Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714010936
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5714010936.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

07.12.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
R. M., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom M., Ž. XXX/X, okres Y.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 30.06.2012 v čase o 13,00 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Escort ev. č. Y. XXX

Z. po miestnej komunikácii ulice Komenského v Turanoch, okres Martin, v smere od železničnej
stanice ku križovatke s Ul. Osloboditeľov, označená ako cesta vedľajšia s dopravným značením Daj
prednosť v jazde, pričom keď sa nachádzal v uvedenej križovatke, ktorú prechádzal v smere doľava,
po Ul. Osloboditeľov v smere od Martina, po ceste označenej ako hlavná, viedol nevodič R. Y., nar.
XX.XX.XXXX pod vplyvom alkoholu 0,85 g/kg, motocykel značky Aprilia bez evidenčného čísla a v
uvedenej križovatke obvinený nedostatočne vyhodnotil situáciu na hlavnej ceste, v dôsledku čoho došlo
k stretu vozidla Ford Escort s motocyklom Aprilia, ktorý narazil prednou časťou do ľavej prednej časti

vozidla Ford Escort, na motocykli sa okrem R. Y. viezol aj spolujazdec Y. V., nar. XX.XX.XXXX, po strete
vozidla s motocyklom R. Y. ako aj Y. V., ktorí nemali na hlavách ochranné prilby, boli nárazom prehodení
ponad vozidlo Ford Escort a následne spadli na vozovku,
poškodený R. Y. utrpel zlomeninu spodiny lebečnej, pretrhnutie väzov krčno - záhlavového spojenia,
pomliaždeniemozgovéhomostu,krvácaniepodmäkkúblanumozgovú,tržnéranyaodreninynarôznych
častiach tela - zranenia nezlučiteľné so životom, ktorým na mieste podľahol,
poškodený Y. V. utrpel pomliaždenia s krvácaním v spánkovo-temennej oblasti mozgu vľavo, krvácanie
pod mäkkú plenu mozgu v temennej oblasti pravej hemisféry, zlomeninu pravej očnice s krvácaním do

čuchovej a čeľustnej dutiny, pomliaždenie ľavých pľúc, zlomeninu dolnej časti pravej stehnovej kosti s
posunom úlomkov a zlomeninu hornej časti pravej ramennej kosti s posunom úlomkov - zranenia, ktoré
si vyžadujú podľa znaleckého posudku Y.. E. Q., T.. vystavenie práceneschopnosti v trvaní minimálne 6
mesiacov, pričom doba liečenia v danom prípade predstavuje minimálne 8 - 12 mesiacov,
poškodením motocykla zn. Aprilia bez evidenčného čísla vznikla škoda pre jeho majiteľa Y. U., nar.
XX.XX.XXXX vo výške cca 300 €,
obvinený svojim konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. a), § 137 ods. 1, Zákona č. 8/2009 o

cestnej premávke v znení neskorších predpisov,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,č í m s p á c h a l

- prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h)
Tr. zákona,
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm.
h) Tr. zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona a s použitím § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon
uloženého úhrnného trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu na 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zákona súd

obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere
2 (dva) roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených - spoločnosť Dôvera - zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava,
Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 a U. Y., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom M., L. Č.. XX, s nárokmi

na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2Pv 360/12/5506 podala dňa 30.06.2014
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému R. M., stíhanému pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1,
ods. 2, písm. a) Tr. zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka
poškodenéhoY.V.,výsluchomsvedkyneY.M.,výsluchomznalcaK..R.C.,prečítanímvýpovedísvedkov
poškodených a znaleckého posudku z prípravného konania so súhlasom prokurátora a obžalovaného.

Ďalejsúdprečítalaj listinnédôkazynachádzajúcesavspise,oboznámilsasfotodokumentáciou,pričom
ustálilskutkovýatrestnoprávnystavvecitakakojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.Vdanej
veci prvostupňový súd rozhodol rozsudkom z 07.03.2016, ktorý bol na základe odvolania obžalovaného
uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 3To/88/2016 z 09.03.2017 zrušený, pričom nadriadený súd uložil
okresnémusúdupredmetnúvecvpotrebnomrozsahuznovuprejednaťarozhodnúť.Okresnýsúddoplnil

dokazovanie v intenciách uznesenia krajského súdu zo dňa 09.03.2017.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný R. M. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie
podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe
prokurátora. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v deň nehody išiel z miesta bydliska do
Martina. Išiel na jeho vozidle zn. Ford Eskort spolu s manželkou a dcérami do Martina. Odchádzal okolo

obeda, bol oddýchnutý, necítil sa zle ani žiadnu únavu. Vozidlo šoféroval on, manželka bola na miestespolujazdca a deti boli vzadu. Keď došiel do križovatky, pozrel na ľavo, kde asi tak na 100 metrov videl
odstavenú Škoda Octaviu. V križovatke bol ešte krík a ten mu zavadzal vo výhľade cez tú Octaviu. Potom
sa pozrel do zrkadla, kde vzadu za Octaviou videl nejaké pohybujúce sa osoby, ale boli v dosť veľkej

vzdialenosti, nevidel na čom sa pohybujú. On cez to vozidlo Škoda Octavia zlatej farby, aj cez zrkadlo,
videl, že vo vzdialenosti 80-100 metrov naľavo od neho sú nejaké osoby, on to vyhodnotil tak, že môže
prejsť tou križovatkou, preto vošiel do tej križovatky. Motocyklista sa veľmi rýchlo priblížil k jeho vozidlu,
preto podľa neho musel ísť minimálne rýchlosťou 80 km za hodinu, vzhľadom aj na poškodenie jeho
auta. On bol na vedľajšej ceste, je tam značka daj prednosť v jazde, ale on nemal komu dať prednosť,

tú situáciu vyhodnotil tak, že stihne prejsť križovatkou a nikoho neobmedzí, ani neohrozí. Podľa neho
príčinou dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy motocykla, ktorý síce išiel po hlavnej ceste, ale priveľmi
rýchlo. V tom čase pre rýchlosť v obci už platila rýchlosť 50 km za hodinu. Čo sa týka tej motorky, bola to
terénna motorka, čo si on pamätá, táto motorka nemala ani predné osvetlenie. Vie o tom, že tá motorka
mala technické problémy, hneď ako sa to stalo, prišli tam chlapci z dediny, tí uvádzali, že motorka mala
problémy s brzdením,že dobre nebrzdila, to uvádzalpriamomajiteľ tej motorky. Tá motorka nezanechala

žiadne brzdné stopy, nebolo badať, že ten motocyklista brzdí, alebo reaguje na neho, išiel rovno na neho,
tá motorka nemala ŠPZ. Nebohý vodič pochádzal z M., určite poznal cestnú situáciu v obci, v tomto
mieste sa často stávajú nehody, keď tadiaľ chodí, vždy si dáva pozor. Keď prišiel na hranicu križovatky,
zaradil jednotku, tam prvýkrát zastavil, vtedy pozeral naľavo a napravo, naľavo zbadal tú Octaviu, ako
už uvádzal, vyhodnotil to tak, že nemá dostatočné rozhľadové pomery, preto sa s vozidlom posunul asi o

meter dopredu. Dá sa povedať, že zastal, mal stlačenú spojku, potom, keď zistil, že má voľnú cestu, sa
pohol do križovatky, vtedy sa znova pozrel naľavo a napravo a vtedy uvidel ten prichádzajúci motocykel.
Nachádzal sa v tom jazdnom pruhu do Martina a zastal. Tá zákruta sa točí doľava a tá zlatá Octavia
zamedzovala výhľadu na oba jazdné pruhy. On videl len to, čo bolo nad tou Octaviou vyššie. Z výsledkov
krvných testov vie, že nebohý vodič motorky mal vypité, vie, že mal obuté šľapky, tie na motorku vôbec

nepatria, mal šortky nemal ani okuliare ani prilbu, žiadne bezpečnostné prvky. On len z počutia vie, že
nebohý motocyklista mal viacero takýchto nehôd, že ohrozoval motorkou aj ďalších občanov. Čo sa týka
vedenia motorových vozidiel, on jazdí od 18 rokov, pobehal kus sveta, nemal žiadnu nehodu, dokonca
ani pokutu za rýchlosť, snaží sa jazdiť vždy podľa predpisov. Čo sa týka rýchlosti motocykla, on uvádzal
tú rýchlosť minimálne 80 km/hod., mohlo to byť aj viac, je to ťažko posúdiť. Po strete motocyklistu s

