Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. marec 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415218745
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kornélia Harcsová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415218745.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcu: Obec Michal nad

Žitavou, so sídlom Michal nad Žitavou 160, IČO: 00 309 095, v zastúpení Advokát JUDr. Peter Timko
spol. s r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova trieda 6, IČO: 50528874, proti žalovanému: B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. nad K. XX, v z stúpení: JUDr. Ladislav Černák, advokát so sídlom Maňa,
Legionárska 3, IČO: 31196136, o zaplatenie 6916,00 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 4851,53 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od
20.4.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 18.09.2015 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
6916,00eurs5,05%úrokomzomeškaniaročneod20.4.2015dozaplateniaanahradilmutrovykonania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný vykonával funkciu starostky žalobcu počas obdobia rokov 2010 až
2014.Obecnézastupiteľstvouznesenímschváliložalovanémuod01.06.2011zvýšeniezákladnéhoplatu
o 20%. V ďalšom období obecné zastupiteľstvo už plat žalovaného neprerokoval, naďalej mu však bol

vyplácaný plat zvýšený o 20%. Obecné zastupiteľstvo žalobcu uznesením schválilo žalovanému od
01.09.2014 zvýšenie základného platu o 0%.

2. Žalobca patrí do skupiny obcí s počtom obyvateľov od 501 do 1000, čo zodpovedá druhej platovej
triede starostu u ktorej sa uplatňuje koeficient 1,65. Základná zložka mesačného platu u žalovaného sa
vyvíjala nasledovne:

Rok PM Koeficient Základný plat
2011 769,00 eur 1,65 1269,00 eur
2012 786,00 eur 1,65 1297,00 eur
2013 805,00 eur 1,65 1329,00 eur
2014 824,00 eur 1,65 1360,00 eur

3. Žalobca ďalej tvrdil, že príplatková zložka platu starostu obce je vybudovaná na princípe fixácie,

t. z. že obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne prerokuje a rozhodne o zvýšení
základného platu. V prípade nesplnenia tejto podmienky, prislúcha starostovi len základný plat, teda
ak obecné zastupiteľstvo jeden rok od zvýšenia základného platu žalovaného o 20% (od 01.06.2011)
neprejednalo zvýšenie jeho základného platu, tak starostovi prináleží len základný plat. Žalovaný všakaj po 01.06.2012 poberal príplatok 20% k základnému platu až do júla 2014. Takto žalovanému bola
nezákonne vyplatená suma 6916,00 eur za obdobie od 01.06.2012 do 31.07.2014.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Žalobný návrh považoval za nedôvodný, nakoľko
podľa jeho názoru nebolo zrejmé, či žalobca požaduje náhradu škody alebo vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zároveň namietal, že v § 4 zák. č. 253/1994 Z. z. sa hovorí o opätovnom prerokovaní raz
za rok a nie o povinnosti raz ročne rozhodnúť o plate starostu pod následkom straty navýšenia. Starosta
program zastupiteľstva navrhuje, poslanci majú právo doplniť ďalšie body do programu. Ak bol záujem

zastupiteľstva zmeniť navýšenie platu, toto mohlo kedykoľvek vykonať a v žiadnom prípade nemožno
hovoriť o časovo neobmedzenom určení príplatkovej zložky k základnému platu. Obecné zastupiteľstvo
rozhodlo v auguste 2014 o znížení príplatku na 0 eur, ak by v auguste2014 nebol príplatok platný vo
výške 20%, nebolo ho predsa treba znižovať na 0 eur. Z tohto dôvodu považoval žalobu za nedôvodnú.

5. Súd vo veci nariadil v zmysle § 170 CSP predbežné prejednanie sporu, kde sa pokúsil o zmierenie

strán sporu, avšak k uzavretiu zmieru medzi stranami nedošlo, preto súd v konaní pokračoval.

6. Na pojednávaní dňa 27.10.2016 žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, keď
mal za to, že žalobca si žalovanú sumu uplatnil titulom vydania bezdôvodného obohatenia, kde plynula
dvojročná premlčacia lehota spätne od podania žaloby teda, žalobca si nárok môže uplatniť len od

18.09.2013. Žalovaný k tejto námietke premlčania sa vyjadril tak, že nemal pochybnosti o tom, že poberá
dôvodne príplatok k platu až do 14.12.2014.

7. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca v ponuke na uzavretie zmieru ponúkol žalovanému vyplatenie
sumy 3453,00 eur, teda 50% sumy požadovanej v žalobe, ale žalobca tento svoj návrh na uzavretie

súdneho zmieru asi nemienil vážne, pretože bez prerokovania obecného zastupiteľstva by sám starosta
obce ako zástupca žalobcu mohol ponúknuť len sumu do 3000,00 eur.

