Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. marec 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 6Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713200429
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7713200429.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Q. súd S., samosudca Z.. S. X., K.., v právnej veci žalobkyne: Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., ul. U.

XXX/X, právne zastúpená: S.. S. K., advokátka so sídlom AK S., ul. M. A. 1, proti žalovanému: T., s.r.o.,
so sídlom, X. XXX, S., F.: XX XXX XXX, v konaní o zaplatenie X XXX,XX € s prísl., takto

r o z h o d o l :

L. je povinný zaplatiť žalobkyni sumu X.XXX,XX D. s 9% ročným úrokom z omeškania zo súm XXX,XX D.
od XX.X.XXXX do zaplatenia, XXX,XX D. od XX.X.XXXX do zaplatenia, XXX,XX D. od XX.XX.XXXX do
zaplatenia, XX,XX D. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, XXX,XX D. od XX.X.XXXX do zaplatenia, XXX,XX
D. od XX.X.XXXX do zaplatenia, všetko v lehote X dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

L. je povinný zaplatiť žalobkyni XX% vynaložených trov konania.

L. a žalovaný sú povinní zaplatiť na účet Q. súdu S. trovy štátu, žalobkyňa XX,XX D. a žalovaný XXX,XX
D. v lehote X dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX žiadala žalobkyňa, aby súd zaviazal žalovaného k
povinnosti zaplatiť jej sumu X.XXX,XX D. s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX D. od

XX.X.XXXX do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX D. od XX.X.XXXX do
zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX D. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, s 9%
ročným úrokom z omeškania zo sumy XXX,XX D. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy XXX,XX D. od XX.XX.XXXX do zaplatenia, s 9% ročným úrokom z omeškania zo
sumy XXX,XX D. od XX.X.XXXX do zaplatenia a k trovám konania. W., že dňa XX.XX.XXXX uzavrela
so žalovaným pracovnú zmluvu s druhom práce ako riaditeľka spoločnosti a pracovnými podmienkami
- začiatok pracovného pomeru X.X.XXXX, čistá mzda-X.XXX.-EUR, výplatný termín mzdy XX-ty deň

nasledujúceho mesiaca. V období prvých X-tich mesiacov žalovaný jej poskytoval mzdu v zmysle
pracovnej zmluvy, a to čistú mzdu X.XXX.-EUR + odmena. L. bez uvedenia dôvodu odo dňa X.X.XXXX
do XX.X.XXXX ani raz neposkytol mzdu v plnej výške, plnil len čiastočne s prísľubom, že rozdiel mzdy
vyplatí v nasledujúcom možnom termíne. V mesiaci november XXXX žalobkyni neposkytol žiadnu mzdu.
Do dnešného dňa uvedené rozdiely v mzdách neuhradil ani nepreplatil čerpanie riadnej dovolenky.
Q. dňa XX.X.XXXX do XX.X.XXXX žalobkyňa bola dlhodobo práceneschopná. K. práceneschopnosti
žalovaný dňa XX.X.XXXX okamžite skončil pracovný pomer. O tejto skutočnosti sa žalobkyňa dozvedela

až po ukončení práceneschopnosti, nástupom do práce. Za mesiac júl XXXX žiada doplatok mzdy
XXX,XX D., august XXXX XXX,XX D., september XXXX XXX,XX D., október XXXX, požaduje za 2-
odpracované dni čistú mzdu XXX,XX D., celkový rozdiel XXX,XX D., za mesiac december XXXX rozdiel
v náhrade mzdy za dovolenku XXX,XX D. a to za XX dní, a za mesiac január XXXX za X dní - XXX,XX D..X. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Y., že mzda bola vyplácaná v súlade s pracovnoprávnymi
dokumentmi. L. nevyužila oprávnenie vyplývajúce v prípade neuhrádzania mzdy, a to právo po dňa XX

ods.X písm.b/ ZP, okamžite skončiť pracovný pomer u zamestnávateľa.

X. Vykonaným dokazovaním zistil súd následovné:

X. Žalobkyňa bola zamestnankyňou žalovaného. Na základe pracovnej zmluvy z XX.XX.XXXX od

X.X.XXXX vykonávala ako riaditeľka spoločnosti pre žalobcu práce. V pracovnej zmluve bola dojednaná
čistá mesačná mzda X.XXX.-EUR + odmeny a výplatný termín XX-ty deň nasledujúceho mesiaca. Do
XX.X.XXXX si žalovaný plnil pracovnoprávne povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Od X.X.XXXX
však žalobkyni nevyplácal dojednanú mzdu. K. žalobkyňa požaduje jednak vyplatenie mzdy do výšky
X.XXX.-EUR v čistom za mesiace júl-október XXXX a december XXXX a náhradu mzdy za dovolenku
za obdobie október XXXX, december XXXX, január XXXX.

X. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že ak by s ňou žalovaný nebol spokojný, stále by ju neposúval na
vyššie pozície. V októbri XXXX, keď konateľ žalovaného odchádzal na zdravotnú dovolenku do Y., ju
poveril činnosťou konateľky, vtedy sa stala konateľkou a riaditeľkou všetkých X-och značiek. K., keď sa
v marci XXXX vrátil, nedalo sa s pánom T. rozprávať, preto požiadala dňa X.X.XXXX o zrušenie funkcie

konateľa vo všetkých troch spoločnostiach. V decembri, keď čakala, že jej preplatí dovolenku, pretože
dovtedy stále každý deň pracovala od X.XX.hod. do XX.XX.hod., pán T. jej povedal, že dovolenku jej
nepreplatí a žiadal, aby si ju vyčerpala. To jej povedal na posedení, keď sa vyhodnocovali výsledky firmy.
K. dovolenky ochorela, dostala zápal priedušiek, potom čerpala peénku a XX.X.XXXX jej telefonoval Q.
J., že sa má dostaviť do firmy. O. sa XX.X.XXXX ráno o X.XX.hod. a Q. J. jej povedal, že má výpoveď,

nemá nič prečítať, má podpísať a odovzdať kľúče. K. šla na úrad práce, kde sa nahlásila a dokonca
januára XXXX bola stále na PN. K. jej telefonovala majiteľ, že všetky dlhy ktoré voči nej má jej uhradí a
chce, aby počkala, pričom hovoril o ušlej mzde. I. jej dôverčivosť a nedala podnet na začatie trestného
stíhania. O výške mzdy rozhodoval vždy majiteľ, pretože každomesačne podpisoval tabuľku miezd a
ten takúto tabuľku miezd pustil a na základe písomnej tabuľky sa začali mzdy vyplácať, a to na účet

zamestnancov. K zmene pracovnej zmluvy písomne nedošlo, došlo k takým zmenám, že majiteľ jej stále
pridával prácu naviac, nejakú značku, ktorú má na starosti. Q. ako konateľka neznížila mzdu Q. J. o XX
%. S. nemala na starosti a tieto veci robila ekonómka s majiteľom.

X. Zo svedeckej výpovede svedkyne V. vyplynulo, že bola zamestnaná u žalovaného od X.X.XXXX do

XX.X.XXXX, keď tam pracovala ako účtovníčka. H. roku XXXX Z. T., konateľ spoločnosti vymenoval
žalobkyňu za riaditeľku a konateľku spoločnosti. K. v roku XXXX, keď došlo k poklesu zákazok, došlo
k znižovaniu platov. K zníženiu platu došlo u žalobkyni o XX% a taktiež u F.. Q. J.. Aj u ostatných
zamestnancov došlo k znižovaniu platov. K zníženiu platov došlo tak, že pripravila dodatok k pracovnej
zmluve a tento dala podpísať konateľke Z. P., keďže s ňou úzko spolupracovala. Z. čekľovská s

pánom T. komunikovala formou príkazných listov a to tak, že pán T. dával jej príkaz na listy ako
má postupovať. I. dodatky a ostatné písomnosti by mali byť založené v zložkách sťahujúcich sa na
jednotlivých zamestnancov spoločnosti T. s.r.o. Q. na pripravený dodatok bola taká, že nie každý s tým
súhlasil. L. dodatok podpísala trvalo jej to trochu dlhšie, ako ostatným. S., že komunikovala s pánom T.
a potom následne tiež o trochu neskôr podpísal tento dodatok aj pán T.. S., že skoro všetci zamestnanci

takéto dodatky podpísali. Na základe toho došlo k zníženiu platu u žalobkyne. O. vypracovala ona,
tie odovzdala žalobkyni a tá potom ich doručovala k podpisu zamestnancom. To sa udialo na základe
príkazného listu pána T., ktorým nariadil zníženie platov.