jeho autom, telo nebohého poškodeného sa našlo až 30 metrov od jeho vozidla. Vie posúdiť poškodenie
jeho vozidla, pretože je automechanikom - bolo ohnuté rameno, bolo vytrhnuté riadenie, celý predok
posunutý o 5 cm, odtrhnutý blatník, aj predná časť bola poškodená, toto vozidlo aj vyradil, išlo do šrotu.
Na ďalšie otázky obžalovaný vypovedal, že keď vstupoval do križovatky, pozrel sa do zrkadla ktoré je v
križovatke, ale to zrkadlo je dosť skresľujúce, preto sa pozeral priamo a posunul sa bližšie. Keď zastal v

tom pravom jazdnom pruhu a keď sa pozrel doľava, videl rýchlo sa približujúci motocykel, ktorý išiel na
neho, bola to sekunda až sekunda a pol. Po tom čo ho uvidel, on chcel dať spiatočku, ale už to nestihol.
Ten motocyklista, keď sa rútil na neho, jemu to pripadalo, ako keby nevnímal cestu, ani jeho. Na tom
motocykli svetlo nesvietilo.

Svedok poškodený Y. V. na hlavnom pojednávaní a po zložení prísahy vypovedal, že čo si pamätá pred
tou dopravnou nehodou, ten kamarát pešo prišiel k nemu domov a odtiaľto pešo išli k nemu. Ten kamarát
Y. potreboval niečo s tou motorkou pomôcť. Oni to u neho spravili a potom ho Y. išiel zaviesť. Išiel na
motorke a namiesto toho, aby išiel smerom k nemu, išiel opačným smerom. Na poškodenom nebohom Y.
nebolo vidieť, že je pod vplyvom alkoholu. Keď bol s ním, u neho, nepili alkoholické nápoje. On bol s ním

od 7-8 hodiny ráno. Najprv boli u neho doma a následne išli k nemu. Už si presne nepamätá, čo na tej
motorke robili. Čo si spomína, Y. pozeral na nejaké lanká. Od tej dopravnej nehody má výpadky pamäte.
On ani nevie, čo sa vtedy stalo. Na tú dopravnú nehodu si vôbec nespomína. On si pred tou dopravnou
nehodou pamätá to, že si sadol na miesto spolujazdca na motorke. Potom si už nič nepamätá. Čo sa
týka toho časového ohraničenia, asi pol hodinu po tom, čo prišiel k Y. a potom, čo ho išiel zaviesť a stala

sa tá dopravná nehoda, uplynulo zhruba 30 minút. Po celý čas Y. bol s ním. Nestalo sa, že by sa vzdialil.
Y. mu rozprával, že ten majiteľ mu dal opraviť tú motorku. Čo mal na nej opravovať, nevedel, on si to ani
nevšímal. Nevedel o tom, že by nebohý Y. na tejto motorke jazdil aj deň pred dopravnou nehodou. Ani
nevedel,žebymalpredtýmnejakédopravnénehody.Nevedel,ženebohýY.nemalvodičskéoprávnenie.
Boli normálne oblečení pred jazdou na tej motorke. Zdá sa mu, že nemali prilby ani okuliare. Nevedel

čo mal vtedy nebohý Y. obuté na nohách. Počasie bolo vtedy pekné. On je vodič. On chodí aj cez tú
križovatku, kde sa stala tá dopravná nehoda. Čo sa týka otázky na to zrkadlo v tej križovatke, k tomu
povedal, že jemu sa tam dosť ťažko chodí. Na vysvetlenie uvádzal, že predtým tam bola „STOP“-ka,
potomtamdalitozrkadloadaliznačku„DAJPREDNOSŤVJAZDE“.Niekedyjezrkadlozránazahmlené.Na to zrkadlo sa dakedy dá spoľahnúť. Zdalo sa mu, že tá motorka nemala ŠPZ. Keď Y. naštartoval tú
motorku, vie, že tá motorka svietila.

Svedkyňa Y. M., manželka obžalovaného, po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom
pojednávaní uviedla, že čo sa týka tej predmetnej nehody, bolo to už dosť dávno. Z tej dopravnej
nehody si ešte niečo pamätá. Išli s manželom z ich domu do Martina. Išli vozidlom Ford Escort. Keď
prichádzali ku križovatke, jej manžel zastavil na križovatke a keď sa pohol, následne došlo k nárazu.
Bol tam zápach benzínu. Oni vyšli z auta a zistili, čo sa stalo. Manžel hneď volal záchranku. Deti

poslali domov. Čo sa týka umiestnenia poškodených, ten pán V. bol podstatne ďalej od nich. Pán Y.
bol bližšie k ich autu. Ona moc vozovku nesledovala. Až neskôr, keď sa rozhliadala, od tej dopravnej
nehody si všimla ďalej odparkované auto v smere z Martina. Prilby tí účastníci dopravnej nehody nemali.
Vodič motorky mal slnečné okuliare. Tie boli na zemi, ako aj jeho mobil. Mal vyzuté šľapky. Aj ten
druhý účastník mal okuliare, tie boli tiež na zemi. Tých účastníkov poznala. Hlavne pán Y. často sedel
v pohostinstve. Osobne ich však nepoznala, ale vie, o koho ide. Ona nevnímala ten nehodový dej,

ako sa správal motocyklista. To vozidlo na ľavej strane prvýkrát vnímala možno až vtedy, keď prišla tá
záchranka, keď človek začal premýšľať. Po tej dopravnej nehode si to nevšimla. Išla pozerať, prípadne
pomáhať poškodeným. To vozidlo, myslí, že to bola Octavia. Od tej križovatky bolo vzdialené do tých
15 metrov. Do hodiny to vozidlo bolo odtiaľ preč. Vie, že to vozidlo patrí majiteľovi nehnuteľnosti, ktorý
tam v blízkosti býva. Čo sa týka predmetného vozidla, vtedy šoféroval manžel ich vozidlo, ona sedela

na mieste spolujazdca. Deti boli vzadu. Vie, že pred predmetnou križovatkou je zrkadlo. Ona sa do toho
zrkadla nepozerala.

Znalec K.. R. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vypovedal, že ani s odstupom
času nemá dôvod meniť závery jeho znaleckého posudku č. 8/2014. On sa pridržiava záverov svojho

znaleckého posudku, podľa ktorých nesprávnym prvkom v technike jazdy vodiča vozidla Ford bolo to,
že si nedostatočne skontroloval situáciu na hlavnej ceste, v dôsledku čoho neidentifikoval motocyklistu
idúceho po hlavnej ceste a uskutočnil vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú cestu takým spôsobom,
že motocyklista jazdiaci po hlavnej ceste už nemal možnosť zo svojej rýchlosti zrážke zabrániť. Ku
vzájomnému kontaktu vozidla a motocykla došlo v križovatke Ulice Osloboditeľov a Komenského ulice.

Miesto zrážky sa nachádza cca 3,1 m od pravého okraja Ulice Osloboditeľov. Nárazová rýchlosť vozidla
Ford bola 6 až 8 km/h a rýchlosť motocykla v čase zrážky bola 55 až 68 km/h. Rýchlosť motocykla aj
v čase pred zrážkou bola 55 až 68 km/h. Vozidlo Ford pred zrážkou zrýchľovalo z nulovej rýchlosti.
Pre vyhodnotenie technickej príčiny vzniku dopravnej nehody bolo potrebné určiť nesprávne prvky
v technike jazdy účastníkov, ktoré mali vplyv na jej vznik. Vjazd vozidla Ford bol kolíznym prvkom,

ktorý vyvolal ohrozenie. Na kolízny vjazd vozidla Ford motocyklista nemal čas vykonať taký úkon, aby
dokázal zo svojej rýchlosti zrážke s vozidlom Ford zabrániť. Rozhľadové pomery aj pri priamom pohľade
umožňovali vodičovi vozidla Ford také vyhodnotenie situácie, aby dokázal dať prednosť vjazde (dlhším
sledovanímhláv,ktoréspozorovalvodičvozidlaFordichbolomožnésprávne identifikovať).Vkrižovatke
je umiestnené aj zrkadlo, ktoré vylepšuje výhľad zo smeru, odkiaľ prichádzal motocykel. Ak by vodič

