Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/36/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414221733
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4414221733.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.

Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov v 1. rade: H. D., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko R. XXX a v 2. rade: Y. D., nar. XX.X.XXXX, bydlisko R. XXX, zastúpených: Timoranská
& Štofková advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32 proti žalovanému:
TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35717769, zastúpenom: JUDr.
Alan Strelák, advokát, AK so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12, IČO: 31819702, o neplatnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, o neplatnosť záložnej zmluvy a o neplatnosť zmluvy o poskytnutí domáceho
servisu,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduvNovýchZámkochzodňa21.septembra

2016 pod č.k. 17C/283/2014-230 takto

r o z h o d o l :

I.Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie napadnutejčasti1.výrokurozsudkutýkajúcehosaurčenia
neplatnosti článku II. bod 1 a 2 nazvaného úrok a odplata a článku IV nazvaného ako sankcie za
omeškanie a úhrada nákladov spojených s vymáhaním, v 6. výroku týkajúceho sa zamietajúcej časti
vzájomného návrhu žalovaného p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie vo 4. výroku ( náhrada trov konania)

tak, žalovaný má voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v časti týkajúcej sa určenia
neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy( 4. výrok rozsudku) a v časti určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní
domáceho servisu č. XXXXXXXXXX ( tretí výrok rozsudku) v plnom rozsahu.
III. V 2. časti výroku týkajúcej sa neplatnosti záložnej zmluvy rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak,
že žalobu z a m i e t a .

IV. Žalovaný má voči žalobcom nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v časti o
určenie neplatnosti záložnej zmluvy v plnom rozsahu.

V. V 7. časti výroku napadnutý rozsudok týkajúceho sa nároku žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu trov
konania v časti vzájomnej žaloby žalovaného vo výške 14 % p o t v r d z u j e.

VI. Žalobcovia majú nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v časti, v ktorej
odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie t.j. v 1. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v 6.

výroku ,v časti náhrady trov konania, ktorým im boli priznané trovy konania prvostupňového konania
a žalovaný má nárok voči žalobcom na náhradu trov odvolacieho konania v časti priznaných trov
prvostupňového konania. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014 uzatvorená medzi žalobcami v I. a v II. rade a žalovaným je v časti
článku II. bod 1 a 2 nazvaného úrok a odplata ako aj v časti článku IV. nazvaný ako sankcie za omeškanie

a úhrada nákladov spojených s vymáhaním neplatná.
Druhým výrokom určil, že záložná zmluva zo dňa 31.03.2014 uzatvorená medzi záložným veriteľom v
tomto konaní žalovaným a záložcami v tomto konaní žalobcami v I. a v II. rade je neplatná. Vo zvyšnej
časti súd žalobu žalobcov v I. a v II. rade zamietol. Žalobcom v I. a v II. rade priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 34 %.

Žalobcov v I. a v II. rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 5 278 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 5 278 eur od 23.08.2014 až do zaplatenia, do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti vzájomnú žalobu zamietol. Žalobcom v I. a v II. rade priznal
nárok na náhradu trov konania vo výške 14 %.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol , že žalobcovia v 1. v 2. rade sa žalobným návrhom zo dňa
13.11.2014 domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neplatnosti

záložnej zmluvy a o neplatnosti zmluvy o poskytnutí domáceho servisu .
Vzájomným návrhom zo dňa 16.1.2015 sa žalovaný domáhal o zaplatenia 12 409eur s príslušenstvom.
Návrh odôvodnil tým, že eviduje voči žalobcom neuhradenú splatnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX.

1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 31.3.2014 bola medzi žalobcami ako dlžníkmi a
žalovaným ako veriteľom v zmysle ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom v zmysle čl. I. bolo poskytnutie
bezúčelového bezhotovostného úveru vo výške 5500 eur. Mal byť vyplatený v dvoch častiach

nasledovne - suma 2 000 eur mala byť v deň podpisu zmluvy vyplatená na pohľadávku spoločnosti
R. sporiteľňa a.s. na č. účtu XXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX a druhá časť úveru vo výške 3
278eur bezhotovostným prevodom na účet dlžníka a spoludlžníka a to najneskôr do dvoch pracovných
dní po podaní návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré zaisťovali úver, do katastra
nehnuteľností. V zmysle čl. I. bod 2 zmluvy prvá splátka bola splatná ku dňu vyplatenia úveru. Zmluvné

