Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/318/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110212998
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6110212998.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Petra Kvietka, v právnej veci žalobcu Legal arbiter s. r. o.,
so sídlom Komenského 10C, Banská Bystrica, IČO: 45 322 643, v konaní právne zastúpeného JUDr.
Danielom Šintajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Majerská cesta 96, Banská Bystrica,
proti žalovanému I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Q. XX, v konaní právne zastúpenému JUDr. Jánom
Krnáčom,advokátom,AdvokátskakanceláriasosídlomNám.SNP70/36,Zvolen,zaúčastiintervenienta
na strane žalovaného UNIQUA poisťovňa a. s., so sídlom Lazaretská ulica 15, Bratislava, IČO: 00 653
501, v konaní právne zastúpeného PRK Partners s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava,

IČO: 35 978 643, v konaní o zaplatenie 66.939,70 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/109/2010-533 zo dňa 16.02.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 66.939,70 EUR s príslušenstvom titulom náhrady ušlého zisku.

2. Okresný súd mal v konaní za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako živnostník ( v texte aj „X.
W.“ ) uzavrel s obchodnou spoločnosťou VAGO s. r. o. zmluvu o dielo, ktorej predmetom mali byť práce
na rekonštrukcii stavby nazvanej: „Polyfunkčný dom, J. XXX/X, O. O.“. Na základe tejto zmluvy došlo
k dohode, že tieto práce budú vykonané zo strany právneho predchodcu žalobcu ako zhotoviteľa pre
objednávateľa za sumu 66.939,70 EUR. Zmluva v takomto znení bola uzatvorená 24. 05. 2009 ( ďalej
v texte „zmluva o dielo“ ). Následne na to, dňa 13. 06. 2009, bol X. W. účastníkom dopravnej nehody,

pri ktorej utrpel mnohopočetné zranenia. V dôsledku uvedenej dopravnej nehody bolo vedené trestné
stíhanie voči žalovanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 ods. 1 a 2 písm. a/ Trestného
zákona, ktoré bolo rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 6Tv/5/2010 podmienečne
zastavené a žalovanému určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov. Žalovaný teda podľa okresného
súdu svojim konaním pri prevádzke motorového vozidla ako vodič motorového vozidla porušil ust. §
20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a svojim konaním spôsobil právnemu predchodcovi
žalobcu zranenia, ktoré sú popísané v odbornom vyjadrení č. 137/2009.

3. Okresný súd mal v konaní ďalej za preukázané, že vzhľadom k tomu, že právny predchodca
žalobcu utrpel úraz, objednávateľ od zmluvy o dielo odstúpil. Právny predchodca žalobcu vykonával
podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, zameranú v prevažnej miere na stavebnúčinnosť. Toto oprávnenie bolo v čase po vzniku úrazu právneho predchodcu žalobcu pozastavené.
V tejto súvislosti súd konštatoval, že na strane žalovaného došlo k porušeniu právnej povinnosti, tak
ako to konštatoval Okresný súd Banská Bystrica v trestnom konaní, a tento prvok občianskoprávnej

zodpovednosti - porušenie právnej povinnosti, je v danom konaní preukázané.

4. Súd sa ďalej zameral na skúmanie otázky, či v danom prípade sú splnené ďalšie náležitosti pre
prípadný nárok na náhradu škody ( ušlý zisk ), a to existencia ušlého zisku a príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a takto vzniknutou škodou. Zdôraznil, že ušlý zisk sa neprejavuje

zmenšením majetku poškodeného, teda úbytkom jeho aktív, ako je to pri skutočnej škode, ale stratou
očakávaného prínosu, alebo výnosu. Nestačí pritom však iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku,
lebo táto skutočnosť musí byť naisto postavená v tom zmysle, že pri pravidelnom behu vecí, to znamená,
keby nebolo protiprávneho konania škodcu (žalovaného), alebo škodnej udalosti, mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu,
resp. škodnej udalosti. Poukázal na to, že dôkazné bremeno v danom prípade je na poškodenom,

teda na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia o tom, že pri pravidelnom behu vecí získal určitý
majetkovýprospech,aušlýzisknemôžepredstavovaťlentvrdeniezmarenéhoateoretickyzamýšľaného
ekonomického, či podnikateľského vývoja poškodeného, pokiaľ takýto plánovaný majetkový prínos nie
je podložený už existujúcimi, či reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možno usudzovať,
že k zamýšľanému zisku by skutočne došlo, pokiaľ by škodná udalosť do pravidelného behu vecí