sledovalsituáciuceztotozrkadloblížiacimotocykelbymalspozorovať.Osádkamotocyklanemalaprilby,
čo mohlo viesť k pomýleniu vodiča vozidla Ford pri hodnotení situácie pred vjazdom do križovatky a
motocyklista použil na jazdu motocykel, ktorý nemal vo vyhovujúcom stave zadnú brzdu.
Na otázky obhajcu znalec ďalej na uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo
spisového materiálu, ktorý mu bol zaslaný. V znaleckom posudku uvádzal aj podklady, ktoré mal

pre vypracovanie znaleckého posudku a znalecký posudok vypracoval aj z osobnej ohliadky miesta
dopravnej nehody. Ako znalec bol pribratý až 07.01.2014, aj tá ohliadka miesta činu sa odohrala až po
tom pribratí. Čo sa týka postupu pri vypracovaní znaleckého posudku, vychádza zo spisového materiálu,
ohliadky miesta činu, z poškodenia vozidiel, určí postavenie vozidiel v čase zrážky, miesto zrážky a
počíta nárazovú rýchlosť vozidiel, načo využíva program PC CRASH. V tomto programe je viac možností

výpočtu, je to metóda rázu, kde na základe poškodení vozidiel sa vypočíta nárazová rýchlosť. Ďalej
sa využíva viactelesový systém výpočtu, kde už vozidlo nie je ako jeden tuhý celok, ale sa skladá z
jednotlivých častí a takto sa dá počítať nárazová rýchlosť. Ďalej sú známe závislosti odhodenia tiel
pasažierov, motocykla po náraze do vozidla a na základe týchto výpočtov stanovil nárazovú rýchlosť
motocykla v čase zrážky na 55-68 km/hod. Rýchlosť vozidla Ford bola 6-8 km/hod. Čiže veľmi nízka,

ako keby išiel vodič zastaviť. V tom náčrtku z miesta dopravnej nehody na č.l. 66 znaleckého posudku
nie je zakódovaná vzdialenosť z križovatky. Ale on to uviedol aj v znaleckom posudku, že bol na mieste
dopravnej nehody a táto informácia sa dá zistiť aj z verejne dostupných máp. Takýto obrázok je na č.l.
14 znaleckého posudku. S posunom vozidla po strete neuvažoval. To si vypočíta sám program. Jehopovinnosťou je určiť miesto zrážky a ten program vypočíta pohyb týchto vozidiel. So zaťažením vozidla
rátal. Je to uvedené na strane 52 jeho znaleckého posudku, pridal ešte 60 kg vpredu a 50 kg vzadu.
Je to špecifická zrážka motocykla s vozidlom, pri ktorej v čase zrážky osádka motocykla nespôsobuje

plné poškodenie vozidla, ale pokračuje ďalej v dráhe letu do konečných polôh. Aby sa vyhol nejakým
odchýlkam, ktoré by mohli spôsobiť nepresnosť záverov, uvažoval s hmotnosťou motocykla až 312 kg
pri prepočte poškodení. Vozidlo od križovatky do spojnice ciest, kde mohlo stáť, prešlo 3,1 metra a
vtedy došlo k zrážke. Následne pokračovalo ďalej dopredu, pričom bolo pootočené doprava a vykonalo
dráhu približne 0,6 metra. Pri zohľadnení poškodenia motorového vozidla a motocykla vychádzal z

fotodokumentácie,ktorá mubolaposkytnutá.Prenehojerozhodujúcepoškodenievozidlaanáslednesa
robíprepočetnatenmotocykel.Pripoškodenímotorovéhovozidlavychádzalzpoškodeniatvaruvozidla,
ako je to uvedené na obrázkoch na strane 17 jeho znaleckého posudku. Pri vyhodnotení poškodenia sa
hodnotí vonkajší tvar tohto poškodenia a keď je tento tvar rovnaký na tom vzorkovom vozidle, ktoré je
rovnakej tuhosti a má známu túto hodnotu, tak on potom môže priradiť tomuto vozidlo takúto hodnotu,
ktorú následne používa do zadania toho programu PC CRASH a preto tie fotografie poškodenia uvádza

aj v znaleckom posudku, aby to bolo kontrolovateľné. Pri výpočte sa využívajú aj iné metódy, ako v
tomto prípade, to bolo odhodenie tiel pasažierov motocykla. Na základe čoho je tiež možné stanoviť
nárazovú rýchlosť, je to na strane 20 znaleckého posudku. A vlastne tie rýchlosti, ktoré stanovil pomocou
energetickej ekvivalentnej rýchlosti a výpočtom v programe PC CRASH sú na hornej hranici pre dané
odhodenie. Vzhľadom k tomu, že to poškodenie vozidiel je vždy v určitej tolerancii, je aj nárazová

rýchlosť motocykla vypočítaná až v rozpätí 55-68 km/hod., čiže pomerne veľké rozpätie. Motocyklista
nezanechal žiadne brzdné stopy. Pán M. do zápisnice uviedol, že nebrzdil, neurobil žiadny vyhýbací
manéver a hodnotil to ako nepochopiteľné správanie. On vychádzal z celého spisového materiálu. Ak
neboli zistené žiadne brzdné stopy a druhý vodič povie, že nebrzdil, že sa nevyhýbal, nemohol tam
dávať brzdenie do jeho znaleckého posudku. Pre vyhodnotenie technickej príčiny dopravnej nehody

bolo potrebné zistiť, či vodič vozidla Ford ohrozil motocyklistu vo vzťahu k dovolenej rýchlosti. To, že by
zastavil, to nesúvisí s týmto. Tam je dôležité to, že musel brzdiť intenzívne, čiže došlo k ohrozeniu. Ak
nehodový dej prebiehal na dolnej hranici vypočítanej rýchlosti motocykla, potom pri včasnej reakcii by
motocyklista zastavil pred miestom zrážky z rýchlosti 41 km/hod. Ak nehodový dej prebiehal na hornej
hranici vypočítanej rýchlosti, potom by motocyklista pri včasnej reakcii zastavil z rýchlosti 50 km/hod.

To je za predpokladu, že by včas intenzívne brzdil. Za predpokladu, že by nehodový dej prebiehal na
hornej hranici vypočítanej rýchlosti, potom sa technika jazdy motocyklistu podieľala na technickej príčine
dopravnej nehody. Ak nehodový dej prebiehal na dolnej hranici vypočítanej rýchlosti motocykla, potom
technickou príčinou dopravnej nehody bola len nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Ford. V tomto
prípade rýchlosť motocykla bola nesprávnym prvkom, technika jazdy motocyklistu, ale sa nepodieľala na

technickej príčine vzniku dopravnej nehody, pretože ani z rýchlosti 50 km/hod. by motocyklista nehode
nezabránil. V takomto prípade by narazil rýchlosťou 33 km/hod. do vozidla Ford. Je to nižšia rýchlosť,
ako bola v čase nehody, čo by mohlo spôsobiť iné následky na zdraví, menšie silové pôsobenie a iné
následky. V čase, kedy mal rozpoznať kolíznu situáciu motocyklista, sa nachádzal vo vzdialenosti 20-25
metrov pred miestom zrážky; 20 metrov pri rýchlosti dolnej vypočítanej a to 55 km/hod. a 25 metrov pri

rýchlosti hornej vypočítanej, t.j. 68 km/hod. motocyklistu. On keď vidí rozsah poškodenia na fotografiách
a toto porovná s fotografiami známych poškodení, s dostatočnou istotou vie stanoviť tento rozsah.
Existujezávislosťskráteniarázvoru,pomocouktoréhosadáveľmihruboaibavobmedzenýchprípadoch
stanoviť nárazová rýchlosť motocykla. Táto tabuľka skrátenia rázvoru motocykla sa týka len cestných
motocyklov a je orientačná, preto ju nepoužil v tomto konkrétnom prípade. Pokiaľ by vozidlo Ford stálo,

