.9.2015 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a priznal mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom spojil konania
vedené pred Okresným súdom Košice II, sp.zn. 35Cb/109/2016, 35/Cb/100/2016, 35Cb/110/2016 a
35Cb/99/2016 na spoločné konanie, ktoré bude vedené pod sp.zn. 35Cb/109/2016; uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 31.501,97 eur s 9,05% úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.877,75
eur od 19.9.2015 do zaplatenia, zo sumy 19.356,07 eur od 1.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 1.921,75
eur od 29.10.2015 do zaplatenia, zo sumy 6.346,40 eur od 25.9.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a priznal mu právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobách podaných na Okresnom súde Košice II dňa 23.5.2016, ktorými žalobca

žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.877,75 eur s 9,05% ročným úrokom z
omeškania od 19.9.2015 do zaplatenia a sumy 1.921,75 eur s 9,05% ročným úrokom z omeškania
od 29.10.2015 do zaplatenia a žalobách zo dňa 9.6.2016, ktorými žalobca žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 19.356,07 eur s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 1.10.2015 do
zaplatenia a sumy 6.346,40 eur s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 25.9.2015 do zaplatenia,
titulom nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.

3. K jeho procesnému postupu je potrebné uviesť, že v záujme hospodárnosti konania a na návrh
žalovaného zo dňa 22.6.2017 na spojenie veci, súd na pojednávaní konanom dňa 26.6.2017 v zmysle
ust. § 166 CSP spojil konania vedené pred Okresným súdom Košice II (sp.zn. 35Cb/109/2016, 35/Cb/100/2016, 35Cb/110/2016 a 35Cb/99/2016) na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 35Cb/109/2016
(viď vyššie).

4. Toto pojednávanie dňa 22.6.2017 (na ktorom bolo aj meritórne rozhodnuté) sa konalo bez účasti
žalovaného, ktorý svoju neúčasť písomným podaním, doručeným súdu dňa 22.6.2017 ospravedlnil,
pričom zároveň súhlasil, aby sa konalo v jeho neprítomnosti (§ 180 CSP).

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že e-mailom zo dňa 10.8.2015 zaslal žalovaný
žalobcovi objednávku č. 10082015-1 na dodanie lomového kameniva fa. 0/63 na stavbu cyklochodník
Bernolákovo, v množstve 2000 ton pri jednotkovej cene 8,20 eur/t so splatnosťou faktúr 30 dní, pričom
akokontaktnáosobaboluvedenývedúcistavbyIng.O.T..Sprievodnýlistzároveňobsahovalinformáciu,
že okrem vedúceho stavby možno kontaktovať aj šoféra p. O.. Kamenivo žalobcom zakúpené od jeho

zmluvného partnera VKP spol. s r.o. N. žalobca dodával v mesiacoch august až október 2015 na stavbu
v Bernolákove tak, ako to bolo vymedzené vo vážnych lístkoch, pričom jeho prijatie potvrdili zástupcovia
žalovaného (T. alebo O.).

6. Po dodaní kameniva vyúčtoval žalobca kúpnu cenu dodaného tovaru faktúrou zo dňa 19.8.2015,
splatnou 18.9.2015, vystavenou na sumu 3.877,75 eur (dodanie 394,08 t); zo dňa 25.8.2015 splatnou
24.9.2015, vystavenou na sumu 6.346,40 eur( dodanie 644,96 t); zo dňa 28.9.2015, splatnou
28.10.2015, vystavenou na sumu 1.921,75 eur (dodanie 195,30 t) a zo dňa 31.8.2015, splatnou
30.9.2015, vystavenou na sumu 19.356,07 eur (dodanie 1 967,08 t). Zaslanie predmetných faktúr

žalobca preukázal predloženými podacími hárkami Slovenskej pošty a.s., zo dňa 20.8.2015, 27.8.2015,
4.9.2015 a 30.9.2015. Z e-mailu zo dňa 26.10.2015 zaslanom žalovaným žalobcovi zistil, že ako dôvod
neúhrady faktúr žalovaný uvádza momentálnu insolventnosť spôsobenú prekážkami zo strany hlavného
dodávateľa s tým, že uhradenie faktúr je reálne očakávať v termíne do 16.11.2015. Ani do tohto termínu
však faktúry žalovaným uhradené neboli.