nezasiahla. Ušlým ziskom teda nie je, podľa okresného súdu, automaticky strata predpokladaného
zárobku, vyplývajúca zo zmluvného dojednania poškodeného, tak ako to tvrdil žalobca v danom konaní,
pretože činnosť pre jeho dosiahnutie sa reálne ani nezačala naplňovať. Naviac pri výške ušlého zisku je
potom rozhodujúce, akého prospechu, ku ktorému mohlo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu, teda
aký konkrétne reálne dosiahnuteľný, nie však hypotetický prospech poškodenému ušiel. Okresný súd

uzavrel,žeušlýzisknemôžepredstavovaťlenzmareniezamýšľanéhoprípadnéhozárobkovéhozámeru,
či ekonomického rastu, alebo prísľubu takéhoto zárobku, alebo zisku, ak nie je takýto majetkový prínos
podložený už existujúcimi a reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že nebyť
škodnej udalosti, k zamýšľanému zisku by skutočne došlo. V prejednávanej veci ide o taký skutkový stav,
že pred škodnou udalosťou ( úrazom ) sa činnosť podnikateľského zámeru žalobcu iba začala napĺňať,

bola len vo fáze podpisu zmluvy o dielo, predmetom ktorej mala byť rekonštrukcia nehnuteľnosti. Takýto
skutkový stav je nedostatočný, pretože vychádza len z hypotetického predpokladu žalobcu o tom, aký
zisk by v prípade realizovania jeho podnikateľského zámeru dosiahol.
5. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal taký pravidelný beh vecí, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že skladba okolností svedčí o tom, že zámer poškodeného sa začal, resp. mal sa nepochybne

začať napĺňať. Z vykonaného dokazovania bolo totiž nepochybne preukázané, že mnohé ustanovenia
zmluvných dojednaní sa nezačali ani naplňovať, nedošlo k odovzdaniu staveniska, nebol ustanovený
stavebný dozor, či stavebný manažér, nedošlo k uzavretiu poistenia na dielo tak, ako tieto skutočnosti
vyplývalizuzavretejzmluvyodielo.Sámžalobca,resp.jehoprávnypredchodcauvádzal,ževčasetesne
popodpisezmluvy,kedyeštenedošlokodovzdaniustaveniska,nebolanidôvodzabezpečovaťstavebný

materiál, či príslušné stavebné stroje, či nástroje, pričom len v teoretickej rovine si zabezpečoval
spolupracovníkov pri vykonávaní tohto diela tak, ako to vyplynulo zo svedeckých výpovedí jeho
rodinných príslušníkov, s ktorými spolupracoval aj v minulosti. V konaní preto nebol preukázaný taký
pravidelný beh vecí, z ktorých by súd mohol ustáliť, že nastala taká skladba okolností, že žalobca v
čase dopravnej nehody by uskutočňoval také úkony v zmysle uzavretej zmluvy o dielo, ktorá by viedla

k realizácii takéhoto diela. Pokiaľ sa takéto okolnosti v konaní nepreukázali, je možné konštatovať, že
tieto sa nerealizovali aj pre krátkosť času od uzavretia zmluvy o dielo do času dopravnej nehody, a teda
nešlo v danom prípade o pravidelný beh vecí.

6. Podstatnou okolnosťou, ktorú okresný súd zobral do úvahy, je aj hypotetickosť samotnej výšky ušlého

zisku tak, ako ju právny predchodca žalobcu, resp. žalobca vyvodzoval a táto sa mala rovnať cene
diela, ktorá bola dohodnutá na sumu 66.939,70 EUR. V zmysle ustanovenia článku 5.6 zmluvy o dielo
mal objednávateľ právo vyňať niektoré práce jednostranným oznámením zhotoviteľa podľa svojej voľnej
úvahy, a to až do objemu 50 % z celkovej ceny diela. O cenu takto vyňatých prác potom mala byť
znížená pevná cena diela, tak ako bola stanovená v tejto zmluve v bode č. 5.1. Je teda zrejmé, že

nie je možné považovať cenu diela, tak ako bola dohodnutá, za výšku škody v podobe ušlého zisku.
Ak by totiž objednávateľ pristúpil k realizácii ustanovenia bodu 5.6 zmluvy, náhrada škody z titulu
ušlého zisku by neprichádzala do úvahy. Teda žalobný návrh ohľadne náhrady škody vo forme ušlého
zisku súd považoval len za hypotetický, pričom žalobca vychádzal len z hypotézy, že k realizácii dielaskutočne v dohodnutom rozsahu dôjde, pričom zo strany objednávateľa nedôjde k vyňatiu niektorých
práce jednostranným oznámením, kedy takúto možnosť mal podľa svojej úvahy až do 50 % z celkovej
ceny diela. Teda nie je zrejmé, či by objednávateľ k realizácii takéhoto zmluvného ustanovenia skutočne

nepristúpil a potom by nebolo možné konštatovať, že výška škody vo forme ušlého zisku sa rovná práve
cene diela, tak ako bola táto dohodnutá. Za takejto skutkovej a právnej situácie mal potom súd za to, že
k preukázaniu výšky ušlého zisku v danom prípade zo strany žalobcu nedošlo.