odchýlka v rýchlosti motocykla by bola malá. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z ďalších
údajov, pasažierov motocykla a vyššia rýchlosť by nebola ani možná. Čo sa týka rozhľadových pomerov,
vodič, ktorý jazdí po hlavnej ceste má rozhľad na takú vzdialenosť, aby dokázal z dovolenej rýchlosti
bezpečne zastaviť, ak mu nevznikne náhla prekážka. Rozhľadové pomery z vedľajšej cesty sa dajú
spoľahlivo vyhodnotiť cez zrkadlo, ktoré je nainštalované. Tu snáď môže uviesť, že tí vodiči toto často

podceňujú.Čosatýkaalkoholu,čimalvplyvnareakciumotocyklistu,tojeotázkapreinéhoznalca.Avšak
z vlastných skúseností a iných prípadov môže potvrdiť, že to mohlo mať vplyv. Rozhľadové možnosti
z pozície motocyklistu sú zobrazené na strane 37 jeho znaleckého posudku a zhruba 2 sekundy pred
tou zrážkou nemusel vidieť motocyklista auto obžalovaného. Ak by tam stálo vozidlo obžalovaného 1,5
sekundy, v tomto čase by muselo aj reagovať. V tom čase 1,5 sekundy by išlo o také postavenie, že by

z rýchlosti 50 km/hod. motocyklista dokázal zastaviť.
Znalec K.. R. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 vypovedal, že ani s odstupom
času nemá dôvod meniť závery jeho znaleckého posudku číslo 8/2014 vrátane jeho doplnenia číslo 1
evidovaného pod číslom 65/2017. On sa plne pridržiava záverov jeho znaleckého posudku vrátane tohtodoplnenia. Zo záverov doplnenie č.1 znaleckého posudku evidovanom pod číslom 65/2017 znalca
K.. R. C. vyplýva, že ak by motocyklista jazdil v bezpečnom bočnom odstupe 1,35 m od stojaceho
vozidla, potom by došlo k tomu, že by vodič vozidla Ford mohol rozpoznať kolíznu situáciu o 0,2 až 0,3

s skôr. Vodič vozidla Ford by mohol skôr reagovať na situáciu. Skoršia reakcia vodiča vozidla Ford by
sa prejavila tým, že by vozidlo Ford menej zasahovalo do cesty a motocyklista by narazil do stojaceho
vozidla Ford tak, že by pravým bokom zachytil pravý predný roh vozidla Ford, ktoré by už v čase zrážky
stálo. Uvedené platí len pre priamy výhľad vodiča vozidla Ford smerom na motocykel. V zrkadle mohol
vodič vozidla Ford vidieť motocyklistu aj skôr za predpokladu, že by vodič vozidla Ford sledoval situáciu

cez zrkadlo umiestnené v križovatke. Na situáciu v zrkadle a možnosť spozorovať motocyklistu v zrkadle
koridor jazdy motocyklistu vplyv nemal. Postavenie v čase zrážky je zobrazené v doplnku na obrázkoch
č. 4 a 5. Ak by motocyklista viedol motocykel správnou technikou jazdy, potom by motocyklista mohol
kolíznu situáciu vyvolanú nedaním prednosti v jazde zo strany vodiča vozidla Ford odvrátiť. V prípade
ak nehodový dej prebiehal na hornej hranici vypočítanej rýchlosti tak by motocyklista dokázal zastaviť
intenzívnym brzdením pred polohou vozidla Ford v mieste, kde by zastavilo pred zrážkou (obdobne

ako to bolo určené aj pri jazde nesprávnym koridorom). V prípade ak nehodový dej prebiehal na dolnej
hranici vypočítanej rýchlosti tak by motocyklista tesne minul vozidlo Ford v mieste, kde by toto zastavilo
pred zrážkou. V obidvoch variantoch priebehu nehodového deja bol vjazd, ktorý vykonal vodič vozidla
Ford prvkom, ktorý vyvolal vznik kolíznej situácie. Vjazd, ktorý vykonal vodič vozidla Ford bol taký, že
nútil motocyklistu k intenzívnemu brzdeniu nielen vo vzťahu k nesprávnej technike jazdy motocyklistu,

ale aj za predpokladu, že by sa motocyklista pohyboval správnou technikou jazdy (rýchlosť jazdy 50 km/
h, včasná reakcia motocyklistu na situáciu, dobrý technický stav motocykla a správny koridor jazdy).
Prehodnotením techniky jazdy motocyklistu a vodiča vozidla Ford a možností zabránenia nehode možno
konštatovať, že:
Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky jazdy vodiča vozidla

Ford, ktorý si nedostatočne skontroloval situáciu na hlavnej ceste, v dôsledku čoho neidentifikoval
včas motocyklistu idúceho po hlavnej ceste a uskutočnil vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú cestu takým
spôsobom, že nedal prednosť v jazde motocyklistovi, čím vyvolal vznik kolíznej situácie a nesprávnej
techniky jazdy motocyklistu, ktorý viedol motocykel v nesprávnom koridore jazdy rýchlosťou o 5 až 18
km/h vyššou, ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku, v dôsledku čoho nedokázal ani pri včasnej

reakcii zastaviť pred miestom zrážky, resp. nedokázal minúť vozidlo Ford tak, aby ku zrážke nedošlo.
Na vznik dopravnej nehody a jej následky mali vplyv aj ďalšie nesprávne prvky v technike jazdy
motocyklistu, a to osádka motocykla nemala prilby, čo viedlo k pomýleniu vodiča vozidla Ford pri
hodnotení situácie pred vjazdom do križovatky. Vyhodnotenie tohto vplyvu je právny problém. Z
technického hľadiska možno konštatovať, že ak by vodič vozidla Ford sledoval situáciu dlhší čas, potom

mohol motocyklistu identifikovať, resp. zo zmeny ich polohy vyvodiť, že ich rýchlosť je veľká a že sa
nejedná o chodcov, prípadne bicyklistov. Ďalej použitie prilby by mohlo zmeniť (stlmiť) silové pôsobenie
na jednotlivé časti hlavy vodiča, prípadne spolujazdca. Motocyklista mal použiť na jazdu motocykel, ktorý
nemal vo vyhovujúcom stave zadnú brzdu, toto malo vplyv na znižovanie rýchlosti motocykla. Pri nižšej
nárazovej rýchlosti by bolo aj menšie silové pôsobenie na účastníkov nehodového deja. Menšie sily by

pravdepodobne vyvolali aj iné zranenia. Hodnotenie zranení je však zdravotný problém.
Na otázky ďalšie otázky obhajoby znalec vypovedal, že vo všeobecnosti požitý alkohol spôsobuje
predĺženie reakčného času vodiča. On uviedol, že vodič motocykla mohol reagovať na pohybujúce
vozidlo Ford v čase 1,4 sekundy pred zrážkou, čiže pri bežnom reakčnom čase by dokázal tú rýchlosť
znížiť, ale nedokázal by zastaviť, čiže 0,4 sekundy by mohol intenzívne brzdiť, pričom 0,7 sekundy je

reakčný čas, 0,3 sekundy je nábeh brzdenia a 0,4 sekundy motocyklista mohol brzdením znížiť rýchlosť.
Priemerný reakčný čas je 0,7 sekundy. Ak by motocyklista zabrzdil, a to prednou brzdou, ktorá bola
funkčná, v takom prípade by vlastne odstredivá sila dokázala zmeniť ten koridor motocyklistu tak, že
by sa tesne s vozidlom minuli, ak by chcel motocyklista urobiť vyhýbací manéver v pravotočivej zákrute
smerom doľava, keby mal na motocykli aj spolujazdca, tak vzhľadom na krátku vzdialenosť by nemusel

dokázať vykonať, teda ten vyhýbací manéver. Je to nereálne vykonať ten vyhýbací manéver vzhľadom
nakrátkuvzdialenosť.Kebymotocyklistazabrzdil,takbyhotomohlovyniesťaminulibysa,jetouvedené
v jeho doplnku. Vo vzťahu k tomuto je uvedená príčina dopravnej nehody, čiže v obidvoch variantoch
je uvažované, že motocyklista by pri správnej technike jazdy dokázal tej nehode zabrániť. To znamená
dokázal by odvrátiť kolíznu situáciu. V tomto smere jeho názor je, že ak vidí v zrkadle motocyklistu a

nevie vyhodnotiť vzdialenosť, je to technický signál na to, aby konal tak, aby nevyvolal kolíznu situáciu.
Je ťažko vyhodnotiť z technického hľadiska, vzdialenosť prichádzajúceho motocykla, ktorého vidíme v
tom zrkadle, a aby mohol vyhodnotiť rýchlosť toho motocyklistu, je to signál na to, aby človek konaltak, aby nevyvolal kolíznu situáciu. Jeho názor je taký, že ak niečo vidí v zrkadle a nevie to dostatočne
vyhodnotiť, tak radšej zastane.
Samosudca na hlavnom pojednávaní podľa § 263 ods.1 Tr. por. o súhlasom prokurátora a obžalovaného

prečítal výpovede svedkov poškodených z prípravného konania.