strany sa dohodli, že v prípade, ak v lehote od podpisu zmluvy do vyplatenia úveru v zmysle článku
bude existovať splatná pohľadávka zo strany veriteľa, príp. zo strany tretích subjektov voči dlžníkovi,
spoludlžníkovi bude táto pohľadávka započítaná s pohľadávkou dlžníka, spoludlžníka voči veriteľovi
na vyplatení úveru. Vzhľadom na uvedené sa zmluvné strany dohodli na zápočte týchto pohľadávok
a to tak, že veriteľ vyplatí bezhotovostným prevodom dlžníkovi, spoludlžníkovi dohodnutú výšku úveru

zníženú o tieto pohľadávky. V čl. II. zmluvy o úvere bol v bode 1 dohodnutý úrok 21,58% z istiny ročne
(ročná úroková sadzba) a dohodnutá celková odplata vo výške 976,14 eura. Úrok a odplata boli splatné
mesačne a po ich uhradení bola istina splatná taktiež mesačne. Mesačná splátka uvedená v čl. III.
zmluvy o úvere zahŕňala najprv splátku úroku a odplaty a po ich úplnom uhradení následne splátku
istiny. V prípade straty výhody splátok sa splatným stal celý dlh t.j. nesplatená časť úrokov, odplaty a

istiny. Bod 2 čl. II. zmluvy o úvere upravoval ročnú percentuálnu mieru nákladov 41% a priemerná RPMN
bola určená vo výške 25,36%. Podľa čl. III. bod 1 zmluvy dlžník a spoludlžník boli v zmysle zmluvy
zaviazaní uhradiť veriteľovi celkom čiastku 12 410 eur v prvých 4 mesačných splátkach po 1 euro, ďalej
v pravidelných mesačných 55 splátkach po 222 eur a 60. splátku vo výške 196 eur s tým, že prvá splátka
bola splatná ku dňu vyplatenia úveru a každá ďalšia ku 20. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca,

počnúc mesiacom máj 2014 až do úplného zaplatenia dlžnej čiastky pod stratou výhody splátok, v
prípade neuhradenia jednej splátky v plnej výške a najneskôr do troch mesiacov odo dňa nasledujúceho
po dátume uvedenom v splátkovom kalendári. Zmluvné strany sa dohodli, že z mesačných splátok bude
najskôr hradený úrok, odplata a až následne istina a to všetko podľa splátkového kalendára, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, pričom splátkový kalendár je považovaný za súhrnný prehľad platieb v

zmysle § 9 odsek 2 písm. m) z.č. 129/2010 Z.z. V zmysle bodu 2 čl. III. zmluvy o úvere sa zmluvné strany
dohodli, že neuhradením jednej splátky v plnej výške alebo v termíne podľa bodu 1 tohto článku má
za následok zosplatnenie úveru, čí sa stáva splatný celý dlh vrátane príslušenstva, odplaty, zmluvných
pokút v zmysle čl. IV. tejto zmluvy, paušálnej náhrady nákladov vynaložených na vymáhanie pohľadávky.
Čl. IV. Zmluvy o úvere upravoval sankcie za omeškanie a úhradu nákladov spojených s vymáhaním,

keď pre prípad omeškania dlžníka, spoludlžníka so splácaním dlhu bol dlžník a spoludlžník povinný
uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý
začatýdeňomeškania,pričomsankcieveriteľmaluplatňovaťdodoby,kedycelkovávýškasankciíklienta
za omeškania so splácaním úveru dosiahne najvyššiu prípustnú hodnotu stanovenú nariadením vládySlovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Po dosiahnutí tejto hranice mal byť
dlžníkovi, spoludlžníkovi účtovaný zákonný úrok z omeškania. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na
úhrade paušálnych nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške

664 eur ,ktorá podľa dohody zmluvných strán nepodliehala vyúčtovaniu. Za účelne vynaložené náklady
sa považovali najmä osobné návštevy poverenou osobou zo strany veriteľa, vyhotovovanie a zasielanie
upomienok, registrácia a evidencia dlžníka spoludlžníka v systéme veriteľa, telefonické hovory náklady
spojené s pokusmi o mimosúdne riešenie sporu (poštovné, právne konzultácie). Splatnosť tejto náhrady
bola dohodnutá v deň, kedy veriteľ uplatní svoje právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi a

nezahrňovala náklady rozhodcovského, súdneho a iného konania spojeného s vymáhaním dlhu. Článok
V. zmluvy upravoval zaistenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy záložným právom k nehnuteľnostiam a
to v kat. území R., zapísaných na LV č. XXX parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako
parc.č. 3872/7, záhrady 1164 m2, parc.č. 3872/8, zastavané plochy a nádvoria 169 m2, parc.č. 3872/9,
záhrady 388 m2, parc.č. 3872/21, zastavané plochy a nádvoria 428 m2 a domu so súp.č. XXX na parc.č.
3872/8. Čl. VI. bod 3 zmluvy potvrdzoval, že dlžník a spoludlžník v dostatočnom časovom predstihu pred

uzatvorením zmluvy prevzali formulár Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

Dňa 31.3.2014 bola medzi záložným veriteľom TELERVIS PLUS a.s. a záložcami t.j. žalobcami v tomto
konaní podpísaná záložná zmluva, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam
vkat.územíR.,zapísanýchnaLVč.XXXparcelyregistra„C“evidovanénakatastrálnejmapeakoparc.č.

3872/7, záhrady 1164 m2, parc.č. 3872/8, zastavané plochy a nádvoria 169 m2, parc.č. 3872/9, záhrady
388 m2, parc.č. 3872/21, zastavané plochy a nádvoria 428 m2 a domu so súp.č. XXX na parc.č. 3872/8
vo vlastníctve záložcov v spoluvlastníckom podiele 1/1 na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom
vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.3.2014, uzatvorenej medzi
záložcami a záložným veriteľom, v ktorej sa subjekty dohodli na poskytnutí úveru vo výške 5 500eur

( istina) za celkový úrok vo výške 21,58% z istiny za každý rok, na ktorý bola zmluva uzavretá, dohodnutú
odplatuvovýške976,14eura,celkomteda12410eur.Zmluvaospotrebiteľskomúverezodňa31.3.2014
tvorila prílohu návrhu na vklad v zmysle záložnej zmluvy. K zaisteniu pohľadávky zriadili záložcovia
záložné právo k nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa, ktorý ho za podmienok uvedených v
zmluve prijal. V zmysle čl. II záložnej zmluvy na nehnuteľnostiach ku dňu podpisu zmluvy viazli ťarchy

v prospech R., a.s. L. a v deň podpisu zmluvy bol podaný návrh na vklad záložného práva k vyššie
uvedeným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti Finance4you, a.s..
Dňa 31.3.2014 bola medzi poskytovateľom TELERVIS PLUS a.s. a klientmi v tomto konaní žalobcami
podpísaná zmluva o poskytovaní domáceho servisu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bola úprava
vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu, ktorým je poskytovanie

konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru
na základe zmluvy o úvere. V zmysle čl. II bod 2. službami domáceho servisu boli ohodnotenie
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom záložného práva zaisťujúceho pohľadávku zo zmluvy o úvere,
pracovníkmi poskytovateľa, v takomto prípade sa nevyžaduje ako podmienka schválenia úveru
znalecký posudok vypracovaný znalcom v odbore stavebníctva zapísaného v zozname, vypracovanie

dokumentácie k úverovému prípadu, pričom poskytovateľ sa zaviazal zabezpečiť vypracovanie právnej
dokumentácie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a 162/1995 Z.z., zabezpečenie úkonov v súvislosti s
katastrálnym konaním, vrátane úhrady správneho poplatku za katastrálne konanie, pričom poskytovateľ
zabezpečí osobné podanie návrhu na vklad záložného práva a upozornenie klienta v prípade
nesplácania podľa dohodnutého splátkového kalendára, vrátane upozornenia na prípadné následky

nesplácania. Bod 3 článku upravoval odmenu za poskytnutie domáceho servisu vo výške 884 eur ktorej
splatnosť bola uvedená v čl. III. bod 1 zmluvy o poskytnutí domáceho servisu v 4 splátkach po 221 eur,
pričom 1. splátka bola splatná ku dňu vyplatenia úveru a každá ďalšia vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc
mesiacom máj. Pohľadávka klienta voči poskytovateľovi na vyplatení úveru bola na výslovnú žiadosť
klienta započítaná s pohľadávkou poskytovateľa voči klientovi na zaplatenie prvej splátky odmeny a