7. Napriek tomu, že súd v konaní nemal zo strany žalobcu preukázanú výšku ušlého zisku, tak ako si

ju žalobca žalobou uplatnil, súd ďalej dodal, že poslednou podmienkou pre prípadné priznanie práva na
náhradu škody a základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi
konaním,resp.opomenutímškodcuavzniknutouškodoupoškodeného,ktorámuselabyťpredvídateľná.
Vyčíslený ušlý zisk zo strany žalobcu je však podľa okresného súdu len hypotetický a predpokladá to,
že dielo sa zhotoví v zmluve dojednaných termínoch, v zmluvne dojednanom rozsahu a objednávateľ
nepristúpi k svojej výhrade vyňať niektoré práce jednostranným oznámením v zmysle článku 5.6 zmluvy.

Pri pravidelnom behu vecí by teda bolo potrebné vykonať niekoľko ďalších právnych, či skutkových
krokov, v rámci ktorých by mohlo dôjsť kedykoľvek k zmareniu zamýšľaného stavebného zámeru.
Naviac v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by objednávateľ disponoval rozhodnutiami,
či povoleniami stavebného úradu na realizáciu takejto stavby, čo spochybňuje tvrdenia žalobcu, že
ak by X. W. neutrpel zranenia pri dopravnej nehode, potom by k zhotoveniu diela určite došlo. Podľa

okresného súdu v danom prípade ale nie je možné konštatovať pravidelný beh vecí, ktorá okolnosť
vylučuje možnosť, že by medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá v konaní však preukázaná
nebola, existovala príčinná súvislosť, a to súvislosť priama bezprostredná a hlavná. Keďže v konaní
neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednostného vzťahu, považoval žalobu za nedôvodnú a
v celom rozsahu ju zamietol.

8. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v texte „CSP“).

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pretože súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naďalej má za to, že v konaní preukázal, že medzi
jeho právnym predchodcom a spoločnosťou VAGO s. r. o. bola dňa 24. 05. 2009 uzatvorená zmluva
o dielo, ktorej predmetom bola zákazka - stavba: Polyfunkčný dom, J. XXX/X, XX . O.. Touto zmluvou
preukázal záväzok zmluvných strán, aby zhotoviteľ vykonal dielo a objednávateľ zaplatil zhotoviteľovi

dohodnutú cenu diela. Uvedená zmluva o dielo tak bola výsledkom predzmluvných jednaní a je de facto
zavŕšením takéhoto procesu. Existoval tak sled udalostí, ktoré smerovali k tomu, aby žalobca dosiahol
reálny zisk. Existovala podpísaná zmluva o dielo, bola vypracovaná predbežná dokumentácia a bol
vypracovaný i rozpočet na stavbu. Poukázal na to, že zmluva o dielo bola podpísaná dňa 24. 05. 2009 a
k samotnej dopravnej nehode došlo dňa 13. 06. 2009, z čoho je zrejmé, že stavenisko malo byť prevzaté

najneskôr do dňa 24. 06. 2009, teda udalosť - dopravná nehoda, pre ktorú k prevzatiu staveniska a
ani realizácii diela napokon nedošlo, sa stala 11 dní pred termínom na prevzatie staveniska. Prvou
etapou mali byť naviac počiatočné práce, a to práce búracie, výkopové a zemné, ktoré si nevyžadovali
žiadnu podstatnú materiálovú, personálnu, alebo technickú prípravu. Je preto podľa neho logické, že 11
dní pred termínom na prevzatie staveniska zhotoviteľ na stavbe ešte nepôsobil a nevykonával úkony v

rozsahu,akobytorobiltesnepredprevzatímstaveniska.Ajpokiaľideopoisteniediela,malobyťpodobu
zhotovenia diela a ak teda sa ešte so zhotovovaním diela nezačalo, nebolo nutné mať v tom čase dielo
poistené. Nebol dôvod ani zabezpečovať materiál, ak sa mali na začiatku stavby vykonávať búracie a
zemné práce a nebolo na tieto práce nutné ani zabezpečiť nejaké strojové zariadenie. Je preto nutné vec
posudzovať vo vzťahu ku všetkým okolnostiam a predovšetkým s ohľadom na to, čo bolo možné v tom