Svedok poškodený Y. U. v prípravnom konaní uviedol, že bolo to v piatok pred dopravnou nehodou.
Vtedy dal svoju motorku zn. Aprilia Tuareg 350, r. v. 1989 bez ŠPZ R. Y., aby mu vymenil zadné koleso
na motorke, ktoré mu tiež doniesol. Potom išli na pivo, kde vypili 4 pivá. Dohodli sa, že sa večer stretnú,

tak mu volal, ale zodvihla to jeho sestra, že sa vozí na motorke, tak išiel večer za ním do Kriváňa v
Turanoch, tam prišiel aj on a tam ho sprdol, že ako si to dovoľuje jazdiť na motorke, keď mu to nedovolil.
V sobotu sa od kamaráta dozvedel, že R. mal s jeho motorkou nehodu. Prišiel na miesto nehody, ale
po chvíli odišiel odtiaľ. K dopravnej nehode sa vyjadriť nevie, ako už povedal, on sa len od ďalšieho
kamaráta dozvedel, že R. na motorke havaroval. K motorke vie uviesť, že on ju mal 4 roky, bolo to také
Enduro. Jazdil na nej len po poľných cestách. Na motorke nešla zadná brzda keď ju dával R.. Chcel, aby

mu spravil koleso aj tú brzdu. Predná brzda išla dobre. Či ju opravil do nehody to nevie, ale podľa neho
neopravil, aj keď jemu hovoril, že ju bude opravovať cez víkend. Čo počul od druhých ľudí, tak už v piatok
sa na nej vozil. Podľa neho mohla mať motorka hodnotu tak bolo 600 €, ale nežiada náhradu za motorku.

Svedkyňa poškodená Y.. Y. Ž. po zákonnom poučení vypovedala, že pracuje v Zdravotnej poisťovni

Dôvera a.s. ako vedúca oddelenia regresov a bola splnomocnená poisťovňou k zastupovaniu. O skutku,
ktorýsakladiezavinuobvinenémuR.M.nevieničuviesť,R.M.nepozná,niesúvpríbuzenskompomere.
Chcela uviesť, že ich poisťovňa zaslala dňa 09.08.2013 na políciu v Martine vyčíslenie vynaložených
liečebnýchnákladovichpoistencaY.V.nar.XX.X.XXXX,M.,Š.XX,vovýške11986,03EUR,vovyčíslení
sú jednotlivé položky, ktoré uhradili zdravotníckym zariadeniam v súvislosti s ošetrením pána Y. V., tieto

vypísané jednotlivé úkony, ktoré ich poisťovňa musela preplatiť za ošetrenie zranení, ktoré spôsobila iná
osoba, teda odporca R. M.. Po poučení podľa § 46 ods. 1, 3 Trestného poriadku žiadala, aby Zdravotnej
poisťovni Dôvere obvinený R. M. nahradil spôsobenú škodu 11 986,03 EUR, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku zaviazal obvineného nahradiť túto škodu, ktorú žiadajú zaslať na účet zdravotnej poisťovne.

Svedkyňa poškodená U. Y. pred vyšetrovateľom vypovedala, že čo sa týka dopravnej nehody jej syna
Y. Y., tak ona nebola pri dopravnej nehode, ani dopravnú nehodu nevidela ako sa stala. Jej syn Y. nemal
vodičský preukaz, ale čo sa týka motoriek a áut, tak tieto doma v garáži opravoval, bol to jeho koníček.
V deň keď sa stala dopravná nehoda, tak Y. bol doma asi do takej 12-tej hodiny, vtedy jej len povedal,
že ide von, že sa za chvíľu vráti. Ona bola v izbe, nevedela ani kde ide a tiež ani nevedela, že ide preč

na motorke. Až potom okolo pol druhej poobede jej prišli oznámiť, že jej syn mal dopravnú nehodu v
Turanoch, tak sa išla pozrieť na miesto, ale keď prišla na miesto nehody tak Y. bol už v sanitke. Vtedy
to bola sobota, celé doobedie bol doma. Po poučení podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku sa pripojila
k náhrade spôsobenej škody a to vo výške 25.000,- € za spôsobenú smrť jej synovi, ale za pohrebné
služby si nič nenárokuje, hoci pohreb platila ona, ale časť z tejto sumy jej bola preplatená z poistky pána

M., preto si žiadnu škodu v súvislosti s pohrebom neuplatňuje.

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal znalecký posudok
znalca Y.. E. Q., ktorý uviedol, že z uvedených zdravotných záznamov týkajúcich sa pošk. Y. V., nar.
XX.XX.XXXXjemožnéustáliť,žepripredmetnejdopravnejnehode,ktorásastaladňa30.06.2012včase

okolo 13,00 hod., na miestnej komunikácií ul. Komenského v Turanoch, v smere od železničnej stanice
ku križovatke ul. Osloboditeľov, menovaný utrpel pomliaždenie hlavy a tváre, viacnásobné zlomeniny
klenby a spodiny lebečnej, pomliaždenia s krvácaním v spánkovo-temennej oblasti mozgu vľavo,
krvácanie pod mäkkú plenu mozgu v temennej oblasti pravej hemisféry (pologule mozgu), zlomeninu
pravej očnice s krvácaním do čuchovej a čeľustnej dutiny, pomliaždenie ľavých pľúc, zlomeninu dolnej

časti pravej stehnovej kosti s posunom úlomkov (intraartikulárnu - vnútrokíbnu zlomeninu) a zlomeninu
hornej časti pravej ramennej kosti s posunom úlomkov (trieštivú zlomeninu hlavice ramennej kosti).
Uvedené poranenia z forenzného hľadiska sú hodnotené ako ťažké poranenia, ktoré si vzhľadom na
svoj charakter, bolestivosť a nevyhnutnosť operačného zákroku vyžadujú vystavenie práceneschopnosti
v trvaní minimálne 6 mesiacov. Doba liečenia v danom prípade predstavuje minimálne 8-12 mesiacov.

V danom prípade boli u pošk. Y. V. spôsobené ťažké zranenia. Iniciačným momentom zraňujúceho
deja bol prudký náraz prednej časti motocykla do osobného motorového vozidla zn. Ford Escort.
V momente prudkého nárazu došlo k premene kinetickej energie, určenej rýchlosťou a hmotnosťou
motocykla, na energiu deformácie, pričom došlo k momentovému neúplnému zbrzdeniu motocykla,na ňom sediacich osôb. Po zrážke došlo v zlomku času k zablokovaniu predného kolesa, v dôsledku
nárazu sa zadná časť motocykla začala prudko zdvíhať, pričom bolo najprv telo spolujazdca a potom
aj vodiča vymrštené smerom dopredu a nahor. Telu spolujazdca bola udelená oveľa väčšia hybnosť

a výška, preto jeho telo bolo vymrštené (doslova katapultované) viac nahor, dopadlo teda ďalej od
miesta nehody a telo vodiča bolo vymrštené menšou silou. Po dopade tela pošk. Y. V. na pevný
povrch vozovky došlo k priamemu kontaktu jeho hlavy, trupu a končatín s podložkou, pričom jeho
telo vykonalo s najväčšou pravdepodobnosťou ešte aj postupne sa spomaľujúci rotačný pohyb po
vozovke. Ako prvá narazila na vozovku hlava poškodeného, pričom došlo ku vzniku závažných poranení

skeletu lebky, a to zlomenín klenby a spodiny lebečnej. V rovnakom čase vznikla aj zlomenina
očnice s krvácaním do dutín lebky. Pri tomto zraňujúcom deji došlo súčasne k prudkému pohybu a
následnému protipohybu mozgu v pevne uzatvorenej lebke, a to spredu dozadu a späť, čo viedlo k
pomliaždeniu mozgu v spánkovo-temennej oblasti vľavo. Počas prudkého presunu mozgovomiešneho
moku došlo aj ku poškodeniu jemných ciev a kapilár v mäkkej plene mozgovej, čo vyústilo do
krvácania v temennej oblasti pravej pologuli mozgu. Následne na to v zlomku sekundy dopadol na