to tak, že poskytovateľ vyplatil bezhotovostným prevodom klientovi dohodnutú výšku úveru v zmysle
zmluvy o úvere zníženú o prvú splátku odmeny.
Predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 30.6.2014 žalovaný vyzval žalobcov
naúhradudlhu2euráazmluvnejpokuty0,2%zúveruzakaždýzačatýdeňomeškaniat.j.11eurdo5dní
od obdržania výzvy s upozornením na možnosť zosplatnenia dlhu a vymáhanie zmluvne dohodnutých

sankcií.Oznámením o strate výhody splátok zo dňa 26.8.2014 žalovaný žalobcom oznámil zosplatnenie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX ku dňa 22.8.2014 a vyzval ich na zaplatenie dlžnej
sumy vo výške 14151 eur.1.3.Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 39,§ 41, § 52 odsek 1, 2 ,3 Občianskeho zákonníka
( ďalej len OZ) účinného od 1.10.2013 do 31.5.2014 ,§52odsek 1,2 ,3,§ 53 odsek 1,2,3, § 53 odsek 4
písmeno a), k),§ 53 odsek 5, § 53 odsek 7 ,§ 54 odsek 1Občianskeho zákonníka ,§ 497 Obchodného

zákonníka, § 566 ods. 2 OZ, § 1 odsek 2 z.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 10.06.2013
do 30.04.2014 , § 2 písmeno d) z.č. 129/2010 Z. z. ,§ 9 odsek 1 z.č. 129/2010 Z. z ,§ 2 písmeno a),
b) z. č. 129/2010 Z. z. , § 4 odsek 1, 2,5,6 z. č. 129/2010 Z.z., § 11 odsek 1 z.č. 129/2010 Z. z ,§ 137
písmeno c) CSP § 147 odsek 1,2 CSP a uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcov v 1. a v 2. rade

na určovacom návrhu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj ďalších zmlúv na určovacom
návrhu je daný vtedy, ak by bez určenia, v tomto prípade vyriešenia otázky výšky skutočného dlhu
žalobcov ako spotrebiteľov zo zmluvy o úvere nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, bolo
právo žalobcov ohrozené alebo ak by sa ich právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. V danom
prípade žalovaný po zosplatnení úveru vymáha sumu vo výške 14 151eur, keď z oznámenia o strate
výhody splátok zo dňa 26.8.2014 nie je zrejmé, čo predstavuje celková dlžná čiastka. Z uvedeného teda

vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej
neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a ktorý iným právnym
prostriedkom nemožno odstrániť.
Pri posudzovaní platnosti vyššie uvedených zmlúv neprihliadal na výhodnosť neplatnosti zmluvy
pre toho ktorého účastníka zmluvy, ale na objektívne hľadisko a dôsledky neplatnosti neprijateľných

podmienok v zmluve posudzoval podľa § 41 OZ v spojení s § 53 odsek 5 OZ.
Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal preukázané, že podľa článku II. úverovej zmluvy
bola ročná úroková sadzba 21,58 %, dohodnutá celková odplata 976,14 eura a mesačná splátka
zahŕňala najprv splátku úroku a odplaty a po ich úplnom uhradení následne splátku istiny. RPMN
bolo dohodnuté vo výške 41% a priemerné RPMN je 25,36%. Aj tohto článku sa dotýka neurčitosť

a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky a rozpor so zákonom. Podľa ustanovenia § 53 odsek 6 OZ
odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Z informácií zverejnených na internetovom portály Národnej banky
Slovenska mal preukázané, že úrokové miery spotrebiteľských úverov od 1 roka do 5 rokov boli v marci
2014 vo výške 14,03% a RPMN vo výške 14,85%, preto uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala nesprávne uvedenú ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa .Z tohto
dôvodu v zmysle § 11 odsek 1 písmeno d) z.č 129/2010 Z.z. uvedenú zmluvu považoval za bezúročnú
a bez poplatkov a v uvedenej časti t.j. čl. II bod 1.2 zmluvy za neplatnú v zmysle § 53 odsek 5 OZ.
Rovnako započítania splátok úveru najprv na úroky považoval za neplatné s ohľadom na právnu
úpravu obsiahnutú v § 566 ods. 2 OZ. S použitím § 853 ods. 1 OZ je dôvodná aplikácia ust. § 566

ods. 2 OZ aj v prípade plnenia dlhu v splátkach, čo je obsahom aj účelom blízke čiastočnému plneniu
dlhu. Poradie splatenia pohľadávok určené dodávateľom t.j. žalovaným v spotrebiteľských vzťahoch pre
neprijateľnosť a nesúlad so zákonom neplatné.