X. Ján T. ako strana vypovedal, že ako sa XX.X.XXXX vrátil zo zahraničia, zistil, že jeho firma je

tunelovaná a rozkrádaná. H. stratil dôveru k žalobkyni, prestal s ňou komunikovať a všetko riešil len
na základe písomných pokynov. Na základe toho znížil mzdu žalobkyni o XX%, alebo XX%, znížil ju aj
pánovi J.. L. začal zbierať podklady, ktoré svedčia o tunelovaní spoločnosti a poveril svojho právnika,
aby dal podnet na začatie trestného stíhania. H. roka v zásuvke pracovného stola žalobkyne našli faktúry
na XXX.XXX.-EUR, ktoré boli faktúry za autá, ktoré neboli vyplatené a po tomto zistení okamžite skončil

pracovný pomer so žalobkyňou. Q. s ňou skončil pracovný pomer pán J., ktorý konal v jeho mene. H.
on dal písomný príkaz len žalobkyni a pánovi J. v ktorom im znížil platné mzdy.X. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, kto rozhodoval o výplate miezd, potom čo sa žalobkyňa
vzdala funkcie konateľky, žalovaný uviedol, že nevie presne ako to vtedy bolo, keď sa vzdala funkcie
konateľky, ale myslí, že o tom rozhodoval pán J.. L. doplatenie mzdy žalobkyni nesľúbil, on s ňou vôbec

nekomunikoval, nemal dôvod po zisteniach nejako so žalobkyňou komunikovať. Q. skončil pracovný
pomersožalobkyňoupánJ.,vjehoprítomnostisatomaloudiať atiežzaprítomnostisvedkov,účtovníčky
a nejakých ďalších osôb.

X. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či na základe príkazného listu č.X/XXXX došlo k zmene

pracovnej zmluvy, teda či sa uzavrel dodatok k pracovnej zmluve na základe ktorej došlo k redukcii
mzdy, žalovaný uviedol, že áno došlo k uzavretiu dodatku a na ďalšiu otázku, či videl ako žalobkyňa
podpisovala dodatok žalovaný uviedol, že sa presne nepamätá pre odstup času, ale potvrdzuje len to,
že k uzavretiu dodatku došlo.

XX. Zo svedeckej výpovede svedkyne M. F. vyplýva, že po prevalení kauzy s neuhradenými autami bolo

to asi začiatkom septembra, boli vtedy požiadané, aby úhrady prevádzali oni. B. teda prevádzala pani
V., ona s pánom J. len podpisovala protokol, že by išli úhrady. X.X.XXXX prístupové kódy k úhradám mal
majiteľ firmy a konateľ firmy. Q. takéto úhrady do X.X.XXXX nemohla vykonávať. Po X.X.XXXX mohla
len parafovať úhrady vykonávané pani V. o tom, že takéto úhrady šli. S. sa podpisovať dvaja, resp. traja
pán J., pani V., a ona. Do X.X.XXXX mal prístupové kódy majiteľ a konateľ jeden alebo druhý, ale majiteľ

ich do X.X.XXXX neuhrádzal.

XX. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a žalobkyňou z XX.XX.XXXX vyplýva, že nástup
žalobkyne do práce bol určený dňom X.X.XXXX. O. čistá mzda predstavovala X.XXX.-EUR + odmena.

S. výkonu práce bol určený X. XXX, S. a druh práce - riaditeľka spoločnosti. I. termín bol určený XX-
ty deň nasledujúceho mesiaca. K. bodu XX. tejto pracovnej zmluvy, dojednaný obsah pracovnej zmluvy
možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. L. sa musí
vykonať písomne. I. práce iného druhu, ako boli dojednané v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný
len výnimočne v prípadoch uvedených v § 55 ZP.

XX. Z odpovede na podnet F. práce H. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ten u žalovaného vykonal
inšpekciu práce z ktorej bol vypracovaný samostatný protokol. Na základe výsledkov inšpekcie zistil, že
žalovaný nevyplatil žalobkyni za mesiac júl XXXX až január XXXX mzdu za vykonanú prácu v zmysle
predloženej pracovnej zmluvy. Čo je v rozpore s § X18 ods.1 ZP.

XX. Zo znaleckého posudku znalca K.. O. A., odbor písmoznalectvo je zrejmé, že sporný podpis
žalobkyni na príkaznom liste č.X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX nie je zhodný s písmom na porovnávacích
materiáloch žalobkyne, čo znamená, že sporný podpis nepodpísala žalobkyňa. S. sporný podpis
na príkaznom liste č.X/XXXX nebolo možné analyzovať, pretože žalovaný nezaslal znalcovi originál

predmetného materiálu.