podložku aj trup a končatiny, pričom vzniklo pomliaždenie ľavých pľúc, zlomenina dolnej časti pravej
stehnovej kosti s posunom úlomkov (intraatrikulárna zlomenina s posunom úlomkov) a zlomenina
hornej časti pravej ramennej kosti s posunom úlomkov (trieštivá zlomenina hlavice s posunom
úlomkov). Poranenia hlavy a mozgu obmedzovali poškodeného Y. V. na bežnom spôsobe života počas
6 týždňov práceneschopnosti opakovanými bolesťami hlavy, možným výskytom závratí, nevoľnosti,

dvojitého videnia, dočasnými spomalenými reakciami na vonkajšie podnety, užívaním tlmiacich liečiv
a pod. Uvedené poranenie pravej dolnej končatiny obmedzovali poškodeného na bežnom spôsobe
života počas trvania práceneschopnosti a doby liečenia pomerne dlhou imobilizáciou, dlhodobým
používaním podpory pri chôdzi (invalidného vozíka, ortéz, drevených barlí, resp. francúzskych barlí),
bolestivosťou poranenia a znemožnením vykonávať niektoré pohyby pravou dolnou končatinou, ako

aj obmedzením niektorých hygienických návykov. Poranenie pravej hornej končatiny obmedzovalo
poškodeného na bežnom spôsobe života počas trvania 16 týždňov práceneschopnosti dlhodobou
fixáciou pravej hornej končatiny, bolestivosťou poranenia, znemožnením vykonávať niektoré pohyby
pravou hornou končatinou a obmedzením hygienických návykov. Vzhľadom ku výskytu viacerých
pomernekomplikovanýchporaneníhlavy,mozguakončatínjemožnéupoškodenéhoY.V.predpokladať

výskyt trvalých následkov, tie však bude možné objektívne zhodnotiť až po uplynutí 1 roka od utrpenia
predmetných poranení.

Ďalej súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým zápisnicu o ohliadke miesta
činu s fotodokumentáciou, náčrtok miesta dopravnej nehody, odborné vyjadrenie, lekárske potvrdenie a

správy o ošetrení, protokol o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol, výpis z evidenčnej karty vodiča
obžalovaného a poškodeného, správu o povesti ako i výpis z registra priestupkov a odpis z registra
trestov.

Z odborného vyjadrenia z Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jeseniovej lekárskej

fakulty UK v Martine vyplýva, že poškodený nebohý R. Y. pri dopravnej nehode dňa 30.06.2012 utrpel
nasledovné poranenia:
- tržné rany v záhlavovej oblasti a na pravom lakti
- okuliarovité krvné výrony očníc
- nešpecifické odreniny s krvnými výronmi v oblasti podbruška

- pomliaždenie semenníkov
- odreniny na pravom lakti, na prednej vnútornej ploche hornej tretiny oboch stehien
- krvácanie pod mäkkú blanu mozgovú
- pomliaždenie mozgového mostu
- zlomeniny spodiny lebečnej

- pretrhnutie väzov krčno-záhlavového spojenia
- známky dusenia pri vdýchnutí žalúdočného obsahu do dýchacích ciest
Vo vzorke krvi, odobratej menovanému v čase súdno-lekárskej pitvy bola zistená koncentrácia etanolu
v krvi vo výške 0,85 g/kg.

Zo zápisu o dychovej skúške na č. l. 153 spisu vyplýva, že obžalovaný R. M. nepožil alkoholické nápoje
pred jazdou (výsledok merania 0,00 mg/l).Z protokolu o lekárskom vyšetrení o skúške na alkohol u poškodeného Y. V. na č. l 154 spisu vyplýva, že
plynulou chromatografiou bol zistený výsledok 0,00 g/kg -l čo znamená, že poškodený Y. V. pred jazdou
na motorke nepožil alkoholické nápoje, tak ako aj vypovedal na hlavnom pojednávaní.

Zo správy o prehliadke mŕtveho - R. Y. na č. l. 155 spisu vyplýva, že menovaný bol účastníkom dopravnej
nehody ako vodič motocykla, ktorý sa zrazil s osobným motorovým vozidlom. Na mieste bol oživovaný
rýchlou zdravotnou pomocou, avšak neúspešne. Počas jazdy nemal prilbu, na motocykli bol prítomný aj
spolujazdec, ktorý prežil, pričom ako príčina smrti bolo udané zlyhanie centrálneho nervového systému

pri vnútrolebkovom poranení.

Z výpisu z evidenčnej karty poškodeného R. Y. vyplýva, že menovaný nemal evidované žiadne vodičské
oprávnenie a dňa 29.05.2005 mu bola uložená bloková pokuta vo výške 12 000 Sk za spáchanie
priestupku na úseku dopravy, za čo mu bola uložená aj sankcia - zákaz vedenia motorových vozidiel.

Zo správy o povesti z obce M. na čl. 170 spisu vyplýva, že obžalovaný R. M. sa v obci v minulosti
nedopúšťal žiadnych priestupkov, ktoré by im boli známe, a nikdy nebol riešený na Obecnej polícii M.,
taktiež nikdy nebol riešený na komisii verejného poriadku pri Obecnom úrade v M.. Býva v spoločnej
domácnosti so svojou manželkou a deťmi v usporiadanej domácnosti. U svojich susedov je obľúbený
a je nápomocný. Menovaného nie je vídať navštevovať pohostinské zariadenia ani požívať alkohol, v

nadmernom množstve.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, z odpisu z registra trestov ako aj z odpisu z evidenčnej karty
vodiča vyplýva, že obžalovaný nemá žiadny záznam v týchto registroch.

Súd podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou, spočívajúce vo
vypracovaní kontrolného znaleckého posudku z odboru doprava cestná, v pribratí znalca z odboru
súdneho lekárstva a v uskutočnení obhliadky miesta činu z nasledovných dôvodov.
Čo sa týka vypracovania kontrolného znaleckého posudku obhajoba tento dôkaz navrhla, nakoľko
obhajoba sa nestotožňuje s názormi znalca K.. R. C., ktorý v danom znaleckom posudku nezohľadnil

deformáciu vozidla, deformáciu motorky, nehovoril o posunutí motorového vozidla v čase stretu s
motocyklom, čím došlo k pohlteniu značnej časti kinetickej energie na nosnej časti tohto vozidla. A preto
jehozáveryorýchlostiachpohybu motocyklistu nadolnejhranicianahornejhranici(55a68km/hod.)sa
javia obhajobe, vzhľadom na poškodenia a dôsledky, neprimerané. Obhajoba súdu nepredložila žiadne
odborné vyjadrenie alebo iný znalecký posudok spochybňujúci posudok znalca K.. R. C., naopak znalec

K..R.C.E.nahlavnompojednávanízotrvalnasvojichzáverochznaleckéhoposudkuapodrobne,logicky
vysvetlil, prečo a na základe akých skutočností k týmto záverom dospel. Znalec na hlavnom pojednávaní
k týmto okolnostiam uviedol, že existuje závislosť skrátenia rázvoru, pomocou ktorého sa dá veľmi
hrubo a iba v obmedzených prípadoch stanoviť nárazová rýchlosť motocykla. Táto tabuľka skrátenia
rázvoru motocykla sa týka len cestných motocyklov a je orientačná, preto ju nepoužil v tomto konkrétnom

prípade. Pri vyhodnotení poškodenia sa hodnotí vonkajší tvar tohto poškodenia a keď je tento tvar
rovnaký na tom vzorkovom vozidle, ktoré je rovnakej tuhosti a má známu túto hodnotu, tak on potom
môže priradiť tomuto vozidlo takúto hodnotu, ktorú následne používa do zadania toho programu PC
CRASH a preto tie fotografie poškodenia uvádza aj v znaleckom posudku, aby to bolo kontrolovateľné.
Pri výpočte sa využívajú aj iné metódy, ako v tomto prípade, to bolo odhodenie tiel pasažierov motocykla.