čase spravodlivo od zhotoviteľa požadovať. Z jeho strany totiž boli vykonané štandardné postupy, ktoré
pri takejto zákazke sa vo všeobecnosti dejú, a to ohliadka nehnuteľnosti, stretnutia investor - zhotoviteľ,
príprava rozpočtu, uzatvorenie zmluvy o dielo s tým, že i svedok B. vypovedal, že sa jednalo o reálnu
zákazku o dielo, preto ak by nedošlo k dopravnej nehode, určite by došlo aj k naplneniu uzatvorenej
zmluvy o dielo. Nesporným bolo v konaní porušenie právnej povinnosti žalovaného a nesporným bol

aj fakt, že dopravnou nehodou došlo k takému zdravotnému stavu X. W., ktoré spôsobilo, že nebol
spôsobilý dielo začať v dohodnutom termíne vykonávať. Bolo nesporným aj to, že v súvislosti s jeho
zdravotným stavom spoločnosť VAGO s. r. o. odstúpila od zmluvy o dielo, čím došlo k zániku práva
X. W. na zaplatenie ceny diela. Odstúpenie od zmluvy vykonané objednávateľom bolo uskutočnenévzhľadom na zdravotný stav X. W., spôsobený protiprávnym konaním žalovaného a zánikom zmluvy,
teda aj nároku na zaplatenie ceny diela vznikla škoda, a to vo forme ušlého zisku, ktorý by bol X.
W. určite získal, ak by k odstúpeniu od zmluvy nedošlo. V konaní bola zároveň preukázaná i výška

ušlého zisku, spočívajúca v cene diela, tak ako bola dojednaná v zmluve o dielo. Ak súd poukazuje na
článok 5.6 zmluvy o dielo, ani uvedené ustanovenie nemôže súd spájať s údajným „teoretickým“ ziskom.
Toto ustanovenie len deklaruje, že v prípade jednostranného rozhodnutia objednávateľa by došlo k
zníženiu ceny diela na 50 %, a teda aj pri uplatnení tohto ustanovenia je možné určiť výšku ušlého
zisku. Keďže bolo preukázané, že objednávateľ od zmluvy odstúpil len pre nespôsobilosť zdravotného

stavu zhotoviteľa k vykonaniu diela, okresný súd rozhodol nesprávne, ak žalobu zamietol. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a
neopodstatnené, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Zotrval na svojom názore, že žalobou uplatnený nárok titulom údajného ušlého zisku v súvislosti

so spornou zmluvou o dielo zo dňa 24. 05. 2009 bol od počiatku sporný, spornosť sa týkala už
samotnej existencie zmluvy o dielo, pričom vykonané dokazovanie spochybnilo, až vyvrátilo tvrdenie
produkované žalobcom, ktorý neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku rozsahu
a výšky tvrdeného nároku. Existencia spornej zmluvy o dielo bola spochybnená pre pochybné
okolnosti ohľadom jej vyhotovenia, pre absenciu úprav o takých základných údajoch, ako je stavebný

denník, harmonogram prác, stavebný manažér, náhrada škody, zábezpeka a pod.. Sled udalostí, ktorý
predchádzal a nasledoval po údajnom vyhotovení spornej zmluvy o dielo, opodstatnenosť uplatneného
ušlého zisku žalobca nepreukázal. V danom prípade totiž neprebehlo ani riadne územné konanie,
stavebné konanie, projektové zabezpečenie, nebolo preukázané žiadne materiálne zabezpečenie, ani
personálne zabezpečenie potrebné pre realizáciu prác spojených s údajným dielom, objekt bol napokon

bez vykonania prác postupne prevedený na iné subjekty. Pochybnosti naďalej vyvolávajú nesúladné
tvrdenia a rozpory obsiahnuté vo výpovediach žalobcu, vypočutých svedkov, vrátane V. B. a Q.. V. B., ak
harmonogram stavebných prác, ktoré mal údajne vykonať žalobca, vôbec neexistoval a žalobca termíny
uviesť ani nevedel, žalobca nepoznal, nevidel osoby stavebného manažéra a stavebného dozoru a
nevedel, či vôbec bol investorom ustanovený, projektová dokumentácia v čase údajného uzavretia

