Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716210561
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716210561.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: Q. P., W. G. Ž. XXXX/
XX, XXX XX S. S., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou HKP Legal s.r.o., so sídlom Sasinkova 6,
811 08 Bratislava, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA spol. s r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou HAVLÁT & PARTNERS,
so sídlom Rudnayovo nám. č. 1, 811 01 Bratislava, o ochranu spotrebiteľa a vydanie bezdôvodného

obohatenia, finančného primeraného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.015,73 Eur z a m i e t a .

II. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur z
a m i e t a .

III. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 30.8.2010 na Okresný súd Martin žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti
úverovej zmluvy č. 8000052566 zo dňa 10.10.2006 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, a to titulom,
že žalovaný porušil jeho spotrebiteľské práva tým, že zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky.
Zároveňpožadovalbezdôvodné obohatenievovýške2.440,-Eurarovnakourčiťžalovanémupovinnosť

zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.440,- Eur.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 4.217,62 Eur (127.060,- Sk).
V čase uzatvárania zmluvy nebol dobre zorientovaný, boli to pre neho zložité veci a taktiež zmluvu
podpísal v nepriaznivej finančnej situácii. Poukázal, že zmluvou o revolvingovom úvere boli porušené

jeho spotrebiteľské práva, keďže táto zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. S poukazom na
množstvo neprijateľných podmienok mal za to, že celá úverová zmluva je neplatná. Podľa ustanovenia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. si uplatnil aj primerané finančné zadosťučinenie, a to presne v takej
výške, v akej chcel žalovaný získať od neho cenu úveru, t.j. 2.440,- Eur.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe žalobcu, doručeného súdu dňa 26.10.2010

uviedol, že uplatnený nárok považuje za neopodstatnený. Žalobcom tvrdené skutočnosti a skutkové
okolnosti sú nepravdivé, nepresné, resp. účelovo a skresľujúco interpretované a súčasne ním uvádzaná
právna argumentácia nemá oporu v zákone. Upriamil pozornosť na zásadný omyl žalobcu ohľadne
spôsobu, akým dochádza k uzatvoreniu zmluvy a okamihu, kedy dochádza k uzatvoreniu zmluvy.
Poukázal na dve základné skupiny ustanovení, ktoré sú v listine označenej ako „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru“ (Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru). Jedná sa jednak o skupinu tých

ustanovení, ktoré vymedzujú a definujú spôsob a podmienky, za akých dochádza k uzavretiu zmluvy,
pričom tieto ustanovenia sa vzťahujú výlučne na predzmluvnú fázu „právneho vzťahu“ dlžníka a veriteľa.Bez ohľadu na to, akým spôsobom sú tieto ustanovenia inkorporované na rubovej strane listiny,
ktorou je žiadosť, resp. zmluva označujú, tieto ustanovenia nie sú zmluvnými dojednaniami v zmysle
toho, ako právny poriadok aj právna doktrína zmluvné dojednania definujú. Vzhľadom na uvedené je

potom zrejmé, že žiadne z ustanovení listiny nemôžu byť neprijateľnými podmienkami, keďže nie sú
zmluvným dojednaním. Rovnako v súvislosti s namietanými neprijateľnými podmienkami uviedol, že
žalobca vyvodzuje ich neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nepredložil žiadne
zdôvodnenie týchto svojich tvrdení. Žalobca sa vo všeobecnosti vo väčšine prípadov obmedzuje len
na konštatovanie, že sa jedná o „ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú (hrubú) nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa“, pričom vo všetkých prípadoch absentuje
bližšie zdôvodnenie tvrdenia žalobcu. Žalovaný jednak uviedol, že síce ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka spája s neprijateľnými podmienkami ich neplatnosť, žalobca účelovo opomenul, že ani
neplatnosť jednej zo zmluvných podmienok nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Žalobca neuviedol ani
v jednom prípade takú podmienku, ktorá by v skutočnosti bránila spotrebiteľovi v realizácii a uplatňovaní
jeho práv.

4. Žalovaný taktiež (bez ohľadu na neopodstatnenosť žalobcom uplatneného nároku) vzniesol námietku
premlčania uplatneného nároku žalobcu.

5. Na predchádzajúcich pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, intervenienta,

oboznámil sa s vyjadrením právneho zástupcu žalovaného a rovnako sa oboznámil s listinnými dôkazmi,
predovšetkým žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 10.10.2006, oznámením veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 12.10.2006, výpismi z účtu,
splátkovým kalendárom, stanoviskom Európskej únie a ďalšími listinami nachádzajúcimi sa v súdnom
spise a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

6. Je nesporné, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola dňa 10.10.2006
prostredníctvom úverového poradcu žalovaného uzavretá Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru
(Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000052566, ktorý bol schválený na základe oznámenia veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000052566 zo dňa 12.10.2006. Na

základe uvedenej zmluvy bol dlžníkovi poskytnutý revolvingový úver vo výške 4.217,62 Eur (120.000,-
Sk), pričom splatnosť úveru bola stanovená na obdobie 24 mesiacov. Z uvedeného „Oznámenia veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000052566“ ďalej vyplýva, že RPMN
úveru je 82,81 %, schválená výška revolvingového úveru predstavuje čiastku 1.991,64 Eur (60.000,-
Sk), RPMN po vykonaní revolvingu 78,73 %. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola stanovená

vo výške 1.740,69 Eur (52.440,- Sk) a zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu vo výške
975,90 Eur (29.400,- Sk). Dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere bola
stanovená na deň 12.10.2006.

7. Súd mal ďalej preukázané, že dňa 13.10.2006 bola na účet dlžníka poukázaná zo strany veriteľa

čiastka 2.192,79 Eur (66.060,- Sk) ako plnenie zo zmluvy o úvere. Rovnako je nesporné, že veriteľ
titulom revolvingu poukázal dlžníkovi dňa 2.11.2007 sumu 1.015,73 Eur (30.600,- Sk) a rovnakú sumu
aj 12.11.2008.

8. Z listu spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o. zo dňa 3.9.2009 označený ako oznámenie, adresovaný

dlžníkovi vyplýva, že v spoločnosti vykonali v rámci ich systému kontrolu došlej korešpondencie a za rok
2008, mesiac november neevidujú od dlžníka žiadnu žiadosť o zrušenie automatického revolvingu. Z
uvedeného majú potom za to, že nedošlo k výpovedi revolvingu v zmysle zmluvných podmienok. Ďalej z
uvedeného listu vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré boli poukázané na ich účet, boli dňa 14.11.2008
pripárované k neuhradeným splátkam na účte dlžníka - išlo o zaplatenie časti splátok pred termínom

splatnosti.

