Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/293/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414216788
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jančovič

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414216788.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, rozhodol samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom, v právnej veci

navrhovateľa: P.. P. N., bytom E., O. XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Michalovce,
Nám. Osloboditeľov 10, proti odporcovi: MARKÍZA - Slovakia, spol. s. r. o., Bratislava, Bratislavská 1/
A, IČO: 31 444 873, zastúpeného DEDÁK & Partners, s. r. o., Bratislava, Karadžičova 2, o ochranu
osobnosti

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 14.11.2014 žiadal navrhovateľ súd, aby zaviazal odporcu, aby v čase hlavnej televíznej

relácie - Televízne noviny, Markíza, uverejnil nasledovné ospravedlnenie:

Dňa 04.10.2014 v televízií Markíza o 19:00 hod. na hlavných správach bol uverejnený text: „ Môžu
primátori naozaj všetko ? E. primátor sa najprv preslávil kšeftami s kotolníkom a teraz tesne pred voľbami
zas odstavil kontrolórku. Markíza však upozornila, že O. je vo funkcii nezákonne a to až 7 rokov. Spolu
s primátorom navyše utajovala kontrakty v tunajšej nemocnici."

Dňa 05.10.2014 v televízií Markíza o 19:00 hod. na hlavných správach bol uverejnený text: „ Každé
mesto má svojho strážcu, je ním hlavný kontrolór, môže odhaľovať kšefty či premrhané peniaze. V E.
tohto strážneho psa poslali za mreže, nemôže skontrolovať vôbec nič."

ZatietoneoprávnenéanepravdivétvrdeniasaMarkíza-Slovakiaspol.s.r.o.,vysielateľtelevízieMarkíza
P.. P. N. ospravedlňuje.

Povinnosti ospravedlniť sa boli uložené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV v konaní o ochranu
osobnosti.

Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 15 000,- eur z titulu nemajetkovej
ujmy. Návrh odôvodnil tým, že v napadnutých reláciách síce nebolo zverejnené meno a priezvisko
navrhovateľa ale bola tam zverejnená jeho funkcia, t.j. „kežmarský primátor". Na základe tohto každý
vedel, že sa jedná o osobu navrhovateľa. Z obsahu relácií každý nadobudol dojem, že kežmarský

primátor si môže robiť čo chce, že zneužíva funkciu primátora, že sa obohacuje na úkor mesta rôznymi
kšeftami s kotolníkom. Tieto údaje o osobe navrhovateľa sú zjavne nepravdivé v rozpore s objektívnou
pravdou. Navrhovateľ veľmi ťažko znáša zásah do jeho osobnostných práv. Známi a rodinní príbuznímu dali najavo, že sa musia za neho hanbiť. Niektorí sa definitívne rozišli s navrhovateľom, no obzvlášť
pociťuje morálnu ujmu v rámci rodiny.

Odporca nesúhlasil s návrhom a žiadal ho zamietnuť, pretože považuje žalobu za nedôvodnú.
Navrhovateľ bol v čase odvysielania reportáží primátorom mesta E.. Bol teda najvyšší predstaviteľ
samosprávy a mesta E.. Bol zodpovedný za jeho chod a tiež za hospodárenie a nakladanie s verejnými
financiami. Išlo o osobu verejného záujmu, ktorého miera ochrany pred zásahmi do osobnostných práv
je znížená a je povinný znášať vyššiu mieru kritiky ako bežní občania. Navrhovateľ podpisoval zmluvu

za mesto E. s firmou PP partnership, s.r.o., za ktorú konal A.. A. Z. , kotolník z Národného ústavu
tuberkulózy a pľúcnych chorôb vo N. D., preto je na mieste prípustné novinárske zjednodušenie, že
navrhovateľa preslávili kšefty s kotolníkom. Odporca má za to, že neboli splnené zákonom požadované
podmienky neoprávnenosti zásahu do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby a teda oprávnenosť
a odôvodnenosť zásahu do slobody prejavu odporcu ako vysielateľa programovej služby TV Markíza
tak nie je preukázaná. Z povahy reportáží aj z povahy tohto sporu je zrejmé, že reportáže sa týkali

výlučnepracovnej,verejnejsféryosobynavrhovateľa,výkonujehoverejnejfunkcieprimátora.Reportáže
žiadnym spôsobom nezasahovali do jeho súkromia, súkromnej či rodinnej sféry.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že je bývalý vojak z povolania. Zúčastnil sa štyroch zahraničných
misií a o to viac si váži svoju česť. Uverejnené reportáže sa ho veľmi dotkli. Ako primátor E. počas svojho

pôsobenia ako primátor nerobil žiadne kšefty s kotolníkom. Čo sa týka upratania kontrolórky za mreže ,
bolo potrebné zrekonštruovať priestory a vybrali vhodnejšie priestory pre funkciu kontrolóra. Vo funkcii
primátora bol tri volebné obdobia za sebou ako nezávislý, t.j. od 03.01.2003 do 11.12.2014. Reportáže
zasiahli jeho osobný život a rodinu pretože jeho sestra so švagrom prestali s ním po reportážach
rozprávať a prestali sa stýkať.