7. Vec právne posúdil podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že strany sporu
uzavreli kúpnu zmluvu, ktorou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec, (tovar) určenú
jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa

zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

8. Keďže bolo v konaní preukázané, že žalovaný kúpnu cenu v celkovej výške 31.501,97 eur nezaplatil,
na jej úhradu ho zaviazal (§ 447 Obchodného zákonníka).

9. Obranu žalovaného zhodnotil ako nedôvodnú, pretože žalobca predloženými vážnymi lístkami
potvrdenými podpismi zástupcu žalovaného preukázal dodanie tovaru v množstve premietnutom do
vystavených faktúr, pričom nezrovnalosť spočívajúcu v nepredložení predmetných vážnych lístkov spolu

so žalobou, žalobca zhojil na pojednávaní konanom dňa 26.6.2017, keď predložil správne vážne lístky,
pričom ich porovnaním čo do celkovej hmotnosti s hmotnosťou uvedenou vo faktúrach bola zistená ich
zhoda. Z podacích hárkov pošty dátumovo nadväzujúcich na dátumy vystavených faktúr zároveň zistil,
že tieto boli žalovanému riadne doručované a to i s akcentom na e-mail žalovaného zo dňa 26.10.2015,
kde doručenie faktúr nijako nespochybňuje.

10. O žalobcom uplatnenom úroku z omeškania rozhodol podľa § 365 Obchodného zákonníka, v spojení
s § 369 a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. a priznal ich v ním žiadanej výške odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti (uvedeného v tej-ktorej faktúre), vychádzajúc z 30- dňovej lehoty

splatnosti, ktorú určil sám žalovaný v objednávke a ktorá sa premietla do jednotlivých faktúr.11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v konaní úspešnému žalobcovi.

12. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a),
b), d), f) a h) CSP.

13. Odvolateľ dôvodí, že postup súdu prvej inštancie považuje za nezákonný, nakoľko mu nebolo
nedoručené uznesenie, ktorým súd spojil viaceré konania na spoločné konanie, čím mu znemožnil,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Dôvodí, že súd rozhodol o návrhu na spojenie veci uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
26.6.2017 a vo veci samej rozhodol bez toho, aby mu bolo uznesenie o spojení veci a predvolanie na
pojednávanie konané dňa 26.6.2017 o 9.15 hod., t.j. na pojednávanie, na ktorom sa v zmysle zápisnice

prejednávali aj žalobcom uplatňované nároky v spojených konaniach doručené, pričom žalovaný o
spojení veci nemal vedomosť.

14. Odvolateľ tvrdí, že po rozhodnutí o spojení veci na spoločné konanie nemal súd prvej inštancie
pokračovať v konaní a vo veci meritórne rozhodnúť, pokiaľ nemal riadne preukázané doručenie

uvedeného rozhodnutia v zmysle § 235 ods. 2 CSP, nakoľko sa jednalo o uznesenie, ktoré bolo
pre vedenie konania potrebné vyhotoviť písomne a doručiť ho. Týmto procesným postupom mu súd
znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý súdny proces, keďže nemal vedomosť o spojení veci, ani o skutočnosti, kedy bude konané
pojednávanie v konaní o spojených veciach.

15. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že na základe vážnych lístkov nebolo riadne preukázané dodanie tovaru
žalovanému, nakoľko z nich vyplýva iba to, že žalobcovi ako odberateľovi bol dodaný tovar od tretej
osoby. Žalovaný, resp. oprávnená osoba za neho konať, nie je uvedená nikde vo vážnych lístkoch.

Odvolateľ tvrdí, že súd prvej inštancie rozsudkom nastolil taký právny stav, na základe ktorého je
žalobcovi priznaný nárok na podklade listinných dôkazov - vážnych lístkov, z ktorých nevyplýva dodanie
tovaru žalovanému, ale iba dodanie tovaru žalobcovi zo strany tretej osoby a teda na podklade listín,
ktoré vo vzťahu k dodaniu tovaru žalovanému zo strany žalobcu odporujú tvrdeniam žalobcu uvedeným
v žalobe. Súd prvej inštancie si tvrdenia žalobcu osvojil bez toho, aby mal žalobcom tvrdený skutkový

stav riadne preukázaný.

16. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

17. Po podaní odvolania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.11.2017, právoplatným dňa
28.12.2017 č.k. 35Cb/109/2016-104 rozhodol, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalovaného,
spoločnosťou Filagor s.r.o., Južná tr. 66, Košice, IČO: 50 321 803 v dôsledku jeho zlúčenia s touto
spoločnosťou.

18. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,

že nie je dôvodné.

20. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci; písm. a), t.j. že neboli splnené procesné podmienky a písm. d),
t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené
podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou
súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivita, procesná
spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci).

22. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

25. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadomna to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

26. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.7.2018 o 09.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

27. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri
tomnavšetkyskutočnosti,ktorézakonaniavyšlinajavoavykonanédokazovanievyhodnotilpodľazásad
uvedených v § 191 CSP.

28. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného v odvolaní procesného
charakteru udáva:

29. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca viedol voči žalovanému viacero konaní (sp.zn. 35Cb/100/2016,

35Cb/110/2016, 35Cb/99/2016, 35Cb/109/2016), kde sa domáha zaplatenia kúpnej ceny dodaného
tovaru na základe kúpnej zmluvy v zmysle objednávky č. 10082015-1. V jednotlivých konaniach boli
vytýčené pojednávania na deň 26.6.2017 v časoch 9:15, 10:30, 11:00, 11:30 hod.

30. Na základe žiadosti žalovaného (doručenej súdu dňa 22.6.2017) boli konania z dôvodu

hospodárnosti spojené na pojednávaní o 9:15 na spoločné konanie vedené pod sp.zn. 35Cb/109/2016.

31. Podľa § 235 ods. 2 CSP uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu odvolanie
alebo ak je to pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká
povinnosť.

32. Z uvedeného je teda zrejmé, že nie každé uznesenie sa vyhotovuje písomne a doručuje sa stranám
sporu, ale postačí ak je poňaté do zápisnice o pojednávaní.

33. Proti uzneseniu o spojení veci nie je odvolanie prípustné, teda vyhotovovať ho písomne a doručovať

stranám sporu (z tohto dôvodu) nie je potrebné.

34. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že ide o uznesenie, ktorého doručenie stranám
sporu je pre vedenie konania potrebné, a to zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že k spojeniu vecí
došlo výslovne na žiadosť odvolateľa (pričom vo všetkých konaniach boli už vytýčené pojednávania

na rovnaký deň). Ak teda súd prvej inštancie žiadosti vyhovel, potom odvolaciemu súdu nie je dosť
dobre zrejmé, aké procesné práva žalovaného porušil a dokonca v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (keďže nie každé porušenie procesného postupu je intenzity takej, že je
porušené právo na spravodlivý proces). Preto ak rozhodol o spojení veci (na žiadosť žalovaného) na
vytýčenom pojednávaní a uznesenie písomne nevyhotovil a nedoručil žalovanému, pričom na tomto

pojednávaní meritórne rozhodol (žalovaný neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci), neporušil
žiadne procesné ustanovenie ani procesné právo žalovaného. Odvolací súd odvolateľovi pripomína,
že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo strán sporu na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov v konaní spôsobených protistranou.

35. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech vspore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre

stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uniesť dôkazné bremeno teda zjednodušene povedané znamená
produkovať dôkazy, ktoré vedú k vysokej pravdepodobnosti uvedeného tvrdenia. Inštitút dôkazného
bremena umožňuje teda súdu rozhodnúť aj vtedy, keď tvrdenia strán sporu predloženými dôkazmi úplne
jednoznačne preukázané nie sú.

36. Uvedené odvolací súd uvádza vzhľadom na tvrdenie odvolateľa, že žalobca nepreukázal doručenie
účtovaného kameniva. Odvolací súd, tak ako aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dôkazné
bremenovzhľadomnímtvrdenejskutočnostipreukázalvážnymilistinami,podpísanýmiIng.T.alebop.O.
37. Nie nepodstatnou v tomto smere sa javí aj skutočnosť, že do podania žaloby žalovaný nedodanie
tovaru v účtovanom množstve, nenamietal (dôkaz o tom nepredložil) a skutočnosť, že v „Oznámením
o uhradení faktúr“ zo dňa 26.10.2015 (t.j. až po ich vystavení) sám uvádza, že ich neuhradenie je

spôsobené momentálnou insolventnosťou. Uvedené oznámenie preukazuje (mimo iného) aj žalovaným
spochybňované doručenie faktúr.

38. Na základe uvedeného bol preto rozsudok ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).