9.ZlistuspoločnostiProfiCreditSlovakia,s.r.o.zodňa23.9.2009označenýakooznámenie,adresovaný
dlžníkovi vyplýva, že naďalej trvajú na stanovisku zo dňa 3.9.2009. Kontrola evidencie došlej pošty
bola vykonaná opätovne a bolo zistené, že od dlžníka evidujú žiadosti prijaté dňa 27.8.2009 - Žiadosť

o zrušenie automatického revolvingu, 22.9.2009 - Zrušenie AR k zmluve č. 8000052566 a 22.9.2009
- Odvolanie na list zo dňa 3.9.2009. Ďalej z listu vyplýva, že spoločnosť neobdržala 15 dní pred
splatnosťou 12. splátky žiadosť o vypovedanie revolvingu a z uvedeného dôvodu bol poskytnutý
automatický revolving v zmysle zmluvných podmienok. Pôžička je po poskytnutom revolvingu splatnápodľanovéhosplatnéhokalendára,ktorýsastávaplatnýmaúčinnýmdňomposkytnutiarevolvingu.Ďalej
bolo dlžníkovi oznámené, že spoločnosť v zmysle čl. 9 zmluvných podmienok vypovedala automatický
revolving a výpoveď je platná dňom 27.8.2009 a nevzťahuje sa na už poskytnutý revolving, keďže táto

vypovedá budúce revolvingy. V zmysle zmluvných podmienok je dlžník povinný zostávajúce splátky
riadne uhradiť podľa platného splátkového kalendára.

10. Žalobca na pojednávaní, na ktorom bol vypočutý dňa 14.12.2010 zotrval na podanej žalobe v celom
rozsahu.Naotázkusúdu,včomvidíneplatnosťcelejzmluvyuviedol,ženevedel,čojerevolvingovýúver,

zmluva mala byť spísaná behom 10 minút a poukázal tiež na to, že zmluvné podmienky sú napísané
maličkými písmenkami a on poriadne nevidí. Ďalej uviedol, že pôvodne žiadal spoločnosť o 100.000,-
Sk a dostal okolo 60.000,- Sk. Z poskytnutého úveru použil tú prvú sumu, ktorú dostal vo výške 60.000,-
Sk a potom aj ďalšiu sumu, ktorú dostal okolo 30.000,- Sk. Takže zhruba to malo byť okolo 100.000,- Sk.
Ďalší revolving, ktorý mu prišiel, ten už nepoužil, ale vrátil spoločnosti späť. Zopakoval, že podľa neho
je celá úverová zmluva neplatná, a to kvôli podmienkam úveru.

11. Ohľadom bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadal vydať vo výške 2.440,- Eur žalobca vo svojej
výpovedi uviedol, že keď si požičal peniaze, rátal s tým, že úroky budú podstatne nižšie, pretože
zmluvu nedostal ani do ruky a spoločnosť mu ju poslala poštou. K sume bezdôvodného obohatenia
uviedol, že pokiaľ si zoberie sumu úveru, ktorú si zobral a úroky, ktoré musel zaplatiť, taktiež prostriedky,

ktoré nevyčerpal a rovnako aj vyhrážanie sa voči jeho osobe - z firmy mu povedali, že pošlú na neho
exekútora,jednoduchomázato,žeprostriedky,ktoréodnehožiadajúsúvysokéavtomvidíbezdôvodné
obohatenie. O bezdôvodnom obohatení sa mal dozvedieť v priebehu splácania, možno rok dozadu,
avšak presne uviesť dátum nevedel. Ohľadom primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré taktiež
požadoval vo výške 2.440,- Eur žalobca uviedol, že to súvisí s tým, že na neho robili psychický nátlak,

aby tie peniaze zaplatil, aby to splatil, že mu pošlú exekútora.

12. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava skutkových tvrdení a
právnej argumentácie, ktorá je obsiahnutá vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.10.2010. Poukázal na to,
že ako zo žalobného návrhu, tak ani z vyjadrenia žalobcu sa mu nepodarilo identifikovať, aký je právny

dôvod ním uplatňovaného nároku, na základe čoho sa domáha neplatnosti zmluvy ako celej. Upriamil
pozornosť na to, že žalobca prijal poskytnuté plnenie, a to opakovane a nemal s tým žiadny problém,
tieto finančné prostriedky minul.

13. Čo sa týka žaloby na primerané finančné zadosťučinenie, tak ten považuje za neopodstatnený, a

poukázal v konečnom dôsledku aj na to zdôvodnenie, ktoré predniesol účastník konania a v podstate aj
intervenientnastranežalobcu.Rovnakouviedol,žepokiaľsaintervenientodvolávanaviacerésmernice,
priama účinnosť týchto smerníc je vylúčená bez riešenia prejudiciálnej otázky, keďže sa vo všetkých
prípadoch jedná o smernice, ktoré boli riadne a včas recipované do nášho právneho poriadku, čiže
je absolútne neopodstatnené domáhať sa ich priamych účinkov. Taktiež v nadväznosti na vyjadrenie

intervenienta uviedol, že síce zmluva používa pojem revolving, ktorý je cudzí výraz, ale v ustanoveniach
zmluvy je presne špecifikované slovne, bez použitia cudzieho slova, že čo sa na základe zmluvy
poskytuje, že sa jedná o automatické poskytovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby bola žaloba
žalobcu zamietnutá.

14. Rozsudkom zo dňa 15.2.2011 prvostupňový súd o celej žalobe žalobcu podanej dňa 30.8.2010
rozhodol tak, že:

I. Žalobu žalobcu v časti, ktorou žiadal určiť, že úverová zmluva č. 8000052566 zo dňa 10.10.2006
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná v celosti, zamietol.

II. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného v znení „RPMN bude
dlžníkovi oznámené podľa č.l. 2 ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní“ (čl. 3 bod 3.1. posledná veta) je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného „v prípade, že sa počet
splátok úveru požadovaných dlžníkom zmení na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany veriteľa,
dlžník súhlasí so zvýšením resp. znížením RPMN. Táto mu bude oznámená v oznámení veriteľa podľa
č. l. 2 ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní“ (čl. 3 bod. 3.2.) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.IV. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného zmluvnú odmenu dlžníkovi
oznámiť v oznámení podľa č.l. 2 ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia

úveru (čl. 5 bod 5.2. druhá veta) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného „za poskytnutie každého
revolvingu zaviazať dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu podľa č.l. 2 ods. 2.2: týchto zmluvných
dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu“ (čl. 5 bod 5.3.) je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou.

VI. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného „v prípade omeškania
dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ je dlžník povinný uhradiť
veriteľovi pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania“ (čl. 14 bod 14.1.) je
neprijateľnou zmluvnou podmienku.

VII. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného „akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovenia tejto
zmluvy o RÚ s porušením, ukončením či neplatnosťou v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej
doložky uvedenej v čl. 18.2. tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto

Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. Zaviazal žalovaného vydať žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia sumu 1.015,73 Eur do 3
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IX. Návrh žalobcu vo zvyšnej časti zaplatenia istiny titulom bezdôvodného obohatenia zamietol.

X. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 Eur do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

XI. Vo zvyšku návrh žalobcu zamietol.

15. Prvostupňový súd pri svojom pôvodnom rozhodnutí vychádzal z týchto ustanovení:

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.22. Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) súd môže v rozsudku, ktorý
sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v

spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

23. Podľa § 153 ods. 4 O.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab)
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

24.Podľa§2písm.a/,písm.b/zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaozmeneadoplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších

predpisov účinným do 31.12.2007 (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom
sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

25. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

26. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať:

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,

e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná

percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

27. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,

d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

28. Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3
je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský

úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

29. Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.30. Z vykonaného dokazovania mal za nepochybné, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným
ako veriteľom bol uzatvorený záväzkovo právny vzťah, na základe ktorého boli žalobcovi poskytnuté

finančné prostriedky, a to i opakovane v rámci uplatnenia revolvingu. Súd dospel k záveru, že zmluva o
revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže
bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V prejednávanej veci sa medzi účastníkmi konania
stala spornou otázkou platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, existencia prípadných
neprijateľných podmienok v zmluve a poskytnutie plnení s tým súvisiacich.

31. Súd sa v časti stotožnil s tvrdením žalobcu, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje ustanovenia,
ktoré je možné subsumovať pod pojem neprijateľné podmienky.

32. Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného v
znení „RPMN bude dlžníkovi oznámené podľa č.l. 2 ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní“ (čl. 3

bod 3.1. posledná veta) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. RPMN je obligatórnou náležitosťou
spotrebiteľskej zmluvy. Uvedený ukazovateľ je zakotvený z dôvodu ochrany spotrebiteľa a predstavuje
údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje o tom, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Súd
preto vyhodnotil ustanovenie, na základe ktorého má byť spotrebiteľovi uvedený údaj oznámený neskôr,
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

33. Súd vyhodnotil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného „v prípade, že
sa počet splátok úveru požadovaných dlžníkom zmení na základe úpravy výšky a počtu splátok zo
strany veriteľa, dlžník súhlasí so zvýšením resp. znížením RPMN. Táto mu bude oznámená v oznámení
veriteľa podľa č. l. 2 ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní“ (čl. 3 bod. 3.2.) je neprijateľnou zmluvnou

podmienkou. I v danom prípade sa súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že nie je prípustné, aby veriteľ
jednostranne menil výšku RPMN len na základe skutočnosti, že dôjde k úprave výšky alebo počtu
splátok, ktorých úprava je ponechaná výlučne na veriteľovi. Súd opätovne poukazuje na tú skutočnosť,
že RMPN je obligatórnou náležitosťou zmluvy a nie je možné pripustiť, aby dochádzalo k jej úprave
neskôr, jednostranne a jej oznámeniu spotrebiteľovi po tom, ako mal možnosť sa s jej výškou oboznámiť

a podľa toho sa rozhodnúť, či vstúpiť do zmluvného vzťahu alebo nie.

34. Súd rovnako vyhodnotil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného zmluvnú
odmenu dlžníkovi oznámiť v oznámení podľa č.l. 2 ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní a je splatná ku
dňu poskytnutia úveru (čl. 5 bod 5.2. druhá veta) a zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie

žalovaného „za poskytnutie každého revolvingu zaviazať dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu
podľa č.l. 2 ods. 2.2: týchto zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu“ (čl.
5 bod 5.3.) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Pri uvedených ustanoveniach nachádza súd
neprijateľnosť v tom, že spotrebiteľ v čase, keď podpisuje žiadosť o poskytnutie úveru, nepozná ďalšie
plnenie, ktoré od neho veriteľ požaduje ako odmenu za poskytnutie úveru, čo predstavuje ďalší náklad,

ktorý je povinný znášať a ktorý, pokiaľ by o ňom spotrebiteľ vedel vopred, môže významným spôsobom
ovplyvniť jeho rozhodnutie vstúpiť do zmluvného vzťahu. Súd má za to, že uvedené ustanovenia
spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

35. Zmluvnú podmienku, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného „v prípade omeškania dlžníka so

splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o RÚ je dlžník povinný uhradiť veriteľovi
pokutuvovýške0,2%zvýškysplátkyzakaždýdeňomeškania“(čl.14bod14.1.)súdvyhodnotilrovnako
ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Výška zabezpečenia je podľa názoru súdu zjavne neprimeraná a
pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre neprijateľnosť absolútne neplatná. Je totiž nezlučiteľné s dobrými
mravmi, aby sankčné zabezpečenie splnenia povinnosti dlžníka predstavovalo v ročnom vyjadrení 73 %.

36. Súd dospel ďalej k záveru, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného
„akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanovenia tejto zmluvy o RÚ s porušením, ukončením či neplatnosťou v rozhodcovskom konaní
podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. 18.2. tejto zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia

sporov podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Takto
formulované rozhodcovská doložka totiž znemožňuje uplatnenie práva spotrebiteľa na všeobecnom
súde a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a to pred rozhodcom, ktorého si naviac vybral
sám veriteľ.37. Súd sa zároveň nestotožnil s návrhom žalobcu o neprijateľnosti i ďalších ustanovení zmluvy
uvádzaných vo svojej žalobe, keďže nemá za to, že by tieto ustanovenia boli takého charakteru, že by

spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a bránili by spotrebiteľovi uplatneniu jeho práv a nárokov. Súd poukazuje predovšetkým na ustanovenia
o revolvingu. Pokiaľ žalobca poukazuje, že ide o neprimerané vnucovanie služby a na to, že nejde o
bežný pojem, súd musí uviesť, že ochrana spotrebiteľa nemôže ísť až do takých rozmerov, že spotrebiteľ
nebude vôbec zodpovedný za svoje úkony. Pokiaľ spotrebiteľ podpisuje zmluvu, kde je dostatočne

zrejmým spôsobom uvedené, že ide o revolvingový úver, je jeho povinnosťou sa zaujímať, o aký
druh úveru ide a či má záujem o uzavretie uvedeného typu úveru. Súd v tejto súvislosti poukazuje
i na ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri
úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Taktiež nemá za
to, že by zverejnenie osobných údajov dlžníka pre potrebu vymáhania splatných nárokov, bolo vážnou
nekalou obchodnou praktikou a neprimeraným zásahom do osobnostnej sféry spotrebiteľa. Základnou

povinnosťou dlžníka je povinnosť zaplatiť svoj dlh riadne a včas. Pokiaľ dôjde k porušeniu uvedenej
povinnosti, veriteľovi vzniká právo požadovať od dlžníka riadne plnenie a využiť pri tom aj iné zákonné
inštitútyprevymoženiesvojejpohľadávky.Pretosasúdunezdávrozporezozákonompoužitieosobných
údajov dlžníka na účely vymáhania svojich splatných nárokov.