Na základe čoho je tiež možné stanoviť nárazovú rýchlosť, je to na strane 20 znaleckého posudku. A
vlastne tie rýchlosti, ktoré stanovil pomocou energetickej ekvivalentnej rýchlosti a výpočtom v programe
PC CRASH sú na hornej hranici pre dané odhodenie. Vzhľadom k tomu, že to poškodenie vozidiel je
vždy v určitej tolerancii, je aj nárazová rýchlosť motocykla vypočítaná až v rozpätí 55-68 km/hod., čiže
pomerne veľké rozpätie. Takéto vyjadrenia znalca súd považuje za logické a nevzbudzujúce žiadne

pochybnosti o správnosti záverov jeho znaleckého posudku.
Samotný znalec uviedol , že pri vypracovaní svojho znaleckého posudku uskutočnil osobnú ohliadku
miesta dopravnej nehody, čo preukazujú i jeho fotografie v znaleckom posudku. Po dopravnej nehode
bola políciou uskutočnená ohliadka miesta činu, keďže bola napísaná zápisnica o ohliadka miesta
činu s fotodokumentáciou, ako i náčrtok miesta dopravnej nehody. Tieto listinné dôkazy súd považuje

za dostatočné pre oboznámenie sa s miestom dopravnej nehody pre potreby rozhodnutia, naviac súd
podotýka, že od predmetnej dopravnej nehody uplynuli už takmer 4 roky a teda aj miesto predmetnej
križovatky zrejme nebude totožné s pomermi tejto križovatky aké boli v čase dopravnej nehody toho dňa
30.06.2012 (rastúca zeleň, stromy, kry...). Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2017 obhajobanavrhladoplniťdokazovaniespočívajúcevpribratíznalcazodborusúdneholekárstva,atonaposúdenie
dvoch skutočností - ako je ovplyvňovaná reakčná doba šoféra pod vplyvom alkoholu a aké následky je
možné predpokladať pri stretávacej rýchlosti 28 km/hod.. K reakčnej dobe vodiča pod vplyvom alkoholu

sa vyjadril i samotný znalec, keď uviedol, že vo všeobecnosti požitý alkohol spôsobuje predĺženie
reakčného času vodiča, čo je podľa názoru súdu všeobecne známou skutočnosťou a nie je to potrebné
dokazovať znaleckým dokazovaním. Podľa názoru súdu nie je potrebné znalecky dokazovať ani aké
následky je možné predpokladať pri stretávacej rýchlosti 28 km/hod. (t.j. aké by mohli byť spôsobené
následky, v teoretickej rovine), nakoľko v predmetnej trestnej veci boli dostatočne objektívnymi dôkazmi

zadokumentované následky u poškodených. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd zamietol tieto
návrhy prednesené obhajobou na doplnenie dokazovania v tejto trestnej veci.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti
spôsobí smrť a ak spácha čin závažnejším spôsobom konania.

Závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona sa rozumie páchanie trestného
činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona. Za dôležitú povinnosť možno vo všeobecne považovať povinnosť,
ktorej porušenie za danej situácie spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský
život a zdravie.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane
a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej

premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h.

Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení vodič, ktorý prichádza do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou
značkou „Daj prednosť v jazde“ alebo „Stoj, daj prednosť v jazde“, je povinný dať prednosť v jazde
vozidlám a ostatným účastníkom cestnej premávky prichádzajúcim po hlavnej ceste okrem chodcov,
ktorí neprechádzajú cez križovatku v organizovanom útvare.

Podľa§137ods.1zákonač.8/2009Z.z. ocestnejpremávkeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovv
platnom znení porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne
záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. l, ods. 2, písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a spácha čin závažnejším konaním.

Podľa § 123 ods. 3, písm. i/ Tr. zák. sa ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa § 123 ods. 4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona
rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní
najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života
poškodeného.

Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil
konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora.

Obžalovaný svojim vyššie uvedených konaním naplnil všetky znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko inému - poškodenému R. Y., nar. XX.XX.XXXX z nedbanlivosti
spôsobil smrť a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej
mu podľa § 3 ods. 2 písm. a), § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a
doplneníniektorýchzákonovvplatnomzneníazároveňobvinenýsvojímkonanímnaplnilajvšetkyznakyprečinu ublíženia na zdraví podľa § l57 ods. l, ods. 2, písm. a/ Tr. zák., nakoľko inému - poškodenému
Y. V., nar. XX.XX.XXXX z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu uloženej mu podľa § 3 ods. 2 písm.

a), § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení. Zavinenie obžalovaného vo vzťahu ku spôsobenému následku treba kvalifikovať ako
vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm. a). Tr. zák.

Obžalovanýnahlavnompojednávaní vyhlásil,žesanecítibyťvinnýzoskutku,ktorýsamukladiezavinu

v obžalobe prokurátora a ďalej na svoju obranu vypovedal, že keď došiel do križovatky, pozrel na ľavo,
kde asi tak na 100 metrov videl odstavenú Škoda Octaviu. V križovatke bol ešte krík a ten mu zavadzal
vo výhľade cez tú Octaviu. Potom sa pozrel do zrkadla, kde vzadu za Octaviou videl nejaké pohybujúce
sa osoby, ale boli v dosť veľkej vzdialenosti, nevidel na čom sa pohybujú. On cez to vozidlo Škoda
Octavia zlatej farby, aj cez zrkadlo, videl, že vo vzdialenosti 80-100 metrov naľavo od neho sú nejaké
osoby, on to vyhodnotil tak, že môže prejsť tou križovatkou, preto vošiel do tej križovatky. Motocyklista

sa veľmi rýchlo priblížil k jeho vozidlu, preto podľa neho musel ísť minimálne rýchlosťou 80 km za
hodinu, vzhľadom aj na poškodenie jeho auta. On bol na vedľajšej ceste, je tam značka daj prednosť v
jazde, ale on nemal komu dať prednosť, tú situáciu vyhodnotil tak, že stihne prejsť križovatkou a nikoho
neobmedzí, ani neohrozí. Podľa neho príčinou dopravnej nehody bola rýchlosť jazdy motocykla, ktorý
síce išiel po hlavnej ceste, ale priveľmi rýchlo. Keď prišiel na hranicu križovatky, zaradil jednotku, tam

prvýkrát zastavil, vtedy pozeral naľavo a napravo, naľavo zbadal tú Octaviu, ako už uvádzal, vyhodnotil
to tak, že nemá dostatočné rozhľadové pomery, preto sa s vozidlom posunul asi o meter dopredu. Dá
sa povedať, že zastal, mal stlačenú spojku, potom, keď zistil, že má voľnú cestu, sa pohol do križovatky,
vtedy sa znova pozrel naľavo a napravo a vtedy uvidel ten prichádzajúci motocykel. Keď vstupoval do
križovatky, pozrel sa do zrkadla ktoré je v križovatke, ale to zrkadlo je dosť skresľujúce, preto sa pozeral

priamo a posunul sa bližšie. Keď zastal v tom pravom jazdnom pruhu a keď sa pozrel doľava, videl rýchlo
sa približujúci motocykel, ktorý išiel na neho, bola to sekunda až sekunda a pol. Po tom čo ho uvidel,
on chcel dať spiatočku, ale už to nestihol. Ten motocyklista, keď sa rútil na neho, jemu to pripadalo, ako
keby nevnímal cestu, ani jeho. Na tom motocykli svetlo nesvietilo.

Obrana obžalovaného podľa názoru súdu bola plnene vyvrátená vykonanými dôkazmi na hlavnom
pojednávaní. Zo spáchania predmetného skutku je obžalovaný usvedčovaný predovšetkým znaleckým
posudkom ako i výpoveďou K.. R. C., znalca v odbore doprava cestná, ktorý na hlavnom pojednávaní
uviedol, že sa plne pridržiava záverov svojho znaleckého posudku vrátane jeho doplnenia číslo 1, z
ktorého vyplýva, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola súčinnosť nesprávnej techniky

jazdy vodiča vozidla Ford, ktorý si nedostatočne skontroloval situáciu na hlavnej ceste, v dôsledku čoho
neidentifikoval včas motocyklistu idúceho po hlavnej ceste a uskutočnil vjazd z vedľajšej cesty na hlavnú
cestu takým spôsobom, že nedal prednosť v jazde motocyklistovi, čím vyvolal vznik kolíznej situácie a
nesprávnej techniky jazdy motocyklistu, ktorý viedol motocykel v nesprávnom koridore jazdy rýchlosťou
o 5 až 18 km/h vyššou, ako je maximálna dovolená rýchlosť v úseku, v dôsledku čoho nedokázal ani

pri včasnej reakcii zastaviť pred miestom zrážky, resp. nedokázal minúť vozidlo Ford tak, aby ku zrážke
nedošlo. Na vznik dopravnej nehody a jej následky mali vplyv aj ďalšie nesprávne prvky v technike
jazdy motocyklistu. Ku vzájomnému kontaktu vozidla a motocykla došlo v križovatke Ulice Osloboditeľov
a Komenského ulice. Miesto zrážky sa nachádza cca 3,1 m od pravého okraja Ulice Osloboditeľov.
Nárazová rýchlosť vozidla Ford bola 6 až 8 km/h a rýchlosť motocykla v čase zrážky bola 55 až 68 km/h.