XX. Z príkazného listu č.X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že majiteľ firmy T. s.r.o., Z. T. vydáva
príkazný list, ktorým nariaďuje Z. P., konateľke a riaditeľke firmy, aby úhradu miezd zamestnancom
prevádzala len s písomným súhlasom majiteľa firmy po splnení úloh stanovených majiteľom v

požadovanom termíne. Y. príkazný list nadobúda účinnosť XX.X.XXXX.

XX. Z príkazného listu č.X/XXXX vyplýva, že bol vydaný dňa XX.X.XXXX Z. T., majiteľom spoločnosti,
ktorým nariaďuje žalobkyni ako konateľke firmy s platnosťou od júla XXXX znížiť mzdu Z. P. o XX% a
Q. J. o XX% za zistené nedostatky vo vedení spoločnosti a za neplnenie úloh stanovených majiteľom

spoločnosti v požadovanom termíne s odvolaním sa na príkazný list č.X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Y.
príkazný list zo dňa XX.X.XXXX. Y. príkazný list nadobúda účinnosť X.X.XXXX.

XX. Podľa ust. § X18 ods.1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu
mzdu.

XX. Podľa § X22 ods.1 ZP, za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové
zvýhodnenie najmenej XX% jeho priemerného zárobku. S. zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú
vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.XX. Podľa § 130 ods. X ZP, mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve
alebo v kolektívnej zmluve.

XX. Podľa § X16 ods.1 ZP, zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho
priemerného zárobku.

XX. Podľa § 134 ods.X,X ZP, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný

zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období /X/.

XX. (X) V. obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný
zárobok. K. zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

XX. Podľa § 54 ZP, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ
a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. L. je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

XX. Po vyhodnotení dôkazov vyplynulo, že nárok žalobkyne je dôvodný čiastočne.

XX. Ako vyplýva z citovaného ust. § 54 ZP a bodu XX.Pracovnej zmluvy, žalobkyňa ako zamestnanec
a žalovaný ako zamestnávateľ sa dohodli na mesačnej mzde X.XXX.-EUR v čistom + odmeny. S.
v uvedenej výške žalovaný vyplácal len do XX.X.XXXX. Od X.X.XXXX bola mzda ponížená na XX

% dohodnutej mzdy. Q. žalovaného bola založená na tvrdení o tunelovaní a vykrádaní žalovaného v
čase, keď žalobkyňa bola jeho konateľkou. L. ekonomická situácia a nesplnenie úloh žalobkyňou mali
byť dôvodom krátenia mzdy nielen jej mzdy, ale aj Q. J. a ostatným zamestnancom. K. mal majiteľ
žalovaného Z. T. k príkazným listom č.X/XXXX z XX.X.XXXX nariadiť žalobkyni, aby úhradu miezd
zamestnancom prevádzala len s jeho písomným súhlasom a príkazným listom č.X/XXXX z XX.X.XXXX,

aby žalobkyni a Q. J. od X.X.XXXX znížila mzdu o XX% resp. XX%.

XX. Ak žalobkyňa popierala dohodu o zmene pracovnej zmluvy a tvrdila, že mzdy mal na starosti
majiteľ a ekonómka, dôkazné bremeno bolo na žalovanom - preukázať, že mzda bola vyplácaná v
súlade so zákonom. I keď z čestného prehlásenia svedkyne V. a jej svedeckej výpovede i výpovede

svedkyne F. je zrejmé, že vo vykonaných úhradách znížených miezd po X.X.XXXX žalobkyňa vedomosť
mala a sama mal tieto úhrady vykonávať, neznamená, že takto znížené mzdy boli zamestnancom
vyplácané v súlade s pracovnoprávnymi predpismi. Y. skutočnosti sami o sebe teda nepreukazujú,
že žalobkyňa so znížením mzdy súhlasila. K. správnosti vyplácania mzdy žalovaným po X.X.XXXX
sa upriamilo na skutočnosti týkajúce sa podpisovania dohody o zmene pracovných podmienok so