38. S poukazom na vyslovenie niektorých ustanovení ako neprijateľných zmluvných podmienok, nastáva
ďalej v rámci prejednávanej veci otázka, či neplatnosť jednej alebo viacerých zmluvných podmienok
spôsobuje zároveň aj neplatnosť celej zmluvy. Túto otázku treba riešiť z hľadiska oddeliteľnosti časti
právneho úkonu v zmysle § 41. V tomto prípade možno konštatovať, že ak jedna zo zmluvných
podmienok je podstatnou (esenciálnou) náležitosťou právneho úkonu, je neoddeliteľnou časťou zmluvy,

jej neplatnosť musí mať za následok neplatnosť celej zmluvy. Súd však dospel k záveru, že ani jedna
podmienka, ktorá bola vyhlásená za neplatnú, nepredstavuje takú náležitosť zmluvy, ktorej oddelenie
by spôsobilo neplatnosť celej zmluvy o úvere. I napriek neplatnosti niektorých častí zmluvy, samotná
podstata zmluvy - t.j. poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany veriteľa a zároveň povinnosť dlžníka
tieto po určitom čase vrátiť, ostala zachovaná. Rovnako z formulácie ustanovenia § 53 ods. 5 nevyplýva,

že v dôsledku neplatnosti jednej zo zmluvných podmienok by mala automaticky nastať neplatnosť celej
zmluvy. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorým sa domáhal vyslovenia neplatnosti celej
úverovej zmluvy, zamietol.

39. Keďže súd vyhlásil viaceré ustanovenia zmluvy o úvere za neplatné z dôvodu ich neprijateľnosti,

riešil ďalej i otázku prípadnej povinnosti vydať plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré mohlo
vzniknúť v dôsledku poskytnutia plnenia na základe neplatných ustanovení zmluvy. V nadväznosti na
vyslovenieneplatnostičastizmluvyzdôvoduvysloveniaichneprijateľnostiaspoukazomnaustanovenie
§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, súd má za to, že na strane

veriteľa došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku plnenia odmeny za poskytnutie úveru i
následných revolvingov. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia však súd musel prihliadať i na
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je
majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného
bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v subjektívnej lehote (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej

lehote (§ 107 ods. 2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na
vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených
lehôt. Dlžníkovi bol poskytnutý úver dňa 13.12.2006 už skrátený o odmenu. Týmto dňom nastalo i
bezdôvodnéobohatenienastraneveriteľaazačalaplynúťobjektívnatrojročnápremlčacialehotanajeho
uplatnenie. Pokiaľ teda došlo k podaniu žaloby na súde až dňa 30.08.2010, došlo k márnemu uplynutiu

premlčacej lehoty a v dôsledku vznesenej námietky premlčanie súd nemohol uvedený nárok na plnenie
priznať. Obdobne v prípade odmeny za poskytnutie prvého revolvingu - tento bol poskytnutý dlžníkovi
21.12.2007. V danom prípade má súd za to, že došlo k márnemu uplynutiu dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehoty. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený
dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného

obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na
jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Súd má za to, že už poskytnutím prvého revolvingu sa
oprávnený musel dozvedieť, že došlo k obohateniu veriteľa, keďže už z Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8000052566 je zrejmé, že čiastka, ktorá bolavyplatená na účet dlžníka predstavuje čiastku ďalšieho úveru mínus zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu. Z uvedeného dôvodu súd potom priznal žalobcovi titulom nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia voči žalovanému len čiastku rovnajúcu sa odmene za poskytnutie druhého revolvingu, keďže

vdanomprípadenedošlokuplynutiupremlčacejlehotyavozvyškuuplatnenéhonárokužalobuzamietol.

40. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
ochrane spotrebiteľa) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

41. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

42. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že spotrebiteľovi, ktorý

úspešne uplatní porušenie svojho práva alebo povinnosti, prináleží právo požadovať primerané finančné
zadosťučinenie. Žalobca si žalobou vo veci samej uplatnil aj uvedený nárok, a to vo výške 2440 Eur
s odôvodnením, že ide o sumu v akej chcel odporca od neho získať cenu úveru. Zákon pri určovaní
finančného zadosťučinenia neustanovuje jeho výšku, resp. výpočet jeho výšky, len určuje, že to má byť
zadosťučinenie primerané. Primeranosť treba predovšetkým posudzovať podľa rozsahu, akým došlo

k porušeniu práv a povinností spotrebiteľa. Z uvedených záverov preto súd posudzoval aj uplatnený
nárok navrhovateľa, majúc na zreteli aj tú skutočnosť, že spotrebiteľ by predovšetkým nemal profitovať
z možnosti, ktorú zákon dáva spotrebiteľovi ako kompenzáciu za porušenie jeho práv a povinností. Súd
sa nestotožnil s výškou uplatneného nároku navrhovateľom a priznal mu finančné zadosťučinenie vo
výške 1000 €, keďže má za to, že uvedená suma je dostatočná a v plnej miere „odškodní“ spotrebiteľa

za spôsobenú ujmu. Vo zvyšku teda súd návrh navrhovateľa zamietol.

43. Na základe podaného odvolania žalovaným, odvolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 31.07.2012
sp. zn. 6Co/205/2011 rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. až VIII., X. a XII. zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V nenapadnutých výrokoch I., IX. a XI. ostal rozsudok súdu nedotknutý.

44. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že v priebehu právneho vzťahu založeného zmluvou o
revolvingovom úvere došlo na základe právneho úkonu žalobcu k stornovaniu "druhého revolvingu",
a to vrátane odmeny za jeho poskytnutie. Je nepochybné, a vyplýva to nielen z dôkazu, ktorý bol na
pojednávaní súdom vykonaný (listina označená ako karta klienta Q. P.), ale aj z plnení, ktoré žalobca

žalovanému počas trvania právneho vzťahu zaplatil, že žalobca v skutočnosti žalovanému žiadnu
odmenu za poskytnutie "druhého revolvingu" nezaplatil. Na strane žalovaného tak nemohlo vzniknúť
bezdôvodné obohatenie z plnenia, ktoré nikdy neprijal.

45. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, Krajský súd v Žiline konštatoval, že je na žalobcovi,

aby uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých
k porušeniu práva došlo.

46. Vychádzajúc z rozhodnutia odvolacieho súdu, súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie v dňoch
09.10.2012 a 30.10.2012, kedy sa žalobca ani intervenient nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil s

poukazom, aby sa okresný súd nedal znechutiť arbitrárnym odôvodnením odvolacieho súdu a vzhľadom
na náročnosť veci súhlasili s čiastočným rozhodnutím aspoň v niektorej neprijateľnej podmienke, ktorú
bližšie nešpecifikovali.

47. Vzhľadom k tomu, že žalobca ani intervenient sa nezúčastnili vytýčených pojednávaní, vychádzal

súd pri svojom opätovnom rozhodnutí z ich prednesov na pojednávaní dňa 14.12.2010 a doručených
listinných dôkazov.48. Z obsahu návrhu na začatie konania je zrejmé, že žalobca uplatnil voči žalovanému právo na určenie
neplatnosti úverovej zmluvy č. 8000052566 zo dňa 10.10.2006, právo na zaplatenie bezdôvodného
obohatenia v sume 2.440 Eur, finančného zadosťučinenia vo výške 2.440 Eur a náhrady trov konania.