spornej zmluvy o dielo neexistovala, keď žalobca tvrdil, že bola len tzv. predbežná dokumentácia a
jemu svedok B. uvádzal, že riadnu projektovú dokumentáciu zabezpečí v priebehu vykonávania prác.
Nebolo vydané stavebné povolenie a žalobca sám tvrdil, že ho nevidel, ani od investora nežiadal.
Naviac podľa žalobcu bola lehota na dokončenie diela „akosi stanovená po vzájomnej diskusii“, záležalo
„akosi na kvalite prác ... ak sa osvedčíme, tak budú zazmluvnené ďalšie práce, akoby v ďalšej etape

prác“. Podľa žalobcu mal materiál zabezpečiť investor. Takýto materiál na stavbe zložený nebol, B.
hovoril, že ho má zložený niekde v sklade, alebo na inej stavbe. Podľa žalobcu v podstate lešenie
na tejto stavbe bolo potrebné a nebolo dohodnuté, kto takéto lešenie zabezpečí. Podľa žalobcu pred
uzavretím spornej zmluvy vykonával pre B. viaceré práce a rozpočet predložený v spise vypracoval
sám s pomocou počítačového programu podľa predbežnej projektovej dokumentácie. Prístavba bola

len ďalšou etapou, táto nebola predmetom spornej zmluvy, pričom okolnosti samotného odstúpenia od
zmluvy, doručenia a podobne, nevedel žalobca ozrejmiť. Podľa svedka B. však stavebné povolenie
k spornej nehnuteľnosti v roku 2009 nebolo a financovanie rekonštrukcie malo byť zabezpečené z
vlastných zdrojov B., resp. spoločnosti. Zároveň poukazoval i na výpoveď svedkyne V. B., keď priebeh
a obsah udalostí, právnych úkonov a skutočností, ktorý mal predchádzať a nasledovať po údajnom

uzavretí spornej zmluvy, nenasvedčoval reálnemu a hodnovernému záveru vykonať dielo v zmysle
spornej zmluvy. Nehodnovernosť požadovaného nároku titulom ušlého zisku zvýrazňujú aj okolnosti,
ktoré nastali na strane žalobcu až v októbri 2016, kedy pôvodný žalobca postúpil pohľadávku tvoriacu
predmet tohto civilného sporového konania na iný subjekt. Stalo sa tak potom, ako vo veci odvolací
súd zrušil pôvodný medzitýmny rozsudok okresného súdu a vyslovil právny názor na vec s naznačením

potreby ďalšieho dokazovania. Postúpenie pohľadávky sa preto podľa neho javí ako účelové, ktorým
krokom sa pôvodne žalobca zrejme snažil vyhnúť povinnosti znášať trovy konania ako neúspešná strana
v konaní, pretože z doterajších výsledkov dokazovania mohol očakávať neúspech v konaní. Naznačenú
účelovosť zosilňuje aj majetkové a personálne pozadie a prepojenie postupníka ako nového žalobcu
- konateľom spoločnosti Legal arbiter s. r. o., je podľa údajov z príslušného obchodného registra X..

Q. O., osoba menom totožná ako právny zástupca pôvodného žalobcu a spoločníkom tejto spoločnosti
je spoločnosť BNB Partners s. r. o., so sídlom Kríž nad Váhom 392, v ktorej ako spoločník a konateľ
vystupuje opäť JUDr. Miloš Baranec. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil.11. Intervenient na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že škoda mala
pôvodnému žalobcovi vzniknúť nemožnosťou vykonať práce v zmysle údajnej zmluvy o dielo zo dňa 24.
05. 2009 uzatvorenej medzi pôvodným žalobcom a spoločnosťou VAGO s. r. o., keď predmetom tejto

zmluvy mali byť rekonštrukčné práce vykonané na nehnuteľnosti - Polyfunkčný dom, J. XXX/X, O. O..
Zdôraznil, že samotné uzavretie zmluvy o dielo neznamená automaticky nárok na ušlý zisk v prípade
jej nevykonania. Ušlým ziskom sa rozumie nezväčšenie majetkového prospechu, ktoré nebyť škodovej
udalosti,možnodôvodneočakávať.Skutočnosť,žedošlokuzavretiuzmluvyodielovšakneznamená,že
by k jej naplneniu aj došlo. Vzhľadom na uvedené je nutné skúmať, či obvyklý sled udalostí nasvedčoval