Rýchlosť motocykla aj v čase pred zrážkou bola 55 až 68 km/h. Vozidlo Ford pred zrážkou zrýchľovalo
z nulovej rýchlosti. Pre vyhodnotenie technickej príčiny vzniku dopravnej nehody bolo potrebné určiť
nesprávne prvky v technike jazdy účastníkov, ktoré mali vplyv na jej vznik. Vjazd vozidla Ford bol
kolíznym prvkom, ktorý vyvolal ohrozenie. Na kolízny vjazd vozidla Ford motocyklista nemal čas vykonať
taký úkon, aby dokázal zo svojej rýchlosti zrážke s vozidlom Ford zabrániť. Rozhľadové pomery aj

pri priamom pohľade umožňovali vodičovi vozidla Ford také vyhodnotenie situácie, aby dokázal dať
prednosť vjazde (dlhším sledovaním hláv, ktoré spozoroval vodič vozidla Ford ich bolo možné správne
identifikovať). V križovatke je umiestnené aj zrkadlo, ktoré vylepšuje výhľad zo smeru, odkiaľ prichádzal
motocykel. Ak by vodič sledoval situáciu cez toto zrkadlo blížiaci motocykel by mal spozorovať. Osádka
motocykla nemala prilby, čo mohlo viesť k pomýleniu vodiča vozidla Ford pri hodnotení situácie pred

vjazdom do križovatky a motocyklista použil na jazdu motocykel, ktorý nemal vo vyhovujúcom stave
zadnú brzdu.
Znalec v znaleckom posudku ako i osobnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu
logicky a bez akýchkoľvek pochybností vyvrátil tvrdenia a tým aj hore uvedenú obranu obžalovaného,medzi inými i tvrdenie obžalovaného, že v čase dopravnej nehody stál (podľa znalca nárazová rýchlosť
vozidla Ford bola 6 až 8 km/h), čo nepriamo potvrdila i svedkyňa Y. M., ktorá uviedla, že keď prichádzali
ku križovatke, jej manžel zastavil na križovatke a keď sa pohol, následne došlo k nárazu.

Medzi ďalšie usvedčujúce dôkazy patria výpovede svedkov poškodených - Y. V., Y. U., Y.. Y. Ž., U.
Y., ktorí sa vyjadrovali priebehu, následkom dopravnej nehody, jej účastníkom ako i ďalšie listinné
dôkazy - zápisnica o obhliadke miesta nehody, náčrtok miesta dopravnej nehody, zápis o dychovej
skúške, protokol o lekárskom vyšetrení, odborné vyjadrenie správa o prehliadke mŕtveho a lekárske
potvrdeniaasprávyoošetrení. ZnaleckýposudokznalcaY..E.Q.,odbornévyjadreniezÚstavusúdneho

lekárstva a medicínskych expertíz Jeseniovej lekárskej fakulty UK v Martine objektívne preukazujú aké
zranenia na živote a na zdraví utrpeli poškodení pri predmetnej dopravnej nehode. Odborné vyjadrenie
spolu so správou o prehliadke mŕtveho nepochybne preukazuje, že po predmetnej dopravnej nehode u
poškodeného R.E. Y.E. nastal najzávažnejší následok, a to na jeho živote - smrť. Zranenie, ktoré utrpel
pri dopravnej nehode poškodený Y. V. je potrebné hodnotiť v zmysle trestného práva ako ťažkú ujmu
na zdraví (§ 123 ods. 3, písm. i/ Tr. zák.).

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych a nepriamych
dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať
iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu
zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu,

aby viedol riadny život.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, súd
vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný
spáchanému trestnému činu ( zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na

dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému prihliadol na tú skutočnosť, že
obžalovanýdoposiaľviedolriadnyživot/poľahčujúcaokolnosť/,oprotipriťažujúcejokolnosti-obžalovaný

spáchal dva trestné činy, a preto súd musel ukladať obžalovanému úhrnný trest.

Pri ukladaní úhrnného trestu obžalovanému súd prihliadol i na tú skutočnosť, že podľa názoru súdu
(vyhodnotením záverov znaleckého posudku spolu s ostatnými listinnými dôkazmi jednotlivo aj v
ich súhrnne) aj samotný poškodený nebohý R. Y. sa svojím správaním podieľal na vzniku tejto

dopravnej nehody a jej následkoch, keď bez príslušného vodičského oprávnenia viedol motocykel
v zlom technickom stave (nevyhovujúca zadná brzda) bez ochrannej prilby a to rýchlosťou vyššou
než je dovolená maximálna rýchlosť v obci. Súd si nemohol nevšimnúť i tú okolnosť, že vo vzorke
krvi, odobratej poškodenému nebohému R. Y. v čase súdno-lekárskej pitvy bola zistená koncentrácia
etanolu v krvi vo výške 0,85 g/kg, pričom podľa názoru súdu takáto hodnota alkoholu v krvi u vodiča

motocykla vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho spôsobilosti viesť motorové vozidlo, keď naviac ani
nebol držiteľom vodičského oprávnenia a teda neabsolvoval povinné zákonné preskúšanie z pravidiel
cestnej premávky vrátanie skúšobných jázd pod dohľadom inštruktora autoškoly.

Vzhľadom k všetkým okolnostiam prípadu, vzhľadom k tomu, že okrem obžalovaného sa aj samotný

poškodený (nebohý R. Y.) podieľal na vzniku tejto dopravnej nehody a jej následkoch, súd dospel k
záveru, že na nápravu obžalovaného postačí pôsobiť uložením úhrnného trestu odňatia slobody na
dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t. j. vo výmere 2 rokov, ktorý súd obžalovanému
podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov, teda v dolnej polovici trestnej
sadzby. Nebyť spoluzavinenia na dopravnej nehode i poškodeným nebohým R. Y., by súd vzhľadom

na následok spôsobený trestným činom - smrť a ťažká ujma, ukladal obžalovanému ako druh trestu -
nepodmienečnýtrestodňatiaslobody.Nakoľkosapredmetnýchprečinovobžalovanýdopustilvsúvislosti
s vedením motorového vozidla, svojím konaním spôsobil inému smrť a ťažkú ujmu na zdraví, z týchto
dôvodov súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvekdruhu vo výmere 2 rokov, teda v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, keď súd pri určení
výmeru trestu prihliadol i na to, že aj po tejto dopravnej nehode (ako aj pred tou nehodou) obžalovaný
nespáchal žiaden priestupok na úseku dopravy.

Súd je toho názoru, že takto stanovené druhy trestov zabezpečia nápravu obžalovaného / prvok
individuálnej prevencie/ a zároveň budú pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /
prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

Súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodených - spoločnosť Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava,
Einsteinova 25, IČO: 35 942 436 a U. Y., nar. XX.XX.XXXX s nárokmi na náhradu škody odkázal na
civilný proces, pretože pre rozhodnutie o náhrade škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie
(od dopravnej nehody uplynula dlhšia doba, obžalovaný mal uzavreté povinné zmluvné poistenie, keď aj
samotná poškodená U. Y. vo svoje výpovedi uviedla, že časť z tejto sumy jej bola preplatená z poistky
pána M., a teda nie je vylúčené, že táto poisťovňa už uhradila liečebné náklady za pošk. Y. V. zdravotnej

poisťovni Dôvera), ktoré presahuje potreby trestného stíhania a ktoré by ho len predĺžilo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je

až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.