V návrhu sa konštatuje, že žalobca ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 127.060,- Sk. Zmluvu
podpísalnarýchlo,bolvnepriaznivejfinančnejsituácii.Žalovanýporušiljehospotrebiteľsképrávatým,že
použil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli v žalobe špecifikované. Bližšie odôvodnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia žaloba neobsahovala. K primeranému finančnému zadosťučineniu

žalobca poukázal len na príslušné zákonné ustanovenia a judikatúru.

49. Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi dňa 10.10.2006 a z oznámenia
veriteľa o schválení úveru zo dňa 12.10.2006 mal súd zistené, že žalobcovi bol poskytnutý úver v
sume 120.000,- Sk (táto suma zahŕňala aj úroky a poplatok za poskytnutie úveru), ktorý mal splácať
v 24 mesačných splátkach po 5.000,- Sk. Schválená výška revolvingu predstavovala 60.000,- Sk,

zvýšenie maximálnej výšky úveru po vykonaní revolvingu dosahovalo rovnakú sumu. Zmluvná odmena
predstavovala 52.440,- Sk, zmluvná odmena za poskytnutie každého revolvingu bola 29.400,- Sk.

50. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, poukázal na skutočnosť, že časť
námietok žalobcu sa vzťahuje k ustanoveniam zmluvy, ktoré upravujú spôsob vzniku právneho vzťahu

medzi účastníkmi a nie sú preto zmluvnými dojednaniami, opätovne poukázal na svoje vyjadrenie a
argumentáciu zo dňa 14.10.2010.

51. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu v časti, ktorá sa
týkala vyslovených neprijateľných podmienok, bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného

zadosťučinenia, okresný súd zameral dokazovanie týmto smerom poukazujúc na skutočnosť, že zo
strany žalobcu ako aj intervenienta neboli produkované žiadne iné dôkazy.

52. Žalobca a žalovaný vo svojom písomnom stanovisku po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom
žiadal, aby súd určil aspoň niektorú zo zmluvných podmienok za neprijateľnú, svoje vyjadrenie bližšie

nešpecifikoval, z čoho vyplynulo, že ponechávajú na rozhodnutie súdu, či a ktorú zmluvnú podmienku
určí za neprijateľnú.

53. V ustanovení § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vymedzená všeobecná zásada, podľa ktorej
spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustálená práva prax zhone s
doktrinou dovodzuje záver, podľa ktorého za značnú nerovnováhu treba a priori považovať také právne
postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými
sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, respektíve nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia
nárokov zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia

od zmluvy.

54. Podstatou právneho vzťahu, ktorým je zmluva o úvere je právo dlžníka na poskytnutie peňažných
prostriedkov, ktorému právu zodpovedá povinnosť tieto prostriedky poskytnúť a súčasne povinnosť
dlžníka peňažné prostriedky vrátiť, ktorej povinnosti zodpovedá právo veriteľa na vrátenie peňažných

prostriedkov a zaplatenie úrokov. Ani z jedného z ustanovení zmluvy nevyplýva taká úprava práv a
povinností, ktorá by predstavovala akékoľvek znemožnenie uplatnenia nároku dlžníka (spotrebiteľa),
ktorý mu vyplýva zo zmluvy (právo dlžníka na poskytnutie úveru a poskytnutie revolvingu), ktorá by
akýmkoľvek spôsobom nedovoľovala alebo obmedzovala dlžníka v domáhaní sa nápravy už prijatého
plnenia, resp. ktorá by mu znemožňovala odstúpiť od zmluvy.

55. Základným zmyslom a účelom neplatnosti neprijateľnej podmienky je to, aby sa spotrebiteľ mohol
s úspechom voči dodávateľovi domáhať toho, v uplatnení čoho mu táto podmienka bránila. Žalobca
neuviedol ani v jednom prípade takú podmienku, ktorá by v skutočnosti bránila spotrebiteľovi v realizácii
a uplatňovaní takýchto práv.

56. Podľa § 44 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, vzniká
zmluva okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t.j. okamihom, kedy
navrhovateľovi dôjde vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu (§ 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka).57. Podľa právnej doktriny predpokladom vzniku zmluvy ako dvojstranného právneho úkonu sú dva
jednostranné úkony vzájomne adresované; návrh na uzavretie zmluvy (ofera v zmysle § 43a, 43b

Občianskeho zákonníka) a prijatie návrhu (akcept v zmysle § 43c Občianskeho zákonníka).

58. V predmetnom prípade je ofertou žiadosť žalobcu o poskytnutie revolvingového úveru, formálne
realizovaná jednak vyplnením a podpísaním formulára označeného ako „žiadosť o poskytnutie
revolvingovéhoúveru“anáslednedoručenímtejtožiadostidosféryveriteľaaakceptomjesúhlasveriteľa

s poskytnutím revolvingového úveru, formálne realizovaný podpisom zmluvy a doručením podpísanej
zmluvy dlžníkovi.

59. V súlade s § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 44 Občianskeho zákonníka tak
dochádza až momentom, kedy veriteľom podpísaná zmluva dôjde dlžníkovi.

60. V momente, kedy je veriteľovi predložený návrh dlžníka na uzavretie zmluvy (žiadosť) je výlučne
v dispozícii veriteľa a jeho právom, zmluvu s dlžníkom neuzavrieť a teda dlžníkovi revolvingový úver
neposkytnúť.

61. Vzhľadom na vyššie uvedené podľa názoru súdu, citované ustanovenie zmluvy nemajú povahu

neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

62. Podľa čl. 2, ods. 2.1. zmluvy zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári
Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1
a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom

úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/
Zmluvy o revolvingovom úvere ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po
vyhodnotení údajov o Dlžníkovi výšku úveru jednostranne znížiť a schváliť iné parametre požadovaného
úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom

úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa.

63. Ustanovenie ods. 2.1. zmluvy je opisom spôsobu, akým dôjde k uzatvoreniu zmluvy a týka sa
predzmluvnej fázy právneho vzťahu veriteľa a dlžníka. Uvedené ustanovenie samo o sebe nie je ani
zmluvnou podmienkou, a teda nemôže byť určené za neprijateľnú podmienku.

64. Žiaden z žalobcom uvedených údajov v bode 5 (na lícnej strane žiadosti) nie je súčasťou obsahu
zmluvy, teda objektom právneho vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom založeného zmluvou, keďže v
prípade údajov podľa bodu 5. žiadosti sa jedná výlučne o súčasť obsahu návrhu dlžníka na uzavretie
zmluvy (oferty). Obsah prijatia návrhu zmluvy (akceptu) zo strany veriteľa je vyjadrený zase v bode 6.

zmluvy (na lícnej strane zmluvy).

65. Vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu a účinné znenie ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov a z tohto kogentného ustanovenia vyplývajúcu povinnosť veriteľa s odbornom

starostlivosťou posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, poukazuje súd na to,
že podstata a účel preverovania dlžníka tkvie, a to aj z pohľadu zákonodarcu, v ochrane dlžníka a v
predchádzaní situácii, ktoré by mohli viesť na strane dlžníka k úpadku v dôsledku jeho insolvencie.