Z výsluch svedkyne C. Z., reportérky TV Markíza zistil, že pri nakrúcaní predmetnej reportáže sa
štáb odporcu poukázať na verejný záujem v prvom prípade za akých okolností došlo k vstupu
súkromnej spoločnosti PP partnership do nemocnice v E. a v druhom prípade išlo o rokovanie mesta s
potencionálnym investorom Svet zdravia o možnom vstupe tejto firmy do nemocnice. V prvom prípade

bol vzťah nemocnica a súkromnej spoločnosti zachytený v mandátnej zmluve. O tejto zmluve sa na
zastupiteľstve hovorilo viackrát no nielen poslanci ale aj verejnosť sa k tejto zmluve nemohla dostať.
Navrhovateľ ako primátor poslancom opakovane sľúbil, že zabezpečí predmetnú zmluvu. no svoj sľub
nesplnil. Snažila sa túto zmluvu získať neformálne cez mestský úrad, jednalo sa o mailovú komunikáciu
pri ktorej bola odkázaná na nemocnicu v E.. Podľa mesta vec sa jej netýka a má sa obrátiť na nemocnicu.

Pri rozhovore s primátorom E. tento prisľúbil, že predmetnú zmluvu im sprístupní, no nespravil tak a
odmietol sa s ňou rozprávať.

Z výsluchu svedkyne P.. M. E., sestry navrhovateľa zistil, že relácie videla. Hneď v upútavkach bolo
odvysielané, že bude príspevok o kežmarskom primátorovi a bolo jej jasné, že sa bude týkať jej brata.

Predmetom príspevkov boli nejaké kšefty môjho brata s kotolníkom a druhá správa bola o tom , že môj
brat dal za mreže kontrolórku za mreže aby mu na tieto kšefty nevidela. Bola z toho zarazená, pretože
brata považovala za čestného , pracovitého a húževnatého človeka. Na druhú stranu mala za to, že
TV Markíza by neodvysielala niečo o čom nemá dôkazy a preto u nej vznikli pochybnosti či nie sú tieto
správy pravdivé a tým bola naštrbená jej dôvera k bratovi. Jej okolie situáciu vnímalo jednoznačne, bolo

jasné že môj brat je skorumpovaný a zbavuje sa ľudí ktorí by ho mali kontrolovať.

Z výsluchu svedka P.. N. Z., švagra navrhovateľa zistil, že v odvysielaných reláciách primátora obvinili že
má nejaké kšefty s niekým. Pamätal si, že primátor bol v TV viackrát. Jeho zamrazilo čo sa tam hovorilo,
čo len jeho švagor robil. V TV nemôže niekto povedať bez nejakého dôkazu nejaký blaf.

Z výsluchu svedka A. Q. zistil, že pozeral správy na Markíze. Svedok pracuje v nemocnici, ktorej
zriaďovateľom je mesto, preto sa zamestnanci nemocnice začali pýtať na primátora či je to pravdivé,
čo bolo odvysielané. Začali hovoriť nie lichotivé veci na jeho osobu.
Z výsluchu svedka A.. Z. A. zistil, že z odvysielaných relácií bol šokovaný, navrhovateľa pozná ako

čestného človeka. Na druhej strane vie, že TV Markíza si nemôže dovoliť niekoho z niečoho obviniť bez
toho aby to bolo overené.Z výsluchu svedka P.. F. U. zistil, že keď videl relácie o kežmarskom primátorovi, že má niečo spoločné
s tým kotolníkom, myslím proste s tou spoločnosťou tak spočiatku som pochyboval. Dosť úzko s ním
spolupracoval, ale niektoré veci mu potom došli , že to tak mohlo byť a sklamal sa v ňom.

Z výsluch svedkyne Z.. T. S. zistil, že p. M. bola v auguste 2014 osobne na mestskom zastupiteľstve v
E. a zaujímala sa o celú problematiku okolo nemocnice. V reportáži odzneli informácie ktoré podala ona
a tiež poslanci mestského zastupiteľstva, ktorí sa vyjadrovali k stavu, k mojej práci ako mi mesto bránilo
vo výkone funkcie, znemožňovalo výkon kontroly. Nemala ani jedno pero, papier, monitor vysvietený,

klávesnica nefunkčná, prázdny toner v tlačiarni.