tomu, že k jej vykonaniu malo dôjsť. Okresný súd správne identifikoval, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno o tom, že existoval taký sled udalostí, ktorý by nasvedčoval, že zmluva o dielo bude vykonaná.
V zmysle vykonaného dokazovania totiž bolo preukázané, že spoločnosť VAGO s. r. o. nemala peniaze
na rekonštrukciu nehnuteľnosti, nedošlo k odovzdaniu staveniska, nebol zakúpený žiadny materiál
určený na rekonštrukciu a nedošlo k žiadnej udalosti, ktorá by smerovala k vykonaniu prác v zmysle
údajnej zmluvy o dielo. Množstvo prác, ktoré boli v zmluve o dielo dohodnuté, nezodpovedajú rozmerom

nehnuteľností, nedošlo k vzniku poistenia, ktoré bolo nevyhnutnou podmienkou vykonania prác v zmysle
zmluvy o dielo a nedošlo ani k dohode o výkaze a výmere prác, nebolo ani len požiadané o stavebné
povolenie a ani oznámené stavebnému úradu, že budú vykonávané nejaké práce na nehnuteľnosti.
Pôvodný žalobca tak nemohol očakávať, že zmluva o dielo by bola vykonaná. Konateľ spoločnosti VAGO
s. r. o. nemal ani len financie pre vykonanie zmluvy o dielo, čomu svedčí aj fakt, že nehnuteľnosť predal

spoločnosti Petal, s.r.o, ktorej jediným spoločníkom bola manželka V. B. (konateľ spoločnosti VAGO s. r.
o.). V zmysle výpovedí svedkov Q. W., Y. W. a X. W. st. vyplynulo, že ich podnikanie bolo koncipované
tak, že oni vykonávali práce a pôvodný žalobca „zháňal“ zákazky. Na základe uvedeného bolo úplne
irelevantné,žeprivýkoneprácurčitýčasnemoholbyťpôvodnýžalobca,keďžeonbyprácepodľazmluvy
o dielo nevykonával. Keďže nedošlo k obvyklému sledu udalostí, ktoré by naznačovali, že práce v zmysle

zmluvy o dielo sa mali vykonať, nárok žalobcu považuje za nedôvodný a navrhol rozsudok okresného
súdu potvrdiť.

12. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného a intervenienta uviedol, že zmluva o dielo
bolariadneuzavretá,zožiadnehodôkaznéhoprostriedkunevyplynulo,žebynebolaplatneuzavretáana

základe toho je potrebné z tejto skutočnosti pri rozhodovaní i vychádzať. Pokiaľ ide o sled udalostí, tento
bolprimeranýdanémustavu,atosprihliadnutímnačasovýsúbehvecíasprihliadnutímnato,čosamalo
na samom začiatku diela vykonávať. Žalovaný evidentne vytrháva z kontextu niektoré časti výpovedí
svedkov, pričom napr. v prípade svedka B. posudzuje len jeho druhú výpoveď a úplne ignoruje jeho
prvú výpoveď. Skutočný zámer, že dielo sa malo vykonať preukázali tak výpoveď svedka B., svedkyne

B., ako aj ďalšie svedecké výpovede a výpoveď pána W.. Tieto výpovede neboli žiadnym dôkazným
prostriedkomzostranyžalovanéhovyvrátené,alebospochybnené.Vplnomrozsahuzotrvalnapodanom
odvolaní a dôvodoch tam uvedených.

13. Intervenient v duplike k vyjadreniu žalobcu opätovne zotrval na svojich vyjadreniach.

14. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
„CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety odseku 2 § 470 CSP však
platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované.

15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP
(á contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne

správny.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje

rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne a dostatočné, preto odvolací súd na dôvody v ňom uvedené odkazuje v zmysle § 387 ods. 2
CSP a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza
nasledovné:

19. Odvolací súd uznáva, že v čase, kedy došlo k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel právny predchodca
žalobcu úraz, v dôsledku ktorého podľa jeho tvrdenia nemohol pristúpiť k realizácii diela v zmysle zmluvy
o dielo uzavretej dňa 24. 05. 2009, došlo po 20tich dňoch od podpísania zmluvy o dielo, avšak v konaní
nebolo preukázané, že by len a iba z dôvodu jeho úrazu nedošlo k realizácii uvedenej zmluvy a že by
všetko nasvedčovalo tomu, že dielo bude riadne v dohodnutom rozsahu a včas vykonané a ani to, že
cena za dielo mala byť bez pochýb zaplatená v súlade so zmluvou. Nedošlo k prevzatiu staveniska, a ak

k nemu malo dôjsť až o 11 dní po uvedenej dopravnej nehode, nie je preukázané ani to, že by nasledovali
počiatočné práce, a to práce búracie, výkopové, či zemné, ak právny predchodca žalobcu ústne na
pojednávaní vypovedal, že prípadný harmonogram prác bol dojednaný len v ústnej rovine, a preto tieto
tvrdenia nemohol potvrdiť ani stavebný manažér v zmysle článku zmluvy 4.2, ktorého mal zabezpečiť
V. B. a ktorá osoba mu ani nebola známa. Právny predchodca žalobcu výslovne konštatoval, že to