Zároveň mal preukázané, že uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 odsek 2 písmeno f) z.č. 129/2010 Z.z. t.j. dobu trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktoré porušenie povinnosti má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť danej zmluvy v zmysle § 11 odsek 1 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z..
Ďalej uviedol, že neprijateľnosť zmluvnej pokuty umocňuje aj ďalšia sankcia za totožné porušenie
záväzkuatopaušálnanáhradanákladovvynaloženýchveriteľomvsúvislostisvymáhanímdlžnejčiastky

vo výške 664 eur. Podľa zmluvy účelne vynaloženými nákladmi sú osobné návštevy poverenou osobou
zo strany veriteľa, vyhotovovanie a zasielanie upomienok, registrácia a evidencia dlžníka v systéme
veriteľa, telefonické hovory a náklady spojené s pokusmi o mimosúdne vyriešenie sporu. To všetko
aj za zanedbateľné omeškanie s plnením dlhu. Zmluva nerozlišuje, či v danom prípade išlo o plnenie
dlhu vo výške 1.- euro alebo vyššie a ani to, v akom období od podpisu zmluvy došlo k porušeniu

záväzku. Sankcie dezorientujú spotrebiteľa ku skutočnej výške dlhu a z neprehľadnej situácie ťaží
žalovaný, ktorému nič nebráni určiť výšku dlhu a pristúpiť k mimosúdnemu uspokojeniu pohľadávky a
postihu majetku žalobcov. Pri tejto zmluvnej podmienke ide o zjavný odklon od ratio legis zákonného
inštitútu príslušenstva pohľadávky. Podľa § 121 odsek 3 OZ za príslušenstvo pohľadávky sa okrem iného
považujú nákladyspojenésjejuplatnením.Nákladypaušálnanáhradavýdavkovumožňujenavyšovanie

dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s § 121
odsek 3 v spojení s § 54 odsek 1 OZ, ktoré pravidlo zakazuje
nevýhodnejšie dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka.V časti neplatnosti záložnej zmluvy poukázal na Článok V. uvedenej zmluvy upravujúcej zaistenie úveru

záložným právom k nehnuteľnosti ,ktoré je v rozpore s ustanovením § 53 odsek 7 OZ podľa ktorého,
zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu
práva k nehnuteľnosti je neprípustné . Preto uvedený článok zmluvy považoval v zmysle § 53 odsek 5
OZ a zmysle § 39 OZ za neplatný s poukazom na ustanovenie § 53 odsek 7 OZ pre rozpor so zákonom.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa považoval za neplatnú v

jednotlivých článkoch v zmysle § 41 OZ s poukazom na § 53 odsek 5 OZ keď súd posudzoval jednotlivé
ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy a zistil neprijateľnosť vyššie uvedených stanovení . V súvislosti s
neprijateľnosťou podmienky zmluvy v čl. V spotrebiteľskej zmluvy vyslovil aj neplatnosť vyššie uvedenej
záložnej zmluvy.

V časti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu č. XXXXXXXXXX z 31.3.2014 nezistil naliehavý

právny záujem na určení jej neplatnosti ,preto žalobu v tejto časti zamietol.

V časti vzájomného návrhu uviedol, že celý dlh žalobcov sa stal splatným ku dňu 22.8.2014 v zmysle
§ 53 odsek 9 OZ. Zo strany žalovaných po zosplatnení nedošlo k žiadnej ďalšej úhrade. Poukázal na
predchádzajúce odôvodnenie svojho rozhodnutia v časti v ktorej je preukázané uzatvorenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 31.3.2014 ako aj poskytnutie úveru v celkovej výške 5
278 eur . Úver na základe predchádzajúceho odôvodnenie považoval za bezúročný a bez poplatkov
v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písmeno b) z.č. 129/2010 Z.z. v dôsledku porušenia povinností
dodávateľa pri určení, že čl. II bod 1 a 2 a čl. IV. zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú neplatné. Preto
podľa § 53 odsek 5 OZ považoval vzájomný návrh žalovaného za dôvodný v časti poskytnutia istiny

úveru vo výške 5 278 eur ( 2000 eur + 3278 eur) ako aj v časti úroku z omeškania, nakoľko žalobcovia
sa dostali do omeškania s úhradou dlhu dňa 23.8.2014, t.j. po zosplatnení úveru žalovaným, kedy boli
už preukázateľne v omeškaní v zmysle § 517 odsek 2 OZ s poukazom na nariadenie vlády č. 87/1995
Zb. účinné v čase vzniku omeškania. Vo zvyšnej časti súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol ako
bezdôvodnú.