Z výsluchu svedka A. C. zistil, že v prvom momente bol šokovaný, postupom času pri styku s verejnosťou
proste ľudia sledujú Markízu a pri kontakte s ďalšími ľuďmi každý o tom rozprával a nadával a som sa
postavil k ľuďom ktorí sa postavili proti navrhovateľovi. Reakcie okolia boli všetky negatívne.

Z výsluchu svedka P.. Z. H. zistil, že videl relácie, zapôsobili na neho dosť negatívne voči navrhovateľovi
a vyvolali pochybnosti voči morálke pána primátora. Začal pochybovať o jeho čestnosti.

V zmysle § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,

občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

V zmysle § 13 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané
primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä

preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa
odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo.
Práva chránené ustanoveniami § 11 a násl. OZ patria každej osobe bez rozdielu veku bez toho, aby

sa vyžadovalo splnenie ďalších podmienok. Predmetom ochrany sú rýdzo osobné práva fyzickej osoby
v jej celistvosti, čiastkové osobnostné práva sú chránené len v rámci celkovej ochrany osobnosti.
Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti je tak ako vyplýva zo zákona aj časť občana v jeho
rozmanitých spoločenských vzťahoch a to jednak vo vzťahu k spoločnosti, a jednak vo vzťahu k
ostatným občanom. K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním, či prejavmi. Vždy

treba skúmať, za akých okolností a v súvislosti s plnením akých práv, či povinností ku konaniu, či
prejavu došlo. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré
zasahuje práva chránené ustanovením § 11 a nasl. OZ. Zákon poskytuje ochranu len v prípade takého
porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť
objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana,

znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným
spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Skutočnosť, či pôvodca zásahu si
bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo išlo o nedbalé preberanie poznatkov a ich rozširovanie,
je bezvýznamná. Treba však rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi
nimi musí spočívať v pravdivosti, objektívnosti prejavu a v cieli, ktorý sa ním smeruje. Zásah do práv

môže spočívať aj v kritike ktorá obsahom, formou a cieľom presahuje rámec pravdivej objektívnej kritiky.
Oprávnená kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené hranice vecnej a konkrétnej kritiky a že
je primeraná resp. zodpovedajúca pokiaľ ide o obsah, formu a miesto. Ide o taký predpoklad, že táto
kritika nevybočuje z hraníc, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného a zároveň spoločensky
uznávaného legitímneho spoločného cieľa. Návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje

priznanie satisfakcie fyzickej osobe, ktorej osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to,
že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Rozlišujeme satisfakciu morálnu a
satisfakciu finančnú. Žiadne základné právo nemá absolútnu prednosť pred iným a ktorékoľvek z nich
môže v určitej situácii prevážiť nad iným. Typickým prípadom je kolízia slobody prejavu a ochrany dobrej
povesti, pri ktorej ústava neustanovuje žiadnu možnosť obmedzenia tohto základného práva, hoci v

určitých prípadoch môže mať prednosť aj sloboda prejavu ale len za predpokladu , že je vyslovená v
dobrej viere bez snahy poškodiť osobu na ktorú sa tento prejav vzťahuje.
V zmysle § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konanianajavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov možno charakterizovať ako činnosť súdu,
pri ktorej súd hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, ich pravdivosti, zákonnosti a
dôležitosti pre ustálenie skutkového stavu, z ktorého následne vychádza pri právnom hodnotení a

rozhodnutí. O vykonaných dôkazoch v tomto konaní nemal súd žiadne pochybnosti o ich hodnovernosti
a pravdivosti a zistil z nich skutkový stav, z ktorého nesporne vyplynulo, že v danom prípade odporca v
hlavných správach TV Markíza o 19:00 hod. v dňoch 04.10.2014 a 05.10.2014 odvysielal medzi iným,
že: „Môžu primátori naozaj všetko? E. primátor sa najprv preslávil kšeftami s kotolníkom a teraz presne
pred voľbami zas odstavil kontrolórku." Ďalej bolo zverejnené, že: „ Markíza však upozornila, že O. je vo

