Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Deáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/260/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416209205
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6416209205.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO:
47 232 471 proti žalovanému H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X/XXX, XXX XX L. nad E., t.č. na
neznámom mieste, o zaplatenie 8.589,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Csp/49/2016-36 zo dňa 03.05.2017, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 8.536,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.954,13 Eur od
23.11.2015 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok);
vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok) a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu
98% (tretí výrok).
1.1. Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 06.10.2016,
domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 8.589,58 Eur (z toho suma 59,85 Eur ako bankové poplatky,
suma 7.954,13 Eur ako istina a suma 575,60 Eur ako úrok z istiny do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru) spolu s úrokom 15,90% ročne zo sumy 7.954,13 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.954,13 Eur od 23.11.2015 do zaplatenia, ako aj náhrady
trov konania. Dňa 31.03.2015 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o úvere LS
lepšia splátka č. 1506873084. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu
pre úver LS lepšia splátka, všeobecné obchodné podmienky žalobcu a sadzobník poplatkov žalobcu.
Žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 8.000,- Eur. Žalovaný neplnil povinnosti z
úverovej zmluvy riadne a včas. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobca v zmysle
§ 565 Občianskeho zákonníka v spojení so obchodnými podmienkami vyhlásil dňa 09.11.2015 úver za
predčasne splatný s tým, že v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti bol žalovaný dlžný istinu vo výške
7.954,13 Eur, úrok vo výške 575,60 Eur, čo predstavuje súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z
omeškania z istiny od momentu poskytnutia úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
a bankové poplatky za upomienky vo výške 59,85 Eur. Žalovaný celkovú dlžnú sumu do dňa podania
žaloby neuhradil. Vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru sa podľa žalobcu dostalo do dispozičnej
sféry žalovaného. Banka doručovala oznámenie po vyhlásení predčasnej splatnosti na poslednú známuadresu žalovaného. V zmysle všeobecných podmienok nastala fikcia doručenia oznámenia dňom
vrátenia tohto oznámenia banke. Od tohto dňa začala plynúť lehota na zaplatenie.
1.2. Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení § 52 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
(ďalej v texte aj „z.č. 129/2010 Z.z.“), súd prvej inštancie konštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným
došlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
sumu 8.000,- Eur, z čoho žalovaný zaplatil 45,87 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej
časti úveru listom zo dňa 22.10.2015 a následne dňa 09.11.2015 ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
8.589,58 Eur v lehote desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy; táto zásielka bola vrátená
žalobcovi dňa 18.11.2015 s označením „adresát je neznámy“. Celková dlžná istina predstavuje 7.954,13
Eur, vyčíslené úroky 575,60 Eur, poplatky 59,85 Eur a zaplatené poplatky 20,20 Eur.
1.3. Súd prvej inštancie považoval predmetnú zmluvu o poskytnutom úvere za spotrebiteľskú,
spadajúcu pod úpravu Obchodného zákonníka (§ 497), Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách a zákona č. 129/2010 Z.z., preto zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil zákonnej kontrole
ohľadom esenciálnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z.. Zistil, že zmluva je v súlade
so zákonom a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky.
1.4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný v sume 8.536,73 Eur.
Predloženými listinami mal preukázaný nárok na istinu vo výške 7.1954,13 Eur, vyčíslený úrok 575,60
Eur (vyplýva z listiny „aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2016“) a poplatky vo výške 7,- Eur (2x výzva na
splatenie úveru á 3,50 Eur v zmysle zmluvy - č.l. 4). Ohľadom uplatnených poplatkov žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal svoj nárok, pretože ani v žalobe neuviedol, o aké poplatky uplatnené
žalobou sa jedná. Súd prvej inštancie preto nemohol posúdiť ich dôvodnosť. K žalobe boli pripojené len
2 výzvy na splatenie dlžnej sumy úveru, preto súd prvej inštancie vyhodnotil, že v tejto časti žalobca
preukázal nárok len na sumu 7,- Eur.
1.5. Pri rozhodovaní o zmluvných úrokoch po zosplatnení súd prvej inštancie poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Prešove z 30.06.2015 sp.zn. 6Co/190/2014 a žalobcovi uplatnené zmluvné úroky po
zosplatnení úveru nepriznal. Žalobcovi priznal po zosplatnení s odkazom na žalobu od 23.11.2015 úrok
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy istiny 7.954,13 Eur.
1.6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Žalobca mal v konaní úspech
v rozsahu 99% (súd prvej inštancie mu priznal sumu 8.536,73 Eur z uplatnenej sumy 8.589,58 Eur) a
neúspech 1%, preto mu súd prvej inštancie ich náhradu priznal pomerom úspechu v rozsahu 98%.