žalovanou na základe príkazného listu č.X/XXXX. Y. dohoda mala byť písomná /výpoveď žalovaného,
svedkyne V./. K. list č.X/XXXX nie je pracovnoprávnym úkonom ani aktom, na základe ktorého sa menia
práva a povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch. Je však dôležitou skutočnosťou umožňujúcou poznať
príčinnú súvislosť medzi konaním strán a vyvolanými následkami. V znaleckom dokazovaní znalec
z odboru písmoznalectva jednoznačne konštatoval, že na príkaznom liste X/XXXX sa nenachádza

podpis žalobkyne. J. teda podpis žalobkyne sfalšoval. Z. dôkazmi, ktorý mali preukazovať uzavretie
písomného dodatku o zmene pracovných podmienok bolo čestné prehlásenie a výpoveď svedkyne V.. Y.
svedkyňavypovedala,ženazákladepríkaznéholistuvyhotovilazmenydodatkovkpracovnýmzmluvám,
a dala ich žalobkyni a tá ich doručovala zamestnancom k podpisovaniu. J. vraj s tým nesúhlasili...
„žalobkyňa dodatok podpísala, trvalo jej to trochu dlhšie, ako ostatným..., následne tiež o trochu neskôr

podpísal tento dodatok aj pán T.“. Z tejto výpovede vyplýva viacero nejasností. K. list č.X/XXXX bol
majiteľom vyhotovený XX.X.XXXX. L. doručovaný nebol, lebo podpis na ňom žalobkyni nepatrí /výsledky
znaleckého dokazovania/. Ak žalobkyni trvalo „trochu dlhšie“ než podpísala dodatok a J. T. „ tiež o trochu
neskôr“, nie je zrejmé, kedy dodatok nadobudol pracovnoprávne účinky. Y. sú vždy ex nunc, teda od
doby účinnosti právneho úkonu do budúcnosti. Y. nie je zrejmé, prečo dodatok mal podpisovať i Z. T.,

ak ten nemal byť konateľom do XX.XX.XXXX /výpis z obchodného registra/. Z. T. sa pre odstup času
nepamätal, či videl ako žalobkyňa dodatok podpísala. Ak zvážime, že svedkyňa v čase výpovede bola
zamestnankyňou žalovaného, vierohodnosť i dôkazná hodnota tejto výpovede je nízka a nie je schopná
sostatnýmižalovanýmpredloženýmidôkazmipreukázaťprejavvôležalovanejznížiťsvojumzduoXX%.XX. Ostatné dôkazy žalovaného - hlavná účtovná kniha žalovaného za obdobie od X-XX/XXXX, obraty
tržieb žalovaného či pohľadávky a záväzky s rozpisom úhrad spoločne s tvrdením o spôsobenej škode

pri výkone funkcie konateľa či zamestnanca /riaditeľa/ nie sú spôsobilé preukazovať zmenu dojednaných
pracovných podmienok. L. totiž nevzniesol vzájomný nárok voči žalobkyni /ten by navyše nebol ani
započítateľný/ a do rozhodnutia vo veci nebolo začaté trestné stíhanie ani občianskoprávne konanie
o náhradu škody. Q. i predložený rozkaz na plnenie Q. súdu Y. z XX.X.XXXX sp.zn. XCb/X/XXXX o
povinnosti žalobkyni vydať originály a všetky rovnopisy a rozmnoženiny detailov účtovníctva za obdobie

od XX.XX.XXXX - X.X.XXXX sa netýka žalovaného, ale iného subjektu - obchodnej spoločnosti T. SP,
s.r.o. J., že žalobkyňa má v neoprávnenej držbe účtovné doklady žalovaného.

XX. K žalobkyňou predloženému listinnému dôkazu I. sa funkcie konateľa s dátumom XX.X.XXXX súd
dodáva, že toto vzdanie sa funkcie konateľa T. s.r.o. bolo doručené ekonómke pani V. dňa X.X.XXXX, o
čom svedčí písomný záznam na dôkaze i tvrdenie samotnej žalobkyne. J. teda doručené orgánu, ktorý

žalobkyňu do funkcie vymenoval - jedinému spoločníkovi J.T.. I. sa funkcie preto nemohlo nadobudnúť
účinnosť X.X.XXXX, teda po uplynutí X-mesiacov v zmysle § 66 ods.X Q. zákonníka. Až k XX.XX.XXXX
došlo k zmene osoby konateľa, zo žalobkyne na J.T. /výpis žalovaného z obchodného registra/.