66. Predmetné ustanovenie ods. 2.1. postihuje výlučne predzmluvné štádium, preto nemôže byť ani

formálne konfrontované s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie nie je zmluvnou
podmienkou, a teda nemôže byť určené za neprijateľnú podmienku.

67. Ochrana dlžníka je realizovaná prostredníctvom ust. článku 19 ods. 19.8 zmluvy (ktoré už zmluvným
dojednaním na rozdiel od odseku 2.1. je), podľa ktorého je dlžník oprávnený od zmluvy písomne odstúpiť

aj bez uvedenia dôvodu do siedmich dní od jej uzatvorenia podľa článku 2, ods. 2.1. zmluvy.68. Podľa článku 3 ods. 3.1. zmluvy maximálna výška úveru bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa
čl. 2 ods. 2.2. tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. Maximálna výška úveru je splatná v pravidelných
splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

69. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov (ďalej len ZoSÚpôv), je ročnou percentuálnou mierou nákladov (ďalej len RPMN) sadzba,
ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 k zákonu spojených so spotrebiteľským úverom a výšky

spotrebiteľského úveru.

70. Exaktná výška RPMN je súčasťou zmluvných dojednaní a je presne špecifikovaná v bode 6. zmluvy,
pričom výška RPMN je definovaná aj v oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré je v zmysle článku 7
ods. 7.1. písm. g) zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

71. RPMN je v zmluve presne a exaktne, ako obligatórna náležitosť zmluvy podľa § 2 písm. d) ZoSÚpôv
špecifikovaná. Nejedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

72. Podľa článku 3 odsek 3.3. zmluvy v prípade, že sa počet splátok úveru požadovaných Dlžníkom
zmení na základe úpravy výšky a počtu splátok zo strany Veriteľa, Dlžník súhlasí so zvýšením resp.

znížením RPMN. Táto mu bude oznámená v oznámení Veriteľa podľa čl. 2, ods. 2.2: tejto Zmluvy o
revolvingovom úvere.

73. Podľa článku 4. ods. 4.1. zmluvy revolving je automatické navýšenie schváleného úveru o dvanásť
násobok mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. osemnásť násobok

schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. dvadsaťštyri
násobok schválenej mesačnej splátky úveru pri úvere so splatnosťou 36, 42 a 48 mesiacov.

74. Podľa článku 4 ods. 4.2. zmluvy v prípade, že Dlžník splatí vždy prvých 6 splátok a následne vždy
každých 12 splátok pri úvere so splatnosťou 12 a 18 mesiacov, resp. vždy prvých 12 splátok a následne

vždy každých ďalších 18 splátok pri úvere so splatnosťou 24 a 30 mesiacov, resp. vždy prvých 18 splátok
a následne vždy každých ďalších 24 splátok pri úvere so splatnosťou 36 mesiacov, resp. vždy každých
24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu za podmienky predchádzajúceho
schválenia zo strany Veriteľa úver automaticky navýšený, t.j. Veriteľ poskytne Dlžníkovi revolving vo
výške určenej podľa ods. 4.1. Schválenú výšku revolvingu oznámi Veriteľ Dlžníkovi v oznámení podľa

čl. 2. Ods. 2.2. tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. Na poskytnutie revolvingu nemá Dlžník bez
predchádzajúceho schválenia zo strany Veriteľa právny nárok.

75. Predmetom právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného zmluvou je práve
poskytnutie revolvingového úveru, podstatou ktorého je na rozdiel od bežného úveru opakované

poskytnutie úveru po tom, ako dlžník splní určité podmienky.

76. Argumentácia žalobcu postráda konkrétne odôvodnenie podstaty ním uplatňovaného nároku.
Predmetomzmluvyjeposkytnutiefinančnejslužby,podstatouktorejjeposkytnutierevolvingovéhoúveru.
Plnenie zo strany veriteľa po vzniku nároku na výplatu revolvingu je rovnako vymáhateľný záväzok na

strane veriteľa, ako je to v prípade nároku na úver. Poskytnutie revolvingu nie je a ani nemôže byť
viazaným predajom v zmysle dikcie ust. § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení neskorších predpisov, pretože poskytnutie revolvingu je priamo predmetom zmluvy.

77. Žalobca nijako nezdôvodňuje v čom vidí a v čom by mala spočívať značná nerovnováha v zmysle

§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

78. Žalobca si zrejme nevšimol, že revolvingový úver môže dlžník aj bez uvedenia dôvodu vypovedať,
a to podľa článku 9 ods. 9.1 zmluvy, z ktorého expressis verbis toto právo dlžníka vyplýva. Vzhľadom
k povahe poskytnutej finančnej služby, predmetom ktorej je práve revolvingový úver, právo dlžníka na

vyplatenie úveru a revolvingu, nezakladá a ani nemôže založiť na strane dlžníka žiadnu nevýhodu v
porovnaní s postavením veriteľa. Zo zmluvy vyplývajúce právo dlžníka revolving vypovedať vylučuje
konštatovanie o neprijateľnej podmienke v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.79. Podľa článku 5. ods. 5.2 zmluvy za poskytovanie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť zmluvnú
odmenu. Zmluvná odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods. 2.2 tejto zmluvy o
revolvingovom úvere a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.

80. Podľa článku 5. ods. 5.3 zmluvy za poskytnutie každého revolvingu sa Dlžník zaväzuje zaplatiť
Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2 ods.
2.2 tejto Zmluvy o revolvingovom úvere a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu.

81. Podľa článku 5. ods. 5.4 zmluvy zmluvná odmena za poskytnutie úveru predstavuje úročenie
úveru, pričom ročný úrok v percentuálnom vyjadrení je vypočítaný ako podiel budúcej hodnoty úveru
(F) a súčasnej hodnoty poskytnutého úveru (P) umocnený hodnotou 1/T, pričom T vyjadruje pomer
celkového počtu splátok poskytnutého úveru a počtu kalendárnych mesiacov v roku. Budúca hodnota (F)
je schválená výška úveru, súčasná hodnota (P) je schválená výška úveru znížená o zmluvnú odmenu.

82.Žalobcaargumentovalnerovnováhouvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľavovzťahu
k cene poskytovanej finančnej služby. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka cena plnenia
nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Navyše úprava konceptu odmeny a spôsobu jej výpočtu je
zrozumiteľná a jej výška je jednoznačne a objektívne určiteľná. Z pohľadu dlžníka nie je problematické
určiť výšku odmeny, nakoľko ide o rozdiel medzi sumou schváleného úveru a sumou vyplatenou. Pri

vypisovaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (bod 5 na lícnej strane zmluvy) dlžník vie aká
je výška zmluvnej odmeny za ním požadovaný úver. Z dôvodov uvádzaných vyššie, najmä že výška
resp. parametre požadovaného úveru nemusia byť po posúdení bonity dlžníka zhodné s výškou, resp.
parametrami schváleného úveru môže logicky dôjsť aj k zmene odmeny za poskytnutie úveru. Ak je
úver schválený v požadovanej výške a s parametrami uvedenými žiadateľom (počet splátok, ich výška),

potom zmluvná odmena je zhodná s výškou, ktorá je už uvedená v žiadosti.