isté sa týka aj osoby stavebného dozoru, takúto osobu on nepoznal. A výslovne uviedol, že projektovú
dokumentáciu mal k dispozícii len ako „predbežnú“, pričom táto sa nachádza v súdnom spise a takáto
mu postačovala aj na ocenenie jednotlivých prác, nie je preto bez pochýb isté ani to, aké práce a v
akom rozsahu vykonané mali byť. Sám žalobca v odvolaní potvrdil, že pokiaľ ide o poistenie diela, malo
k nemu dôjsť po dobu zhotovenia diela, čiže ani v tomto rozsahu nebolo zrejmé, či k poisteniu diela

dôjde, alebo nie.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemožno opomenúť ani odstúpenie spoločnosti VAGO, s. r. o. ako
objednávateľa od zmluvy o dielo uzavretej dňa 24. 05. 2009. Objednávateľ už dňa 29. 06. 2009 od
zmluvy o dielo odstúpil, bez toho, aby bolo zrejmé, či zhotoviteľ bude osobne alebo prostredníctvom

ďalších osôb dielo realizovať. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon objednávateľa zmluvy
o dielo, ktorý právny úkon, resp. prístup zhotoviteľa k ďalšej realizácii diela prerušil pravidelný beh vecí,
následkomktoréhobykzhotoveniudielavôbecdošlo.Kodstúpeniuodzmluvydošloeštepredprevzatím
staveniska, teda v čase, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy sa činnosť podnikateľského zámeru ani
nezačala napĺňať, bola len vo fáze podpisu zmluvy o dielo, v dôsledku čoho žalobca nepreukázal

pravidelný beh vecí, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že skladba okolností svedčí o tom, že zámer
poškodeného sa začal, resp. mal sa nepochybne začať napĺňať. Zmluva nevylučovala, aby k prevzatiu
staveniska došlo i neskôr, prípadne aby prípravné práce vykonávali osoby odlišné od zhotoviteľa, ak aj
z výpovede Y. W. vyplynulo, že právny predchodca žalobcu je jeho bratom a tento ho oslovil ohľadne
prác, na ktoré si už presne nepamätá, avšak malo sa jednať o zemné výkopové práce, murárske práce,

obklady a dlažby, ktoré mal vykonať on sám. Teda je zrejmé, že predmetné práce by vykonávali i ďalšie
osoby,napr.ijehootec(X.W.),čišvagor(X.W.),ktorýmalvystupovaťakosubdodávateľnastavbe,ktorá
sa mala realizovať pre objednávateľa. V dôsledku uvedeného je zrejmé konštatovať, že či už prípravné
práce, a to terénne, zemné, búracie a výkopové, avšak i za tým práce nasledujúce by nevykonával
právny predchodca žalobcu osobne a len on sám, preto nemožno mať za to, že k by k realizácii napr. už

len k samotnému prevzatiu staveniska nemohlo dôjsť bez jeho osobnej prítomnosti. Ak aj objednávateľ
odstúpil od zmluvy z dôvodu zdravotného stavu zhotoviteľa, išlo o jeho jednostranný právny úkon, o
jeho rozhodnutie, ktorým vylúčil možnosť pokračovať v zmysle zmluvy o dielo vo vykonávaní diela.
Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého nebolo nepochybne
preukázané, že mnohé ustanovenia zmluvných dojednaní sa ani nezačali napĺňať, a to nielen z dôvodu,

že nedošlo k odovzdaniu staveniska do 30 dní od podpísania zmluvy, ale ani nasledujúce práve
v dôsledku toho, že objednávateľ od zmluvy odstúpil, a to už dňa 29. 06. 2009. Naviac súčasťou
samotnej zmluvy, tak ako mala byť uzavretá, neboli prílohy, ktoré mali obsahovať podstatné okolnosti
súvisiace s priebehom rekonštrukcie nehnuteľností, ako je napr. stavebný denník, harmonogram prác,
stavebný manažér, náhrada škody, zábezpeka a pod.. V konaní bolo nesporné, že neprebehlo ani riadne