8. Okrem toho žalovaný stále trval na svojom vyjadrení, že v prípade ak k rozhodnutiu obecného
zastupiteľstva o navýšení platu starostu došlo, toto navýšenie nepochybne platí až do jeho zmenenia

novým rozhodnutím, čo už bolo zakotvené aj v novele zák. č. 253/1994 Z. z. zákonom č. 377/2015 Z. z.

9. Žalobca k námietkam žalovaného sa vyjadril na pojednávaní dňa 27.10.2016, pričom mal za to, že
žalovanému začala plynúť subjektívna premlčacia lehota dňom 14.12.2014, keď sa žalovaný dozvedel o
tom, že príplatok k platu poberal neoprávnene, t. j. nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia

mohol byť uplatnený prvýkrát dňom 15.12.2014. K ostatným námietkam žalovaného ohľadne výkladu
zákona sa nevyjadril.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s písomnými
dôkazmi, a to: žaloba, vyjadrenie žalobcu z 31.03.2015, vyjadrenie žalovaného z 20.04.2015,

plnomocenstvo, vyjadrenie k žalobe z 11.01.2016, plnomocenstvo, poučenie, ponuka na zmierlivé
ukončenie súdneho sporu z 19.09.2016, podanie práv. zást. žalovaného z 20.09.2016, výplatné listy
žalovanej, predloženie dokumentácie z 27.09.2016, zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva,
vyjadrenie žalobcu z 03.10.2016, uznesenie z ustanovujúceho obecného zastupiteľstva zo 14.12.2014,
vyjadrenie práv. zást. žalovaného z 25.10.2016, uznesenie č. 24/2014 z 27.08.2014, vyjadrenie práv.

zást. žalovaného z 02.12.2016, oznámenie o právnom nástupníctve z 20.12.2016, vyčíslenie čistej sumy
odmeny z 25.11.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

11. Žalovaný vykonával u žalobcu funkciu starostu počas obdobia rokov 2010 až 2014. Keďže žalobca
je obec s počtom obyvateľov od 501 do 1000, žalovanému prináležal v zmysle zák. č. 253/1994 plat

vo výške 1,65-násobku súčinu priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve
vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok. Takto starostovi
za rok 2011 prináležal základný plat vo výške 1269,00 eur, za rok 2012 vo výške 1297,00 eur, za rok
2013 vo výške 1329,00 eur a za rok 2014 vo výške 1360,00 eur. Obecné zastupiteľstvo uznesením
č. 3/2011 zo dňa 16.06.2011 schválilo zvýšenie platu starostu o 20% na sumu 1523,00 eur počnúc

od 01.07.2011. Následne žalovaný ako starosta obce poberal takýto zvýšený plat až do 31.12.2014,
nakoľko na 24. mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 25.08.2014 bol plat starostu obce
určený v základnej sadzbe podľa § 3 ods. 1/ zák. č. 253/1994 Z. z. s navýšením 0%, čo je zrejmé zuznesenia č. 24/2014. Na ustanovujúcom zasadnutí obecného zastupiteľstva žalobcu dňa 14.12.2014
bol prerokovaný a stanovený mesačný plat nového starostu + 20% navýšenie k základnému platu.

12. Žalovanému bol takto vyplatený navýšený plat za obdobie od 01.06.2011 do 31.12.2011 vo výške 7x
po 1523,00 eur, za rok 2012 vo výške 12x po 1557,00 eur, za rok 2013 vo výške 12x po 1595,00 eur a
za obdobie od 01.01.2014 do 31.07.2014 vo výške 7x po 1632,00 eur. Tento plat žalovaného je hrubým
platom, žalobca si uplatnil 20% príplatku zo základného platu, ktorý bol žalovanému neoprávnene
vyplácaný od 01.06.2012 do 31.07.2014 v celkovej výške 6916,00 eur, t. j. súčet príplatkov za rok 2012

vo výške 7x 260,00 eur = 1820,00 eur, za rok 2013 vo výške 12x 266,00 eur = 3192,00 eur a za obdobie
od 01.01.2014 do 31.07.2014 vo výške 7x 272,00 eur = 1904,00 eur.

13. Žalobca vyčíslil súdu aj čistú výšku 20% príplatku k platu starostu za obdobie od 01.06.2012 do
31.07.2014, a to vo výške 4851,53 eur podaním zo dňa 20.12.2016.

14. Podľa § 100 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

15.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

16. Podľa § 107 ods. 1/ a 2/ Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď, sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

17.Prepremlčanieprávanavydaniebezdôvodnéhoobohateniatedaplatíšpeciálnaúpravavustanovení
§ 107 Občianskeho zákonníka. V prvom odseku tohto ustanovenia je upravená tzv. subjektívna

premlčacia doba, v odseku druhom potom premlčacia doba objektívna. Obidve doby začínajú a plynú
nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a ak
je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa neviaže k dátumu splatnosti, ako je to pri začiatku
všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ale k inej skutočnosti, ktorou je

vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Pre
stanovenie počiatku plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
je rozhodujúci okamžik, kedy bezdôvodné obohatenie vzniklo. K splneniu predpokladov pre začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže
dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto môže začať plynúť

najskôr začiatkom objektívnej premlčacej doby (rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo 256/2010).

18. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadne premlčania nároku žalobcu, tak z predložených dôkazov
súd zistil, že žalobca sa dozvedel o tom, že žalovanému bol bez právneho titulu vyplatený príplatok
k platu najskôr až na mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 25.08.2014, kedy obecné

zastupiteľstvo rozhodlo o tom, že s účinnosťou od 01.09.2014 určuje príplatok k platu starostu o
navýšenie 0%. Pred týmto dátumom obec ako žalobca ani žalovaný ako starosta obce nemali o tejto
skutočnosti vedomosť, nakoľko obec vyplácala žalovanému ako starostovi plat spolu s príplatkom
počnúc od 01.07.2011 v domnení, že žalovanému ako starostovi prináleží takýto zvýšený plat. Až na
hore menovanom zasadnutí obecného zastupiteľstva došlo k oboznámeniu výkladu zákona č. 253/1994

Z. z. žalobcom a žalovaný bol požiadaný o vrátenie časti prijatého platu. Podľa názoru súdu subjektívna
aj objektívna premlčacia lehota na uplatnenie vydania bezdôvodného obohatenia začala plynúť týmto
dňom, a to dňom 25.08.2014 a uplynula najneskôr do dvoch rokov po tomto dátume, t. j. k. 25.08.2016.
Keďže žalobca si uplatnil nárok na vrátenie časti prijatého platu dňom 18.09.2015, žalobca nezmeškal
lehotu na podanie takejto žaloby, pretože k premlčaniu nároku žalobcu z hore uvedených dôvodov

nedošlo.

19. Podľa § 1 zák. č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a
primátorov miest účinného od 01.06.2011 do 31.12.2015, tento zákon upravuje právne postaveniestarostov obcí a primátorov miest (ďalej len „starosta“), ustanovuje minimálnu výšku mesačného
platu starostov zodpovedajúcu počtu obyvateľov obce alebo mesta, ktorí majú na ich území trvalý
pobyt,1) a

ďalšie náležitosti súvisiace s výkonom funkcie.

20. Podľa § 3 ods. 1/ a 2/ zák. č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátorov miest účinného od 01.06.2011 do 31.12.2015, starostovi patrí plat,
ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na

základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky7) za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa
§ 4 ods. 1
alebo násobku podľa § 4 ods. 7 . Plat sa zaokrúhľuje na celé euro nahor.
(2)Plat podľa odseku 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu.

21. Podľa § 4 ods. 1/ až 4/ zák. č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch
starostov obcí a primátorov miest účinného od 01.06.2011 do 31.12.2015, starostovia sa na účely
§ 3 ods. 1
zaraďujú do deviatich platových skupín podľa počtu obyvateľov obce alebo mesta a násobky sa im

ustanovujú takto:
1. do 500 obyvateľov 1,49-násobok
2. od 501 do 1 000 obyvateľov 1,65-násobok
3. od 1 001 do 3 000 obyvateľov 1,98-násobok
4. od 3 001 do 5 000 obyvateľov 2,17-násobok

5. od 5 001 do 10 000 obyvateľov 2,34-násobok
6. od 10 001 do 20 000 obyvateľov 2,53-násobok
7. od 20 001 do 50 000 obyvateľov 2,89-násobok
8. od 50 001 do 100 000 obyvateľov 3,19-násobok
9. nad 100 000 obyvateľov 3,58-násobok

(2) Plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovené v § 3 ods. 1 . Obecné zastupiteľstvo môže tento plat
rozhodnutím zvýšiť až o 70 %.
(3)Ak obecné zastupiteľstvo nerozhodne o plate starostu podľa tohto zákona, patrí starostovi plat podľa §
3 ods. 1 .

(4)Obecné zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne prerokuje.

22. Podľa § 4 ods. 7/ zák. č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí
a primátorov miest účinného od 01.06.2011 do 31.12.2015, obecné zastupiteľstvo v obci s počtom
obyvateľov do 500 môže kedykoľvek, so súhlasom starostu, znížiť 1,49-násobok platu až na 0-násobok

počas jeho funkčného obdobia.

23. Podľa § 4 ods. 9/ zák. č. 253/1994 o právnom postavení a platových pomeroch starostov
obcí a primátorov miest účinného od 01.06.2011 do 31.12.2015, plat starostu odsúhlasený obecným
zastupiteľstvom podľa § 3 ods. 1 alebo podľa odseku 2 musí byť v zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
uvedený v presnej výške stanovenej v eurách.

24. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.

25. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Súd po vyhodnotení dôkazov predložených oboma stranami mal za preukázané, že žalovaný
vykonával funkciu starostu u žalobcu počas obdobia rokov 2010 až 2014. Taktiež mal za preukázané,
že obecné zastupiteľstvo uznesením č. 3/2011 zo dňa 16.06.2011 schválilo žalovanému od 01.07.2011
zvýšenie základného platu o 20% v zmysle § 4 ods. 2/ zák. č. 253/1994 Z. z. Keďže podľa § 4 ods. 4/tohto zákona obecné zastupiteľstvo má povinnosť opätovne raz ročne prerokovať plat starostu, má sa
za to, že minimálne v júni 2012 obecné zastupiteľstvo na niektorom zo svojich zasadnutí malo opätovne
prerokovať plat starostu, k čomu však nedošlo. Súd nahliadol do zápisníc z rokovania obecného

zastupiteľstva Obce Michal nad Žitavou za obdobia rokov 2012 až 2014 a až do 25.08.2014 nebol na
zasadnutiach obecného zastupiteľstva prerokovaný plat starostu. Z dikcie zákona vyplýva, že ak obecné
zastupiteľstvo plat starostu opätovne raz ročne neprerokuje, v zmysle § 4 ods. 3/ Zák. č. 253/1994 Z.
z., patrí starostovi plat v zmysle § 3 ods. 1/ tohto zákona, t. j. základný plat bez navýšenia. Otázka
výkladu tohto zákonného ustanovenia bola predmetom v tomto konaní, keď žalobca tvrdil, že Obec

Michal nad Žitavou nemohla starostovi vyplácať plat v nezmenenej výške spolu s príplatkom bez toho,
aby o výške tohto platu obecné zastupiteľstvo rozhodlo každý rok, tak ako je to presne uvedené v
zákone. Žalovaný tvrdil, že otázka príplatku k platu starostu bola vyriešená tým, že obecné zastupiteľstvo
schválilo starostovi od 01.06. zvýšenie k základnému platu, čo trvalo až do 01.09.2014, kým obecné
zastupiteľstvo rozhodlo o zvýšení príplatku o 0%. Súd po oboznámení sa s predloženými dôkazmi ako
aj po vyhodnotení vznesenej námietky premlčania, ktorá v tomto konaní nebola dôvodná, dospel k tomu

záveru,žetomutožalobnémunárokujepotrebnévyhovieťtak,akotoupravilžalobcavosvojompodaním
zo dňa 20.12.2016, a to priznať žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 4851,53 eur,
ktorá suma činí čistú sumu príplatku 20% vyplatenej na účet žalovaného za obdobie od 01.06.2012
do 31.07.2014. Ako to už vyplýva z hore citovaného zákona, zákon striktne upravoval podmienku na
priznanie príplatku k platu starostu, a to každoročným jeho prerokovaním v obecnom zastupiteľstve.

Neobstojí teda námietka žalovaného, ktorý tvrdil, že jednorazové rozhodnutie o zvýšení platu platí až do
odvolania. Ak by táto domnienka bola správna, prečo by zákonodarca viazal zvýšenie platu starostu na
jeho každoročné prerokovanie obecným zastupiteľstvom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval
nárok žalobcu, ktorým sa domáhal od žalovaného vrátenia príplatku k platu vo výške 20% mesačne
od 01.06.2012 do 31.07.2014 za odôvodnený, ale len v časti jeho čistej sumy, nakoľko mal za to, že

nie je možné zo strany žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške výpočtu príplatku k platu v
hrubom, keď žalovaný obdržal tento príplatok k čistej mzde, tak ako to bolo vyčíslené zo strany žalobcu,
pretože žalovaný nie je povinný vrátiť žalobcovi z hrubej sumy príplatku daň a odvody, ktoré mu boli z
týchto súm strhnuté. Z toho dôvodu vo zvyšku uplatneného nároku a rozdielu medzi žalovanou sumou
6916,00 eur a priznanou sumou 4851,53 eur, teda v sume 2064,47 eur, žalobu zamietol.

27. S poukazom na tú skutočnosť, že žalobca si prvýkrát mohol uplatniť voči žalovanému nárok po
25.08.2014, ale žalobca žiadal úrok z omeškania až od 20.04.2015, a to dňom podpisu žalovaného k
výzve,súdžalobcovipriznalajzákonnýročnýúrokzomeškaniavovýške5,05%ročnedozaplatenia,ato
podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR 87/1995 Z. z. v znení jeho

noviel, nakoľko úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania činila 0,05%, žalobca má
nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, preto mu súd takýto úrok priznal.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2/ CSP tak, že v konaní čiastočne úspešnému
žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu jeho procesného úspechu, a to v rozsahu 70%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.