83. Ak dôjde k zníženiu výšky úveru resp. zmeny parametrov úveru z dôvodu nutnosti takejto zmeny
po posúdení schopnosti splatiť úver (napr. zmena výšky splátky vzhľadom na príjmové a výdavkové
položky klienta, splácanie iných záväzkov), potom výška zmluvnej odmeny schváleného úveru nemusí

byť vždy totožná. Pri znížení výšky úveru, resp. skrátení doby splatnosti oproti požadovanej sume dôjde
aj k zníženiu celkových nákladov (teda aj zmluvnej odmeny, ktorá tvorí ich súčasť).

84. Podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy v prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2)
so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o revolvingovom úvere je Veriteľ

oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania.

85. Takáto výška sankcie by mohla nastať výlučne vtedy, ak by omeškanie dlžníka - teda porušenie
základnej povinnosti dlžníka predstavujúcej podstatu zmluvného vzťahu - splniť v splátkach to, k čomu
sa zaviazal trvalo 365 dní.

86. Zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že
nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej
ujme, ktorá by mu mohla nesplnením zabezpečeného záväzku vzniknúť.

87. Nárok na sankciu a jeho zvyšovanie v zmysle odseku 14.1 je závislý výlučne od správania dlžníka -
neplnenie zmluvných povinností, teda dlžník sám ovplyvní, či nárok vznikne a aká bude výška sankcie.

88. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil

svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

89. Z výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. k Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľovi neprináleží ako
jeho základné právo aj právo porušovať základné zmluvné povinnosti, ku ktorým sa dobrovoľne zaviazal.
Povinnosť riadne splniť svoje záväzky je ekonomickou a právnou podstatou uzavretého zmluvného

vzťahu. V prípade sankcie podľa odseku 14.1 nejde o akúkoľvek povinnosť zo zmluvy, ale o takú, ktorá
svojou povahou súvisí s existenciou a účelom celého zmluvného vzťahu.90. Podľa článku 7 ods. 1 smernice bez ujmy na článok 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzavretá a na všetky okolnosti súvisiace
s uzavretím zmluvy, v dobe uzavretia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu,

na ktorej je závislá.

91. Predmetné ustanovenie zakotvuje základ pre interpretáciu každého zmluvného ustanovenia, pričom
jeho účelom je zabrániť zneužívajúcemu výkladu práva, a to aj v prospech dlžníka. V zmysle toho
hodnotenie povahy odseku 14.1 vyžaduje zohľadnenie významu zabezpečovanej povinnosti z hľadiska

porovnania s inými povinnosťami dlžníka vyplývajúcimi z právneho vzťahu, a tiež z hľadiska existencie
tohto právneho vzťahu.

92. Denne predstavuje zmluvná pokuta podľa uvedeného ustanovenia 1/500 (jednu päťstotinu) z výšky
zabezpečenej povinnosti.

93. Namietané ustanovenie, vzhľadom na povahu zabezpečovanej povinnosti a jej význam spomedzi
všetkých ostatných povinností plynúcich zo zmluvy či z právnych predpisov v súvislosti so zmluvným
vzťahom, nevyžaduje neúmerne vysokej sankcie ako kompenzácie omeškania. Jedna päťstotina za
deň omeškania v porovnaní s výškou splátky nepredstavuje popretie akéhokoľvek základné práva
spotrebiteľa.

94. Podľa článku 14 ods. 14.5 zmluvy v prípade omeškania Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto Zmluvy o revolvingovom úvere má
Veriteľprávozverejniť(použiť)osobnéúdajeDlžníka,Spoludlžníka1aSpoludlžníka2 vrozsahumenaa
priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla, identifikačného čísla

spolu so skutočnosťou existencie ich záväzkov po splatnosti pre potrebu vymáhania svojich splatných
nárokov, k čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o revolvingovom úvere
udeľujú svoj výslovný a neodvolateľný súhlas.

95. Zverejnenie osoby v zozname dlžníkov samo o sebe nie je spôsobilé vyvolať neoprávnený zásah do

práva na ochranu osobnosti, nakoľko podľa právnej doktriny aj ustálenej judikatúry môže takýto zásah
vyvolávať len nepravdivý údaj.

96. Podľa článku 18 ods. 18.1 zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,

ukončením či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej
v článku 18.2 tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. Výber z jednej alternatív riešenia sporov podľa tejto
Zmluvy o revolvingovom úvere spočíva na žalobcovi.

97. Citované ustanovenia zmluvy nemajú povahu rozhodcovskej doložky v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

98. Opätovne zhodnotiac úverovú zmluvu č. 8000052566 zo dňa 10.10.2006 a vychádzajúc z vyššie
uvedených dôvodov, súd nedospel k záveru, že zmluva, ako tvrdil žalobca, obsahuje viaceré neprijateľné

podmienky.

99. Pokiaľ pôvodne v rozhodnutí súd priznal žalobcovi bezdôvodné obohatenie voči žalovanému, a to
čiastku rovnajúcu sa odmene za poskytnutie druhého revolvingu, po doplnenom dokazovaní dospel
k záveru, že na strane žalovaného nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie z plnenia, ktoré nikdy

neprijal, čo potvrdil sám žalobca (listina označená ako Karta klienta Q.I. P.).

100. Žalobca sa svojím návrhom súčasne domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 2.440 €, ktoré malo spočívať v tom, že ho pracovníci žalovaného telefonicky a aj
prostredníctvom listov viackrát vyzvali na splatenie dlhu, pričom sa mu mali vyhrážať súdnym konaním

resp. následnou exekúciou. V tomto smere žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy, nepreukázal
skutočnosti odôvodňujúce priznanie finančného zadosťučinenia, keďže konanie o ochranu spotrebiteľa
je návrhovým konaním a bolo na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania
závažnosti vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nie je úlohou súdu exoffo nahrádzať procesnú aktivitu žalobcu ohľadne jeho dôkazného bremena, žalobca musí preukázať
príčinnú súvislosť medzi porušením práv alebo povinností s ujmou, o ktorej tvrdí, že je spôsobená.
Žalovanému by bolo možné pričítať len ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s porušením, keďže žalobca

tieto skutočnosti žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, súd jeho žalobu o primerané finančné
zadosťučinenie, zamietol.

101. . Na základe takto vykonaného dokazovania prvostupňový súd dňa 20.11.2012 vydal rozsudok,
ktorým:

I. Žalobu žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.440 Eur zamietol.

II. Žalobu žalobcu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2.440 Eur zamietol.

III. O trovách konania rozhodol tak, že súd o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

102. Na základe podaného odvolania žalobcom a intervenientom, ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie
zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené alebo toto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie,
odvolací súd svojim rozhodnutím sp. zn. 6Co 14/2013 zo dňa 13.11.2013 rozhodol tak, že rozsudok

okresného súdu vo veci samej zmenil a žalobu žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
1.015,73 Eur a o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.000,- Eur zamietol.
Výrok, ktorým súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30-tich dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

103. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu žaloby na začatie konania je zrejmé, že
žalobca uplatnil voči žalovanému právo na určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 8000052566 zo
dňa 10.10.2006, právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 2.440,- Eur, finančného
zadosťučinenia vo výške 2.440,- Eur a náhrady trov konania. V žalobe sa konštatuje, že žalobca ako

spotrebiteľ uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu boli poskytnuté
peňažné prostriedky vo výške 127.060,- Sk. Zmluvu podpísal narýchlo, bol v nepriaznivej finančnej
situácii. Žalovaný porušil jeho spotrebiteľské práva tým, že použil neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré
boli v žalobe špecifikované.