územné konanie, stavebné konanie, projektové zabezpečenie, nebolo preukázané žiadne materiálne
zabezpečenie a ani personálne, potrebné pre realizáciu prác spojených s údajným dielom, objekt bol
napokon bez vykonania prác postupne prevedený na iné subjekty. Harmonogram stavebných prác v
konaní nebol vôbec preukázaný a žalobca ani sám nevedel uviesť termíny, nevidel osoby stavebnéhomanažéra,stavebnéhodozoruanevedel,čivôbecbolinvestoromustanovený.Projektovádokumentácia
v čase údajného uzavretia spornej zmluvy o dielo neexistovala, keďže žalobca tvrdil, že bola len tzv.
„predbežná“ dokumentácia. Nebolo vydané stavebné povolenie a žalobca sám tvrdil, že ho nevidel,

ani od investora nežiadal. Naviac podľa žalobcu bola lehota na dokončenie diela „akosi stanovená po
vzájomnej diskusii“ a z oznámenia Mesta Banská Bystrica zo dňa 18. 06. 2015 vyplýva, že na stavbu
Polyfunkčný dom J. XXX/X, O. O. bolo vydané územné rozhodnutie až dňa 23. 01. 2013 (bod 35.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

21. Odvolací súd tak dopĺňa, že samotné uzavretie zmluvy o dielo samo osebe nemá priamy právny
následok, spočívajúci vo vzniku nároku na ušlý zisk v prípade nerealizácie diela, ak sa v zmysle zmluvy
o dielo ani nezačali realizovať práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Žalobca teda neuniesol dôkazné
bremenootom,žeexistovaltakýsledudalostí,ktorýbynasvedčoval,žezmluvaodielobuderealizovaná,
že k zhotoveniu diela by bolo bez pochýb došlo, a to riadne, v dohodnutom rozsahu a včas, najmä ak
viac ako mesiac po jej uzavretí došlo zo strany objednávateľa k odstúpeniu od tejto zmluvy. Nedošlo

ani k vzniku poistenia, ktoré bolo nevyhnutnou podmienkou vykonania prác v zmysle zmluvy o dielo a
nedošlo ani k dohode o výkaze a výmere prác, nebolo ani len požiadané o stavebné povolenie a ani
oznámené stavebnému úradu, že budú vykonávané nejaké práce na nehnuteľnosti. Pôvodný žalobca
tak nemohol očakávať, že cena za dielo v dohodnutej výške bude bey pochýb uhradená a že o takto
dohodnutá cena mu nebola vyplatená len z dôvodu jeho úrazu.

22. Okresný súd dôvodne bral do úvahy aj tzv. hypotetickosť samotnej výšky ušlého zisku tak, ako ju
právny predchodca žalobcu, resp. žalobca vyvodzoval zo zmluvy o dielo s poukazom na body č. 5.1
a body č. 5.6 predmetnej zmluvy. Napriek tomu, že nemal zo strany žalobcu súd preukázanú výšku
tohto ušlého zisku, okresný súd dôvodne dodal, že neexistuje ani príčinná súvislosť medzi žalobcom

tvrdeným ušlým ziskom poškodeného a protiprávnym konaním žalovaného, nakoľko vyčíslený ušlý zisk
zo strany žalobcu len predpokladá to, že dielo sa zhotoví v zmluve dojednaných termínoch, v zmluve
dojednanom rozsahu a objednávateľ nepristúpi k svojej výhrade vyňať niektoré práce jednostranným
oznámením v zmysle článku 5.6 zmluvy. Ak totiž v konaní nebolo preukázané, že by objednávateľ
disponoval rozhodnutiami, či povolenia stavebného úradu na realizáciu stavby, ktorá bola predmetom

zmluvy o dielo, nie je možné konštatovať pravidelný beh vecí a uvedené úplne vylučuje možnosť, že
by medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá v konaní však preukázaná nebola, existovala
príčinná súvislosť v takých záveroch, ako uvádzal vyššie okresný súd. Ak teda sám objednávateľ od tejto
zmluvy odstúpil, prerušil týmto jednostranným právnym úkonom sled udalostí, ktoré by naznačovali, že
práce v zmysle zmluvy o dielo sa mali vykonať, preto i odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom

okresného súdu o tom, že nárok žalobcu dôvodný nie je a rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu
ako vecne správne potvrdil.

23. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. v odvolaní uviedol len skutočnosti, ktoré
namietal už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s jeho námietkami podrobne a dôsledne vysporiadal i

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolanie žiadnym spôsobom nespochybnil vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to vrátane výroku o
náhrade trov konania, ktoré nebolo konkrétnymi dôvodmi odvolaním žalobcu napadnuté, avšak ide o
výrok závislý.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešným bol
v odvolacom konaní v celom rozsahu žalovaný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v celom rozsahu 100 %. O výške týchto trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).