funkcii nezákonne a to až 7 rokov. Spolu s primátorom navyše utajovala kontrakty v tunajšej nemocnici
(04.10.2014)." Dňa 05.10.2014 bolo medzi iným zverejnené, že : „Každé mesto má svojho strážcu,
je ním hlavný kontrolór. Môže odhaľovať kšefty či premrhané peniaze. V Kežmarku tohto strážneho
psa poslali za mreže, nemôže skontrolovať vôbec nič." Osoba navrhovateľa nebola priamo uvedená
avšak vzhľadom na to, že bol primátorom v E. tri volebné obdobia pre občanov E., resp. jeho okolia
muselo byť zrejmé o koho sa jedná. Mesto E., ktorého sa uverejnené reportáže týkali sa nedomáhalo

voči odporcovi ochrany dobrého mena. Navrhovateľ totiž v reportážach bol uvádzaný ako primátor E.
takže v 1.rade sa informácie predovšetkým týkali mesta E. a osôb ktoré v jeho mene konali. Zákon
nevylučuje, že pri zásahu do práv jednej osoby nemôže dôjsť aj do zásahu práv iných osôb, preto
súd skúmal či vyššie uvedenými informáciami nedošlo k zásahu do práv navrhovateľa ako fyzickej
osoby, keďže informácie sa týkali jeho pracovnej činnosti ako primátora. V tomto prípade mohlo dôjsť

k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa na vážnosť a česť v spoločnosti avšak treba rešpektovať
špecifikáciu spravodajskej práce televízie určenej na informovanie najširšej verejnosti, ktorá v určitých
prípadoch musí predovšetkým vzhľadom na rozsah jednotlivých príspevkov a záujem pristupovať k
určitým zjednodušeniam a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie či skreslenie musí
viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutej osoby. Je možné pripustiť určitú mieru zveličovania,

ironizovania či použitia relatívne ostrejších výrazov, ktoré by sa za iných okolností mohli považovať
za urážlivé. Táto miera je však limitovaná skutkovými okolnosťami ktoré použitie týchto prostriedkov či
výrazov umožňujú, t.j. musí mať základ v skutkovom deji z ktorého vychádza. Novinári a masmédiá z
hľadiska ochrany slobody prejavu majú privilegované postavenie a to najmä pri informovaní pri veciach
verejného záujmu, novinári majú povinnosť poskytovať informácie a myšlienky týkajúce sa všetkých

záležitostí verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Novinárom sa dokonca
umožňuje používať určitú mieru preháňania a provokácie. Základné právo na slobodu prejavu treba
považovať za koštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti v ktorej je každému dovolené
vyjadrovať sa k verejným veciam a vynášať o nich hodnotiace úsudky. Základné právo na česť sa
uplatňuje vo viacerých sférach. Vonkajší okraj sociálnej sféry jednotlivca tvorí tzv. verejná sféra. V tejto

sfére neexistujú prakticky žiadne obmedzenia pre šírenie pravdivých faktov. Je zrejmé , že sa táto sféra
ľudského života úplne kryje s profesionálnou sférou osôb pôsobiacich vo verejnom živote. Funkciu
primátora treba chápať ako činnosť osôb pôsobiacich vo verejnom živote v miestnom merítku a preto
ich činnosť možno verejne posudzovať. Pri kritike verejných záležitostí vykonávanej verejne pôsobiacimi
osobami platí z ústavného hľadiska prezumpcia o tom, že ide o kritiku dovolenú. Ak má byť sloboda

prejavu osoby ktorá kritizuje v takýchto veciach obmedzená, je potrebné aby dotknutá osoba preukázala,
že kritika nebola vyrieknutá v dobrej viere alebo že nešlo o férovú kritiku. Navrhovateľ nepreukázal,
že v danom prípade sa jednalo o neférovú kritiku so zlým úmyslom aj keď k nej došlo krátko pred
voľbami. Koniec koncov navrhovateľ v ďalšom volebnom období už na post primátora nekandidoval čo
nie je možné dávať za vinu odporcovi a z čoho nie je možné vyvodiť zlý úmysel zo strany odporcu.

jediný nepravdivý údaj, ktorý bol spomenutý je kotolník avšak vzhľadom na to, že je v rámci použitia aj
expresívnych výrazov v reportáži na túto skutočnosť súd v rozhodnutí neprihliadol. Dôvodom bolo to, že
navrhovateľ ako verejne činná osoba je pri kritike týkajúcej sa jeho pracovných činností povinný strpieť
väčšiu mieru zásahu do jeho osobnostných práv. Súd v konaní vykonal viacero navrhnutých dôkazov
účastníkmi, ktoré však vzhľadom na to, že nemali relevanciu pre rozhodnutie súdu, súd v písomnom

vyhotovení neuviedol. Preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. vzhľadom na to, že trovy konania neboli
pred vyhlásením rozsudku špecifikované.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.