104. Okresný súd rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 11C/52/2010-195 zo dňa 15.2.2011 tak, že žalobu
zamietol v časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy v celosti a určil neprijateľnosť jednotlivých
zmluvných podmienok. Zároveň týmto rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi titulom
bezdôvodného obohatenia sumu 1.015,73 Eur a vo zvyšnej časti žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietol. Prvostupňový súd ďalej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách
konania si vyhradil na samostatné uznesenie.

105. Krajský súd prvostupňový rozsudok zrušil uznesením č.k. 6Co/205/2011-235 zo dňa 31.7.2012
vo výrokoch o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, vo výroku o povinnosti vydať bezdôvodné

obohatenie, vo výroku o povinnosti zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie a v závislom výroku o
trovách konania. V ostatných výrokoch ostalo napadnuté rozhodnutie nedotknuté.

106. Predmetom ďalšieho konania pred prvostupňovým súdom tak bola už len tá časť žaloby na začatie
konania, vo vzťahu ku ktorej krajský súd prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

107. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, a žiadal tento rozsudok, ako aj rozsudok
súdu prvého stupňa, zrušiť a vrátiť tomuto súdu na rozhodnutie. Namietal, že postupom súdu mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom, rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ako
aj trpí tzv. inou vadou, ktorá má za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Poukázal aj na

to, že rozhodnutie súdu je v rozpore s európskymi normami na ochranu práv spotrebiteľa a porušuje
práva spotrebiteľa podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie. Mal za to, že k odňatiu možnosti
konať pred súdom prišlo tým postupom súdu, že napadnuté rozhodnutie je v celosti nepreskúmateľné
a v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súduSlovenskej republiky. V ďalšom texte svojho odvolania podrobne rozoberal nesprávne právne posúdenie
v predmetnej veci z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa.

108. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplynulo, že prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia
(zavinenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva predovšetkým
vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého

predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j.
ak vyplýva z rovnakého skutku).

109. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd
po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci

právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke
v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie
je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie
(či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie
žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom

konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom
konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo
singulárnej sukcesie.

110. Rozsudok zamietajúci žalobu je prekážkou veci právoplatne rozhodnutej len v rozsahu rozhodnutia

o predmete sporu (totožnosť predmetu rozhodovania, V 9/1986).

111. V predmetnej veci, potom, ako odvolací súd uznesením zo dňa 31. júla 2012 sp. zn. 6Co 205/2011
zrušil prvý rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch II. až VIII., X. a XII. a v tomto rozsahu vrátil vec na
ďalšie konanie okresnému súdu a rozhodol, že v nenapadnutých výrokoch I., IX. a XI. ostáva rozsudok

súdu prvého stupňa nedotknutý, súd prvého stupňa mal konať len o tej časti nárokov žalobcu, ktoré
neboli odvolacím súdom po podanom odvolaní zrušené, a to celkom pochopiteľne, nakoľko odvolateľ,
v tomto prípade žalovaný, ani subjektívne nebol oprávnený napadnúť odvolaním tie výroky (označené
IX. a XI.), ktorými bol nárok na plnenie titulom bezdôvodného obohatenia v časti nad 1.015,73 Eur a
v časti o nároku na finančné zadosťučinenie v časti nad 1.000,- Eur, zamietnuté. Ak však súd prvého

stupňa rozhodoval opätovne o nároku žalobcu v plnej výške, tak ako to uviedol, vo výroku svojho
druhého rozsudku zo dňa 20. novembra 2012 č.k. 11C 52/2010-308, keď nároky žalobcu na zaplatenie
bezdôvodnéhoobohateniavovýške2.440,-Euranazaplatenieprimeranéhofinančnéhozadosťučinenia
vo výške 2.440,- Eur zamietol, rozhodoval v tejto časti opätovne, napriek tomu, že už bola v tejto časti
vec právoplatne rozsúdená.

112. Odvolací súd nesprávnym postupom sám „opravil“ rozsudok súdu prvého stupňa, keď ho zmenil
a rozhodol vo výroku za súd prvého stupňa, tak ako to mal urobiť sám. Takýto procesný postup je
neprípustný, pretože procesným dôsledkom res iudicata je len zastavenie konania, nie zmena výroku.
Odvolací súd preto mal pre uvedenú vadu rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

113. So zreteľom na túto zistenú vadu konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského
súdu, ako i súdu prvého stupňa, podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal vecným prieskumom dovolaním napadnutého rozhodnutia.

114. Vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 154/2014 zo dňa
31.5.2016 prvostupňový súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 27.10.2016, kedy žalobca a ani
jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť žiadnym relevantným spôsobom
neospravedlnili, hoci boli riadne poučení podľa ust. § 182 ods. 1 CSP. Súd vypočul právneho zástupcu

žalovaného a na základe už predložených listinných dôkazov vo veci opätovne rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku rozhodnutia.115. Prvostupňový súd opätovne zhodnotil dôkazy, ktoré boli súdu predložené v priebehu
predchádzajúcich konaní a rozhodoval o tej časti žaloby, ktorá bola zrušená a vrátená odvolacím súdom
uznesením sp. zn. 6Co 205/2011 zo dňa 31.7.2012.

116. Predmetom rozhodnutia prvostupňového súdu bol už len nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.015,73 Eur a nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 1.000,- Eur, nakoľko v prevyšujúcej časti prvostupňový súd svojim rozsudkom zo dňa 15.2.2011
žalobu zamietol a v odvolacom konaní v tomto smere zostalo rozhodnutie nedotknuté.

117. Súd opätovne poukazuje na svoju podrobnú argumentáciu odôvodnenia rozsudku zo dňa
20.11.2012 ohľadom žaloby žalobcu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.015,73 Eur a
žalobuozaplatenieprimeraného finančnéhozadosťučineniavovýške1.000,-Eur.Jepotrebnéopätovne
uviesť k žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, že nároky na vrátenie odmeny v súvislosti s
uzavretím zmluvy, ako aj poskytnutím prvého revolvingu boli premlčané. Druhý revolving bol stornovaný.

Nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nebol riadne preukázaný a jeho priznanie
bolo vylúčené vzhľadom na neúspech žalobcu v ostatných častiach žaloby.

118. Podľa § 255 ods. CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

119. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

120. Vzhľadom na to, že vo veci mal plný úspech žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania proti
žalobcovi v plnom rozsahu.

121. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd

Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.