Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/391/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204798
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:1415204798.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: L. Š., O.. XX. XX. XXXX,
V. X. M., Č. N. XXXX/XXA, zastúpenej Advokátskou kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Užhorodská 21, IČO: 47 231 785, proti žalovanému: C.. U. V., O.. XX. XX. XXXX, V. X.
V., L. XXXX/X, zastúpeného BOHUNICKÝ & Co. s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave,

Dunajská 48, IČO: 47 876 034, o vylúčenie vecí z exekúcie, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 07. 06. 2017 č.k. 36C/271/2015-66 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

N e p r i z n á v a stranám nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie") uznesením zastavil konanie a žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala vylúčenia hnuteľných
vecí zapísaných do súpisu hnuteľných vecí, ktorý bol vykonaný dňa 11. 12. 2014 z exekúcie pre

vymoženie pohľadávky 92.205 eur s prísl. a trov exekúcie, vykonávanej Mgr. Jozefom Deákom, súdnym
exekútorom, so sídlom Exekútorského úraduv Banskej Bystrici, Horná 23, pod sp. zn. EX 3152/2014,
na základe poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802*112067 vydaného Okresným súdom Košice I.

3. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2017 zobrala žalobkyňa žalobu späť a navrhla
konanie zastaviť. Dôvodom späťvzatia bola skutočnosť, že na majetok dlžníka C.. U. Š. bol vyhlásený

konkurz, v dôsledku čoho došlo k zastaveniu exekučného konania. Konanie o vylúčení vecí z exekúcie
preto stráca zmysel, nakoľko samotné exekučné konanie je ex offo zastavené.

4. Súd prvej inštancie s poukazom na § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil vzhľadom
na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť pred začatím pojednávania.

5. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Na zdôvodnenie rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa tým, že zobrala žalobu
späťprocesnezavinilazastaveniekonania.Pretožalovanémuvznikloprávonanáhradutrovkonania.Pri
rozhodovaní o trovách konania aplikoval aj ust. § 257 C.s.p. a dospel k záveru, že by bolo nespravodlivé
nepriznať žalovanému náhradu trov konania, ktorý v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka -
manžela žalobkyne a zastaveniu exekúcie nedosiahol ani vymoženie svojej pohľadávky. Opačný výklad

považoval súd prvej inštancie za neprípustný, odporujúci dobrým mravom a spravodlivému súdnemu
konaniu.6. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podala odvolanie
žalobkyňa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby uznesenie

v napadnutom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby toto rozhodnutie
zmenil tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukázala
na tú skutočnosť, že oznámenie o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka C.. U. Š. bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 21/2017. V dôsledku § 48 zák. č. 7/2005 Z.z. sa už začaté exekučné konania
zastavujú. Žalobkyňa sa na základe týchto skutočností rozhodla žalobu zobrať späť. V opačnom prípade

by celé konanie stratilo zmysel. Pokiaľ by sa v konaní o vylúčení veci z exekúcie ďalej pokračovalo,
bola by žalobkyňa automaticky neúspešnou a to aj bez toho, aby súd skúmal merito veci. Žalobkyňa
preto navrhla zastavenie konania z dôvodu, že zo zákona bude exekučné konanie zastavené. Konanie
o vylúčení vecí z exekúcie je totiž závislé od existencie, resp. priebehu samotnej exekúcie. Súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ust. § 256 ods. 1 C.s.p. na daný prípad, keď uzavrel, že žalobkyňa zavinila
zastavenie konania. V súvislosti s aplikáciou ust. § 257 C.s.p. na daný prípad uviedla, že svoj postoj k

úkonom svojho manžela - povinného v exekúcii - jednoznačne vyjadrila v žalobe podanej na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 25C/204/2016, ako aj v iných obdobných konaniach na súdoch. Trvá na tom,
že o žiadnych exekučných tituloch nevedela a sú podľa jej názoru neplatné. Žalovaný môže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky v konkurze. Vzťah medzi žalovaným a manželom žalobkyne je v očiach
žalobkyne úplne irelevantný, nemala o ňom žiadne vedomosti.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť uznesenie v napadnutom výroku ako vecne
správne a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania
žalobkyne o tom, že nezavinila procesne zastavenie konania. Vyzdvihol, že kategóriu „procesného
zavinenia“ nemožno interpretovať ako zavinenie v zmysle hmotnoprávnych predpisov, ale ako

procesnoprávnu kategóriu. Poukázal na to, že bez ohľadu na právne posúdenie veci odvolacím súdom
je potrebné aplikovať ust. § 256 ods. 2, osobitne k trovám konania vyvolaným zmareným pojednávaním,
ktoré by neboli vznikli, ak by žalobkyňa adresovala súdu návrh na prerušenie konania včas.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

9. Podľa § 256 os. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Z vyššie cit. ust. § 256 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
zavinila, že vznikli. Otázka, či strana sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, sa posudzuje
výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva,
preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí

konania. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania,
keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodujúcou je aj skutočnosť, či žalovaný splnil to, čoho sa žalobca
domáhal, a len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

11. V danej veci dôvodom späťvzatia žaloby zo strany žalobkyne bola skutočnosť, že po začatí konania

o vylúčenie vecí z exekúcie bol na majetok povinného C.. U. Š. vyhlásený konkurz, čím v zmysle §
48 zák. č. 7/2005 Z.z. dochádza ex lege k zastaveniu exekučného konania. Konanie o vylúčenie vecí
z exekúcie tak stráca zmysel.

12. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval

ust. § 256 ods. 1 C.s.p. na daný prípad a vyvodil nesprávny záver pri skúmaní otázky, či niektorej zo
strán sporu možno pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.

13. Je zrejmé, že v danom prípade k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného došlo počas
prebiehajúceho konania o vylúčenie vecí exekúcie. Ide o skutočnosť, ktorú neovplyvnil ani jeden z

účastníkov v konania. Odvolací súd je preto toho názoru, že žiadnej zo strán nemožno pričítať procesné
zavinenie na zastavení konania. Záver súdu prvej inštancie, že zodpovednosť za zastavenie konania
nesie žalobkyňa, je preto nesprávny.14. Z dôvodov vyššie uvedených neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 257 C.s.p. na daný prípad,
keďže nie sú naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán sporu.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie v napadnutom výroku
o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. a § 257 C.s.p. tak, že nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa síce

bola v odvolacom konaní úspešná, avšak vzhľadom na osobitosti samotnej veci, ktorou je previazanosť
tejto žaloby s exekučným konaním, ktoré zo zákona bude zastavené, odvolací súd rozhodol tak, ako
vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).