2. Proti druhému a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej
zamietol žalobu v časti zmluvného úroku uplatneného vo výške 15,90% ročne z nezaplatenej istiny vo
výške 1.000,- Eur od 10.11.2015 do zaplatenia je v rozpore so zákonnou úpravou. Zosplatnenie úveru je
právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, že dlžník poruší svoju povinnosť.
Zosplatnenie úveru je tak následkom porušenia povinnosti dlžníka riadne a včas uhradiť splatnú časť
úveru, čím dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach a dlžník je povinný uhradiť celú výšku
úveru jednorázovo a nie po častiach. Súd prvej inštancie nepriznaním zmluvného úroku konal v rozpore
s právnou zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného proti právneho konania. Ak však
zosplatnením úveru dlžník získa nedôvodnú výhodu v tom, že nie je povinný platiť zmluvný úrok, hoci
táto skutočnosť je následkom konania dlžníka, súd prvej inštancie konal v rozpore s uvedenou právnou
zásadou. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Cdo/3830/2014, sp.zn.
31 Cdo/2851/1999, ktoré nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru veriteľom priznáva. Záver súdu
prvej inštancie o nedôvodnosti poplatkov nie je správny. Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný
neuhradil poplatky v sume 44,15 Eur, pozostávajúce z poistenia úveru v sume 1,50 Eur, poistenia úveru
v sume 1,50 Eur, 1. upomienky v sume 10,- Eur, poistenia úveru v sume 1,50 Eur, 2. upomienky v sume
25,- Eur, upozornenia pred výzvou v sume 1,15 Eur, výzvy na splatenie úveru v sume 3,50 Eur. Súdu
prvej inštancie dostatočne preukázal oprávnenosť svojho uplatneného nároku čo do dôvodu a aj výšky.
2.1. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednanie; alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a
žalovaného zaviaže na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti druhého a tretieho výroku podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.
7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu
sumu 8.589,58 Eur spolu s úrokom 15,90% ročne zo sumy 7.954,13 Eur od 10.11.2015 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7.954,13 Eur od 23.11.2015 do zaplatenia, ako
aj nahradiť mu trovy konania. Žalobca dňa 31.03.2015 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom
zmluvu o úvere LS lepšia splátka č. 1506873084, žalovanému poskytol peňažné prostriedky v sume
8.000,- Eur, z ktorých žalovaný vrátil len 45,87 Eur. Žalobca vyhlásil dňa 09.11.2015 úver za predčasne
splatný a vyzval žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 7.954,13 Eur, úroku vo výške 575,60 Eur, ktorý
predstavuje súčet zmluvného úroku a zákonného úroku z omeškania z istiny od momentu poskytnutia
úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, a bankových poplatkov za upomienky vo
výške 59,85 Eur.
8. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená
medzi žalobcom a žalovaným, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
9. Odvolanie nie je dôvodné.
Námietku žalobcu o tom, že napadnutý rozsudok je v časti nepriznania zmluvných úrokov po zosplatnení
úveru v rozpore so zákonnou úpravou, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Odvolací súd zastáva
názor, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný
(tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru.
Úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu
(do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa
prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom
stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných
prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné
(napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za
časposplatnosticeléhoúveru.Úrokyzmluvnépopriúrokochzomeškaniasúnielenodklonomodzákona
v neprospech žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu (§
517 ods. 2 OZ).
10. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný
stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a
aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskehozákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa
došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil
aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem
skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných
podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času
zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania
záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac
objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.
10.1 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania
patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od
spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
ajvčasepojednostrannommimoriadnomzosplatneníúveru,neprešlibytietonárokytestomustanovenia
§517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §3 a §3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
10.2 Z vyššie uvedených dôvodov dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania
prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru (čl. V. bod 8 obchodných podmienok) spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode
spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré
chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru.
11. Námietku žalobcu o nesprávnosti záveru okresného súdu, týkajúceho nepreukázania nároku na
poplatky, považoval odvolací súd za nedôvodnú; žalobca pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom
konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal dôvodnosť svojho nároku ohľadne poplatkov vo
výške 52,85 Eur. Dôvodnosť nároku na poplatky preukázal len v sume 7,- Eur (2 výzvy na splatenie
dlžnej sumy úveru á 3,50 Eur), preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nárok žalobcu je v časti
poplatkov dôvodný práve v sume 7,- Eur.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti druhého výroku podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.
13. Odvolací súd potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (tretí výrok), keďže tento
vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho ani konkrétnymi odvolacími dôvodmi nenapadol.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému
žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá
veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C.s.p.).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.