XX. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa vychádzala pri výpočte mzdy a náhrady mzdy zo mzdového listu,

ktorý žalovaný nespochybnil, súd údaje v ňom považoval za pravdivé. L. požadovala zaplatiť tzv. čistú
mzdu za mesiace X-XX/B., resp. jej doplatok do dojednanej sumy X.XXX.-EUR a náhradu mzdy za
dovolenku. Zo mzdového listu je zrejmé, že žalovaný skutočne do júna XXXX túto mzdu i uhrádzal. Za
mesiac júl XXXX vyplatil žalobkyni XxXXX,XX D., čo za každý mesiac predstavuje nedoplatok XXX,XX
D.. Za mesiace X-X/XXXX tak na nevyplatenej mzde dlh žalovaného predstavuje X.XXX,XX D.. V týchto

mesiacoch žalobkyňa nemaródovala, ani nečerpala dovolenku. O. mzdy jej teda patrí za plnú výšku
odpracovaných dní v mesiacoch X-X/XXXX. V mesiaci október XXXX podľa mzdového listu žalobkyňa
odpracovala X deň, teda X-hodín. L. jej bola vyplatená dovolenka za X deň, teda X-hodín. Po zvyšné dni
bola práceneschopná. I. tarifná mzda v hrubom predstavovala XX,XX D., náhrada mzdy za vyčerpanú
dovolenku XX,XX D. v hrubom. K. špecifikácie nárokov uvedených v žalobe, za mesiac október XXXX

žiada žalobkyňa doplatok XXX,XX D., pričom tiež vychádza z tej skutočnosti, že požaduje peňažné
nároky za X-pracovné dni. K. žalobkyni bola vyplatená mzda XX,XX D. v hrubom, a žalobkyňa požaduje
doplatiť mzdu v čistom, od vyplatenej hrubej mzdy treba odrátať celkové poistné platené zamestnancom
v úhrne X,X%, čo predstavuje v peňažnom vyjadrení X,XX D. a z hrubej mzdy odrátať i preddavok na daň
z dane fyzických osôb XX%, čo predstavuje X,XX D.. P. mzda žalovanej tak činí XX,XX D.. Ak žalobkyni

za X odpracovaný deň prináleží čistá mzda v hodnote XX,XX D. /X.XXX.-D.:XXX odpracovaných hodín
v mesiaci=X,XXX D. za hodinu/, za X-hodín žalobkyni patrí XX,XX D. /X,XXXxX/. V. v hodnotách XX,XX
D. a vyplatenej mzde XX,XX D. v čistom predstavuje XX,XX EUR, čo je suma doplatku na čistej mzde
za X odpracovaný deň. L. má nárok i na vyplatenie plnej výšky náhrady mzdy za X deň čerpanej
dovolenky. Y. suma predstavuje XX,XX D.. L. má za X deň čerpanej dovolenky právo na náhradu mzdy

vo výške priemerného zárobku. I. priemerného zárobku sa zisťuje z predchádzajúceho kalendárneho
štvrťroka, teda z hrubého zárobku za mesiace X-X/XXXX. Za tieto mesiace žalobkyňa v úhrne zarobila
X.XXX,XX D. a odpracovala XXX hodín. Z. priemerný hrubý zárobok predstavoval X,XXXXX D.. J. mzdy
za X deň dovolenky, teda X-pracovných hodín predstavuje XX,XXXX D., po zaokrúhlení, XX,XX D.. N.
oboch súm predstavuje XX,XX D.. V mesiaci november XXXX žalobkyňa z dôvodu práceneschopnosti

nepracovala. L. dovolenku nečerpala. Za tento mesiac žalobkyňa si žiadne peňažné nároky neuplatňuje.
V mesiaci december XXXX žalobkyňa odpracovala X deň, z toho vo sviatok X-hodín. V mesiaci
december XXXX bolo XX pracovných dní, XXX-pracovných hodín. P. mzda žalobkyne za X-deň by
predstavovala XX,XX D. /XXXX:XXX=X,XXXXxX/ za X-deň patrí žalobkyni i XX% príplatok za prácu vo
sviatok podľa § X22 ods.1 ZP. Y. XX% z priemerného zárobku, ktorý sa vypočítava za obdobie X-X/XXXX