O nároku na náhradu trov konania v časti žalobnej žiadosti žalobcov rozhodol v zmysle § 262 odsek 1
CSP s poukazom na § 255 odsek 1 CSP, keď žalobcovia v 1. a v 2. rade sa domáhali určovacou žalobou
troch žalobných nárokov a pomer úspechu žalobcov voči žalovanému v uvedenej časti bol vyčíslený na
67% : 33%, pričom rozdiel pomerných úspechov predstavuje v prospech žalobcov 34% ( keď žalobcovia

boli úspešný v dvoch žalobných nárokoch).

V časti nároku na náhradu trov konania zo vzájomnej žaloby žalovaného, rozhodol v zmysle § 262 odsek
1 CSP s poukazom na § 255 odsek 1 CSP, keď pomer úspechu žalobcu voči žalovanému bol 57% : 43%
a rozdiel pomerných úspechov v prospech žalobcov predstavuje 14%.

2. Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. V bode I. odvolania uviedol, že podáva
odvolanie v časti, v ktorej súd prvej inštancie určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 31.03.2014 uzatvorená medzi žalobcami v I. a v II. rade a žalovaným je v časti článku II. bod
1 a 2 nazvaného úrok a odplata ako aj v časti článku IV. nazvaný ako sankcie za omeškanie a úhrada

nákladov spojených s vymáhaním neplatná, že záložná zmluva zo dňa 31.03.2014 uzatvorená medzi
záložným veriteľom v tomto konaní žalovaným a záložcami v tomto konaní žalobcami v I. a v II. rade je
neplatná, v časti náhrady trov konania, ktorým súd žalobcom v I. a v II. rade priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 34 %.,vo zvyšnej časti vzájomnej zamietajúcej žalobe a v časti, v ktorej súd prvej
inštancie žalobcom v I. a v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 14 %.

V bode II: uviedol dôvody nesúhlasu s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti neplatnosti záložnej
zmluvy. Nesúhlasil s posúdením daného právneho vzťahu podľa § 53 ods. 7 OZ, pretože v danom
prípade sa nejednalo o zabezpečovací prevod práva, ale o záložnú zmluvu podľa § 151a a nasledujúcich
OZ.V III. bode nesúhlasil s výrokmi v časti náhrady trov konania, pretože žalobcovia sa podanou žalobou
domáhali troch výrokov. Preto nemôže byť pravdivé tvrdenie o ich úspechu v časti neplatnosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere. V bode IV. Namietal vadnosť žaloby s poukazom na ustanovenie § 137 CSP
platného od 01.07.2016. Uviedol, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
zmluvy o úvere, mohli plniť, čo mysleli, že majú plniť. Citoval rozsudok NS SR 8 Cdo 251/2015 zo
16.3.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C 50/2013, NS SR 4 Cdo 89/2007 , z ktorých vyvodzovalnedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy. Žiadal, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu.

3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že naliehavý právny záujem na
danom určení riadne zdôvodnili. Ako spotrebitelia potrebovali mať vyriešenú celkovú sumu dlhu, ktorého
vráteniu sa nikdy nebránili. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola neplatne uzavretá. Rozsudok žiadali
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1,

§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo veci samej v1. výroku, v 3.výroku,
v6. výroku nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po
právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti ako ako vecne správny podľa §
387 CSP potvrdil. V 2.časti a v časti náhrady trov konania napadnutý rozsudok zmenil, pretože odvolanie
žalovaného je dôvodné( §388 CSP).

5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový
poriadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.
Z tohto ustanovenia vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona.

Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia
rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v

plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej
stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy
vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej
inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

6.Žalobca podal odvolanie, ktoré v bode I. odvolania vymedzil časť, v ktorej súd prvej inštancie určil,

že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.03.2014 uzatvorená medzi žalobcami
v I. a v II. rade a žalovaným je v časti článku II. bod 1 a 2 nazvaného úrok a odplata ako aj v časti
článku IV. nazvaný ako sankcie za omeškanie a úhrada nákladov spojených s vymáhaním neplatná,
že záložná zmluva zo dňa 31.03.2014 uzatvorená medzi záložným veriteľom v tomto konaní žalovanýma záložcami v tomto konaní žalobcami v I. a v II. rade je neplatná, v časti náhrady trov konania, ktorým
súd žalobcom v I. a v II. rade priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 34 %.,vo zvyšnej
časti vzájomnej zamietajúcej žalobe a v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobcom v I. a v II. rade

priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 14 %.V bode II. zdôvodnil odvolanie v časti neplatnosti
záložnej zmluvy, v bode III. v časti náhrady trov konania a v bode IV ustanovením § 137 CSP, na
základe ktorého mal za to, že žalobcovia sa nemohli domáhať určenie neplatnosti úverovej zmluvy pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu a v závere odvolania žiadal rozhodnúť tak, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmenil a žalobu zamietol. Odvolací súd pri

zmätočnosti odvolania vychádzal z jeho obsahu, z ktorého vyplýva, že žalovaný namietal a zdôvodnil
odvolanie v časti neplatnosti záložnej zmluvy pre nesprávne právne posúdenie.

7.Podľa § 553ods. 1 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo
tretej osoby v prospech veriteľa( ďalej len“zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode
právasadočasneprevádzavlastníctvokprevádzanejvecipodľavšeobecnýchustanoveníonadobúdaní

vlastníctva zmluvou(§133).
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, uspokojením zabezpečovacej pohľadávky prechádza právo
späť na toho, kto ho previedol.

Podľa § 553a ods. 2 OZ, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie

zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva a
povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho prevodu práv, jeho
ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva a najnižšie podania v prípade
dobrovoľnej dražby: ak sa prevádza právo inej osobe ako dlžníka, zmluva o zabezpečovaco prevode
práva musí obsahovať aj označenie dlžníka.

Podľa § 151c ods. 1 OZ záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú
pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.

Podľa §151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného

veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo sa domáhať uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného
práva( ďalej len záloh“), ak pohľadávka nie j riadne a včas splnená.

8.Odvolací súd sa stotožnil s odvolacím dôvodom žalovaného, pretože súd prvej inštancie v danej časti
vecnesprávneprávneposúdil.Uvedenédojednaniemedzistranamisporuvzáložnejzmluvenevykazuje

znaky zmluvy o zabezpečovacom práve podľa ustanovenia § 553OZ, preto ho súd prvej inštancie
nemohol posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienka podľa § 53 ods.7 OZ. Vôbec sa v dôvodoch
rozhodnutia nevysporiadal s tvrdením žalovaného, že sa jedná o záložnú zmluvu uzavretú podľa § 151a
a nasledujúcich OZ. Pokiaľ by tomu venoval pozornosť a skúmal podrobne náležitosti zmluvy, nemohol
by ju posúdiť ako zmluvu o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 OZ( ktoré zdôvodnenie v

rozhodnutí absentuje) a vyhodnotiť zmluvu ako neplatnú pre rozpor s ustanovením §53 ods. 7 OZ.
Záložná zmluva bola uzatvorená dňa 31.03.2014.Zákonom č. 102/ 2014 Z.z. bolo zmenené ustanovenie
§ 53 ods. 7 tým, že bolo vypustené slovo nehnuteľnosti. Ustanovenie § 879p OZ -prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 13.júna 2014 upravilo, že ustanovením § 53 ods. 7 sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 13. júnom 2014: vznik týchto právnych vzťahov, ako ja nároky z nich vzniknuté pred

13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12.júna 2014, ak nie je ustanovené
inak. To znamená, že v čase uzatvorenia záložnej zmluvy ešte nebolo obmedzené uzatváranie zmlúv na
nehnuteľnosti, preto súd prvej inštancie nemohol vyhodnotiť zmluvu pre rozpor so zákonom( § 39 OZ).

9.Súd prvej inštancie nevyhodnotil úverovú zmluvu ako neplatnú, posudzoval iba neprijateľné zmluvné

podmienky. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť. To
znamená, že úverová zmluva je platná a naň nadväzujúca zmluva o záložnom práve (ako akcesorický
záväzok) tiež. Odvolací súd dospel k záveru, že obsahuje všetky náležitosti zmluvy podľa § 151a a
nasledujúcich OZ. Žalobcovia zdôvodňovali počas celého konania neplatnosť zmluvy iba neplatnosťou
úverovej zmluvy. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v časti neplatnosti

záložnej zmluvy zamietol.

10.Žalovaný v odvolaní namietal vadnosť celej žaloby pre rozpor s ustanovením § 137 CSP. Z obsahu
tejto časti vyplýva, že namietal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy, ktoráčasť nebola predmetom odvolacieho konania. Napriek tomu odvolací súd dodáva, že zákonom č.
279/2017 Z.z. bol doplnené znenie § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o odsek 4, z ktorého vyplýva,
že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Toto
ustanovenie odkazuje na § 137 CSP a nadobudlo účinnosť od 01.05.2018.

11. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím súdu v časti trov konania namietajúc neúspech žalobcov v časti
neplatnosti úverovej zmluvy. Odvolací súd sa s dôvodmi odvolania stotožnil. Žalobcovia sa podanou

žalobou domáhali troch určovacích návrhov, určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti
záložnej zmluvy a určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Súd prvej inštancie
zamietol žalobu v časti neplatnosti úverovej zmluvy, v časti neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho
servisu. Zamietol žalobu v dvoch nárokoch. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti
neplatnosti záložnej zmluvy tak, že žalobu zamietol. Žalobcovia napriek právnemu názoru odvolacieho
súduvzrušujúcomrozhodnutítrvalinaneplatnostiúverovejzmluvy,ajvovyjadreníkodvolaniuuviedli,že

úverová zmluva nebola platne uzavretá. Nedomáhali sa určenia neprijateľných zmluvných podmienok,
ktoré súd skúma z úradnej povinnosti. Vychádzajúc zo zásady úspechu strany sporu v konaní (§ 255
ods. 1, § 396, § 262 CSP) a vychádzajúc zo zásady, že o nároku na náhradu trov konania je potrebné
rozhodovať samostatne vo vzťahu k jednotlivým uplatneným nárokom vo veci samej, rozhodol odvolací
súd o náhrade trov konania nasledovne. V časti týkajúcej sa určenia časti neplatnosti spotrebiteľskej

zmluvy a určenia neplatnosti zmluvy o poskytovaní domáceho servisu č. XXXXXXXXXX
priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov prvostupňového konania v plnom
rozsahu podľa § 396 ods.1 CSP (II. výrok). V časti týkajúcej sa určenia neplatnosti záložnej zmluvy
priznal žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania prvostupňového a
odvolacieho konania podľa § 396 ods.2 CSP v plnom rozsahu (IV. výrok).

12.Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov konania vzájomnej
žaloby žalovaného, ktorým priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania vo výške 14% (VI. výrok).
Žalobcovia boli rozsudkom zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 5 278,- eur s
príslušenstvom. Žalovaný sa však vzájomnou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 12 409,-

eur s príslušenstvom. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia boli v tejto časti úspešní v rozsahu 57 % a
žalovaný len v rozsahu 43 %. Rozdiel pomerných úspechov v prospech žalobcov predstavoval 14 %.
Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný síce napadol odvolaním spomínaný výrok o trovách, avšak svoje
odvolanie v tejto časti nijako bližšie nezdôvodnil.

13.Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v 1. a 6. výroku rozsudku ako vecne správny.
Žalovaný v bode1. odvolania napadol uvedené výroky, ale z obsahu odvolania nie je možné zistiť, v čom
spočívala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolanie v tejto časti vôbec nezdôvodnil a s
jeho odvolacími dôvodmi týkajúcimi sa § 137 CSP sa odvolací súd vysporiadal v bode 10 rozsudku.

14.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 v spojení s § 255 ods. 1, § 262
CSP tak, že žalobcovia boli úspešný v 1.,6. výroku rozsudku, preto im v tejto časti priznal náhradu trov
odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolaní úspešný len v časti neplatnosti záložnej zmluvy( o trovách
konania odvolací súd rozhodol vo výrokovej časti) a v časti náhrady trov konania. Preto bolo potrebné
žalovanému z dôvodu úspechu v odvolacom konaní priznať plnú náhradu trov odvolacieho konania voči

žalobcom v 1. a 2. rade v časti úspechu, ktorým mu boli priznané trovy prvostupňového konania
O výške náhrady trov konania a rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
súdnym úradníkom.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).