a predstavuje X,XXXX.-D. za X-hodinu. Za X-hodín predstavuje priemerný zárobok XX,XXXX D., XX%
z toho predstavuje XX,XXXX D. po zaokrúhlení XX,XX D.. S. nároky za X odpracovaný deň by tak mali
predstavovať XX,XX EUR. V tomto mesiaci zároveň žalobkyňa čerpala XX-hodín dovolenky. J. mzdy za
dovolenku predstavuje X,XXXX D čo činí XXX,XX D. v hrubom. U. výška peňažných nárokov žalobkyne
za tento mesiac tak spolu predstavuje XXXX,XX D.. L. v čistom bolo vyplatených podľa mzdového

listu XXX,XX D.. V. tak predstavuje XXX,XX D.. I. k tomu, že žalobkyňa žiadala vo svojich nárokoch
menej, teda XXX,XX D., táto suma jej bola za tento mesiac i prisúdená. V prípade mesiaca január XXXX
bolo XX pracovných dní. L. pri výpočte peňažných nárokov si uplatňuje náhradu mzdy za X-dní. Vo
svojej výpovedi uvádza, že počas dovolenky ochorela, dostala zápal priedušiek a čerpala peénku aždo XX.X.XXXX. Od X.X.-XX.X.XXXX bolo X-pracovných dní. S. list za mesiac január XXXX nevykazuje
žiaden odpracovaný deň, v prípade dovolenky XX-hodín, čo predstavuje X dní, a práceneschopnosť
XX-hodín, teda X dni. N. má teda zato, že v tomto mesiaci sa žalobkyňa domáha náhrady mzdy za X

dní dovolenky. J. mzdy za dovolenku sa vypočíta z priemerného zárobku zisteného v predchádzajúcom
kalendárnom štvrťroku, teda v mesiacoch XX-XX/XXXX. V tomto mesiaci však žalobkyňa neodpracovala
minimálny počet XX pracovných dní resp.XXX pracovných hodín podľa § 1X4 ods.3 ZP, preto bolo treba
vychádzať z pravdepodobného zárobku. Y. nebolo možné zistiť inak, ako vychádzať zo zárobku, ktorý
by žalobkyňa zrejmé zarobila t.z., ak by dosahovala pri platne dojednanej mzde X.XXX.-EUR, t.z. keby

odpracovala v mesiaci október XXXX XX pracovných dní, v mesiaci november XXXX XX-pracovných
dní a v mesiaci december XXXX XX-pracovných dní. Y. pri hrubom zárobku X.XXX,XX D. /X.XXX,XXxX/,
ako v mesiaci máj XXXX,delením XXX.-D./ celkový počet odpracovaných hodín/, teda X,XX EUR za X-
hodinu. K. vynásobení tohto priemerného hodinového zárobku x XX dní dovolenky by mala žalobkyňa
obdŕžať XXX,XX D.. G. jej vyplatených XXX,XX D., ako vyplýva zo mzdového listu. V. v týchto hodnotách
činí XXX,XX D., ktoré jej má ešte bývalý zamestnávateľ zaplatiť. L. mzda i náhrada mzdy boli žalobkyni

vyplatené tak, ako bolo dojednané v pracovnej zmluve, teda v prvý deň, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania. L. bol povinný vyplatiť mzdu najneskôr do XX-tého dňa v nasledujúcom mesiaci. XX-ty deň
nasledujúceho mesiaca sa dostal do omeškania a prvý deň v omeškaní bol XX-ty deň nasledujúceho
mesiaca. 9% úrok z meškania vyplýva z § X ods.X ZP, § 17 ods.X OZ, § 3 ods.1 J. vlády SR č. XX/
XXXX Z.z. Z uvedeného je teda zrejmé, že vo zvyšných nových nárokoch za požadované obdobie bola

žaloba zamietnutá.

XX. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § X55 ods.2 U.. L. mala v konaní úspech čiastočný - XX
%. L. mala XX% neúspech. L. je preto povinný jej zaplatiť XX% vzniknutých trov konania. XX%-XX%.

L. bolo potrebné rozhodnúť o trovách štátu, vzniknutých do účinnosti U., a to podľa čl.X ods.X a § X55
ods.2 U., ktoré predstavujú XXX,XX D. vyplatených znalcovi zo štátnych prostriedkov. V danom prípade
je žalobkyňa povinná zaplatiť XX% z týchto trov teda 134,83 D., a žalovaný 90% trov, teda sumu 121,35
EUR účelne vynaložených trov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Michalovce
v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každá strana dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 127 CSP / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak strana konania dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrh na exekúciu.